Biskup Vasiľ Hopko
Detstvo a mladosť
Narodil sa 21. apríla 1904 v Hrabskom, neďaleko Bardejova, v rodine Vasiľa Hopku a Anny, rod. Petrenkovej.Homília biskupa Františka Trstenského. Donovaly. Adventný víkend s Bibliou 2025.
Kňazské pôsobenie
Po maturite pokračoval v štúdiu teológie v Prešove, ktoré ukončil v roku 1928. Jeho matka, podporujúc jeho štúdia z USA, mala túžbu, aby jej syn prišiel za ňou a stal sa kňazom pre exarchát v Pittsburgu. Cestu do Ameriky mu znemožnili viaceré ochorenia a pobyt v nemocnici. Za kňaza bol vysvätený 3. februára 1929 v Prešove biskupom Gojdičom.* Následne bol ustanovený za administrátora farnosti Pakostov.* Ako novokňaz bol poverený neľahkou úlohou systematizovať novú farnosť pre gréckokatolíkov v Prahe.* Táto bola zriadená v roku 1933 a Vasiľ bol menovaný jej prvým farárom.* Vďaka jeho zanietenosti sa mu podarilo získať pre bohoslužby chrám sv. Klimenta.Svojou záslužnou prácou prispel k založeniu pražskej gréckokatolíckej farnosti v roku 1933 a Svätá Stolica to potvrdila v nasledujúcom roku. Vasiľ Hopko zastával funkciu pražského farára od septembra 1936.Napriek mnohej organizačnej a pastoračnej práci študoval ďalej teológiu na Karlovej univerzite. Posledný semester pre politické pomery absolvoval na Komenského univerzite v Bratislave, kde v roku 1940 získal doktorát teológie. Jeho ďalšie účinkovanie bolo späté s Prešovom. Biskup Pavol Gojdič ho po návrate z Prahy ustanovil za špirituála kňazského seminára a poveril ho vyučovaním na gréckokatolíckych školách v Prešove. Následne v roku 1941 sa stáva tajomníkom biskupa Pavla Gojdiča a po istých komplikáciách bol menovaný za profesora pastorálnej a morálnej teológie na Vysokej bohosloveckej škole v Prešove. Zároveň bol v r. 1946 poverený za redaktora časopisu Blahovistnik.
Biskupská služba
Predvídanie politických zmien v republike, ako aj množstvo povinností, viedli biskupa Gojdiča k tomu, aby požiadal Svätú Stolicu v Ríme o pomocného biskupa. A práve ThDr. Vasiľ Hopko bol menovaný za pomocného biskupa prešovského a titulárneho biskupa midilského, a to bulou pápeža Pia XII. zo dňa 2. januára 1947. Biskupská konsekrácia sa udiala 11. mája 1947 v prešovskej katedrále. Hlavným svätiteľom bol biskup Pavol Gojdič, OSBM.* Po svojom menovaní oslovil pomocný biskup veriacich listom: "Všetci musíme byť preniknutí bratskou láskou!", čo sám napĺňal svojím životom.* Podriaďoval sa všetkým nariadeniam svojho predstaveného biskupa Pavla Gojdiča a na ich splnenie vynaložil všetky svoje sily a duchovné dary.* Nasledoval ho dôstojne a hrdinsky.* Biskup Hopko sa takto stal pravou rukou biskupa Gojdiča a bol mu veľmi nápomocný.* Často pri vizitáciách farností napomínal a povzbudzoval veriacich k plneniu svojich náboženských povinností a začal pripravovať veriacich aj na ťažké chvíle, ktoré nastali, keď komunisti v roku 1948 uchopili moc do svojich rúk.Sľubný rozvoj eparchie však bol násilne prerušený. Na tzv. „Sobore“ konanom 28. apríla 1950 v Prešove bola činnosť gréckokatolíckej cirkvi v Československu zakázaná. Obidvaja jej biskupi a zároveň kňazi boli vystavení alternatíve buď pravoslávie alebo väznenie a odsúdenie.
Prenasledovanie a väzenie
Aj pre pomocného biskupa ThDr. Vasiľa Hopku sa tak začína jeho krížová cesta mnohými väznicami, ktoré podlomili jeho zdravie. Po "Sobore" nasledovali počiatočné internácie v Prešove, Báči, Hlohovci a väzenie v Ruzyni. Tu prežil na samotke 122 dní, kde ťažko trpel. Jedinou jeho stravou bol kúsok chleba a pohár vody. 24. októbra 1957 bol odsúdený Štátnym súdom v Bratislave na 15 rokov väzenia za protištátnu činnosť, zločiny velezrady a vyzvedačstva. Okrem odňatia slobody znel rozsudok aj na peňažný trest 20 000 Kčs, stratu čestných občianskych práv na 10 rokov a prepadnutie celého majetku.
Vasiľ Hopko počas väznenia
Obnova Gréckokatolíckej cirkvi a smrť
Po spoločensko-politických zmenách v súvislosti s "Pražskou jarou" bola vládnym nariadením č. 70/1968 dňa 13. júna 1968 obnovená činnosť Gréckokatolíckej cirkvi v Československu. Biskup Vasiľ Hopko sa aktívne zúčastňoval obnovy cirkvi. Normalizovaný komunistický režim však nedovolil Hopkovi vykonávať administráciu Prešovskej eparchie. Druhého apríla 1969 bol menovaný za svätiaceho biskupa. Aj toto poslanie vykonával zodpovedne, napriek veku a narušenému zdraviu. Posilňoval veriacich, konsekroval kňazov ako dobrý pastier, zachovávajúc jemu zverenú úlohu.Zomrel 23. júla 1976 v Prešove. Pochovaný bol 28. júla a jeho ostatky boli uložené v krypte prešovskej katedrály. Počas exhumácie bola v jeho telesných ostatkoch toxologickou skúškou potvrdená nadmerná prítomnosť jedu-arzénu, ktorý podľa analýz musel byť podávaný v malých dávkach po dlhú dobu.Proces blahorečenia
Biskup Hopko všade zanechával dojem jednoduchého, skromného, srdečného a zbožného človeka.* r. 1986 - Metropolia Pittsburg v USA - začiatok procesu kanonizácie* r. 1995 - dňa 19. októbra - Kongregácia pre kauzy svätých vydala Nihil obstat v kauze beatifikácie.* 14. septembra 2003 ho svätý pápež Ján Pavol II. v Bratislave-Petržalke vyhlásil za blahoslaveného.Svätý Otec počas návštevy našej vlasti v Prešove dňa 2. júla 1995 v príhovore gréckokatolíkom okrem iného povedal:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1986 | Metropolia Pittsburg v USA - začiatok procesu kanonizácie |
| 1995 | Kongregácia pre kauzy svätých vydala Nihil obstat v kauze beatifikácie |
| 2003 | Svätý pápež Ján Pavol II. vyhlásil Vasiľa Hopka za blahoslaveného |
"Gréckokatolícke spoločenstvo vyšlo z tejto skúšky obnovené a posilnené aj vďaka svedectvu a krvi početných mučeníkov. Živým odkazom toho je viera veľkého počtu laikov, rehoľníkov, rehoľníčok, kňazov a duchovných pastierov. Stačí spomenúť mučeníctvo biskupa Gojdiča a utrpenie biskupa Vasiľa Hopku“.
tags: #biskup #greckokatolickek #cirkvi