Lokalita Svätého Kríža a tu vzniklá osada patrila do väčšieho územného celku nazývanom Šušolie. S týmto pomenovaním sa stretávame v zakladajúcej listine kláštora a opátstva vo Svätom Beňadiku z r.1075. Touto listinou aj terajšia Žiarska kotlina vstúpila do písomných dejín. Spoľahlivý údaj o jestvovaní a mýtnice pomenovanej Svätý Kríž je z r.1237. Jej pomaďarčený názov je Cristur, čo znamená kríž Pána. Latinská forma je Sancta Crux a slovenská Svätý Kríž. Je opodstatnený názor, že toto pomenovanie je ešte staršie. Z osady sa stalo mestečko.
Územie terajšieho Banskobystrického biskupstva bolo súčasťou rozsiahleho ostrihomského arcibiskupstva. Na podnet Márie Terézie pápež Pius VI. schválil 13. marca 1776 zriadenie Banskobystrického biskupstva. Mária Terézia dala do vena biskupstvu niekdajšie arcibiskupské panstvo s kaštieľom vo Sv. Kríži nad Hronom (dnes Žiar nad Hronom) a bývalý jezuitský kostol v Banskej Bystrici určila za jeho katedrálu. Patrón katedrálneho kostola sv. František Xaverský sa stal nebeským patrónom biskupstva.
Mapa Banskobystrického biskupstva
História Kostola Povýšenia sv. Kríža
Prvý kostol v obci existoval už od roku 1332. Najstaršia písomná zmienka o tomto kostole je z r.1527, kedy sa spomína ako starý.
V najstaršej kanonickej vizitácii z roku 1626 sa nachádzajú záznamy o veľkom poškodení interiéru farskej budovy i samotného kostola. Kostol bol veľmi poškodený vojnovými udalosťami a požiarmi, ktoré postihli mestečko Svätý Kríž v XVII. a XVIII. storočí. Veľký požiar vo Svätom Kríži 3. júla 1661 zničil nielen celé mestečko, ale aj kostol a zvonicu so štyrmi zvonmi. Opätovne vyhorel aj pri požiari v roku 1740. Po týchto zničujúcich požiaroch ostal gotický svätokrížsky kostol aj so svojím okolím v ruinách.
Začiatkom 19. storočia banskobystrický biskup Gabriel Zerdahely usúdil, že kostol už nemôže ďalej slúžiť svojmu účelu. Terajší kostol bol postavený približne na miestach starého kostola, ktorý v r. 1806 dal zbúrať banskobystrický biskup Gabriel Zerdahelyi. Starý kostol preto v roku 1806 zbúrali, zrušili kryptu pod hlavným oltárom a získaný kameň použili na výstavbu nového, klasicistického kostola.
Plány terajšieho jednoloďového, dvojvežového kostola vypracoval kňaz rehole piaristov Florián Dom. Plány jednoloďového dvojvežového kostola vypracoval kňaz Rehole piaristov, Florián Dom. Je postavený v klasickom slohu, ktorý vládol v architektúre na Slovensku približne od polovice XVIII. do polovice XIX. storočia. Kostol je postavený približne na mieste starého kostola. V roku 1811 bola dokončená hrubá stavba chrámu. Na chóre bol umiestnený organ zo starého kostola a vo vežiach pôvodné zvony.
Po dokončení maliarskych, sochárskych, tesárskych, sklenárskych a zlatníckych prác v interiéry kostola, biskup Zerdahely dňa 14. septembra 1812 na sviatok Povýšenia sv. Kríža kostol vysvätil. Náklady na jeho postavenie dosiahli takmer 60.000 florénov. V r.1812 bol v takom stave, že mohol slúžiť svojmu poslaniu. Do hlavného oltára uložil relikvie svätých Fulgencia, Jukundína a Severína. Dokončovacie práce trvali do 6. októbra 1813. Na pamiatku tejto významnej udalosti bola v terajšej kaplnke Sedembolestnej Panny Márie (pred r.1988 Lurdskej) zabudovaná pamätná tabuľa. Vo svätyni nad hlavným oltárom je obraz - olejomaľba Povýšenia svätého Kríža od viedenského maliara Františka Schöna z r.1809. Znázorňuje udalosť opätovného postavenia svätého Kríža na Golgote. V chrámovej lodi sú štyri bočné oltáre zasvätené: svätej Anne, svätému Štefanovi, prvému mučeníkovi, Anjelovi strážcovi a Panne Márii Karmelskej - Škapuliarskej. Nad každým oltárom je olejomaľba s vyobrazením príslušného svätca. Najnovší je obraz Panny Márie Karmelskej - Škapuliarskej z r.1949 od Edmunda Messányiho z Nitry. Tento známy maliar okrem tohto obrazu namaľoval v r. 1948/49 aj obrazy v klenbách, zreštaurované v r.1987.
Svätyňa kostola je štvorcového tvaru a kostolná loď obdĺžniková. K vonkajšej pravej strane svätyne je pristavená kaplnka Sedembolestnej Panny Márie a k vonkajšej ľavej strane sakristia, čím kostol v pôdoryse dostáva tvar kríža a vytvára jednoliaty celok.
Vchod do chrámu je riešený predstavaným portikusom, súčasťou ktorého je tympanón v tvare trojuholníkového štítu. V jeho strede sa nachádza erb biskupa G.Zerdahelyiho od Leopolda Forstra. Fasáda kostola má vysunutú vstupnú časť - portikus - so šiestimi toskánskymi stĺpmi. Nad vstupom je trojuholníkový tympanón a v jeho strede je umiestnený erb biskupa Zerdahelyho od Leopolda Forstra. Medzi vežami je osadený medený kríž a pod ním latinský nápis, ktorý po preložení do slovenčiny znie: „Hľa, kríž pánov, utekajte protivníci.“ Nad hlavným vchodom medzi vežami je umiestnený medený, pôvodne pozlátený kríž. Na dvoch tabuliach pod sebou je latinský nápis od biskupa Rudňanského z roku 1847: „Ecce crucem Domini, fugite partes adversae“, čo v preklade znamená: Hľa kríž Pána, ujdite nepriatelia. Na priečelí po obidvoch stranách hlavného vchodu sú pamätné tabule, ktoré venoval Spolok Sv. Vojtech, ako prejav úcty významným národným a cirkevným dejateľom - Dr. Štefanovi Moyzesovi, prvému predsedovi Matice slovenskej a Michalovi Chrástekovi, prvému tajomníkovi Matice slovenskej, ktorý bol svätokrížskym kňazom a je pochovaný na mestskom cintoríne v Žiari nad Hronom.
Žiar nad Hronom (SK) kostol povýšenia Svätého kríža -zvony / koniec videa
Súčasný Stav Kostola
Súčasný dvojvežový kostol je postavený v klasicistickom slohu. Veža sa spolu s krížom vypína do výšky 30 metrov. V každej veži sú dva zvony.
- Severná veža: Nachádza sa tu veľký zvon, ktorý má 1660 kilogramov a odliaty bol v roku 1948. Nachádza sa tu aj umieráčik z roku 1924, vážiaci 58 kilogramov. V severnej veži je veľký zvon (1660kg), odliaty v r.1948 a venovaný k úcte svätých: Michala archaniela., Floriána a Jána Nepomuckého. Tu sa nachádza aj umieráčik (58kg) z r.1924.
- Južná veža: Je umiestnený Medián - stredný z roku 1924 k úcte Nepoškvrneného počatia P. Márie a malý z toho istého roku k úcte svätého Kríža. V južnej veži sú taktiež dva zvony. Jeden 750kg (medián-stredný) z r.1924 k úcte Nepoškvrneného počatia Panny Márie a tzv. malý zvon (430kg) z r.1924 k úcte svätého Kríža.
Pôvodné vežové hodiny daroval kostolu v roku 1857 Štefan Moyzes.
Interiér Kostola Povýšenia sv. Kríža
Krypta Banskobystrických Biskupov
Pod severnou vežou kostola je krypta banskobystrických biskupov. Pod severnou vežou kostola je vybudovaná krypta, určená na pochovávanie biskupov Banskobystrickej diecézy, ktorú v roku 1808 nechal postaviť banskobystrický biskup Gabriel Zerdahely. Nad vchodom, ktorý je situovaný z bočnej fasády, je umiestnený nápis: Sepultura episcorum neosoliensium. V hrobke sú uložené pozostatky šiestich banskobystrických biskupov - Františeka Berchtolda, Gabriela Zerdehelyho, Jozefa Belánskeho, Karola Rimelyho, Mariána Blahu, Štefana Moyzesa - a dvoch kňazov J. Šimúniho a F. S. Molnára.
Významné Osobnosti Banskobystrického Biskupstva
František Berchtold (1776-1793)
František Berchtold bol trnavský rodák. Narodil sa 24. júna 1730 t. j. pred 190 rokmi. Barón z Ungerschützu prepošt bratislavskej prepozitúry (prepošstva). Po vymenovaní pápežom Piom VI. ho ostrihomský arcibiskup - prímas Jozef Batháň konsekroval na biskupa 13. októbra 1776 v Dóme sv. Martina. Pôsobil na viacerých miestach Slovenska, bol prepoštom kapituly sv. 28. augusta 1793 v Žiari nad Hronom. Biskup Berchtold po svojom nástupe do funkcie vykonal všetky počiatočné organizačné práce v novovzniknutom biskupstve. Rovnako nechal opraviť kaštieľ v Žiari n/ Hronom. Dal pri ňom vysadiť park a zriadiť ovocnú záhradu.
Štefan Moyses (1851-1869)
PhDr. Štefan Moyses (Mojžiš, Moyzes) sa narodil 24. októbra 1797 v roľníckej rodine vo Veselom pri Piešťanoch. Banskobystrický biskupský prestol zaujal 23. júla 1851. Za svoje prvotné sídlo si vybral letnú biskupskú rezidenciu vo Svätom Kríži (dnes Žiar nad Hronom). Popri konsolidácii zanedbanej diecézy, najmä dôsledkami revolučných rokov, zjednocovaní duchovenstva, zabezpečovaní neobsadených farností, veľkú pozornosť venoval rozvoju školstva a presadzovaniu slovenského charakteru stredných škôl v slovenskom prostredí. Podporoval jednak kňazský seminár v Banskej Bystrici, ale organizačne i materiálne tiež kráľovské katolícke gymnázium v meste, pričom má hlavný podiel na jeho poslovenčení. Bol predsedom Matice slovenskej, uvedomelým národovcom a priekopníkom slovenského katolíckeho školstva.
Biskupský Kaštieľ v Žiari nad Hronom
Tento kaštieľ, ktorý sa nachádzal vo Svätom Kríži (terajší Žiar nad Hronom), pôvodne slúžil ako malé stredoveké sídlo. V 17. storočí sa stal letnou rezidenciou ostrihomských arcibiskupov. Podľa oficiálnych záznamov, kaštieľ v Žiari nad Hronom dal vystavať ostrihomský arcibiskup Peter Pázmáň v roku 1631. Podľa kastelána, práve Forgáč rekonštruoval pôvodný objekt, ktorý bol postavený na základoch dávnej pevnosti. Po jeho smrti, Pázmáň začal s rekonštrukciou prízemnej časti stavby, kde vybudoval niekoľko izieb zdobených štukom. Táto časť kaštieľa sa až do dnešných dní označuje ako Pázmániho krídlo.
Neskôr sa kaštieľ stal domovom banskobystrických biskupov. Prvým biskupom banskobystrickej diecézy, ktorý tu zriadil svoje sídlo, bol gróf František Berchtold z Ungerschutzu. Berchtold dal vybudovať arkádové nádvorie a zasadiť platan, ktorý tu dodnes rastie a mohutnie. Kaštieľ bol aj domovom archívu panstva a bohatej knižnice, ktorá obsahovala 1 100 zväzkov vzácnych kníh a listín súvisiacich s históriou kaštieľa.
Od leta 2020 je návštevníkom kaštieľa prístupná už aj expozícia Pamätnej izby Štefana Moysesa. V roku 2018 kúpilo objekt renesančno-barokového kaštieľa samotné mesto Žiar nad Hronom, so zámerom urobiť z kaštieľa dôstojné centrum mesta.