Vianočné symboly a ich význam
Keď na Vianoce zdobíme byt sviečkami, orechmi a vianočnými hviezdami, nevytvárame len zimné dekorácie. Obklopujeme sa tradičnými symbolmi, ktoré majú v závere roka zvláštny význam. Hviezda, ktorá podľa kresťanov priviedla pastierov a mudrcov k jasličkám, sviečky, ktoré v tmavom zimnom období prinášajú svetlo a nádej, šišky a orechy, ktoré znamenajú plodnosť - všetky tieto symboly prispievajú k slávnostnej vianočnej nálade. Nechýbajú ani v aranžmánoch, ktoré si môžete vyrobiť podľa našich návodov.Symbolika Vianočnej hviezdy (poinsettie)
Hlavným motívom všetkých týchto aranžmánov je vianočná hviezda - poinsettia. Ako vyplynulo z nedávneho prieskumu asociácie európskych pestovateľov poinsettie Stars for Europe (Hviezdy pre Európu), pre Európanov je hviezda jedným z najdôležitejších vianočných symbolov (hneď po vianočnom stromčeku a slávnostnom osvetlení) - podľa Biblie totiž doviedla troch kráľov z Orientu k malému Ježiškovi práve padajúca hviezda. Hviezdne tvarované farebné listene poinsettie sú teda ideálne na vianočné dekorácie, a to nielen pre svoj tvar, ale v klasickom variante aj pre svoju farebnosť. Červená a zelená sú totiž farby, symbolické pre advent a Vianoce - zelená znamená vieru v život a nádej, červená symbolizuje Kristovu krv preliatu za spásu ľudstva.Ako sa starať o vianočné hviezdy (a nechať ich kvitnúť budúci rok)
Ako sa starať o Vianočnú hviezdu?
Ak viete, na čo si dať pozor pri kúpe poinsettie a ako sa o ňu správne starať, môžete sa z jej krásy tešiť po celú zimu. Ak ale vianočnej hviezde nedoprajete, čo potrebuje, rýchlo začne strácať listy.- Keď kupujete vianočnú hviezdu, všímajte si žlté a zelené kvietky medzi zafarbenými listami.
- Poinsettia je citlivá na chlad.
- Pre vianočnú hviezdu je ideálne svetlé a teplé miesto s teplotou okolo 20 °C, pokojne môže byť aj v blízkosti vykurovacieho telesa.
- Zálievku v podobe vlažnej vody má dostať len vtedy, ak je zem suchá, v miske by rozhodne nemala stáť voda.
- Rezaná vianočná hviezda vydrží čerstvá prekvapivo dlho.
Inšpirácie na vianočné aranžmány s poinsettiami
- Klasické a zároveň iné: Červené listene vianočnej hviezdy korunujú aranžmán z machu a vetvičiek tisu, cyprušteka, jedle a cezmíny. Šišky sme upevnili na drôty a jabĺčka na špáradlá, aby sme ich mohli prichytiť na kužeľ. Nakoniec sme do vrcholku kužeľa zastokli kvet poinsettie.
- Krása, vôňa a chuť: V tomto rýchlom aranžmáne sú krémové poinsettie umiestnené jedna vedľa druhej v hranatom kvetináči a oddelené zväzkami voňavej škorice, ktoré môžete skombinovať aj s borovicovými vetvičkami. Kompozíciu efektne doplní olejová lampa alebo sviečky.
- Poinsettia v skle: Poinsettiu sme umiestnili do menšej vázy a všetko vložili do väčšej. Mach na dne vyzerá pekne, a najmä zaistil, že menšia váza s poinsettiou sa dostala do správnej výšky. Priestor medzi dvoma sklami sme vyplnili všetkým, čo sa dá nájsť pri prechádzke lesom - machom, vetvičkami a borovicovým ihličím, ktoré sme prestriedali kúskami škorice.
Vianočné tradície vo svete
Vianoce sú obdobím pokoja, lásky a výborného jedla. Každá krajina má svoje vlastné tradície a zvyky spojené s vianočným stolom, ktoré odrážajú jej kultúru a históriu. Okrem výmeny darčekov a zdobenia stromčekov je neodmysliteľnou súčasťou Vianoc aj slávnostné štedrovečerné menu.Poľsko
Štedrý deň sa v Poľsku nazýva vigíliou. Jeho súčasťou je slávnostná večera, ktorá predchádza sviatku Božieho narodenia. V Krakove vigilijná večera pozostáva v súčasnosti z polievky - boršču s malými pirohmi plnenými hríbmi, hríbovej polievky a ako hlavné jedlo sa podáva vyprážaný kapor. Podáva sa so sladkým pečivom z kysnutého cesta a šalátom z červenej a bielej kapusty. Typický poľský zvyk je, že počas štedrovečernej večere sa ľudia navzájom delia o oblátky. Pri ich lámaní si hovoria priania na celý ďalší rok. S oblátkami súvisia i ozdoby, ktoré si ľudia kedysi vešali na vianočný stromček. Po Štedrej večeri chodia ľudia do kostola na polnočnú omšu, ktorá hovorí o príbehu narodenia Ježiša Krista. Rovnako ako Slováci i Poliaci majú jeden zvyk, na ktorý podľa jej slov sa nesmie zabudnúť. Sú to darčeky pod stromčekom.Srbsko (Kovačica)
Vianoce sa v Kovačici nazývajú Kračúm. Na Štedrý deň skoro ráno ešte pred svitaním chodievali príbuzní a priatelia blahoželať do domov, v ktorých mali Adama alebo Evu. Svoj príchod oznamovali strieľaním z mažiarov. Večera sa podávala, až keď sa rodina vrátila z kostola. Stôl bol bohatý a bolo na ňom od začiatku všetko, aby symbolizoval hojnosť a počas večere sa nemuselo od tabule odchádzať. Varievala sa hlavne sárma (plnená kapusta), ťapša (zemiaky, domáca klobása a karé). Počas môjho detstva sa zdobil stromček pred odchodom do kostola. Zdobili ho len rodičia, kým deti poslali k susedom, aby im mohli povedať, že stromček priniesol Ježiško. Darčeky sa nedávali, ale robili sa balíčky pre deti, v ktorých si našli jablká, pomaranče, orechy či cukríky.USA
Na rozdiel od mnohých európskych krajín, v USA sa Štedrý deň neoslavuje tak veľkolepo ako Prvý sviatok vianočný. Kráľom vianočného stola je plnený moriak. Pečie so špeciálnou plnkou, ktorá môže obsahovať rôzne ingrediencie ako chlieb, klobásu, jablká, cibuľu alebo orechy.Taliansko
Štedrý večer v Taliansku, známy ako La Vigilia di Natale, je zvyčajne dňom pôstu, a preto sa na stole objavujú najmä rybie špeciality. Klasikou je baccalà, sušená treska, ktorá sa pripravuje rôznymi spôsobmi, často s paradajkami, olivami a kapariami. Na záver nesmie chýbať dezert - panettone, sladký vianočný chlieb s hrozienkami a kandizovaným ovocím, alebo pandoro, mäkký koláčik v tvare hviezdy.Mexiko
Na Štedrý večer, ktorý v Mexiku nazývajú Nochebuena, sa mexické rodiny schádzajú na veľkolepú večeru plnú tradičných jedál. Ďalším obľúbeným pokrmom je tamales, kukuričné placky plnené rôznymi ingredienciami, ako je bravčové, kuracie mäso alebo zelenina, pozole, hustá polievka s kukuricou, mäsom a chili papričkami, a pavo navideño, vianočná morčacia pečienka plnená chorizom, orechmi alebo ovocím.
Nemecko
Nemecká štedrovečerná večera je zvyčajne bohatá a pozostáva najmä z pečeného mäsa. Obľúbené sú pečená hus, kačica alebo bravčová panenka. K mäsu sa podávajú klasické prílohy ako červená kapusta, zemiakové knedle a kyslá kapusta. Ako dezert sa podáva tradičná štóla, bohatý ovocný chlieb alebo perníky.Japonsko
V Japonsku nie sú Vianoce takým významným náboženským sviatkom ako napríklad v Európe. Jedným z najpopulárnejších vianočných jedál je práve kuracie mäso z reťazca rýchleho občerstvenia KFC. Tento trend sa začal v 70. rokoch a dodnes je veľmi obľúbený. V ponuke sú špeciálne vianočné sety s vyprážaným kuraťom, šalátom a koláčmi.Slovensko
Tradičná slovenská štedrá večera je bohatá na zvyky a jedlá, ktoré sa môžu mierne líšiť podľa regiónu. Základ však tvorí kapor ako symbol hojnosti, podávaný s vianočným zemiakovým šalátom. Kapor sa často pripravuje vyprážaný alebo pečený. Na stole nesmú chýbať oblátky s cesnakom alebo medom, ktoré symbolizujú spoločenstvo a požehnanie. Ďalšími obľúbenými jedlami sú rôzne druhy kapustnice alebo šošovicová polievka.
Zvyky a povery na Štedrý večer na Slovensku
Štedrý večer sa podľa ľudových zvykov začínal väčšinou pri východe prvej hviezdy a jej zjavenie sa oznamovalo streľbou či zvonením zvonov. Až vtedy sa na stole zapaľovala sviečka. Jedenie strukovín symbolizovalo bohatstvo, medu alebo cesnaku ochranu zdravia. Budúca úroda sa veštila z vareného hrachu. Stav zdravia pomocou smeru plameňa sviečky - na koho ukazoval, ten do roka zomrie, alebo z rozkrojeného jabĺčka či rozlúsknutého orecha. Mnoho povier sa viazalo k polnočnej omši, ktorá u katolíkov znamenala koniec pôstu. Počas vianočných sviatkov boli všetky zvieratá na hospodárskom dvore, ale aj voda a oheň, obdarúvané z vianočných jedál. Vianočné darčeky, ktoré "nosí Ježiško", boli v tradičnej kultúre Slovenska neznámym pojmom a ich rozdávanie sa rozšírilo spoločne s vianočným stromčekom pod vplyvom nemeckej kultúry.
Padajúca hviezda a pozorovanie nočnej oblohy počas Vianoc
Milovníci nočnej oblohy si prídu rozhodne na svoje. Obloha nám počas nasledujúcich dní ponúkne pohľad na množstvo fascinujúcich úkazov. Pozorovať budeš môcť súhvezdia, ale aj niektoré planéty či rozličné fázy Mesiaca. Najmä počas jasných večerov bude obloha žiariť dominantnými hviezdami zo zimných súhvezdí. Na začiatku týždňa na nočnej oblohe je možné pozorovať guľovú hviezdokopu M79 v súhvezdí Zajaca, inak nazývanú aj Lepus. Ide naozaj o zimnú raritu, pretože hviezdokopy (skupina hviezd, ktoré drží ich gravitácia pokope) sa prevažne spájajú s letným obdobím. Ďalším zaujímavým úkazom v tento deň bude zatmenie hviezdy Algol, známej aj ako Démonova hviezda. Počas zatmenia jej jasnosť dostatočne klesne. Hviezda Algol počas zatmenia vybledne z bežnej magnitúdy 2,1 na 3,4. Po niekoľkých hodinách sa opäť rozžiari.
Zaujímavosti o hviezdach a súhvezdiach
Už pred tisíckami rokov ľudia spojili nápadné rozostavenia hviezd do obrazov - súhvezdí - a väčšinou im priradili mytologický význam. Časom bola celá obloha bezozvyšku rozdelená na 88 súhvezdí. Najjasnejšiu hviezdu súhvezdia voláme hlavná hviezda, pričom často ona a aj ďalšie jasné hviezdy majú vlastné mená. Roku 1603 označil Johann Bayer hviezdy súhvezdia systematicky gréckymi písmenami, od najjasnejšej (alfa) po najslabšiu (omega). Veľké súhvezdia, ako napríklad Orión alebo Veľká medvedica, padnú do oka hneď. Dnes platné súhvezdia boli medzinárodne uznané až roku 1930.| Objekt | Súhvezdie | Popis |
|---|---|---|
| M79 | Zajac (Lepus) | Guľová hviezdokopa |
| Algol | Perzeus | Zatmiová premenná hviezda |
| Plejády | Býk (Taurus) | Otvorená hviezdokopa |
| Hyády | Býk (Taurus) | Otvorená hviezdokopa |
Pri pohľade na nočnú oblohu musíme uznať, že predstava našich predkov o Zemi ako o kruhovom disku, nad ktorým sa klenie obloha ako sklený zvon na syr, nie je až taká zlá. Na tejto pologuli žiaria hviezdy a súhvezdia, ktoré sú s ňou pevne spojené. Všetky hviezdy, ako aj Mesiac a planéty v priebehu noci putujú po oblohe od východu na západ. Na juhu dosahujú svoju najväčšiu výšku nad obzorom, kulmináciu. Rotačná os Zeme ukazuje na dva oproti sebe ležiace body na oblohe: severný a južný nebeský pól. Každú noc hviezdy vychádzajú o štyri minúty skôr ako predošlú. Tento posun vzniká v dôsledku toho, že Zem obieha okolo Slnka. V priebehu roka preto na oblohe vidíme v rovnakom smere v tom istom čase vždy iné hviezdy. Na základe tohto dôvodu sa delia súhvezdia na jarné, letné, jesenné a zimné.