Životopis biskupa Pavla Hnilicu

Mons. Pavol Mária Hnilica SJ sa narodil 30. marca 1921 v Uňatíne, v rodine chudobných roľníkov ako najstarší z ôsmich detí.

Ľudovú školu navštevoval v Bzovíku a Uňatíne. V rokoch 1939 - 1940 študoval na meštianskej škole v Krupine. V štúdiu pokračoval v Kláštore pod Znievom, kde 12. augusta 1941 vstúpil do jezuitskej rehole, noviciát absolvoval v Ružomberku (1941 - 1943). Dokončil strednú školu v Kláštore pod Znievom a vo februári 1945 zmaturoval v Trnave, kam sa pred príchodom frontu presťahovala väčšina jezuitov z Ružomberka.

Po skončení povinnej školskej dochádzky pracoval ako robotník na stavbe ciest. V rokoch 1945 - 1948 študoval filozofiu v Brne a v Děčíne, v roku 1948 začal študovať teológiu v Trnave, štúdium však nemohol dokončiť.

V roku 1948 bol magistrom v malom seminári v Levoči, keď seminár poštátnili, odišiel do Trnavy a začal študovať teológiu.

V smutne známej Barbarskej noci, 13. apríla 1950, boli násilným zásahom zo strany komunistického režimu zlikvidované mužské rehole. Táto Akcia K zasiahla aj do života Pavla Hnilicu. Bol deportovaný najprv so všetkými jezuitmi do sústreďovacieho kláštora v Jasove, neskôr do internačných kláštorov v Podolínci a Pezinka.

Dňa 24. septembra 1950 ho prepustili, pretože 9. októbra 1950 mal nastúpiť na vojenský výcvik. Svoju krátku „slobodu“ využil a vybral sa do Rožňavy, kde ho 29. septembra 1950 biskup R. Pobožný tajne vysvätil za kňaza. V decembri 1950 mu zástupca provinciála oznámil, že z rozhodnutia rehoľných predstavených má byť vysvätený za biskupa. Konsekroval ho biskup R. Pobožný 2. januára 1951 v pivničnej miestnosti rožňavskej nemocnice.

Pavol Mária Hnilica navonok vystupoval ako poslucháč zdravotníckeho kurzu, tajne však vysviacal rehoľníkov, ktorí dokončievali, či po zatvorení kláštorov, tajne dokončili teologické štúdium. V noci z 24. na 25. augusta 1952, prv, ako utiekol za hranice, vysvätil za biskupa Jána Chryzostoma Korca.

V decembri 1951 kvôli tlaku komunistického režimu emigroval do Rakúska, kde v Innsbrucku pokračoval v teologických štúdiách. V septembri 1952 odišiel do Ríma, kde napísal podrobnú správu pre pápeža Pia XII. o prenasledovaní katolíckej cirkvi na Slovensku. V septembri 1952 prišiel do Ríma, kde býval v Orientálnom ústave a navštevoval prednášky na Pápežskej gregoriánskej univerzite. Medzitým vypracoval správu o náboženskej situácii na Slovensku. Tento titul bol preložený do deviatich jazykov. V rokoch 1957 - 1959 si vykonal tretiu probáciu v nemeckom Műnsteri. Pokladal sa za pastiera umlčanej Cirkvi.

Počas Druhého vatikánskeho koncilu bol spočiatku poradcom; po zverejnení biskupskej hodnosti 17. mája 1964 pápežom Pavlom VI. vystupoval už ako jeden z koncilových otcov.

Počas II. Vatikánskeho koncilu bol spočiatku poradcom, ale keď sa Pavol VI. rozhodol zverejniť jeho biskupskú hodnosť (17. mája 1964), zúčastňoval sa na zasadaniach ako jeden z koncilových otcov.

V rokoch 1968 - 1969 organizoval v Ríme púte pre slovenských pútnikov, mal významný podiel pri príprave 1100. výročia smrti sv. Cyrila. V 70. a 80. rokoch sa významne podieľal na pašovaní náboženskej literatúry cez Poľsko na Slovensko. 24. marca 1984 ako turista odslúžil tajne v Chráme Usnutia Bohorodičky v moskovskom Kremli svätú omšu, počas ktorej v zmysle fatimských zjavení zasvätil Rusko Panne Márii. Počas celého exilového pôsobenia bol pod dohľadom československej Štátnej bezpečnosti, ktorá ho pomocou hustej siete tajných spolupracovníkov sledovala. Podobne bola pod dohľadom biskupova rodina na Slovensku. Keďže bol na zozname nežiadúcich osôb, až do pádu režimu nesmel získať vstupné víza a dokonca nemohol prísť ani na pohreb vlastnej matky.

Autoritou svojej biskupskej funkcie podopieral rozličné akcie, krížové výpravy obetí a modlitieb za obrátenie Ruska. Šíril posolstvo Fatimy a úctu k Panne Márii Fatimskej. R. 1968 pomohol kalkatskej Matke Terézii založiť prvý kláštor misionárok lásky v Ríme a r. 1991 na Slovensku. R. 1969 založil dielo Pro fratribus a začal vydávať jeho bulletin v taliančine, od r. 1990 aj v slovenčine.

Na Slovensko sa mohol vrátiť až po 38 rokoch exilu v decembri 1989.

Zomrel 8. októbra 2006 v obci Nové Hrady v Českej republike. Biskup Mons. Pavol Hnilica SJ zomrel v dome Asociácie laikov pápežského práva Pro Deo et fratribus - rodina Panny Márie, ktorej bol zakladateľom a predsedom. Pochovali ho 18. októbra 2006 v krypte Katedrály sv.

Ústav pamäti národa ocenil zásluhy biskupa Pavla M. Hnilicu v zápase proti komunistickému režimu a za náboženskú slobodu. V roku 2012 mu in memoriam udelil Cenu Ústavu pamäti národa, ktorú dostal ako jej prvý laureát.

V utorok 30. marca pri príležitosti 100. výročia narodenia Mons. Pavla Mária Hnilicu SJ pripravujeme priamy prenos svätej omše z Katedrály sv. Jána Krstiteľa v Trnave o 11:00. Svätú omšu bude celebrovať Mons. Ján Orosch.

Spomienkovú slávnosť začali modlitbou svätého ruženca, počas ktorej sa veriaci zamysleli nad podstatou viery a službou, ktorú aj biskup Hnilica naplnil vo svojom živote. Po duchovnej príprave nasledovala svätá omša, ktorej predsedal trnavský arcibiskup Ján Orosch. V kázni, ktorú predniesol P. Tomáš Ján Libant, OJSS, boli prítomní inšpirovaní veľkou vierou a odvahou, ktorú biskup Pavol Mária Hnilica preukazoval počas svojho života, keďže sa zasvätil službe Bohu práve v čase útlaku prenasledovania zo strany komunistického režimu. Bol šíriteľom úcty k Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie a významne prispel k svätorečeniu sestry Faustíny a k zavedeniu sviatku Božieho milosrdenstva, ku ktorému sa často utiekal.

Podľa jeho vzoru následne všetci prítomní zasvätili Božskému Srdcu skrze Nepoškvrnené Srdce Panny Márie svoju slobodu, všetky schopnosti, dary duše a tela. „Ak ma chceš za túto nepatrnú obetu mimoriadne odmeniť, odmeň ma tým, že zapáliš a stráviš moje srdce horlivosťou a láskou za česť a slávu Božiu a za spásu nesmrteľných duší,“ povedal arcibiskup Orosch slovami modlitby v mene všetkých prítomných. Na záver veriaci jednohlasne odovzdali svoje životy pod ochranu a patronát Panny Márie: „Matka, tvoj som teraz i naveky. Skrze teba a s tebou chcem navždy celkom patriť Ježišovi. Amen.“

Po svätej omši zúčastnení kňazi zostúpili do krypty katedrály, kde je biskup Pavol Mária Hnilica, SJ pochovaný. Pri jeho sarkofágu sa spoločnou pobožnosťou poďakovali za jeho službu, ktorú vykonal pre Katolícku cirkev.

Tabuľka: Prehľad života a pôsobenia Pavla Hnilicu

tags: #biskup #pavol #hnilica #sa #narodil