História farnosti Suchá Hora

Prvá písomná zmienka o obci Suchá Hora je z roku 1566. Obec od svojho vzniku patrila do farnosti Trstená, kde bola farnosť už od roku 1397. V 17. storočí žili v obci katolíci aj evanjelici. Cirkevný historik a kňaz Dr. Štefan Šmálik píše, že vizitátor evanjelickej cirkvi 09.10. 1654 vyratával filiálky farnosti v Trstenej kde spomína aj Suchú Horu.

Prehľad dejín farnosti Trstená v letopočtoch do konca 17. storočia:

• 1265 Najstaršia písomná zmienka o meste Tvrdošín je zaznamenaná k roku 1265.
• 1332 V Tvrdošíne je po prvýkrát doložená existencia samostatnej farnosti s miestnym farárom Petrom.
• 1371 Chotár Trstenej mal dvanásť lánov a mesto malo dvanásť dvorcov.
• 1397 V Trstenej je po prvýkrát doložená existencia samostatnej farnosti.
• 1480 Benediktínsky konvent v Kláštore pod Znievom potvrdil listinu notára Švankomíra z roku 1371 a listinu Žigmunda Luxemburského z roku 1424.
• 1526 Uhorské vojská boli porazené v bitke pri Moháči.
• 1559 Vizitačný protokol zaznamenáva, že farský kostol v Trstenej je zasvätený Blahoslavenej Panne Márii.
• Koniec 16. storočia V stredovekom chotári Tvrdošína vzniklo a bolo vybudované mestečko Trstená (Pringenstadt) šoltýskou rodinou Jána Hertela v druhej polovici 14. storočia.
• 1605 - 1656 V týchto rokoch boli vydané viaceré listiny v prospech mestečka Trstená.
• 1608 Podľa urbárskeho a daňového súpisu z tohto roku mesto Trstená malo usadlosti s týmito pomenovaniami: Kmetikovská, Tahanovská, Čabajová, Kneziková, Kapalova, Mokošova, Bencúrova, Valachovská, Viteňovská, Klokovská, Valaškova, Stankovská, Bankovská.
• 1609 Uhorský kráľ Matej II.
• 1610 V Žiline sa uskutočnil cirkevný snem (synoda) evanjelických kňazov, ktorým sa evanjelická cirkev augsburského vyznania osamostatnila spod cirkevnej jurisdikcie katolíckej cirkvi.
• 1611 V mestečku Trstená (Terstena) je doložená existencia evanjelického cirkevného zboru, ktorý v tom čase spravoval aj dovtedajší farský kostol.
• 1623 Mesto Trstená ako cirkevný desiatok odviedla 26 zlatých, 4 valasi zaplatili 2 zlaté a 48 denárov, od mlyna sa zaplatilo 12 denárov, pastier zaplatil 12 denárov a za 9 komorníkov sa zaplatilo 1 zlatý a 8 denárov.
• 1627 Vizitácia evanjelického cirkevného zboru v Trstenej zaznamenáva, že vo farskom kostole sa nachádzalo päť zástav, ktoré boli prinesené z Krakova.
• 1633 Evanjelická vizitácia Trstenej bližšie špecifikuje oltárne vybavenie miestneho farského kostola.
• 1636 Uhorský kráľ Ferdinand III. konfirmoval listinu svojho predchodcu uhorského kráľa Mateja II.
• 1638 Ondrej Trstenský, provízor Oravského hradu, požiadal uhorského panovníka o povýšenie do šľachtického stavu pre seba i pre svojich pokrvných príbuzných.
• 1642 Vizitácia evanjelického zboru v Trstenej zaznamenáva, že miestny pastor nebol zdravotne disponovaný pre nadmernú horúčosť letného počasia.
• 1659 V tomto roku bol spísaný testament kňaza Jána Sčechoviča, ktorý bol v polovici 17. storočia farárom hornooravských katolíkov a zároveň bol aj ich dekanom.
• 1665 Gróf Štefan Tököli, župan Oravskej župy a majiteľ mesta Kežmarok, riešil spornú záležitosť vtedajšieho richtára Trstenej Juraja Trstenského, ktorý bol v tom čase značne zadĺžený.
• 1681 Konvent v Kláštore pod Znievom vydal svedeckú listinu pre Trstenú o strate mestských privilégií na požiadanie mešťanov Michala Fábryho a Samuela Štefanidesa.
• 1686 - 1687 V Trstenej niekoľko mesiacov bolo ubytované cisárske vojsko, ktoré malo zabezpečiť pokoj na hraniciach s Poľskom a urovnanie lokálnych vzbúr po potlačení stavovského povstania Imricha Tököliho.
• 1688 Gróf Juraj Erdödy ako župan Oravskej stolice potvrdil listinou, že dedičný richtár v Trstenej Juraj Trstenský starší na základe toho, že sa pridal k stavovskému odboju proti cisárovi na stranu veľmoža Imricha Tököliho stratil právo na polovicu úradu dedičného richtára (šoltýsa) v tomto meste.

V roku 1787 bola založená katolícka farnosť v Hladovke. Od tohto času veriaci obce Suchá Hora teda patrili ako filiálka do farnosti Hladovka. V roku 1789 bola postavená drevená budova fary v Hladovke. Drevený kostolík na mieste, kde teraz stojí socha svätého Floriána bol postavený pred rokom 1700. Nový murovaný kostol bol v Hladoveke postavený v rokoch 1800 až 1808. Vo filálke Suchá Hora kostol nebol a veriaci na bohoslužby dochádzali do Hladovky.

V roku 1935 sa začala stavba murovaného kostola v Suchej Hore. Tento kostol bol v roku 1995 prestavbou rozšírený a predĺžený. Farnosť Hladovka s filálkou Suchá Hora patrili od roku 1776 do vtedy zriadeného Spišského biskupstva. V 20. storoží bolo krátke obdobie, keď tieto obce boli pripojené k Poľsku. V čase pripojenia oboch obcí k Poľsku tu pôsobili poľskí kňazi. Dňa 1. júla 2006 sa Suchá Hora stáva sa samostatnou farnosťou.

Na Katarínu, 25. novembra, vysvätili v Suchej Hore faru, ktorú začali stavať v minulom roku. Vysviacka sa začala slávnostnou svätou omšou. Po jej skončení sa dlhý sprievod, vedený skupinou muzikantov, vybral k nedávno dokončenej fare. Hoci počasie vysviacke neprialo - vonku bola zima a fúkal nepríjemný vietor - veriacich to neodradilo. Samotný akt svätenia vykonal biskup František Tondra. Novopostavenú faru vysvätil najprv zvonku, postupne prešiel aj miestnosťami vnútri honosnej budovy.

Po vysviacke sa na novej fare zišli všetci pozvaní hostia, medzi ktorými nechýbal starosta obce Jozef Zurvalec, starostka Hladovky Mária Kendralová, pracovníci obecného úradu, suchohorskí podnikatelia a niekoľko Suchohorčanom blízkych kňazov. Tam ich čakal slávnostný obed a popoludňajšie posedenie.

Hraničná obec Suchá Hora sa stala farnosťou v júli minulého roka. Dovtedy patrila pod farnosť v Hladovke. Minulý rok však niekdajšieho trstenského dekana Michala Tondru premiestnili do Suchej Hory. Keďže dedina faru nemala, bolo ju treba postaviť. S tým si prvý kňaz novej farnosti poradil veľmi ľahko, veď v okolí je známy ako povestný staviteľ. So stavbou začali Suchohorčania koncom minulého roka. Pozemok získala nová farnosť darom. Stavba postupovala podľa počasia, aj podľa finančnej situácie.

Peniaze na stavbu vyzbieral správca farnosti od veriacich počas nedeľných zbierok. Na výstavbu fary prispel aj obecný úrad a miestny urbár. Náklady na faru predstavovali niekoľko miliónov korún. Dekan Michal Tondra sa do novej farskej budovy nasťahoval ešte pred vysvätením.

Kňazi pôsobiaci vo farnosti Hladovka (pod ktorú spadala aj Suchá Hora)

• 1789 - 1798 - Tadeáš Kabzay, lateránsky kanonik, farár. Zomrel 8. 11.
• 1798 - páter Zerifin Kitkay, administrátor.
• 1798 - 1800 páter Ján Krátky. Pôsobil ako farár v Zubrohlave. Z lateránskeho kanonika v Poľsku sa stal kňazom spišskej diecézy. Odtiaľ prišiel do farnosti v Hladovke.
• 1800 - Jakub Króner. Pochádzal z Ružomberka. Krátky čas v Hladovke administroval.
• 1800 - 1816 - Jakub Meštjanek, rodák z Rabčíc, farár.
• 1816 - 1826 - Ignác Brunkala. Pochádzal z Oravky. Zomrel 15. 10.
• 1826 - 1827 - Jozef Vitkovský. Rodák z Levoče.
• 1827 - Ján Kaser - pochádzal z Harhova.
• 1827 - 1869 - František Kisely. Bol farárom od 24. 4. 1827 Zomrel 12. 9. 1869. Tento pravý Izraelita tu pôsobil vyše štyridsať rokov.
• 1902 - 1921 - Andrej Doránsky. Podľa svedectva ľudí v tom čase žijúcich, bol to svätý človek, tichý pracovník Cirkvi predovšetkým medzi mládežou. V roku 1920 ho zastihli z histórie známe udalosti, keď 4. augusta, na základe rozhodnutia veľmocí boli Hladovka a Suchá Hora pridelené k Poľsku. Pán farár Doránsky nechcejúc ísť do Poľska, odišiel z Hladovky.
• december 1921 - november 1938 Jozef Laurinec - V decembri 1921 prišiel do farnosti za farára Jozef Laurinec. V novembri 1938 pána farára zastihlo obsadenie a pripojenie Hladovky k Poľsku.
• Po farárovi Laurincovi administrovali na fare poľskí kňazi. Ich cieľom a zámerom bolo popoľštiť tunajšie obyvateľstvo. V škole sa síce učilo po poľsky, ale v kostole a v obci sa ľudia vzpierali, v kostole stále spievali slovenské piesne. Kardinál Sapieha prišiel do farnosti osobne, aby spísal akúsi dohodu. Štátne úrady do tohto sporu niekedy až brutálne zasahovali. Tento stav trval až do 1. 9.
• Po pripojení Hladovky k Slovenskej republike od septembra 1939 až do decembra 1939 tu dochádzal a zastupoval správcu farnosti p.
• December 1938 - apríl 1953 Mikuláš Fitt - V decembri 1939 už pôsobí vo farnosti farár Mikuláš Fitt. V týchto časoch prekvitalo pašovanie s Poliakmi takže ľudia boli „pri peniazoch.“ Toto vedel farár Fitt využiť aj v prospech farnosti. Už sme spomínali, že dal prekrásne vymaľovať kostol akademickému maliarovi Jozefovi Hanulovi. Kňaz Fitt, narodený 21. 10. 1906 pochádzal z Trstenej. Za kňaza bol ordinovaný v roku 1932. Na začiatku pastorácie pôsobil v Černovej. V 1945 narukoval na vojenčinu. V tom čase ho od júla 1945 až do decembra 1945 zastupoval Viktor Lompart ako dočasný duchovný správca.
• Máj 1953 - 1970 - František Chrašč - V máji 1953 na telegrafickú výzvu Ordinariátu v Spišskej Kapituli prišiel do Hladovky František Chrašč, ktorý sa narodil 2. 4. 1902 v Jablonove. Za kňaza bol ordinovaný 29. 6. 1927. Ako kaplán pôsobil vo Veličnej, v roku 1930 ako správca farnosti v Kolačkove, v roku 1940 bol farárom v Spišskom Hrhove, v roku 1950 správcom farnosti v Ludrovej a od mája 1953 v Hladovke, odkiaľ odišiel až v roku 1970 z činnej pastorácie do Suchej Hory. Zomrel 7. 10. 1986 v Suchej Hore.
• 1970 - 1973 Jozef Haviar - Po dp. F. Chraščovi prišiel v roku 1970 farár Jozef Haviar. Narodil sa 25. 12. 1914 v Dlhej nad Oravou. Za kňaza bol ordinovaný 21. 6. 1941. V kronike obce Dlhá nad Oravou sa uvádza, že hneď po vysviacke pôsobí ako kaplán vo Veličnej, potom v období 1941 - 1944 ako kaplán v Zákamennom. V rokoch 1944 - 1946 pôsobil na kaplánke v Zázrivej a v rokoch 1946 - 1948 v Bobrovci. Jeho poslednou zastávkou bola farnosť v Hniezdnom 1948 - 1950. Kronika spomína, že v rokoch 1953 - 1956 bol správcom farnosti v Ľubici a v rokoch 1956 - 1968, aj keď už na invalidnom vozíku, správcom farnosti v rodisku. Potom začal opätovne pôsobiť ako správca farnosti vo Veľkej Lesnej 1968 - 1970. Po odchode farára Chrašča prišiel do Hladovky a pastoračnú činnosť vykonával v Hladovke až do roku 1973 ako správca farnosti. Od roku 1974 bol už na dôchodku v Dlhej nad Oravou. Zomrel v trstenskej nemocnici 8. 6. 1987.
• 1973 - 1990 pôsobil v Hladovke Michal Tondra, farár, terajší dekan Trstenského dekanátu a farár v Suchej Hore. Narodil sa 17. 1. 1947 v Spišských Vlachoch. Bol deviatym dieťaťom Veroniky Tondrovej, rodenej Chmelárovej a Michala Tondru. Na kňaza bol ordinovaný 21. júna 1970 v Bratislave. Potom pôsobil ako kaplán v Zázrivej pri bratovi, ktorý tam bol správcom farnosti. V Zázrivej pôsobil tri roky a päť mesiacov od 1970 do 1. 12. 1973, kedy sa stal správcom farnosti v Hladovke. Od 1. 2. 1990 bol správcom farnosti v Trstenej a zároveň prodekanom oravského dekanátu a od 1998 roku dekanom oravského dekanátu. Od 1. 7. 2006 do 18. 2. 2015 bol vdp. dekan Michal Tondra farárom v Suchej Hore. Zomrel 18. 2. 2015. Je pochovaný v Suchej Hore.
• 1990 - 1994 - Ján Kekelák, správca farnosti. Pochádza z Rabče. Narodil sa 2. 12. 1960 v Námestove rodičom Jánovi Kekelákovi a Jozefíne, rodenej Kvasniakovej. Na kňaza bol ordinovaný 16. 6. 1987. Bol kaplánom v Levoči, v Poprade a v Tvrdošíne.
• 1. 7. 1994 - 9. 10. 2012 farár PaedDr. Jozef Golvoň.Farár: PaedDr. Jozef Golvoň, nar. 7. 8. 1941 v Brezovici. Bol vysvätený 28. 6. 1964 v Bratislave. Pôsobil ako kaplán v Rabči, (voj. zákl. služba 1964 - 1966 v Brne), Letanovciach, Spišskom Podhradí, Markušovciach. Od roku 1972 pôsobil ako duchovný správca v Letanovciach do 30. 6. 1994. Od 1. 7. 1994 až do svojej smrti bol farárom v Hladovke. V piatok 5. 10. 2012, neskoro v noci ho s krvácaním do mozgu previezli do dolnokubinskej nemocnice, kde 9. 10. 2012, krátko pred 21:00 hod. dokončil svoju životnú púť.
• 27.12. 10. 2012 - 2. 12. 2012 - biskup Spišskej diecézy poveril dočasnou správou farnosti Hladovka farára z Čimhovej Mgr. Richard Jurík, narodený 11. decembra 1977 v Levoči. Pochádza z Baldoviec. Na kňaza bol vysvätený 15. júna 2002 v Spišskej Kapitule. V r. 2002 - 2003 pôsobil ako kaplán v Spišskej Novej Vsi, v r. 2003 - 2005 ako kaplán v Novej Ľubovni, v r. 2005 - 2007 ako kaplán v Dolnom Kubíne a v r. 2007 - 2009 ako kaplán vo Svite. Od 1. 7. 2009 je farským administrátorom v Čimhovej (v čase od 19. 2 2015 - 7. 7.
• 28.2. 12. 2012 - z poverenia biskup Spišskej diecézy uviedol vdp dekan Michal Tondra do úradu farnosti vdp PaedDr. Ondrej Lajčin sa narodil 10. 1. 1953 v Habovke. Za kňaza bol ordinovaný 6. 6. 1976. V r. 1976 nastúpil na základnú vojenskú službu. Od 15. 10. 1978 pôsobil ako kaplán v Levoči, od r. 1980 ako kaplán v Námestove, od r. 1982 ako kaplán v Starej Ľubovni a v roku 1984 sa stáva správcom farnosti Slovenská Ves. Od 1. 11. 1996 pôsobil ako farár v obci Slatvina. V r. 2000 - aj k 17. 6. 2001 pôsobil ako farár vo Vavrečke, 10. 1. 2003 - aj k 4. 6. 2006 do 30. 11. 2012 pôsobil ako farár v Krivej.

Kapláni pôsobiaci vo farnosti Hladovka

• 1. 7. 2001 - 1. 7. 2002 - Slavomír Bigoš, kaplán - narodil sa 27. I. 1971 v Levoči - bol od 1. VII. 2001 prvým kaplánom v histórii farnosti vôbec. Po maturite na Gymnáziu v Levoči nastúpil do seminára v Spišskom Podhradí. Na kňaza bol ordinovaný 22. júna 1997. Od 1. júla 1997 nastupuje ako kaplán do Nižnej nad Oravou. 1. júla 1998 sa stáva správcom farnosti v Liptovskej Teplej. Potom pôsobil ako kapl...
• september 2002 - 18. 1. 2005 - Druhým kaplánom sa stal kňaz na dôchodku Milan Jedinák. Pomáhal správcovi farnosti pri kresťanských obradoch až do svojej smrti, do 18. 1. 2005.
• 1. 7. 2005 - 30. 6. 2006 - Mgr. Ján Budzak sa narodil 26. 9. 1975, za kňaza bol ordinovaný 18. 6. 2000.

O Ľudových misiách vo farnosti na jar 1946 sa zachovala krátka informácia v Misionárskom kalendári 1947, ktorý vydali Misionári Božieho Slova na Slovensku. Píše sa v ňom, že sa misie konali na jar 1946 v Suchej Hore. Pri tejto príležitosti urobil jeden z Misionárov (P. K obrázkom bol v Misionárskom kalendári 1947 na str. 36 uvedený tento text:

Suchá Hora na Orave je posledná slovenská obec pri polských hraniciach. Na jar r. 1946 konaly sa v obci sv. misie. Pri tejto príležitosti jeden z misionárov (P. Kališ SVD) urobil vo voľných chvíľach viacero podarených záberov zo života tejto rázovitej slovenskej obce.

Prinášame z nich niekoľko: 1. Pri posviacke misijného kríža. 2. Na ceste do kostola: "No, neboj sa, len chcem vidieť, aký obrázok si dostal od pána misionára." Ako vidieť, ovce im dávajú nielen čo potrebujú do seba, ale i na seba. Pri práci: 3. u krpčiara, 4. pri kolovrate, 5. strihajú ovce, 6. mútia na salaši. Ich mamky sa iste vela nestaraly, či majú dosť vitamínov! A ako vidieť, majú vitamíny A, B, C a všetky ostatné v hojnosti. Dostávajú ich nie v lekárni, ale z jednoduchej stravy: mlieka, zemiakov, kapusty. Vo voľnej chvíli: 7. Prišli kamarátky len tak k oknu. Kto vie, za kým, či za Markou alebo Jankom? 8. Parobci pospolu: Ja by som mu dal! Len nech sa opováži! 9. A keď je čas zábavy, zatančia si. Aj bez parketovej dlážky. 10.

Kostol v Suchej Hore

Obec Suchá Hora v priebehu rokov:

• 1558 Obec založil gróf František Thurzo. Vtedy ju tvorili len 3 domy. Pôvodnými obyvateľmi boli pastieri oviec. Od svojho vzniku má charakter poľnohospodárskej dediny. Obyvatelia sa však venovali aj pláteníctvu, košikárstvu a obchodovaniu s obilím a vápnom.
• 1811-1818 Postavený kostol. Po dokončení bol posvätený sv. Michalovi.
• Začiatok 20. storočia Obec bola napojená na železničnú trať Kraľovany - Suchá Hora. V tomto období sa krátke časové obdobie v okolí obce dolovalo kamenné uhlie. Toto obdobie bolo poznačené aj veľkým vysťahovalectvom za prácou.
• 1916 Založenie dobrovoľného zboru hasičov
• 1945 Po skončení 2. svetovej vojny zostalo z Liesku len zhorenisko, z 304 domov ostalo len 26 nepoškodených domov v časti Bugaj. Obec bola oslobodená 29. marca 1945.
• 1973 Založené Jednotné roľnícke družstvo.
• 1996 - 1998 Celková rekonštrukcia a rozšírenie kostola, ktorý už nevyhovoval súčasným požiadavkam.

Mikuláš Fitt

Pred sto rokmi sa na Orave v Trstenej narodil Mikuláš Fitt. Tento vzácny kňaz sa stal bojovníkom za slovenský národ a v časoch totality aj za náboženskú slobodu.

Mikuláš Fitt sa narodil 8. decembra 1913. Po skončení trstenskej základnej školy a gymnázia v roku 1931 vstúpil do kňazského seminára a študoval na Vysokej škole bohosloveckej v Spišskej Kapitule. Kňazskú vysviacku prijal 29. júna 1936 z rúk spišského biskupa Jána Vojtaššáka.

Mikuláš Fitt pôsobil ako kaplán v Spišskom Podhradí, Tvrdošíne a Hladovke. V rokoch 1942 - 1943 absolvoval povinnú vojenskú základnú službu. Otužený a zocelený na vojenčine sa správal tak, aby pred Bohom a slovenským ľudom vždy obstál.

Potom od roku 1943 pôsobil opäť v Hladovke, avšak už ako správca farnosti. V roku 1953 sa stal správcom farnosti v Ludrovej, kde ho na príkaz komunistickej totalitnej moci 30. decembra 1953 zatkli.

Vykonštruovaný proces pod najhrubším psychickým a fyzickým nátlakom sa konal 14. - 20. mája 1954 na krajskom súde v Žiline. V tých časoch nespravodlivo odsúdili skupinu katolíckych kňazov a intelektuálov, ktorí pracovali v laickom apoštoláte spoločenstva Rodina. Mikuláša Fitta uvrhli na šesť rokov do väzenia za trestný čin velezrady podľa § 78 ods. 2 trestného zákona.

Súdy vychádzali z ničím nepodložených dôkazov, že Katolícka cirkev vedie ideologický boj proti Komunistickej strane Československa s cieľom rozbiť ľudovodemokratické zriadenie. Nespravodlivý šesťročný trest si Mikuláš Fitt odpykával vo viacerých väzniciach.

Koncom roka 1960 nastúpil za kaplána do Ludrovej, neskôr za administrátora farnosti do Liptovského Trnovca a od 1. novembra 1965 bol vymenovaný za administrátora do Hrboltovej pri Ružomberku. Pán si Mikuláša Fitta povolal do večnosti 9. júna 1972 v jeho 59. roku života a 36. roku kňazstva. Pochovaný je v Hrboltovej.

tags: #sucha #hora #farnost