Maličká dedinka Hrabová Roztoka v Sninskom okrese sa môže popýšiť národnou kultúrnou pamiatkou. Vo svojom neveľkom chotári ukrýva gréckokatolícky drevený chrám, ktorý je zasvätený jednému z najvýznamnejších východných svätcov.
História a význam
Chrám sv. Bazila Veľkého bol postavený v roku 1750 a patrí medzi najzachovalejšie drevené sakrálne stavby na Slovensku. Chrám si zachoval svoju pôvodnú podobu, rovnako ako aj jeho ikonostas a prestola pochádzajúca z čias vzniku kostolíka.
Architektúra a konštrukcia
Kostolík bol postavený ako trojpriestorová, dvojvežová stavba s dvomi krížmi. Jeho konštrukcia je zrubová a pokrytá šindľom, vertikálne ukladaným v horizontálnych pásoch. Na oboch koncoch sú vežičky s trojramennými krížmi. Vo veži na priečelí sú umiestnené tri zvony.
Ide o trojdielnu, trojpriestorovú, dvojvežovú stavbu s dvomi krížmi. Konštrukcia chrámu je zrubová, konštrukcia veže stĺpová. Z čela dreveného chrámu vyrastá veža prekrytá zrezanou strechou, na ktorej je osadená cibuľa s trojramenným krížom na vrchu. Vo veži sú zavesené tri zvony - jeden neistého roku a dva z roku 1796. Druhá vežička vyrastajúca zo strechy je nad svätyňou.
Zaujímavosťou tohto chrámu je, že sa zachoval v pôvodnej podobe až do dnešných čias. V roku 2000 prešiel jeho exteriér rozsiahlou opravou, v rámci ktorej sa vymenila celá strecha, vyčistili sa podlahy a obnovili nátery vonkajšieho dreveného opláštenia chrámu. Opravili sa i vchodové dvere, prestol, dva procesiové kríže a truhlica.
Interiér Cerkvy
Interiér cerkvy je z väčšej časti barokový a pochádza z polovice 18. storočia. Jeho dominantou je spomínaný ikonostas tvorený štyrmi radmi. Ikonostas so štvorradovou architektúrou pochádzajúci z roku 1794 je národnou kultúrnou pamiatkou. Raritou sú cárske dvere, ktoré sú osadené namiesto bežných štyroch evanjelistov a Zvestovania Jesseho stromom s desiatimi medailónmi Kristovho rodokmeňa. Diakonské dvere krídla nemajú.
V interiéri sa nachádza zaujímavá skriňa zhotovená v gotickom slohu.
Rad Ikonostasu
Prvý - hlavný rad - tvoria ikony sv. Mikuláša, Bohorodičky Hodigitrie, Krista Učiteľa a sv. Bazila Veľkého. Druhý rad sviatkov je predelený ikonou, ktorá zobrazuje Poslednú večeru. Tretí apoštolský rad má vo svojom strede ikonu Krista Veľkňaza. Posledný rad prorokov pozostáva zo šiestich medailónov a dvojicami postáv. Vrch ikonostasu tvorí sklonený kríž.
| Rad Ikonostasu | Popis |
|---|---|
| Prvý (hlavný) | Ikony sv. Mikuláša, Bohorodičky Hodigitrie, Krista Učiteľa, sv. Bazila Veľkého |
| Druhý | Rad sviatkov predelený ikonou Poslednej večere |
| Tretí (apoštolský) | Ikona Krista Veľkňaza v strede |
| Štvrtý (proroci) | Šesť medailónov a dvojice postáv |
História a rekonštrukcia
V roku 2003 bolo z dreveného chrámu v Hrabovej Roztoke odcudzených päť ikon. Tie boli vplyvom nevhodného zaobchádzania poškodené a je potrebné ich zreštaurovať. Uložené sú zatiaľ mimo chrámu. Oprava exteriéru bola vykonaná v roku 2000.
Drevený gréckokatolícky Chrám sv. Bazila Veľkého v Hrabovej Roztoke rovnako ako aj drevený Chrám Nanebovstúpenia Pána v Šmigovci vlastní jedna malá farnosť - Gréckokatolícka cirkev Šmigovec. Oba chrámy z 18. storočia boli predtým v havarijnom stave, no spoločnými silami sme im prinavrátili, pokiaľ bolo možné, historickú podobu a snáď aj lepšie vyhliadky do budúcna.
Aktivity v okolí
Nakoľko sa v kostolíku už nevykonávajú žiadne bohoslužby, svoju návštevu si vopred telefonicky ohláste. Výlet môžete spojiť s turistikou do okolitých Vihorlatských vrchov. Pokiaľ máte chuť ďalej objavovať, vydajte sa do obce Podhoroď a odhaľte tajomstvá najvýchodnejšej hradnej zrúcaniny na Slovensku - Hradu Tibava.
Hrad Tibava
V obci Podhoroď v okrese Sobrance sa nachádza zrúcanina hradu z 13. storočia. Nad bývalým kameňolomom nájdete najvýchodnejšiu zrúcaninu hradu na Slovensku. Tibavský hrad je zároveň jedným z najmenších hradov, ktoré u nás máme. Na hradnom vrchu okrem zrúcaniny sa nachádza prírodná pamiatka Podhorodský hradný vrch. K hradu sa dostaneme priamo z obce Podhoroď. Z lúky nad obcou pokračujeme lesnou cestou so strmším stúpaním. K zrúcanine Hradu Tibava sa dostanete približne za 10 min.
Zaujímavosťou je, že v blízkosti hradu, približne 4 km, nájdete ďalšiu zrúcaninu. Tibavský hrad v Choňkovciach pochádza približne z 15. storočia. Žiaľ ani jeden z hradov nemá zachovanú dostatočnú písomnú históriu a ich blízka existencia ostala nevysvetlená.
Ak patríte k dobrodružným typom, zájdite do obce Ladomírov a pozrite sa do nekonečného vesmíru cez najväčší astronomický ďalekohľad na Slovensku. Takýto úžasný zážitok Vám prinesie návšteva Astronomického observatória na Kolonickom sedle.
Sledujte večerný modlitbový program z kostola sv. Jakuba v Medžugorí
Astronomické observatórium na Kolonickom sedle
Poďte aj Vy poodhaliť rúško tajomstva hviezdnej oblohy a navštívte Astronomické observatórium na Kolonickom sedle, ktoré je vysunutým pracoviskom Vihorlatskej hvezdárne v Humennom. Nachádza sa v okrese Snina medzi obcami Kolonica a Ladomirov. Observatórium je umiestnené v prostredí s nízkou úrovňou svetelného znečistenia v takzvanom Parku tmavej oblohy Poloniny. To dáva predpoklady na dobré pozorovanie objektov na nočnej oblohe nielen pre návštevníkov, ale tiež vedecké účely. Nájdete tu aj Mobilnú astronomickú rotačnú stanicu (M. A. R. S.). V okolí observatória sa nachádza náučný chodník. Dostať sa sem môžete autom alebo na bicykli cyklistickou cestičkou.
Návštevníci observatória zvyknú svoj výlet spojiť s návštevou zaujímavého a príjemného Biokúpaliska Sninské rybníky či jedinečnej prírodnej rezervácie Malé Morské oko, prípadne tretieho najväčšieho prírodného jazera na Slovensku Morské oko v pohorí Vihorlat. V okolí si môžete prehliadnuť aj veľmi úchvatné kostolíky akým je napríklad Drevený gréckokatolícky kostolík v Jalovej.
Neďaleko Beňatinského kameňolomu v obci Beňatina, v okrese Sobrance, nájdete prírodnú pamiatku, ktorá je ukrytá v lesnom poraste. V jej okolí sa nachádzajú skameneliny lastúrnikov či rôznych mäkkýšov. K travertínu sa dostanete od tyrkysového jazierka, ktoré prirovnávajú k Plitvickým jazerám. Samotné jazero a okolie travertínu Vás zaujme v každom ročnom období.
V okrese Snina, na Východnom Slovensku leží Národný park Poloniny. Hraničí s národným parkom Bieszczadzki Park Narodowy v Poľsku aj s národným parkom Užanskyj nacionaľnyj pryrodnyj park na Ukrajine. Až 81 % plochy národného parku tvoria lesy. Park svoj názov dostal vďaka fenoménu polonín. Národný park je výnimočný najmä tým, že tu ako na jedinom mieste na Slovensku žije populácia zubra hrivnatého.
Zubor hrivnatý v Národnom parku Poloniny
V Národnom parku sa nachádza 7 národných prírodných rezervácií, 14 prírodných rezervácií a 1 prírodná pamiatka. Dňa 3. decembra 2010 bol vyhlásený za prvú slovenskú oblasť tmavej oblohy. Turisti ocenia veľké množstvo atraktívnych trás, hoci história turistiky ako takej nemá dlhú tradíciu. V súčasnosti národným parkom prechádzajú turistické značky rôznych náročností.
Drevené chrámy Prešovského kraja
Prešovský kraj je známy svojím kultúrnym bohatstvom, a medzi jeho najvýznamnejšie skvosty patria drevené chrámy. Tieto unikátne sakrálne stavby, ktorých je v kraji vyše tridsať, sú architektonicky aj duchovne výnimočné. Najviac ich nájdeme v okresoch Snina, Svidník a Bardejov. Väčšina z nich je gréckokatolíckeho obradu.
V roku 2008 boli štyri drevené chrámy na území Prešovského kraja zapísané medzi svetové kultúrne pamiatky UNESCO (gréckokatolícke chrámy v Ladomirovej a Bodružali, rímskokatolícky kostol v Hervartove a evanjelický kostol v Kežmarku).
Sú typické rozdelením interiéru na tri základné časti, a to na predsieň (babinec), chrámovú loď a svätyňu. Dominantou každého chrámu je ikonostas, ktorý oddeľuje svätyňu od lode.
Medzi ďalšie pozoruhodné drevené chrámy v Prešovskom kraji patria:
- Bodružal: Chrám sv. Mikuláša
- Ladomirová: Chrám sv. Michala Archanjela
- Hervartov: Kostol sv. Františka z Assisi
- Kežmarok: Kostol Najsv. Trojice
- Tročany: Chrám sv. Lukáša Evanjelistu
- Dobroslava: Chrám sv. Paraskievy
- Miroľa: Chrám Ochrany Presv. Bohorodičky
- Nižný Komárnik: Chrám Ochrany Presv. Bohorodičky
- Brežany: Chrám sv. Lukáša
Na území Slovenska sa nachádza viac ako 60 jedinečných drevených sakrálnych stavieb, z ktorých osem najvzácnejších v roku 2008 zapísali do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
UNESCO chrámy v Prešovskom kraji
| Chrám | Obec | Okres | Obrad | UNESCO |
|---|---|---|---|---|
| Chrám sv. Mikuláša | Bodružal | Svidník | Gréckokatolícky | Áno |
| Chrám sv. Michala Archanjela | Ladomirová | Svidník | Gréckokatolícky | Áno |
| Kostol sv. Františka z Assisi | Hervartov | Bardejov | Rímskokatolícky | Áno |
| Kostol Najsv. Trojice | Kežmarok | Kežmarok | Evanjelický | Áno |
Drevené kostolíky, chrámy či cirkvi predstavujú unikátne rusínske sakrálne stavby a jedinečné kultúrne dedičstvo severovýchodu Slovenska. Väčšina z nich pochádza zo 17. a 18. storočia a viaceré boli pôvodne postavené bez jediného klinca. Ich autentická architektúra je charakteristická bohato zdobeným interiérom, ktorého dominantou je ikonostas.