Od začiatku pontifikátu pápeža Františka sa vo verejnom diskurze razí naratív o otvorenom pápežovi a uzavretej miestnej cirkvi. Svätý Otec na viacerých miestach pozýval k otvorenosti.
Myslím si, že slová o uzavretej či bigotnej cirkvi v prípade Slovenska nie sú na mieste. Dôkazov o opaku je dostatok. Nie je však pravdou, že by cirkev na Slovensku bola uzavretá alebo mentálne zostala kdesi v polovici minulého storočia.
Keď nabudúce niekto povie, že cirkev na Slovensku je uzavretá, nech sa dobre pozrie, čím žila a ako konala posledných desať rokov. Katolícka cirkev na Slovensku je otvorenou inštitúciou. Nemôže byť iná.
Ak je farár alebo biskup uzavretý pred laikmi a súčasným svetom, jeho pôsobenie je ťažšie a riskuje, že ho budú považovať za čudáka. Väčšia otvorenosť neznamená meniť učenie.
Občas sa neviem ubrániť dojmu, že otvorenosť od cirkvi žiadajú najmä tí, ktorí vieroučné postoje nerešpektujú alebo by radi určovali, voči komu sa cirkev má otvárať. Cirkev ohlasuje evanjelium, má misijný charakter, musí byť otvorená voči všetkým.
Otvorenosť sa spája s rizikom nepochopenia. Je Božím postojom, ktorý nesie v sebe úplné prijatie toho druhého napriek slabostiam.
Ekumenický dialóg
Medzi katolíkmi a protestantmi na Slovensku vládli stáročia zápasy a predsudky. Ešte pred dvadsiatimi rokmi bola situácia iná.
Dnes si málokto spomenie, že v roku 2013 z iniciatívy predsedu KBS Stanislava Zvolenského vznikla platforma stretnutia najvyšších predstaviteľov kresťanských cirkví. Tieto stretnutia sa konali dvakrát ročne a viedli k zblíženiu kresťanských cirkví.
Bez postoja otvorenosti zo strany katolíckych biskupov a rovnakej odpovede z druhej strany by to nebolo možné. Vo vyhrotenej vzájomnej atmosfére by biskup Eľko toto nepovedal.
Vzťahy so židovskou komunitou
Ešte vážnejším dôkazom našej otvorenosti bolo stretnutie Svätého Otca Františka so židovskou komunitou na Rybnom námestí. Ako bývalý výkonný sekretár KBS si dobre pamätám prípravy spojené s účasťou predsedu KBS pri pamätníku holokaustu, keď on ako predstaviteľ Katolíckej cirkvi po prvý raz predniesol 9. septembra 2013 pamätný príhovor.
Je pravdou, že mnohé v katolícko-židovských vzťahoch na Slovensku ešte nebolo vypovedané a priznané. Je však isté, že napredujeme. Vtedajší predseda UZZNO Igor Rintel to vystihol, keď konštatoval, že máme spoločnú budúcnosť.
Pastoračná starostlivosť o Rómov
Stretnutie Svätého Otca s Rómami na Luníku IX ukázalo doma i v zahraničí, že cirkev sa o rómsku menšinu zaujíma a nechýba jej otvorenosť. Konečne si pozornosť vyslúžili kňazi, zasvätené osoby a laici, ktorí sa venujú tejto komunite v mnohých farnostiach.
Postoje k osobám s homosexuálnym cítením
Vo vzťahu k osobám s homosexuálnym cítením arcibiskup Zvolenský povedal: „Želám im, aby cítili prijatie v cirkvi i vo vlastných rodinách. Niektorí si myslia, že ich katolícka cirkev neprijíma, ba dokonca, že voči nim šíri nenávisť.
Otvorenosť Katolíckej cirkvi a snaha o ich prijatie sa dá nepriamo vytušiť z faktu, že nie sú verejne známe prípady, že by niektorý katolícky kňaz alebo farnosť človeka s takýmto cítením neprijala.
Vzťah k občianskej sfére
Otvorený prístup katolíckych biskupov možno nájsť vo vzťahu k občianskej sfére. Cirkev na Slovensku v posledných rokoch primerane komunikovala so všetkými verejnými predstaviteľmi, ktorí mali dobrú vôľu počúvať jej argumenty.
Niekto možno toto berie ako vypočítavosť, v skutočnosti však cirkev nikdy nestratila zo zreteľa, že jej cieľom je viesť ľudí k spáse. Ciele sú pastoračné, nie politické.
To sa netýka len komunikácie s politikmi, ale aj s ďalšími odborníkmi, preto vznikla platforma „Nádvorie hľadajúcich“, kde vystúpili napr. prof. Iveta Radičová a prof.
Komunikácia s laikmi
Katolícki biskupi v posledných rokoch vynaložili veľké úsilie na komunikáciu s laikmi. Laici tvoria v cirkvi väčšinu, aj v cirkevných grémiách na úrovni KBS, aj v katolíckych médiách.
Bez angažovaných laikov by sa nekonali národné pochody za život, národné stretnutia mládeže, púte, Godzone atď. Aj keď to neznamená, že sa nerobia chyby.
Cirkev na Slovensku je kolos, preto je normálne, že veriaci majú na spoločenské otázky rozdielne názory. Každého človeka môžeme za jeho postoje kritizovať, nie sme neomylní.
Z tohto dôvodu KBS vždy na jar v posledných rokoch až do pandémie zvolávala národné stretnutie klerikov, zasvätených osôb a laikov, kde boli pozývaní ľudia zo širokého spektra. Na týchto podujatiach sa debatovalo o rôznych aktuálnych otázkach, zaznievala aj kritika. Nikdy nikomu nikto z hierarchie nebránil vysloviť názor.
Katolícka cirkev na Slovensku je otvorenou inštitúciou. Aj keď to neznamená, že sa nerobia chyby. To neznamená, že sa neurobili alebo nerobia chyby. Nemôže byť iná.
Ak je farár alebo biskup uzavretý pred laikmi a súčasným svetom, jeho pôsobenie je ťažšie a riskuje, že ho budú považovať za čudáka. To neznamená, že sa neurobili alebo nerobia chyby. Nie je však pravdou, že by cirkev na Slovensku bola uzavretá alebo mentálne zostala kdesi v polovici minulého storočia. Dôkazov o opaku je dostatok. Väčšia otvorenosť neznamená meniť učenie.