Človek a oheň, obec a požiarna ochrana, požiarnici a sv. Florián - to sú spojenia, nad ktorými sa už po niekoľko generácií takmer nikto ani nezamyslí. Patria k sebe, veď je naozaj ťažko predstaviť si živé a rodinné spoločenstvo obyvateľov obce, ktorému by chýbali obetaví a odvážni ľudia, ochotní zanechať akúkoľvek dôležitú prácu alebo prerušiť odpočinok a spánok a bežať na pomoc, keď zaznie signál, že u niekoho horí.
Požiarna zbrojnica vždy dodávala a dodáva sebavedomie občanov obce v boji proti požiaru a podobne ako kostol, aj ona bola a je svätyňou. Svätyňou tých, ktorí sú ochotní pre skutok lásky k blížnemu napomáhať pred požiarmi a živelnými pohromami. A keď svätyňa, tak i ona má svojho ochrancu a patróna sv. Floriána v uniforme rímskeho vojaka s putňou vody v ruke hasiaceho horiaci dom.
Postavu svätého Floriána môžeme nájsť na mnohých miestach sveta. V kostoloch, priečeliach domov, v erboch, na hasičských zbrojniciach, i na verejných miestach v podobe sochy rímskeho vojaka, ktorý vylieva vodu z vedra na strechu horiaceho domu. Je patrónom všetkých hasičov, ktorého oslavujeme 4. mája.
Prečo práve sv. Florián je patrón požiarnikov?
Svätý Florián žil koncom 3. začiatkom 4. storočia po Kristovi. Bolo to za vlády rímskeho cisára Diokleciána. Narodil sa v Cetii, v dnešnom Zeilselmaure v Rakúsku neďaleko Linzu. Stal sa vojakom a neskôr dosiahol hodnosť plukovníka pohraničných rímskych légií. Posledné roky služby pôsobil v légii v meste Lauriakum, dnešné Lorch. Vtedy Rakúsko patrilo pod Rím.
Raz, keď veliteľ rímskeho vojska obhliadol podunajské posádky zistil, že medzi vojakmi sa šíri kresťanstvo. Nahlásil to pohanskému cisárovi. Omrzený starobou a popudzovaný najvyšším veliteľom Galeriom, úhlavným nepriateľom kresťanstva, cisár Dioklecian vydal rozkaz vyhubiť kresťanstvo vo vojsku. Tento rozkaz mal vykonať jeho vladár Akvilin.
Akvilin vydal rozkaz, aby všetci vojaci obetovali rímskym bohom. Plukovník Florián nebol ochotný nariadenie rešpektovať a preto bol zo služby prepustený. Neskôr bol vydaný rozkaz, že kto sa bude hlásiť ku kresťanstvu a nebude ochotný obetovať pohanským bohom, bude usmrtený.
Akvilin dal uväzniť 40 vojakov hlásiacich sa za kresťanov. Florián ich chcel povzbudiť a tak sa vybral za nimi. Cestou ho stretli cisárski vojaci a prezradili mu cieľ svojej výpravy: vypátrať, zajať a uväzniť kresťanov. Florián im povedal: „Prečo idete tak ďaleko? Ja sám som kresťan.“ Chcel tak odvrátiť ďalšie pátranie po ostatných bratoch.
Chytili ho a priviedli pred miestodržiteľa Akvilina. Tento sa priam zhrozil, keď sa dozvedel skutočnosť, že jeho bývalý dôstojník je kresťan. Začal to s ním so sľubmi ale i hrozbami. Florián smelo odpovedal: „Ako vojak som ťa poslúchal a mienim poslúchať. Keď však ide o Krista, nerozkážeš mi! Najprv som Kristov, potom cisárov.“ Draho za to zaplatil!
Dvakrát bol strašné zbičovaný, kliešťami mu vytrhávali mäso z pliec, ale ani biče ani kliešte nemali silu zlomiť jeho vernosť, udusiť plamene jeho lásky ku Kristovi. Nakoniec mu priviazali na krk ťažký kameň a takto ho hodili do rieky Enns. Plukovník Florián si najprv kľakol a vrúcne sa začal modliť. Nikto z vojakov nemal silu mu ten kameň priviazať a hodiť ho do rieky. Nakoniec priskočil akýsi mladík a posotil ho do rieky. Rieka Enns ho pohltila.
Potôčiky krvi ako ohnivé plamene prerážali čistú vodu, kým neodovzdal svoju dušu svojmu najvyššiemu Kráľovi, Ježišovi Kristovi. Stalo sa to 4. mája roku 304.
Po skončení obdobia prenasledovanie kresťanov na mieste hrobu sv. Floriána veriaci postavili kaplnku, neskôr kostol a kláštor. Tieto budovy sa nachádzajú v Rakúsku neďaleko mesta Linz. Časť telesných pozostatkov sv. Floriána je uložená v chráme a druhá časť je v Ríme. Roku 1183 poľský kráľ Kazimír spolu s krakovským biskupom Gedeonom vyžiadali od pápeža telesne pozostatky sv. Floriána ako záštitu proti Rusom. Ich žiadosti pápež vyhovel a pozostatky boli uložené v novostavanom chráme v Krakove. Odvtedy sa stal sv. Florián patrónom Poľska.
Svätý Florián ako Patrón Hasičov
Sv. Florián sa uctieva ako patrón požiarnikov. Zobrazuje sa ako rímsky vojak s prilbou na hlave, v ľavej ruke so zástavou, v pravej s nádobou na vodu, ktorá zalieva oheň na horiacom dome.
Svätý dňa: Svätý Florián | 4. mája 2024
Svätý Florián (Florián z Lorchu, lat. Florián bol plukovníkom v legionárskom vojsku rímskeho cisára v Cetii (dnešný Zeiselmauer v Rakúsku). Roku 304 sa postavil na obranu 40 zatknutých a uväznených kresťanských legionárov v Lorchu . Za pokus o vyslobodenie bol zatknutý a odsúdený miestodržiteľom Aquiliánom na smrť. Poprava sa konala dňa 4. mája 304 na brehu rieky Enns (v tej dobe nazývanej Aniza). Na krk mu bol priviazaný mlynský kameň a následne bol utopený vo vodách Enns.
Legenda hovorí, že voda vyplavila Floriánovo mŕtve telo na skalu, kde ho našla vdova Valéria, ako ho pred zhanobením stráži veľký orol. Ten sa objavil aj na niektorých neskorších zobrazeniach tohoto svätca. Na mieste hrobu Sv. Floriána pri Linci postavili kaplnku a neskoršie kostol s kláštorom, ktorý obývali benediktíni a po nich augustiniáni. Floriánove ostatky sa našli v 13. storočí. Časť jeho relikvií je od roku 1183 v Krakove, ktoré daroval mestu pápež Lucius III. Pre ne dal postaviť knieža Kazimír II. (Spravodlivý) baziliku zasvätenú sv. Floriánovi.
Kult patróna hasičov bol neskôr rozšírený po celej strednej Európe. Vyobrazenia Floriána sa vyskytujú aj na priečeliach domov, v erboch, na pečatiach, rázcestiach a hlavne na hasičských zbrojniciach Pred Floriánom v 15. storočí boli ochrancami pred ohňom sv. Agáta a sv. Povesť hovorí, že v ôsmom storočí zachránil Florián nemecké mesto Nurnberg pred požiarom. Podľa legendy taktiež ochránil istého uhliara, ktorý spadol do ohňa a bol zachránený na príhovor svätca.
Atribúty: zobrazuje sa ako rímsky dôstojník, alebo vojak s prilbou na hlave, v ľavej ruke so zástavou, v pravej s nádobou na vodu, ktorou zalieva horiace obydlie.
Katolícka cirkev oslavuje jeho pamiatku 4. mája.
Sv. Floriána si podľa rímskeho martyrológia pripomíname 4. mája. Bol dôstojníkom rímskej armády, zastával vysokú administratívnu funkciu v Noricum, v dnešnej časti Rakúska. Mučenícku smrť podstúpil za čias cisára Diokleciána.
Jeho legendárne „Skutky“ hovoria, že sa vzdal v Lorch vojakom z Aquilína, keď chytali kresťanov. Vojaci ho dvakrát zbičovali, napoly ho zdrali z kože, posadili do ohňa, a nakoniec ho hodili do rieky Enns s kameňom okolo krku. Jeho telo našla a pochovala nábožná žena. Po čase jeho pozostatky preniesli augustiniánskeho opátstva svätého Floriána blízko Linzu. Neskôr ich znova preniesli do Ríma. Pápež Lucius III. v roku 1138 dal niektoré z relikvií tohto svätca poľskému kráľovi Kazimírovi a biskupovi Krakowa. Od toho času je sv. Florián považovaný za patróna Poľska, ale aj Linzu, Horného Rakúska a požiarnikov. Kedysi patril k tzv. štrnástim pomocníkom v núdzi. Tradícia jeho mučeníctva neďaleko miesta, kde sa rieka Enns vlieva do Dunaja, je veľmi stará a hodnoverná.
Veľa zázrakov, pri ktorých došlo k uzdraveniu, sa pripisuje jeho príhovorom, je vzývaný tiež ako mocný ochranca pred ohňom alebo vodou. Relikviu patróna sv.Florian mame od 04.05. 2014 aj u nás v Oravskej Polhore k verejnej úcte je to úlomok zo svätcovej kosti pri tejto relikvii je aj relikvia sv.
Sviatok patróna hasičov, svätého Floriána, je aj dnes dôvodom stretnutia sa Vás: hasičov - záchranárov - a nás s Vami, a to v slávnostnej atmosfére hasičskej púte tu v Oravskej Polhore. Dnešný sviatok je dôvodom na vyjadrenie vďaky a úcty za obetavú a veľmi potrebnú službu, ktorú vykonávate pre dobro ľudí, ohrozených živlami ohňa či vody, ale i pre tých, ktorých stihlo nešťastie na cestách. Do Vašej snahy pomôcť ohrozenému blížnemu dnes zapájate nielen svoju dobrú vôľu a fyzickú zdatnosť, ale aj vysokú profesionalitu, špeciálnu techniku - a to všetko s cieľom, aby Vaša pomoc mohla byť čo najúčinnejšia.
Tu by bola na mieste otázka, prečo to robíte, prečo nasadzujete svoje zdravie a svoje životy, aby ste pomohli druhým, prečo sa stále zdokonaľujete vo svojej odbornosti? Na prvý pohľad by sa mohlo zdať dostačujúcou odpoveďou, že predsa je to Vaše zamestnanie, Vaša práca, z ktorej žijete, za ktorú ste platení - a preto ju musíte čo najkvalitnejšie plniť. Niektorí z Vás by povedali, že v tejto práci nachádzate uplatnenie svojich schopností a svojho záujmu pomáhať druhým, že Vás to jednoducho vnútorne napĺňa a uspokojuje.
Keď sme tu z titulu sv. Floriána - kresťana a mučeníka - mohli by sme sa opýtať, či prináša nejaké silnejšie dôvody pre takúto obetavú pomoc blížnym v núdzi. Sv. Florián nás predovšetkým učí aktívnej solidarite s trpiacim blížnym, a to z viacerých dôvodov. Ako ľudia vytvárame jednu rodinu a máme si navzájom pomáhať. V tom druhom, ktorý je ohrozený, máme vidieť svojho blížneho a správať sa ku nemu tak, ako by sme to očakávali my sami, keby sme boli v jeho položení. Ďalší dôvod je v tom, čo nám hovorí Kristus v podobenstve o Poslednom súde: „Čo ste urobili jednému z týchto najmenších bratov, to ste mne urobili - alebo neurobili“.
Sv. Florián položil život za svoju vernosť kresťanskej viere, za vernosť Bohu. My dnes nie sme nútení zapierať svoju vieru, rešpektuje sa všeobecne sloboda náboženského presvedčenia. Ale aj v našej dobe je potrebné vieru vyznávať. Ale aj dnes si vernosť k Bohu, niekedy vyžaduje hrdinské činy - a takými sú najmä skutky obetavej, zachraňujúcej lásky voči blížnemu v núdzi.
Veď, napokon, čo môže byť adekvátnou odmenou za Vašu prácu, za riziká, ktoré podstupujete? Ani peniaze, ani ľudská pochvala nemôžu primerane odmeniť Vaše nasadenie, Vašu obetu.
V rímskokatolíckej, gréckokatolíckej, pravoslávnej cirkvi a iných východných cirkvách nachádzame svätcov, tzv. patrónov, ktorým sa na základe nejakého znaku, skutku, pripisovala a dodnes pripisuje schopnosť pôsobenia v konkrétnej sfére života jednotlivcov či skupín.
Pri výbere svätca za svojho patróna, vychádzali ľudia prevažne z predstáv, že môže pomáhať ľuďom na základe činnosti, ktorú vykonával za svojho života. Podľa autora hesla patróni uvedeného v Encyklopédii ľudovej kultúry Slovenska, „patronát jednotlivých svätcov sa neraz deklaroval už pri ich kanonizácii.“ (KOMOROVSKÝ. J. 1995: 25).
Môžeme povedať, že v súlade s náboženskými predstavami, ako aj vďaka ľudovej mienke si obyvatelia, skupiny volili za svojich ochrancov nielen patrónov, ktorí by ochraňovali ich samotných alebo nejaké územie, ale aj príslušné remeslo. To znamená, že pod patronát jedného svätca mohlo spadať viacero profesií, či remesiel. Medzi remeselníckych patrónov radíme aj svätého Floriána, ktorého sviatok oslavujeme 4. mája. Bol legionárom, ktorého kvôli pomoci kresťanom zajali. Podľa legendy v roku 304. bol zhodený s mlynským kameňom uviazaným na krku do rieky Enns v dolnom Rakúsku. Jeho kult, ako uvádza O. Danglová vo svojej štúdií: „v súvislosti s rekatolizáciou sa na území Slovenska rozšíril v 18. storočí“[1]. Podľa ľudovej mienky sa mu preto pripisovala moc nad vodným živlom.
| Atribút | Popis |
|---|---|
| Zobrazenie | Rímsky dôstojník alebo vojak s prilbou, zástavou a nádobou na vodu |
| Sviatok | 4. máj |
| Pôsobnosť | Ochrana pred požiarmi, patrón hasičov, kominárov, hrnčiarov a ďalších |
V ľudovom prostredí sa stal ochrancom pred požiarom. Za svojho patróna si ho zvolili prevažne tie remeslá, remeselnícke cechy a profesie, ktorých práca súvisela najmä s ohňom a vodou. Stal sa tak patrónom najmä pre hasičov, kominárov, murárov, hrnčiarov, džbankárov, ale aj pivovarníkov. Ľudia verili, že ich ochráni pred ohňom, záplavami a neúrodou. Sošky s jeho podobizňou sa preto zvyčajne nachádzali v blízkosti hasičských zbrojníc alebo vo výklenkoch domov. Tiež ich môžeme pozorovať uprostred námestí miest a dedín.
K 4. máju sa nám zachovali aj pranostiky ako napríklad: „Svätý Florián úrodu nám chráň.“ „Svätý Florián si môže ešte nasadiť snehový klobúk.“
Na deň svätého Floriána sa konávali procesie, oslavy, slávnostné prehliadky, ktoré organizovali po väčšine hasiči a kominári. Na základe nášho výskumu a pozorovania môžeme konštatovať, že dané prehliadky, či oslavy pretrvávajú v určitých lokalitách na Orave dodnes.
Viaceré obecné hasičské zbory[2] (OHZ), organizujú v tento deň alebo v blízkosti tohto dňa slávnostne prehliadky, spojené so svätou omšou, kedy sa celé zbory a príslušní pozvaní hostia zhromaždia pred kostolom a v slávnostnom sprievode kráčajú do kostola.
Ako uvádza jeden z našich respondentov: „u nás sa robí tak, že najskour je svetá omša, kďe sú pozvané vjaceré združenja z nášho okrsku“ (člen dobrovoľného hasičského zboru, 6 okrsok, okres Tvrdošín)[3]. Pričom dotyčný člen ďalej uvádza: „To sa robí hlavňe vtedi na Floriána aľebo ak Florián vichádza v tíždňi tak buď nedeľu predtím dňom aľebo ňedeľu po tom dňi. Aľe, keď napríklad víjde združeňiu víročie založenja združenja, teda zboru tak to sa robí aj v tíždni ak víjde Floriána. Každí rok sa robí sprievod v rámci okrsku iňďe, v jednom zveze alebo to robí zbor, ktorí ma v tom roku víročje vzňiku. Aľe všetko je to v rámci okrskov.“
Z nášho pozorovania vieme, že daný sprievod sa nesie v hierarchickej štruktúre. Podľa opisu jedného z našich respondentov daný sprievod vyzerá nasledovne: „no prvá ide socha Floriána nesje ju jeden z hasičov, potom idú miňištraňťi, kňaz, potom hasič zo zástavov, nesje jeden a je doprevádzaní ďalšími dvomi hasičmi. Potom idú ostatní zo zboru z príslušnej pozvanej obce teda z okrsku. A podľa toho koľko ich príjíde sa vitvorí buď dvojrat alebo trojrat. Každé združenje má svoju zástavu tak sa to tak potom strieda. A už keď sme v kostole tak stoja zo zástavami pred oltárom po pravej aj ľavej strane. Napríklad keď príde šesť združeňí tak tri zástavi sú na pravo a tri naľavo, no a pri podzvihovaňí sa zástavi skláňajú smerom k hostii a bohostánku. No po skončení svetej omše je potom spoločné posedenie s pozvaními hosťami.“(J.Č.)[4], (oblasť Horná Orava). Táto hierarchická štruktúra sprievodu môže byť, ako podotkol už spomínaný respondent, podľa jednotlivých okrskov v rámci slávností mierne pozmenená.
Čo sa týka hasičských záchranných zborov, tie pravidelne otvárajú svoje brány pre širokú verejnosť. Ich snahou je priblížiť ľuďom a deťom nielen technické vybavenie stanice, ale aj ich prácu.
Z nášho výskumu a pozorovania taktiež vyplynulo, že profesie či remeslá, ktoré sa nejakým spôsobom pričiňujú o zachovanie týchto sprievodov, osláv sa do popredia obyvateľov častokrát dostávajú práve prostredníctvom hasičských zborov. Na Orave si tohto patróna väčšina ľudí spája s hasičmi a hasičskými zbormi, no málokto si uvedomuje, že bol patrónom aj iných už spomínaných remesiel či profesií. Je to pravdepodobne spôsobené tým, že dané remeslá, profesie svoje obyčaje neprezentujú až tak navonok, nakoľko sú združené v menších organizáciách. V porovnaní s hasičskými zbormi nie sú tak rozšírené, ako to bolo v období rozmachu remesiel na Orave.
V mesiaci máj- teda 4. mája sa slávi jeho sviatok, ktorý sa zároveň stal aj sviatkom hasičov. Hasičská zbrojnica vždy dodávala a dodáva sebavedomie a pokoj občanov mesta v boji proti požiaru a teda je a bude svätyňou. Svätyňou tých, ktorí sú ochotní napomáhať ľuďom pred požiarmi a živelnými pohromami. A táto „svätyňa“ má svojho ochrancu a patróna sv.
Podľa niektorých údajov sa narodil v roku 250 v Cetii (dnes Zeiselmauer pri St.Pöltene). Vtedy v III. storočí išlo o územie Norika pripojené k Rímskej ríši. Tam tiež začínala jeho pôsobnosť. Florián sa stal významným dôstojníkom rímskej armády a vraj aj správcom provincie. Jeho sídlo bolo v jej hlavnom meste v Lauriacium (čo je dnešný Enns v Rakúsku). V Ríme vtedy vládol Dioklecián, známy a krutý prenasledovateľ kresťanov, ku ktorým Florián patril. V meste Lorch malo bolo uväznených asi 40 kresťanov. Florián ich chcel zachrániť a skončil na súde, kde hrdo vyznal svoju vieru. Cisársky námestník Akvilina (Aquilinus) ho odsúdil na smrť. Na verdikt Florian povedal: "Slúžiaci u vojska klaňal som sa Bohu skryto. Poprava sa konala dňa 4. mája 304 na brehu rieky Enns. Legenda o poprave hovorí o jeho dvojitom bičovaní, ktorým sa nepodarilo zlomiť jeho vernosť ani oslabiť jeho lásku. Preto mu potom vraj ešte z chrbta kliešťami odtrhávali mäso.
V roku 1942 boli objavené aj ostatky 40 mučeníkov, za ktorých svätec položil život. Patrónom hasičov a ochrancom proti požiarom sa stal zrejme vraj až po XV. storočí, samozrejme najskôr v súvislosti s tým, že vodou, v ktorej bol utopený, sa hasí oheň. Jedno z porekadiel uvádzaných v spojení s úctou ku Sv. Floriánovi, znie: "Kde páli ohňa žiar a vzrastá hriech a zvar, pomocník je nám daný, svätý Florián." Z toho vyplýva, že jeho príhovor môže hasiť aj oheň zloby a nenávisti. Nezabúdajme, že toto hasenie je nemenej potrebné ako hasenie požiarov. A láskou sa uhasí aj oheň zloby.