Bazilika je významným centrom kresťanského života na Slovensku, a to najmä pre katolíkov. Každý rok sa tu koná národná púť na sviatok Sedembolestnej Panny Márie, ktorá je patrónkou Slovenska. Táto udalosť priláka tisíce veriacich z celého Slovenska a zo zahraničia. Baziliku navštívil aj pápež Ján Pavol II.
Pohľad na Baziliku Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne-Strážach
História výstavby
Úcta k Sedembolestnej Panne Márií u Slovákov sa začala prijatím kresťanstva od vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda. Ľud k jej úcte staval kaplnky a chrámy. Podobne aj pri Šaštíne, blízko zámku visel na strome obraz Sedembolestnej.
- 1564 - Začiatok pútnictva. V tomto roku Angelika Bakičová, manželka grófa Imricha Czobora, majiteľa šaštinského panstva, dala zhotoviť sochu Sedembolestnej, ako splnenie sľubu za vyslyšanie v rodinných trápeniach. Angelika prosila o pomoc Sedembolestnú práve pri jej obraze. Sochu uložili k verejnej úcte do trojhrannej kaplnky, ktorá tu stojí podnes.
- 1654 - Sochu Sedembolestnej Panny Márie počas tureckých vojen preniesli do blízkeho zámku a uschovali v kaplnke sv. Imricha. Tu bola do začiatku 18. storočia.
- 1710 - Socha bola znova uložená do kaplnky. Ľud si ju veľmi uctieval a stalo sa mnoho zázračných uzdravení na tele i na duši. Preto sa začalo s ich vyšetrovaním.
- 1732 - 25. augusta sochu preniesli do loretánskej kaplnky pri šaštínskom kostole na námestí. Ostrihomský arcibiskup Imrich Eszterházy ustanovil vyšetrovaciu komisiu na čele s ostrihomským kanonikom Jurajom Agnelym, šaštínskym rodákom. Komisia preskúmala 726 zázračných prípadov, ktoré znovu prešetrila komisia v Bratislave.
- 1733 - provinciál radu Paulínov, František Rosa, vymohol, aby socha prešla pod ich opateru. Paulíni prišli do Šaštína 2. apríla. Podujali sa postaviť pútnický chrám a kláštor.
- 1736 - 16. júla posviacka základného kameňa. Začali sa stavebné práce pod vedením Jána Damianiho, staviteľa z Viedne. Neskôr stavbu viedol Matej Vépy.
- 1748 - bola dokončená stavba a strecha nad kostolom a v roku 1751 bol zastrešený aj kláštor.
- 1757 - chrám maľoval Jean Joseph Chamant prekrásnymi freskami na strope a nad bočnými oltármi.
- 1760 - pokračuje vnútorná výzdoba chrámu podľa návrhu Františka Antona Hildebranta, cisárskeho staviteľa, ktorý navrhol aj stavbu hlavného oltára z červeného mramoru a celého priečelia chrámu. Celá stavba bola financovaná zo zbierok prostého ľudu a s prispením cisárovnej Márie Terézie.
- 1762 - 12. augusta za účasti ostrihomského arcibiskupa Barkóczyho, cisárovnej Márie Terézie a jej manžela Františka Lotrinského, mnohých duchovných a tisícov pútnikov bola vysviacka chrámu a 15. augusta slávnostné prenesenie sochy na hlavný oltár.
- 1765 - posvätili zvony na veže, ktoré dosahovali len výšku strechy a boli ukončené ihlanmi.
- 1771 - bol postavený organ s 25 variáciami a kazateľnica. Postupne postavili bočné oltáre z mramoru, okrem jedného. Oltárne obrazy maľoval Ján Lukáč Kracker.
- 1786 - cisár Jozef II. Zrušil rehoľu Paulínov, ktorých bolo v Šaštíne 17. Odišli do Poľska. Chrám prešiel pod správu šaštínskeho farára - dekana Jakuba Schneidera a štyroch kaplánov. Starý farský kostol v Šaštíne zatvorili. Faru presťahovali do časti kláštora, ktorý sa stal cisárskym majetkom.
- 1864 - konala sa oslava tristoročného výročia uctievania sochy Sedembolestnej v Šaštíne. Predtým dekan Štefan Hrebíček sa podujal dostaviť dve veže do terajšej výšky. Stavbu previedol hodonínsky staviteľ Jozef Bárta. Kríže na veže slávnostne vytiahli 26. júna 1864. Celý chrám zrenovovali. - 8. septembra sa konala veľká slávnosť, pri ktorej ostrihomský arcibiskup, kardinál Ján Scitovský, korunoval sochu zlatými korunami, ktoré posvätil pápež Pius IX. Slávnosti sa zúčastnilo 300 duchovných a vyše 120 tisíc pútnikov.
- 1902 - dekan Jozef Mária Škarda, pri príležitosti príchodu cisára do Šaštína na ukončenie manévrov, dal obnoviť chrám.
- 1914 - počas 1. svetovej vojny zobrali z veží zvony, okrem najmenšieho.
- 1924 - 8. september rozhodnutím trnavského biskupa Dr. Pavla Jantauscha prišli do Šaštína saleziáni - synovia Don Bosca. Opravili starý farský kostol na námesti, ktorý bol 150 rokov sýpkou. Zasvätili ho svojmu zakladateľovi sv. Jánovi Boscovi.
- 1926 - 31. októbra bola posviacka 4 veľkých zvonov.
- 1927 - 22. apríla sv. Otec Pius XI. Dekrétom “Celebre apud Slovaccham gentem” vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za patrónku Slovenska. 22. mája to slávnostne vyhlásil za účasti 3 biskupov a 40 tisíc pútnikov.
- 1928 - bola posviacka veľkého národného zvona Sedembolestnej, ktorého hmotnosť je 4.745 kg.
- 1929 - bolo zavedené do chrámu a kláštora elektrické osvetlenie.
- 1941 - 43 - oprava svätyne a celej budovy. Viedenskí Slováci darovali plastickú krížovú cestu. Po skončení zároveň objednali rozšírenie organa.
- 1950 - 14. apríla boli zo Šaštína násilne vyhnaní Saleziáni a správa prešla do rúk diecéznych kňazov. Na jeseň bol dohotovený organ, ktorý má teraz 120 registrov, 5 manuálov, tri hracie stoly a 5500 píšťal. Pútnici aj naďalej, aj cez prekážky navštevovali pútnický chrám.
- 1964 - pri 400 - ročnom uctievaní sochy na žiadosť pánov biskupov Dr. Ambróza Lazíka a Dr. Eduarda Néczeyho pápež Pavol VI. povýšil svätyňu Sedembolestnej dekrétom “Ad perpetuam rei memoriam” z 23. novembra na baziliku minor - menšiu. Slávnostné vyhlásenie sa konalo 27. decembra za účasti trnavského pána biskupa Lazíka, mnohých duchovných a veriacich.
- 1968 - 70 - znova faru spravujú otcovia Saleziáni - zavádzajú nové ozvučenie, elektrický pohon zvonov a postavili provizórny oltár k ľudu.
- 1975 - vdp. Farár Karol Senáši dal postaviť nový mramorový oltár k ľudu, ktorý posvätil p. biskup Dr. Július Gábriš, veľký mariánsky ctiteľ a každoročný pútnik k Sedembolestnej.
- 1987 - Mariánsky rok- baziliku navštívila Matka Tereza z Kalkaty a nový trnavský biskup, terajší arcibiskup-metropolita Slovenska Mons. Ján Sokol. Pod vedením miestneho pána farára Jána Bašu sa začala generálna oprava baziliky.
- 1990 - koncom februára prichádzajú znova do Šaštína Saleziáni a pod vedením farára-dekana Jána Malženického pokračuje oprava baziliky, 9. marca preberá časť kláštora a už 9. mája sa tu koná prvá celonárodná púť pre všetkých duchovných Slovenska, ktorej sa zúčastnilo 900 kňazov za účasti všetkých biskupov Slovenska a mnohých veriacich. 22. apríla sv. Otec Ján Pavol II. pri ceste vrtuľníkom zvlášť pozdravil Sedembolestnú zakrúžením nad bazilikou a pri homílii sľúbil, že príde na púť. Potom nasledovala za účasti veľkého počtu veriacich Svätodušná púť na prelome mája a júna; vyvrcholením pútnickej sezóny bola veľká púť na sviatok Sedembolestnej Panny Márie - Patrónky Slovenska, kedy už celé priečelie bolo bez lešenia.
- 1991 - Potom pokračovali renovačné práce vnútra baziliky: nová elektrická inštalácia, nové ozvučenie, úprava oltára a presbytéria, úprava sakristie, účelné temperovanie baziliky, obnova dlažby a dokončenie mariánskeho múzea pri bazilike. Najnákladnejšie však bolo očistenie a oživenie krásnych Chamantových fresiek a celého vnútra baziliky. Posledné lešenie bolo z baziliky upratané pred národnou púťou v septembri 2005.
- 1995 (1.júl) - Šaštín a Baziliku navštívil pápež bl. Ján Pavol II., počas svojej druhej pastoračnej návštevy Slovenska.
- 2017 (1. marec) - rehoľa pavlínov po 231 rokoch opäť prichádza do Šaštína; 26. marec - slávnostné zverenie správy farnosti i Baziliky Sedembolestnej Panny Márie pavlínom otcom arcibiskupom Mons. Stanislavom Zvolenským.
Architektúra baziliky
Architektonicky je bazilika nádherným príkladom neskorobarokovej architektúry s prvkami klasicizmu. Jej výstavba sa začala v roku 1736. Bazilika má majestátnu kopulu a dve veže, ktoré dominujú panoráme mesta. Veže boli dostavané v roku 1864 na 300. výročie pútnického miesta.
Celý interiér baziliky je bohato zdobený freskami, sochami a inými umeleckými dielami. Celková stavba sa viaže k úcte Sedembolestnej Panny Márie, ktorej soška je umiestnená na hlavnom chrámovom oltári.
V celej šírke priečelia baziliky sa nachádza nápis - Sedembolestná Panna Mária, Tebe slovenská spieva krajina.
Exteriér
Západné - hlavné priečelie baziliky má stavebne zvýraznenú strednú časť s hlavným portálom. Viacetážové priečelie má v prízemí vstupný portál so štyrmi bočnými polstĺpmi a sergementovým frontónom. Pod zuborezom - v celej šírke priečelia je nápis: Sedembolestná Panna Mária, Tebe slovenská spieva krajina. Mohutné priečelie ukončujú dve vysoké veže. Povodne boli len po vážku strednej strechy. Veže sú delené profilovanými rímsami na tri časti. Okná sú polkruhovo zaoblené. Veže sú zakončené laternovými baňkami, nad ktorými sú ozdobné gule so vsadeným krížom. Po stranách hlavného vchodu sú polstĺpy ozdobené pestro vypracovanými hlavicami a barokovými vázami. Hlavná loď so sedlovou strechou má škridlovú krytinu, bočné kaplnky s pultovými strechami sú kryté plechom.
Interiér
Svätyňa polkruhového uzáveru má strop vo forme štvrť kupoly, ktorá je prerušená tromi oválnymi oknami. Plán oltáru vypracoval Anton Hilebrant. Podľa jeho plánu bol oltár aj postavený v roku 1764 s menzou z červenkastého mramoru. Na tento oltár bola uložená milostivá soška Sedembolestnej. Oltár je jednoduchý a tvorí akoby pozadie s rozvinutou drapériou. Socha Sedembolestnej je 85 cm vysoká a 91 cm široká. Z oboch strán oltárneho stola sú na podstavcoch umiestnené sochy: vľavo sv. Ján apoštol pri nohách s orlom, vpravo Mária Magdaléna s nádobou na olej. Pohľady sôch sú upreté na Sedembolestnú.
Chrámová loď nadväzuje na užšiu svätyňu triumfálnym oblúkom. Pri ľavej päte tohto oblúka sú na podstavci dve nové sochy sv. Cyrila a sv. Metoda. Ku kostolnej lodi sú napojené bočné tri a tri kaplnky, pri sakristiách bočné východy a na západnej strane podvežia s chórom. Pod pásom zuborezu sú zlátené nápisy, z ktorých nás upútajú slová z piesne “Patrónke Slovenska” : My, Slováci, Teba, Matka, čo patrónku vzývame, tvoje preveliké bôle často v srdci mávame. Podvežové priestory sú zaklenuté.
Kazateľnica - je umiestnená na pilastroch pravej strany chrámu. Je bohato vyrezávaná a zdobená. Štyria anjelici nesú atribúty cirkevných otcov: pápežskú tiaru,, kardinálsky klobúk, biskupskú mitru a palicu.
Výmaľba chrámu - Rozsiahle práce na výmaľbe chrámu urobil cisársky dvorný maliar francúzskeho pôvodu Ján Jozef Chamant. Jeho maľby dokazujú majstrovské dielo. Na klenbe svätyne vymaľoval stĺpové siene s mramorovými balkónmi. Ďalšie klenby vymaľoval oslávením Panny Márie. Na klenbe Chrámovej lode je let anjelov nesúcich Veronikinu šatku s mučenou tvárou Ježiša. Po pätách klenbových pásov sú formované a vyplnené medailóny a rôzne ozdoby, medzi nimi aj obrazy štyroch cirkevných otcov: sv. Ambróza, sv. Hieronyma, sv. Augustína a sv. Gregora Veľkého, a štyroch evanjelistov.
Chór - Na chóre bol povodne dvojmanuálový organ s 23 registrami, ktorý dala postaviť Mária Terézia v roku 1771. Nový organ, jeden z najväčších u nás vôbec, bol inštalovaný v roku 1950. Je 5 manuálový s 92 registrami. Na chóre za čias pôsobenia pavlínov pôsobila chrámová hudba a speváci.
Kaplnky - Po oboch stranách chrámovej lode sú tri a tri kaplnky.
- PRVÝ OLTÁR - zobrazuje Jána Bosca, zakladateľa saleziánov. Nad postavou svätca je Panna Mária Pomocnica kresťanov a okolo chlapci. Autorom je Ernest Hochschertner.
- DRUHÝ OLTÁR - je zasvätený sv. Pavlovi, pustovníkovi. V popredí ženská postava drží korunku. Maľba je pravdepodobne dielom J. L. Krackera z roku 1757.
- TRETIA KAPLNKA - s oltárom sv. Anny. Autorom je J. L. Kracker.
- PRVÁ SEVERNÁ KAPLNKA - je zasvätená svätej rodine.
- DRUHÁ KAPLNKA - je v nej oltárna maľba sv. Jána Nepomuckého, ktorého anjeli nesú do neba. V dolnej časti je podpis: J. L. Kracker Pins. A. 1757.
- TRETIA KAPLNKA je zasvätená sv. anjelom strážcom. Maľba predstavuje archanjela Rafaela s Tobiášom.
Priestory medzi sakristiami a bočnými kaplnkami po oboch stranách chrámu vypĺňajú bočné vstupné priestory. Severný vyúsťuje k trojbokej kaplnke, južný do kláštornej chodby. V bočných kaplnkách sú umiestnené aj pekne vypracované drevené spovedelnice.
Po celej južnej dĺžke baziliky, medzi bazilikou a kláštorom je dlhá chodba, z ktorej vedú otvory do kláštora, baziliky a sakristie. V závere chodby je umiestnený na stene pekný masívny kríž. Na murive kostola je mramorový náhrobník Imricha Czobora. Pôvodne bol tento epitaf vo farskom kostole Povýšenia sv. kríža.
Na chóre bol povodne dvojmanuálový organ s 23 registrami, ktorý dala postaviť Mária Terézia v roku 1771. Nový organ, jeden z najväčších u nás vôbec, bol inštalovaný v roku 1950. Je 5 manuálový s 92 registrami.
Šaštín je v dejinách nášho národa staroslávny a jeho história siaha až do doby príchodu našich vierozvestov: svätého Cyrila a Metoda do starej vlasti Slovákov. Bola tu dôležitá pevnosť k ochrane obchodných ciest na križovatke dunajskej, českej a znojemskej cesty. Meno hradu a osady pochádza zo slova “Šášie” a “Tín” - čo znamená: hrad zo zoťatých stromov. Bol postavený pri riečke Myjava, v bažinatom teréne. Hrad bol sídlom župných vladikov a archidiakonátu - zástupcov biskupa. Šaštínsky archidiakonát spravoval diakonáty od Moravského Jána až po Čachtice. Tak Šaštín bol vždy sídlom dekana aj archidekana, ktorý sídlil na hrade. V ňom bol asi aj prvý kostol - hradná kaplnka. Prvá písomná zmienka je z r. 1204, kedy Imrich II. daroval rodu Győr majetok menom “Sassin”. Neskôr získal majetok Imrich Czobor I. Jeho syn Imrich Czobor II. sa tu usadil natrvalo. Z hradu boli vysielané hliadky, stráže, tvz. spekulatores, ktoré strážili cesty a hlásili nebezpečenstvo.
Šaštín 13. septembra (TK KBS) - Úcta k Sedembolestnej Panne Márií u Slovákov sa začala prijatím kresťanstva od vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda. Ľud k jej úcte staval kaplnky a chrámy. Podobne aj pri Šaštíne, blízko zámku visel na strome obraz Sedembolestnej. Prinášame historické súvislosti pútnického miesta v Šaštíne, ktorý oddnes do budúceho pondelka privíta národnú púť. Pripravil ich Martin Ližičiar.
tags: #farsky #kostol #sedembolestnej #pnnymarie