Kostoly zasvätené sv. Alžbete Uhorskej majú bohatú históriu a architektonickú rozmanitosť po celom Slovensku. Tieto sakrálne stavby prešli mnohými prestavbami a rekonštrukciami, ktoré odrážajú rôzne historické obdobia a architektonické štýly. V tomto článku sa pozrieme na históriu a vývoj vybraných kostolov sv. Alžbety Uhorskej.
Kostol sv. Alžbety v Kaplnej
Obec Kaplna sa nachádza 9 km severozápadne od Senca a kostolík je zďaleka viditeľný, stojí hneď pri hlavnej ceste Senec - Trnava. Postupne sa stráca za rastúcimi stromami v jeho blízkosti. Kostol sv. Alžbety v Kaplnej je jednou z významných pamiatok obce. Jeho história siaha do polovice 13. storočia. Kostol začali stavať ako pomerne veľkú trojloďovú románsku stavbu s dvojvežovým západným priečelím a kvadratickým presbytériom, na ktorom už boli použité gotické prvky (rebrové klenby a okná s lomeným oblúkom). Loď kostola nesie ešte románske prvky (5 štrbinových okien), na presbytériu už prevládajú gotické (rebrová klenba, okná s lomeným oblúkom - pôvodne na južnej, východnej i severnej strane presbytéria.Na južnej strane lode sa zachovala časť pôvodného portálu, zrejme ešte s románskym polkruhovým oblúkom. Románske okno sa nachádza netradične aj na krátkom južnom úseku východnej lode. Nájdeme im aj v Roštári a Žípe. Na stavbu kostola sa použilo približne 400 000 kusov tehál. Ako jedna z mála našich tehlových stavieb nie je omietnutý, čo zodpovedá pôvodnému stavu. Ak by bolo zasvätenie sv. Alžbete pôvodné, išlo by o jedno z vôbec najstarších na našom území i v širšom regióne. Stavba bola v staršej literatúre datovaná do roku 1244, kedy sa spomína v listine uhorského kráľa Bela IV., ktorou mal udeliť bratom Vlkovi a Dávidovi z Kaplny povolenie postaviť v obci kostol zasvätený sv. Alžbete. Ide však o falzifikát z polovice 14. storočia.
História a rekonštrukcie
Počas tureckých vojen v 16. storočí bol kostol poškodený a spustol. Opravy sa kostolík dočkal niekedy v 20. rokoch 17. storočia, kedy bol zastrešený a loď dostala nový plochý strop. Pravdepodobne počas tejto obnovy došlo aj k zbúraniu južnej veže. V rokoch 1760 a 1762 došlo v rámci barokovej prestavby k zamurovaniu románskych okien a pôvodného portálu na južnej strane lode, ktorá dostala nové, dobové okná i vchod. Obvodové múry boli znížené o cca 60 - 70 cm a loď bola zaklenutá a nanovo zastrešená. V roku 1776 bola pred južným vchodom postavená prístavba, tzv. Ďalšie významné práce sa urobili v rokoch 1787 a 1788. Najprv dostal kostol novú šindľovú strechu, potom bol chrám prvýkrát omietnutý. Obnova sa dotkla aj veže, ktorej okná boli zmenšené. V rokoch 1960 - 62 sa uskutočnila obnova stavby, v rámci ktorej boli po odstránení omietky odkryté stredoveké stavebné prvky. V roku 2008 sa v objekte robilo kúrenie.
Kostol sv. Alžbety v Banskej Bystrici
Kostol sv. Alžbety Uhorskej v Banskej Bystrici bol postavený v roku 1303 na konci Dolnej ulice, pri mestskom špitáli pre chorých a nevládnych baníkov. Malý jednoloďový gotický kostolík patrí, spolu s bývalou mestskou nemocnicou, medzi najstaršie budovy v meste a kostolík je zároveň najstaršou zachovanou gotickou stavbou. V čase, kedy kostol a špitál postavili, sa v tejto časti nenachádzali iné stavby. Kostolík sv. Alžbety postavili v roku 1303 ako súčasť mestského špitála. Išlo o menšiu ranogotickú stavbu s polygonálnym presbytériom. To okolo polovice 15. storočia zaklenuli krížovou rebrovou klenbou, ktorej prípory s kalichovými hlavicami sú štýlovo blízke tým v kostole v Slovenskej Ľupči. Už len polygonálne presbytérium je dôkazom existencie špitálskeho kostola zo začiatku 14. storočia v Banskej Bystrici.
História a rekonštrukcie
V roku 1605 kostol zasiahol veľký požiar. Zhorel aj špitál a dva mlyny v blízkosti. Z kostola sa zachránila sa len Kaplnka sv. Anny a múr severnej lode. V roku 1605 celý špitál aj s kostolom vyhorel, čo viedlo k výraznej prestavbe v roku 1748. Vtedy postavili v podstate nový jednoloďový kostol s oválne ukončeným presbytériom orientovaným v smere sever - juh. Z gotického objektu bola pri tom využitá polygonálna svätyňa, sakristia a severná stena lode. Svätyňa sa stala bočnou kaplnkou zasvätenou, po novom, sv. Anne. V 18. storočí na mieste pôvodnej lode postavili nový chrám v smere sever - juh a z gotickej svätyne sa stala bočná kaplnka. Kostol prešiel viacerými prestavbami a v roku 1877 ho rozšírili v novogotickom slohu do súčasnej podoby. Kostolík získal súčasnú podobu v roku 1877 pri neogotickej prestavbe, v rámci ktorej bolo okrem iného vytvorené nové priečelie s dvoma oknami po stranách nového vstupu. Zo stredovekej stavby sa okrem hrubej stavby presbytéria a jej klenby zachovali aj víťazný oblúk a jedno okno s lomeným oblúkom.Oltárny obraz sv. Kostol bol výrazne poškodený aj počas 2. svetovej vojny. Pôvodná veža bola po vojne nahradená len nízkou provizórnou drevenou vežičkou. Pôvodná historická veža so štyrmi nárožnými vežičkami, pokrytá medeným plechom bola osadená na kostol po 75. rokoch. V roku 1974 bol kostol vytopený storočnou vodou, ktorá ho veľmi poškodila. V roku 2021 bola ukončená komplexná rekonštrukcia Kostola sv. Alžbety, vrátane interiéru a inventáru kostola. V súčasnosti kostolík spravuje Misijná spoločnosť sv.
Kostol sv. Alžbety v Beluši
Farský kostol, ktorý je od začiatku jestvovania farnosti zasvätený k úcte sv. Alžbete Uhorskej, bol postavený ako gotický a bol priestranný, je postavený z kameňa a nie z pieskovca, ako sa uvádza v mnohých literatúrach. Svätyňa je zakončená klenbou. Nad svätyňou vo vežičke (tzv. sanktusnik) sa nachádzal malý zvon. Vo svätyni bol gotický oltár starobylého tvaru a zaroveň aj kamenné pastoforium (zachovalo sa dodnes), na druhej strane oltára bolo aj tzv. libriferium spolu so sedesom pre kňaza a miništrantov, ale tie sú zamurované. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1674 na hlavnom, ešte vtedy gotickom oltári, stála socha Panny Márie s malým Ježiškom na rukách, ktorú obklopovali sochy sv. Alžbety Uhorskej a sv. Márie Magdalény. Medzi kalichmi bol evidovaný aj jeden medený kalich, ktorý bol darom ilavských mešťanov. Vizitátor našiel len málo zachovalého liturgického oblečenia. Počet konvertitov bol približne 1300. V interiéri kostola sa v 18. storočí uplatnil barokový sloh, o čom svedčí hlavný oltár, bočný oltár Ukrižovania a kazateľnica.Podľa kanonickej vizitácie z roku 1766 na zbarokizovanom hlavnom oltári s plastickým vyobrazením Svätej Trojice bol už obraz sv. Alžbety Uhorskej. Pri obraze z dvoch strán stáli sochy mučeníkov sv. Floriána a sv. Šebastiána. Obraz bol v roku 1879 nahradený novým od svetoznámeho maliara Jozefa Božetecha Klemensa a na oltári dominuje dodnes. Cena obrazu bola 400 zlatých. Bočný oltár Ukrižovania je taktiež z 18. storočia. Z 18. storočia pochádzajú vzácne a posvätné relikvie: čiastka zo Svätého Kríža pochádzajúca z Mantovy, iná čiastka zo Svätého Kríža Spasiteľa z Ríma, kostička z telesných ostatkov sv. Alžbety Uhorskej z Viedne a sv. Šebastiána prinesená z Ríma, ktoré majú bližší vzťah k chrámu. K rozsiahlejšej úprave došlo v roku 1804 predovšetkým na kostolnej veži. Pri týchto prácach umiestnili na vežu hodiny, ktoré boli zakúpené zo zbierok veriacich. V roku 1808 dostal kostol na sedem rokov odpustky povolené aj samotným pápežom Piusom VII pri príležitosti zvolenia Jozefa Klucha za nitrianskeho biskupa.Pri rozsiahlom požiari, ktorý postihol Belušu 15. 9. 1827, zhorela strecha kostola i veže, a pri ktorom sa roztavili aj zvony. V nasledujúcom roku osadili nové strechy, pričom všetky práce financoval František Xaver II. Königsegg. Konsekračná listina kostola z 1. 7. Konsekračná listina kostola je z roku 1832, v ktorej sa píše nasledovné: „Dňa 1. 7. 1832, čo pripadlo na tretiu nedeľu po Duchu Svätom, jeho excelencia najdôstojnejší pán biskup Jozef II. Vurum, nitriansky sídelný biskup, slávnostne konsekroval farský kostol v meste Beluša v trenčianskom archidiakonáte v Trenčianskej župe, nakoľko nejestvoval nijaký dôveryhodný doklad, či bol niekedy konsekrovaný. Spolu s nim bol konsekrovaný oltár na počesť sv. Alžbety Uhorskej, kráľovnej a vdovy. Do hlavného oltára vložil relikvie svätých mučeníkov Klementa, Inocenta, Kandida a udelil obvyklé odpustky. Na tejto slávnosti sa zúčastnil osvietený a najdôstojnejší pán Ján Marich, titulárny biskup zo Skutari a titulárny opát Panny Márie z poľa ostrihomského, kanonik - lektor katedrály zo Stolného Belehradu, ktorý pána biskupa sem z Nitry do prevádzal aj s Jánom Černohorským, titulárnym opátom Panny Márie z Bierešu a farárom v Rybanoch. Ostatné úkony pri konsekrácii konali kňazi z biskupovho sprievodu, a to Ján Kelečéni, tajomník a biskupský ceremoniár, kňazi z blízka i ďaleka. Slávnostnú kázeň predniesol farár z Tepličky nad Váhom ThDr. Počas prvej svetovej vojny 6. 10. 1916 zrekvirovali päť zvonov pre vojenské účely, chýbajúce zvony sa nahradili novými v roku 1923 z milodarov Belušanov žijúcich v Amerike. V roku 1908 sa od blesku zapálila šindľová strecha na veži. Pri oprave ju nahradili plechovou. Ďalšie úpravy kostola boli nasledovné: zakúpenie a inštalácia nového organu (1958), do svätyne boli osadené dve vitrážové okná od V. Hložníkovej - sv. Cyril a sv.
Kostol sv. Alžbety v Šarišských Michaľanoch
O rímskokatolíckom kostole svätej Alžbety sa dlho nevedelo, kedy bol postavený. Konštatovalo sa len, že bol od vekov starý. Sakrálna stavba, situovaná v strede obce je vybudovaná z kameňa, omietnutá, so zachovalým gotickým pôdorysom a čiastočne pôvodným dispozičným a architektonicko - hmotovým riešením. Má jedno priestorovú dispozíciu v podobe lode a klenutej svätyne, orientovanej na východ. Kostol nemal vežu, iba samostatne stojacu drevenú zvonicu na stĺpoch vedľa severnej steny.
História a rekonštrukcie
Kostol používali v čase reformácie, v 17. Prestavby sa uskutočnili v 19. aj 20. storočí, ku kostolu pribudla na západnej strane chodba, ktorou sa vchádza do interiéru. K rozsiahlej oprave kostola pristúpili veriaci v roku 1948. Pri tejto rekonštrukcii bol zbúraný vrch kostola, obvodový múr na južnej strane, okno na severnej stene i vnútorný priestor dreveného chóru. Bol pribudovaný „babinec, chór, veža nad strechou, múr s veľkými novými oknami, očistené a nanovo vymaľované boli aj oltáre a svojpomocne vykonané ďalšie úpravy, na ktoré boli vtedajší obyvatelia hrdí. a pyšní. V interiéri kostola stáli pôvodne tri oltáre. Hlavný oltár, zasvätený svätej Alžbete, uhorskej, vedľajší Nepoškvrneného počatia Panny Márie a tretí Najsvätejšej Trojice, ktorí sa stratil bez stopy, už pred rokom 1778. Najprv patril pod farnosť Krásna Lúka (Šenvíz), od roku 1788 pod farnosť v Brezovičke (Hambork). Po spoločenských zmenách v roku 1989 bol kostol nanovo vymaľovaný z vonka aj z vnútra, boli zakúpené nové reproduktory ako aj iné drobnosti. V rokoch 2008 - 2010 prebehla po stránke stavebnej i finančnej náročnejšia oprava, týkajúca sa najmä interiéru a svätyne, osadená bola nová dlažba, nové lavice, obetný oltár a ambón. Konsekrácia obnovených priestorov sa uskutočnila 8.mája 2010 za účasti Mons.
Secesný Kostol sv. Alžbety (Modrý kostolík) v Bratislave
Secesný Kostol sv. Alžbety zo začiatku 20. storočia je jednou z najvýraznejších sakrálnych stavieb v Bratislave. Táto najatraktívnejšia bratislavská secesná budova je oficiálne známa ako Kostol svätej Alžbety Uhorskej, no bežne sa označuje jednoducho ako „Modrý kostol“. Jeho štýl, ktorý je známy aj ako uhorská secesia, sa opakuje aj v prípade neďalekej školy na Grösslingovej ulici. Obidve budovy navrhol budapeštiansky architekt Ödön Lechner (Edmund Lechner) a postavené boli na začiatku dvadsiateho storočia (kostol bol vysvätený 11. októbra 1913). Interiér aj exteriér kostola sú vymaľované odtieňmi bledomodrej farby a vyzdobené modrou majolikou. Dokonca aj strešná krytina má modrú glazúru.
Dóm sv. Alžbety v Košiciach
Najstarší kostol v Košiciach vznikol pravdepodobne v polovici 11. storočia a bol zasvätený svätému Michalovi. Postavený bol v románskom slohu na mieste dnešného Dómu svätej Alžbety. Už ako farský kostol sa spomína v najstaršej písomnej zmienke o meste z roku 1230. V polovici 13. storočia bol farský kostol zasvätený svätej Alžbete Uhorskej, sestre kráľa Bela IV., ktorý na naše územie pozval nemeckých osadníkov. Ich príchodom sa začal mestotvorný proces. Kostol prešiel gotickou prestavbou - dostal gotickú klenbu a nový uzáver svätyne, ale zachoval si románsku vežu. Pápežská listina z roku 1283 už uvádza nový titul kostola. Základy tohto románsko-gotického objektu boli odkryté pri rekonštrukcii v rokoch 1882 - 1884. Kostol vyhorel okolo roku 1380, ale ostal funkčný až do výstavby nového chrámu. Po požiari predošlého farského kostola sv. Alžbety Uhorskej okolo roku 1380 začala výstavba nového chrámu - Dómu svätej Alžbety.
Kaplnka sv. Michala v Košiciach
Kaplnka (kostol) sv. Michala je druhou najstaršou stavebnou pamiatkou Košíc. Postavili ju na konci 14. stor. podľa francúzskych vzorov kaplnky „Sante Chapelle“ v Paríži, ktorú dal postaviť svätý francúzsky kráľ Ľudovít IX. pre Kristovu tŕňovú korunu ešte sto rokov pred výstavbou košickej kaplnky. Je to jednoloďová stavba s polygonálne uzavretou svätyňou a so vstavanou vežou v západnom priečelí. V štíte hlavného portálu sa nachádza reliéf sv. Michala s rovnoramennými váhami, ktorými symbolicky váži duše po smrti ľudí. Reliéf je približne z roku 1400. Začiatkom 16. stor. z rozhodnutia Juraja Szatmáryho (neskôr ostrihomského arcibiskupa) bola ku stavbe zo severnej strany pribudovaná bočná loď (viď. V roku 1904 biskup Žigmund Bubics inicioval prestavbu sakrálnej stavby do pôvodného stavu. Svedčí o tom nápis nad dverami sakristie v maďarskom jazyku. Kaplnka je karnerovou stavbou, tzn. že sa pod ňou nachádza hrobka rozdelené na dve časti. Po obvode kaplnky na jej vonkajších stenách sa nachádza 17 vsadených náhrobných kameňov. Boli objavené v základoch a na bočných stenách katedrály počas reštaurátorských prác v 19. Posledná veľká rekonštrukcia Kaplnky sv. Michala prebiehala v rokoch 1998 - 2006. Zároveň v tomto roku získala cenu Fénix za najlepšie zrekonštruovanú sakrálnu pamiatku.
Urbanova veža v Košiciach
Podľa najnovších historických výskumov sa jedná o 45 m vysokú renesančnú vežu nazývanú aj “Červená veža.“ O jej súčasnú renesančnú podobu sa v r. 1628 zaslúžil prešovský staviteľ Martin Lindner. Po katastrofálnom požiari mesta v r. 1556 zhoreli aj zvony Dómu sv. Alžbety. Košický delolejár František Illenfeld vyhotovil z ich pozostatkov v roku 1557 až 168 cm vysoký a 5 ton vážiaci zvon sv. Urbana, patróna vinohradníkov. To poukazuje na skutočnosť niekdajšieho najvýnosnejšieho zamestnania Košičanov - vinohradníctvo. V 19. stor. boli po obvode veže pristavané nákupné stánky. Kvôli neestetickosti boli na rozkaz mestskej rady odstránené a neskôr nahradené arkádami. Arkáda okolo prízemia Urbanovej veže pochádza z r. 1912. Vážny požiar v r. 1966 zničil zvon i strechu veže. Majstri Východoslovenských železiarní odliali v r. 1996 ako dar Dómu sv. Alžbety nový a identický zvon, ktorý opäť zaujal svoje stabilné miesto v Urbanovej veži.
Dóm svätej Alžbety v Košiciach
| Mesto | Patrocínium | Architektonický štýl | Významné udalosti |
|---|
| Kaplna | Sv. Alžbeta Uhorská | Románsky, Gotický, Barokový | Turecké vojny, Baroková prestavba, Obnova v 20. storočí |
| Banská Bystrica | Sv. Alžbeta Uhorská | Gotický, Neogotický | Požiar v roku 1605, Prestavba v roku 1748, Neogotická prestavba v roku 1877, Povodeň v roku 1974, Rekonštrukcia v roku 2021 |
| Beluša | Sv. Alžbeta Uhorská | Gotický, Barokový | Požiar v roku 1827, Konsekrácia v roku 1832, Rekonštrukcia v roku 1958 |
| Šarišské Michaľany | Sv. Alžbeta Uhorská | Gotický | Prestavby v 19. a 20. storočí, Oprava v roku 1948, Rekonštrukcia v rokoch 2008-2010 |
| Bratislava | Sv. Alžbeta Uhorská | Secesia | Postavený na začiatku 20. storočia |
tags:
#kostol #svatej #alzbety #uhorskej