V článku sa budeme venovať histórii biskupstva Novohradského dištriktu. Tiež spomenieme udalosti v Evanjelickej cirkvi a.v. (ECAV) na Slovensku, vrátane slávnostného uvedenia generálneho dozorcu ECAV a spomienky na významného rodáka Júliusa Bodnára.
Reformné snahy a vznik nových diecéz
Tridentský koncil (1545 - 1663) môžeme nazvať ako reformu v rámci katolíckej cirkvi. Okrem iného žiadal aj zlepšenie dušpastierskej starostlivosti, čo si však žiadalo oveľa lepšie poznať potreby svojich veriacich a tiež kládol väčšie nároky na správu diecéz. Toto si však vyžadovalo reformovať obrovské diecézy v Uhorskom kráľovstve.
Na začiatku 17. storočia si to uvedomoval z vlastnej skúsenosti aj horlivý priekopník protireformácie Peter Pázmaň, ktorý bol tiež ostrihomským arcibiskupom. Jeho protireformačný plán v Uhorsku rátal s rozdelením obrovskej ostrihomskej arcidiecézy. Svoj návrh predložil na Trnavskej synode roku 1629 svojmu kléru, v ktorom počítal so zriadením štyroch nových diecéz na území dnešného Slovenska. Hlavný dôvod pre rozdelenie bolo veľmi rozsiahle územie tejto arcidiecézy, ktorá sa mohla spravovať len veľmi ťažkopádne a nedokonale. Pritom uhorskí biskupi mali ešte aj iné mimopastoračné povinnosti, ktoré túto situáciu ešte viac sťažovali.
Nové diecézy mali byť zriadené na Spiši, v Rožňave, v Novohrade a štvrtá mala byť tzv. Turčianska diecéza zo sídlom v Kláštore pod Znievom. V druhej polovici 18. storočia sa takéto tendencie prejavovali aj v poslednom desaťročí panovania Márie Terézie. Cisárovná bola presvedčená, že si ju Prozreteľnosť vyvolila, aby sa starala o všeobecné blaho svojich poddaných. Preto čakala na vhodnú chvíľu, ktorá nastala vakanciou ostrihomskej arcidiecézy. Táto sa naskytla úmrtím ostrihomského arcibiskupa Františka Bárkóczyho v roku 1765.
Mária Terézia pravdepodobne už v roku 1773 urobila tajné prípravy na založenie nových diecéz v Uhorsku. Barón František Koller, brat vesprímskeho biskupa a jeden z najvernejších uhorských radcov cisárovnej, ktorý dobre poznal uhorské dejiny a kánonické právo, vypracoval začiatkom roku 1774 plán na reštrukturalizáciu diecéz v celom Uhorskom kráľovstve. V tejto práci si prizval ostrihomského kanonika Juraja Lichwaltského. Lichwaltský pochádzal z Bardejova a bol predtým tajomníkom biskupa Bárkóczyho v Jágri. Keď bol jeho biskup vymenovaný za ostrihomského arcibiskupa - primasa, odišiel s ním do Ostrihomu. Poznal takmer celé územie, ktoré sa malo oddeliť od arcidiecézy. Pre dnešné Slovensko navrhol zriadiť tri diecézy: Spiš, Banskú Bystricu a Jasov. Tieto mali byť oddelené od ostrihomskej arcidiecézy.
Tento vypracovaný Kollerov a Lichtwaltského plán zo 7. apríla 1774 dostala do rúk Mária Terézia. Tomko J. vo svojej knihe predpokladá úzku súvislosť medzi listom pápeža Klementa XIV., ktorý sa adresoval 6. júla 1773 Márii Terézii a v ňom upozorňuje, že majetok po zrušení jezuitskej rehole je povinná použiť na cirkevné ciele. K tomuto sa rátalo ich využitie aj na zriadenie troch spomínaných diecéz.
Koncom roku 1775 sa cisárovná verejne odhodlala uskutočniť tento plán. V Bratislave sa stretla s kaločským arcibiskupom Jozefom Batthyáňom, ktorý mal byť novým primasom Uhorska. Túto vysokú cirkevnú hodnosť mu panovníčka ponúkla skôr, ale s podmienkou, že sa zriekne časti príjmov a tiež aj privilégií dotýkajúcich sa reformných snáh Márie Terézie, ktoré zákonite museli nastať so vznikom nových diecéz v Ostrihomskom arcibiskupstve. Batthyáň to prijal.
Po získaní sľubu od Batthyáňa pre tieto reformy, dala panovníčka vypracovať plán na rozdelenie ostrihomskej arcidiecézy. V podstate tento plán zachovával Pázmaňov návrh, až na zriadenie Novohradského biskupstva, od ktorého sa upustilo. V tomto návrhu sa vychádzalo hlavne z plánu Kollera a Lichwaltského. Tento návrh počítal len so zriadením troch diecéz. Oproti návrhu Pázmaňa nebolo sídlo pôvodne plánovanej Turčianskej diecézy v Kláštore pod Znievom, ale v Banskej Bystrici.
Mária Terézia
Panovníčka žiadala Uhorskú kanceláriu pri cisárskom dvore o zaujatie stanoviska k tejto problematike. Komisia, ktorá bola z tohto dôvodu zriadená pod vedením kancelára grófa Františka Esterházyho, mala pripomienkovať vypracovaný návrh. V tomto návrhu Mária Terézia uviedla dôvody, ktoré ju k tomuto kroku viedli. Bola to veľká rozloha, ktorá veľmi sťažovala správu a riadne vykonávanie biskupského úradu, ale aj vzrast obyvateľstva na tomto území. Toto rozdelenie, podľa cisárovnej Márie Terézie, bude na prospech katolíckej viery a štátu. Zároveň pripomína, že vznik nových diecéz musí odsúhlasiť pápež.
Dňa 1. januára 1776 Mária Terézia vyhlásila zriadenie troch nových diecéz odčlenených od ostrihomskej arcidiecézy, zároveň vymenovala aj príslušných biskupov. Do Banskobystrickej diecézy boli zaradené župy Zvolen, Turiec, Severný Tekov, z nitrianskej župy okresy Oslany a Bojnice. Do novozriadenej Banskobystrickej diecézy malo patriť 77 farností a 17 kaplánov. Rezidenciou budúceho biskupa v Banskej Bystrici sa mala stať časť jezuitského kolégia a katedrálou kostol sv. Františka Xaverského, ktorý patril jezuitom. Biskup dostal aj panstvo vo Svätom Kríži a iné náležitosti ako aj ročný príjem 19 000 zlatých. Kapitola mala mať šesť kanonikov. Seminaristi tejto diecézy mali študovať v Trnave.
Vláda hneď podnikla kroky, aby Svätá stolica schválila rozdelenie arcidiecézy, urobila tak listom z 15. januára 1776, ktorý bol určený pre pápeža Pia VI. s vlastnoručným podpisom Márie Terézie. V liste Piovi VI., v ktorom prosila, aby pápež súhlasil s rozdelením arcidiecézy, sa sama odvoláva na takéto pokusy už v minulosti. Upozorňovala aj na to, že pre veľkú rozlohu diecézy kánonické vizitácie boli veľmi zriedkavé a často sa neudeľovala ani sviatosť birmovania. Myslela si, že tieto administratívne ťažkosti by sa odstránili samotným rozdelením diecézy. Ako apoštolská kráľovná a najvyššia ochrankyňa cirkví to žiadala aj preto, lebo do Uhorska sa viac šírili herézy a preto bola potrebná väčšia ostražitosť pastierov.
Mária Terézia vo svojom liste ďalej píše, že niet pochýb o tom, že čím viac biskupov majú ľudia, tým viac prekvitá kresťanstvo, vážia sa ľudské zvyky a zákony, prejavuje sa väčšia úcta k Božím aj ľudským zákonom, a napokon je bezpečnejšie aj blaho štátu a väčší pokoj. Mária Terézia si to priala pre dobro vlastnej viery. Sľubovala, že sa postará o potreby biskupstva, kapituly aj seminára. Opätovne žiadala, aby k tomu všetkému Svätý Otec udelil Apoštolské požehnanie.
List pápežovi nebol len oznamom spomínanej záležitosti, ale aj žiadosťou o spoločný postup s pápežom v tejto veci. Prvý banskobystrický biskup František Berchtoldt sa horlivo ujal vedenia diecézy. Pretože od roku 1754 sa neuskutočnila žiadna kánonická vizitácia, v rokoch 1778 - 1785 vykonal kánonické vizitácie vo všetkých dištriktoch a zakončil ich v meste Banská Bystrica. Bol zanietený za obnovu Božieho kultu, preto klerikov podporoval z vlastných peňazí.
Slávnostné uvedenie generálneho dozorcu ECAV
V sobotu 13. októbra 2012 v Evanjelickom a. v. kostole v Opinej generálny biskup ECAV na Slovensku M. Klátik slávnostne uviedol do funkcie generálneho dozorcu ECAV doc. MUDr. I. Lukáča, CSc. Doc. MUDr. Imrich Lukáč, CSc., bol zvolený za generálneho dozorcu na šesťročné funkčné obdobie vo voľbách do Predsedníctva ECAV na Slovensku v júni 2012.
Na slávnostnom uvedení generálneho dozorcu sa zúčastnili aj minister školstva Dušan Čaplovič a riaditeľ cirkevného odboru Ministerstva kultúry SR Ján Juran. Prítomní boli aj členovia predsedníctiev dištriktov a seniorátov, bratia farári a sestry farárky, zástupcovia kresťanských cirkví, dekan Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach a ďalšie osobnosti, ako aj početní veriaci z Opinej a okolitých obcí. Slávnostné zhromaždenie privítal domáci zborový farár Radoslav Grega.
Kázňou slova Božieho v Opinej poslúžil generálny biskup Miloš Klátik, ktorý vykonal aj slávnostné uvedenie generálneho dozorcu. Potom generálny biskup poďakoval doterajšiemu generálnemu dozorcovi Pavlovi Delingovi sa jeho prácu pre evanjelickú cirkev počas šesťročného pôsobenia v predsedníctve cirkvi. K blahoželaniu novému generálnemu dozorcovi aj k poďakovaniu odchádzajúcemu Pavlovi Delingovi sa pripojili bratia dištriktuálni biskupi, poddozorkyňa domáceho cirkevného zboru a starosta obce Opiná, kde sa Imrich Lukáč narodil a dodnes tu pôsobí ako zborový dozorca.
Doc. MUDr. Imrich Lukáč, CSc., sa narodil v Opinej, okr. Košice-okolie, kde doteraz pôsobí v cirkevnom zbore ako zborový dozorca. V minulosti pôsobil vo viacerých cirkevných funkciách - bol členom Generálneho presbyterstva ECAV, predsedom Správnej rady Evanjelickej diakonie ECAV na Slovensku, seniorálnym dozorcom Košického seniorátu. V súčasnosti je predsedom Synody ECAV na Slovensku za neordinovaných členov cirkvi.
Bol iniciátorom vzniku Strediska Evanjelickej diakonie SVETLO v Opinej, kde je riaditeľom, a jedným zo zakladateľov Evanjelickej internátnej školy pre hluchoslepé deti v Červenici. Občianskym povolaním je lekár - neurochirurg a vysokoškolský učiteľ. Pracuje na Neurochirurgickej klinike Lekárskej fakulty Univerzity P. J. Šafárika a v Nemocnici L. Pasteura v Košiciach.
Oficiálne prevzatie úradu generálneho dozorcu sa uskutoční na Generálnom biskupskom úrade ECAV na Slovensku v Bratislave v pondelok 29. októbra 2012, kde sa o 14.00 hod.
Spomienka na Júliusa Bodnára v Uderinej
Uderinskí evanjelici a rodáci prežívali v 4. nedeľu po Svätej Trojici 28. 6. 2015 dve vzácne príležitosti na slávnostných službách Božích, kde si pripomenuli 175. výročie pamiatky posvätenia chrámu, ako aj 145. výročie narodenia a 80. výročie úmrtia rodáka Júliusa Bodnára.
Július Bodnár, evanjelický kňaz, profesor histórie Teologickej vysokej školy ev. a. v. cirkvi v Bratislave a jej prvý dekan, sa narodil v Uderinej v roku 1870 v učiteľskej rodine. Základné vzdelanie získal v Uderinej. Za kňaza bol vysvätený v roku 1895 v Piliši pri Budapešti. Hoci v Uderinej ako kňaz nepôsobil, na svoju rodnú obec s láskou spomínal, o čom svedčí aj jeho literárna tvorba.
Na slávnostných službách Božích sa zúčastnili hostia: biskup Západného dištriktu Mgr. Milan Krivka s manželkou Mgr. Martinou Krivdovou, evanjelickou farárkou, senior Novohradského seniorátu Mgr. Ivan Mucha, domáca zborová farárka Mgr. Dana Murínová, vnučka Júliusa Bodnára Elena Matejčíková, pravnuk Júliusa Bodnára Ing. Peter Matejčík, CSc., PhDr. Jarmila Slezáčková a ďalší.
Slávnostným kazateľom bol biskup ZD ECAV Mgr. Milan Krivda, ktorý vo svojej kázni pripomenul históriu kostola v Uderinej, poukázal na význam chrámu Božieho ako miesta duchovnej obnovy a vnútorného stíšenia, kde sa zvestuje slovo Božie. O Júliusovi Bodnárovi a jeho životnej ceste prítomným predniesla PhDr. Jarmila Slezáčková, ktorá je autorkou diela "Naši národní dejatelia".
Potomkovia Júliusa Bodnára, ktorí v Uderinej nežijú, si pri tejto príležitosti uctili pamiatku jeho matky pri hrobe na miestnom cintoríne, položili veniec k pamätnej tabuli Júliusa Bodnára na budove Zborového domu v Uderinej, ktorá bola v minulosti evanjelickou školou, v ktorej sa narodil, a prispeli milodarom v hodnote 200 € na opravu chrámu Božieho.
Do príprav slávnosti posvätenia chrámu Božieho a výročia úmrtia brata farára Júliusa Bodnára sa zapojili nielen kurátorka, presbyteri a evanjelici z Uderinej, ale aj evanjelici z matkocirkvi v Lovinobani, ako aj rodáci z Uderinej, ktorým touto cestou chceme poďakovať.
tags: #biskup #novohradskeho #distriku