Peter Pavol Gojdič, neskôr známy ako biskup Pavol Gojdič, sa narodil 17. júla 1888 v Ruských Pekľanoch a zomrel 17. júla 1960 vo väzení v Leopoldove. Bol významnou osobnosťou gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, známy svojou oddanosťou, odvahou a trpezlivosťou počas ťažkých časov prenasledovania komunistickým režimom.
Po absolvovaní gymnázia v Prešove študoval teológiu v Prešove a v Budapešti. V roku 1911 bol vysvätený za kňaza v Prešove a v roku 1922 vstúpil do Rádu sv. Bazila Veľkého na Černečej Hore pri Mukačeve, kde prijal meno Pavol.
Pôsobenie a činnosť
Ako apoštolský administrátor prešovskej eparchie, menovaný v roku 1926, začal svoju činnosť podpísaním pastierskeho listu pri príležitosti 1 100. výročia narodenia sv. Cyrila, slovanského apoštola. Ako Slovan veľmi miloval svoj východný obrad. Pričinil sa o zriadenie nových farností, napr. v Prahe, Bratislave, Levoči a inde, sirotinca v Prešove či o založenie Gréckokatolíckeho gymnázia v Prešove (1936).
V roku 1939 bol menovaný za apoštolského administrátora mukačevskej apoštolskej administratúry na Slovensku. V zložitých podmienkach Slovenského štátu sa jeho osoba stala „tŕňom v oku“ vtedajších vládnych predstaviteľov, a preto sám požiadal o abdikáciu. Avšak Rím - vtedajší Svätý Otec - ocenil jeho úsilie a abdikáciu nielenže neprijal, ale namiesto nej ho menoval za prešovského sídelného biskupa (1940).
Prenasledovanie a utrpenie
Jeho ďalší osud bol ovplyvnený najmä nástupom komunistov k moci v roku 1948, ktorých ideologické smerovanie predurčovalo boj zvlášť proti gréckokatolíckej cirkvi. Pri smutne známych okolnostiach Prešovského soboru dňa 28. apríla 1950, ktorým štátna moc postavila gréckokatolícku cirkev mimo zákon a zároveň zakázala jej činnosť, bol biskup Pavol Gojdič zatknutý a internovaný.
Na základe vykonštruovaného procesu (1951) s tzv. vlastizradnými biskupmi (Vojtaššákom, Buzalkom a Gojdičom) bol odsúdený na doživotie, zaplatenie dvestotisíc korún pokuty a odňatie všetkých občianskych práv. Vo väzení, kde bol vystavovaný fyzickému a psychickému nátlaku, bol ponižovaný a musel vykonávať najťažšie a najpodradnejšie práce. Nikdy sa však nežaloval, nežiadal výhody a každú chvíľu využíval k modlitbe a tajne slúžil sv. liturgie.
Aj keď mu na základe amnestie (1953) znížili dĺžku trestu na 25 rokov, jeho zdravotný stav sa neustále zhoršoval a v posledné dni vo väzení zomrel vo väzenskej nemocnici v Leopoldove.
V roku 1990 bol súdne rehabilitovaný. Pápež Ján Pavol II. ho 4. novembra 2001 na námestí sv. Petra vo Vatikáne vyhlásil za blahoslaveného. In memoriam ho vyznamenali Pribinovým krížom I. triedy a Rádom T. G. Masaryka II. triedy.
SPOMÍNAME NA BL. PAVLA PETRA GOJDIČA
Dcéra Magdaléna
O živote Magdalény, dcéry biskupa Gojdiča, nie je veľa známe. Avšak, jej existencia svedčí o ľudskej stránke tohto významného duchovného vodcu, ktorý napriek svojmu celibátu, mal rodinné väzby.
Život biskupa Pavla Gojdiča bol príkladom vernosti, odvahy a obetavosti. Jeho odkaz zostáva inšpiráciou pre mnohých veriacich aj dnes.
Prehľad kľúčových dátumov a udalostí
| Dátum | Udalosť |
|---|---|
| 17. júl 1888 | Narodenie v Ruských Pekľanoch |
| 1911 | Vysvätený za kňaza v Prešove |
| 1922 | Vstup do Rádu sv. Bazila Veľkého |
| 1926 | Menovaný za apoštolského administrátora prešovskej eparchie |
| 1940 | Menovaný za prešovského sídelného biskupa |
| 28. apríla 1950 | Zatknutý a internovaný |
| 1951 | Odsúdený v vykonštruovanom procese |
| 17. júl 1960 | Úmrtie vo väzení v Leopoldove |
| 4. november 2001 | Vyhlásený za blahoslaveného pápežom Jánom Pavlom II. |