Postupne budeme zverejňovať dokumentáciu z archívneho výskumu Mgr. Petra Budaya, ktorý ho vyhotovil ako súčasť dokumentácie k Architektonicko-historického výskumu kostola sv. Jakuba v Želiezovciach realizovaného v r. 2014 Mgr. Michaelovou Haviarovou PhD. a Mgr.Art.
V úvodnom prehľade bádania sme podotkli, že dejinami tohto obdobia sa podrobne zaoberal historik a heraldik Püspöki-Nagy. Vzhľadom na túto skutočnosť nebudeme na tomto mieste opakovať jeho závery stojace na dôkladnej analýze prameňov. Obmedzíme sa len na pripomenutie faktov spojených so sakrálnymi objektmi v danej lokalite.
Ako preukázal Nagy, pôvod Želiezoviec siaha pred rok vydania zakladajúcej listiny benediktínskeho kláštora v Hronskom Beňadiku (1075). Územie zrejme patrilo jednej z vetiev rodu Hunt-Poznanovcov, ktorá sa neskôr stala samostatnou vetvou želiezovskou. Na súvis s Hunt-Poznanovcami odkazujú podľa Györffyho mená Lampert a Been, objavujúce sa pri príležitosti deľby majetkov v roku 1274.
Vtedy si totiž rodiny Beena a sykeho rozdelili Želiezovce (Selyz), pričom dolnú polovicu od Hrona získal syke. V tom istom roku si Beenova rodina a Lampertov syn Jakub rozdelili svoj majetkový podiel na ďalšie polovice, severná časť pripadla Jakubovi. Jakubovi synovia však páchali násilnosti, samotný Jakub bol zranený pred bránou želiezovského kostola (ante fores ecclesiae de selyz).
Objavenie základov sakrálneho objektu v „Kostolnej“ pri Želiezovciach v septembri roku 1932 podnietilo úvahy stotožňujúcim toto jednolodie s polkruhovou apsidou s listinne doloženým kostolom sv. Juraja. Ako pravdepodobnejšia sa javí možnosť, že kostol spomínaný v roku 1274 bol predchodcom gotického, rovnakého zasvätenia a nie sv. Jakuba, ako sa domnieval Nagy. Tunajší farár je v súpisoch pápežských decimátorov (1332-1337) vedený ako michael (a) sacerdos sancti Georgii de Zilis, pričom z príjmu jednej marky odvádzal desiatok vo výške šiestich grošov.
Hlava rímskej cirkvi v roku 1402 povolila veriacim, navštevujúcim farský kostol sv. Juraja mučeníka v Želiezovciach (parochialis ecclesie Sancti Georgii martiris de Seliz Strigoniensis diocesis) odpustky za obvyklých podmienok. Frekvencia, akou sa obec a jej kostol spomínajú v prameňoch potvrdzuje skôr Lepoldovu mienku o novovekom pôvode súčasného patrocínia.
K radikálnej prestavbe, či novostavbe na mieste staršieho objektu sa prikročilo zrejme po roku 1347, kedy synovia Imricha Becseiho, Štefan zvaný „töttös“ a Juraj „Vesszős“ získali výmenou za rodové majetky ležiace pri dunajskom ostrove Csepel Želiezovce, patriace v tom čase kráľovskej korune.
Kostol v Želiezovciach postavili niekedy v tretej štvrtine 14. storočia, zrejme na mieste staršej stavby spomínanej už v súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 - 1337. Pôvodne bol zasvätený sv. Staviteľmi dnešného chrámu boli členovia rodu Becsei, ktorí získali Želiezovce v roku 1347. Išlo o väčšiu jednoloďovú stavbu s polygonálnym presbytériom, severnou sakristiou a vežou na severnej strane lode.
Už krátko po dokončení stavby bol interiér vyzdobený nástennými maľbami, k tejto etape patria maľba Spor o dušu zomrelého, postavy sv. Barbory a sv. Apolónie i dvoch nedávno odkrytých svätcov. Datovaná je do obdobia okolo roku 1388. Do približne tohto obdobia je zaradená aj druhá vrstva malieb, štýlovo odlišná, ktorú reprezentujú výjavy Vir dolorum (Bolestný Kristus) a Veraikon. Ďalšia fresková výzdoba pribudla aj v prvej polovici 15. storočia (maľba dvoch svätcov na južnej stene lodi - sv. Martina a mnícha, zrejme sv. Leonarda alebo sv.
V 17. storočí začali chrám využívať kalvíni (po roku 1655). Katolíci ho opätovne prevzali v roku 1730. Pri tejto príležitosti bolo zrejme zmenené patrocínium na dnešné - sv. Jakuba staršieho. V druhej polovici 18. storočia pristavali z južnej strany presbytéria oratórium (s využitím dvoch oporných pilierov). Koncom 18.
Veľká obnova kostola, ktorá okrem iného priniesla objavenie stredovekých nástenných malieb, sa uskutočnila v rokoch 1884 - 1885. Realizovala sa v duchu dobovej snahy o prinavrátenie "pôvodnej" gotickej podoby. Tak bola murovaná empora v západnej časti lode nahradená novou v neogotickom štýle. Interiér bol vymaľovaný motívom iluzívnych kamenných kvádrov. Upravené boli aj vstupy do sakristie a oratória. V presbytériu vznikli dve nové okná.
Freska sv. Barbory v kostole sv. Jakuba Staršieho v Želiezovciach
Obnovenú stavbu však už v roku 1902 poškodilo zemetrasenie. Narušená bola statika objektu, keď sa v múroch objavili trhliny. V roku 1909 sa začalo s prípravami na opravu, ktorá bola ukončená v roku 1912. Výrazne negatívne zasiahli kostol záverečné boje 2. svetovej vojny v marci 1945. Bombardovanie zasiahlo západnú vežu a došlo tiež k zrúteniu gotických klenieb v lodi. Výrazne bola poškodená aj maľba zobrazujúca sv. Barboru a sv.
Obnova vážne poškodeného objektu sa začala až v roku 1951. V rámci nej sa pristúpilo k predĺženiu lode kostola západným smerom, pričom bola odstránená zachovaná empora i horné približne dve tretiny múrov lode, ktoré bombardovanie prežili. Odstránená bola aj stredoveká klenba sakristie. K nej zo západnej strany pristavali novú vežu. V roku 1954 boli nástenné maľby (okrem fresky sv. Barbory a sv.
V roku 2014 sa začala rozsiahla obnova kostola, v rámci ktorej sa realizoval aj historicko-architektonický, historický a reštaurátorský výskum. Ten pomohol spresniť stavebný vývoj chrámu a priniesol tiež odkrytie ďalších nástenných malieb. Reštaurovanie malieb prinieslo okrem iného objav dosiaľ neznámej fresky na severnej stene presbytéria zachytávajúcej postavy dvoch svätcov. Zo zachovaných fragmentov odborníci usudzujú, že ide o archanjela Michala a sv. Petra. Na južnej strane lode pri víťaznom oblúku bola odkrytá väčšia nika, v ktorej sa nachádza freska sv.
Zo stredovekého kostola sa zachovalo pôvodné presbytérium a severná sakristia, spolu so spodnou časťou obvodových múrov lode (okrem západnej časti) o niečo prevyšujúcich výšku južného portálu. Presbytérium je zaklenuté dvoma poliami krížovej rebrovej klenby, ktorú podopierajú valcové prípory so zdobenými hlavicami (každá nesie originálnu výzdobu). Zvyšky klenby lode v podobe dolnej časti rebier a konzol sa zachovali v nárožiach po stranách víťazného oblúka. V presbytériu sa nachádzajú aj pastofórium a nika zdobené kružbou v podobe mníšky.
Z freskovej výzdoby si najviac pozornosti historikov umenia vyslúžila maľba Spor o dušu zomrelého, ktorá je nielen v rámci v rámci Slovenska unikátnou. Zobrazuje zápas o dušu konkrétneho zomrelého - zemepána Juraja Bencseiho a namaľovať ju dala jeho dcéra Margita. Obsah výjavu vysvetľujú zachované latinské nápisové pásky, medzi ktorými je aj u nás vzácne uvedené autorstvo fresky v podobe "Matej maľoval toto dielo". Posledné reštaurovanie prinieslo objav, že ženská postava v hornej časti maľby je výsledkom premaľby v 19. storočí a pôvodne ide o muža - sv.
Málo vídanou súčasťou kostola je aj rímsky sarkofág, tvoriaci dnes obetný stôl hlavného oltára. Patrí veteránovi druhej légie Aeliovi Domitiovi, ako o tom hovorí zachovaný text, ktorý po stranách dopĺňajú dve zamyslené postavy. Sarkofág mal do Želiezoviec doviesť Juraj Bencsei zrejme z Budína. Podľa všetkého bol použitý ako miesto uloženia ostatkov významnej osoby, pochovanej na čestnom mieste v kostole.
Interiér kostola sv. Jakuba Staršieho v Želiezovciach
Aj keď sa z gotického Kostola sv. Jakuba v Želiezovciach zachovalo po búrlivom 20. storočí pomerne málo, zostáva významnou kultúrnou pamiatkou Slovenska.
Použitá literatúra:
- Ilkó, K.: Stredoveké nástenné maľby Kostola svätého Jakuba staršieho v Želiezovciach.
- Buday, P.: Obnovy Kostola sv. Jakuba v Želiezovciach v rokoch 1884 - 1952. In: Monument revue, roč. 3, 2014, č. 2, str. 18 - 25.
- Dvořáková, V. - Krása, J. - Stejskal, K.: Středověká nástěnná malba na Slovensku.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku.