V tomto článku sa pozrieme na život a dielo biskupa Sečku, jeho biskupské listy a ich význam v kontexte slovenskej histórie. Preskúmame jeho vplyv na cirkevné dejiny a jeho prínos pre Spišskú diecézu.
Život a pôsobenie biskupa Františka Tondru
Vo veku 76 rokov zomrel v košickej nemocnici spišský emeritný biskup Mons. František Tondra. V duchu kresťanskej nádeje oznamujeme, že vo štvrtok 3. mája 2012, zaopatrený sviatosťami, odovzdal Stvoriteľovi svoju dušu náš emeritný biskup Mons. František Tondra v 76. roku života a 50. roku kňazstva.
František Tondra sa narodil 4. júna 1936 v Spišských Vlachoch ako štvrté dieťa. Teologické štúdiá absolvoval na Cyrilometodskej fakulte v Bratislave a 1. júla 1962 prijal z rúk biskupa Abróza Lazíka kňazskú vysviacku. Sústavným štúdiom teológie dosiahol v roku 1978 doktorát z morálnej teológie. V roku 1993 sa habilitoval na docenta a v roku 1997 bol prezidentom vymenovaný za vysokoškolského profesora.
Pápež Ján Pavol II. ho 26. júla 1989 menoval za spišského biskupa. Biskupskú konsekráciu vykonal kardinál Jozef Tomko 9.9.1989 v Katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule. Obnovil činnosť kňazského seminára v Spišskej Kapitule, opäť založil diecéznu charitu, cirkevné školstvo, diecézny katechetický úrad, školský úrad, komisiu pre mládež, kňazský dom pre starých kňazov. Počas jeho pôsobenia navštívil diecézu aj pápež Ján Pavol II. v dňoch 2-3. júla 1995, ktorý v Spišskej Kapitule v uvedenom termíne prenocoval.
Po konštituovaní Biskupskej konferencie Československa bol biskup František Tondra najskôr jej podpredsedom, neskôr predsedom. Po rozdelení republiky v roku 1993 bol viackrát opätovne zvolený za predsedu Konferencie biskupov Slovenska až do roku 2009 a súčasne bol predsedom bioetickej subkomisie KBS. Pre množstvo povinností mu Svätý Otec postupne menoval dvoch pomocných biskupov: Mons. Andrej Imrich (1992) a Mons. Štefan Sečka (2002). V roku 2011 sa zriekol úradu diecézneho biskupa z dôvodu dovŕšenia veku. Zomrel 3.5.2012 v nemocnici v Košiciach.
Homília košického arcibiskupa Bernarda Bobera
Homíliu na pohrebnej svätej omši za zosnulého emeritného spišského biskupa Mons. Františka Tondru predniesol košický arcibiskup a metropolita Mons. Bernard Bober. Obraz Ježiša Krista, Dobrého pastiera, je dôverne známy a blízky každému veriacemu a zvlášť nám kňazom a biskupom. Je vyjadrením nášho vzájomného vzťahu s Ježišom Kristom a jeho nežnej starostlivosti o nás.
Dobrý pastier nám ukazuje, čo máme robiť, aby sme nepremárnili svoj život. Nášho zosnulého Františka si Ježiš Kristus povolal do služby, aby ako kňaz kráčal v jeho šľapajach a slúžil jeho ovciam v Cirkvi. Ako kňaz vo farnostiach v Levoči, Hnilci, Zázrivej, Tvrdošíne a znova v Levoči sa usiloval byť pre veriacich živým obrazom a sprítomnením Dobrého pastiera.
Takto kráčal na čele zverenej diecézy dvadsaťdva rokov stále s obrazom Ježiša Krista - Dobrého pastiera, aby sám bol dobrým pastierom. Mal rád svoju diecézu a mal rád svojich kňazov. Výsledkom jeho plného apoštolského nasadenia je dnes teologický inštitút, kňazský seminár v Spišskej Kapitule a zriadenie cirkevných škôl. Podobne ako jeho predchodca, Boží sluha biskup Ján Vojtaššák, u ktorého charita predstavovala jednu z popredných priorít, podporoval vznik a rozvoj Spišskej katolíckej charity a pre kňazov na odpočinku Dom sv. Posledné obdobie jeho služby ako diecézneho biskupa bolo úzko späté s diecéznou synodou. Chcel ňou ešte viac stmeliť diecéznu rodinu, uprostred ktorej badať bohaté ovocie Ducha.
Otca biskupa Františka sme poznali aj ako profesora morálnej teológie a ešte viac ako morálnu autoritu usilujúcu sa, aby hlas Kristovho Evanjelia pretváral všetky oblasti. Neohrozene vždy stál na strane ľudského života a ohlasoval, že život je dobrý. Tu sú jeho slová: „Ľudský život je Boží dar a v Božích očiach má nesmiernu hodnotu. Tento Boží pohľad musí byť aj našim pohľadom.
Vždy bránil mravnosť a dôstojnosť ľudskej osoby, jej práva vrátane garancie výhrady vo svedomí. Pripomínal, že nedeľa je dňom Božej oslavy a nie nákupov a práce, a že základom rodinného spoločenstva je usporiadaný manželský vzťah. Dokázal vo svojej službe spojiť vedeckú odbornosť s pastoračnou starostlivosťou, otcovskú zodpovednosť za svoju diecézu s otvoreným záujmom o celkové dianie na Slovensku. Jeho nábožnosť bola zakorenená v úprimnej modlitbe a v osobitnej úcte k Panne Márii. Osobitnou črtou jeho duchovného života a vlastnej identity, ako nám to prezrádza biskupské heslo, bola poslušnosť - vnútorná poslušnosť voči Bohu, voči požiadavkám Evanjelia, voči svedomiu a mravnému zákonu.
Podľa príkladu Dobrého pastiera svojou službou, obetavosťou a osobným utrpením kládol život za zverených. Za toto všetko sa mu chceme poďakovať dnešnými pohrebnými obradmi, sv. omšou a našimi modlitbami, ktorými prosíme milosrdného Pána Boha, aby ho odmenil za to ľudské, otcovské, bratské a priateľské, čím pre nás bol, a za všetko dobré, čo pre nás urobil.
Príhovor apoštolského nuncia a predsedu KBS
Mons. Tondra bol známy nielen ako spišský biskup, ale aj ako predseda najskôr československej a potom slovenskej Konferencie biskupov. Aj takýmto spôsobom mal možnosť prispieť k životu spoločnosti, na prahu jej novej histórie, po páde komunistického totalitného režimu.
V zosnulom Monsignorovi Tondrovi Slovensko stráca človeka, ktorý celý svoj život zasvätil službe Bohu a Cirkvi. V perspektíve budúcej pastoračnej práce sa zaslúžil o obnovenie fungovania Teologického inštitútu a Kňazského seminára v Spišskej Kapitule. My sa mu chceme poďakovať za dobrý príklad a krásne svedectvo jeho kňazského a biskupského života. A teraz, keď sa s ním lúčime, chceme jeho dušu zveriť Bohu, aby ju prijal do svojho pokoja.
Otec biskup František sa vyznačoval schopnosťou zjednocovať a viesť, a preto hneď po politických zmenách sa v apríli 1990 bol zvolený za podpredsedu Biskupskej konferencie ČSFR a od júla 1991 do mája 1993 bol aj jej predsedom. Po vzniku Slovenskej republiky bol zvolený v máji 1993 za predsedu Konferencie biskupov Slovenska. Kvôli vážnej chorobe sa úradu vzdal v apríli 1994. Potom bol zvolený za predsedu KBS v roku 2000, 2003 a 2006 a svoju službu ako predseda ukončil v októbri roku 2009. Ďakujeme mu za službu predsedu, v ktorej nám všetkým bol príkladom lásky k Cirkvi a vernosti základným pravdám viery a mravov.
Otec biskup František bol aj dlhoročným predsedom Bioetickej subkomisie Teologickej komisie KBS. Pod jeho vedením boli pripravené zásadné vyhlásenia k bioetickým otázkam, akými sú umelé oplodnenie, transplantácie, klonovanie, trest smrti a aj vyhlásenie o nevyhnutnosti rešpektovania svedomia zdravotníckych pracovníkov.
Príhovor spišského biskupa Mons. Štefana Sečku
S veľkým bôľom v srdci sme prijali správu o skone najdôstojnejšieho otca biskupa Mons. Františka Tondru. V mene Spišskej diecézy ako nástupca zosnulého diecézneho biskupa chcem vysloviť príbuzným zosnulého biskupa i celej našej diecéze slová útechy, ktorá pochádza z našej kresťanskej nádeje. Zvelebujme Boha za to, že nám daroval otca biskupa Františka ako hlavu diecézy, pastiera a otca tejto miestnej cirkvi. Toto miesto zaujal otec biskup František a stal sa jeho hodným pokračovateľom budovania miest¬nej cirkvi, vynikajúcim nástupcom apoštolov a obhajcom viery a práv Cirkvi v zložitých pomeroch nášho spoločenského života.
Obnovil kňazský seminár, diecéznu charitu, založil novú sieť cirkevných škôl, do života diecézy zasa uviedol rehoľné spoločenstvá, zriadil mnohé nové farnosti. Veľkým dielom duchovnej obnovy diecézy bolo uskutočnenie Druhej diecéznej synody, ktorú otec biskup František zavŕšil podpísaním záverečných dekrétov a uviedol ju do života. Apoštolské a misionárske nohy biskupa Františka prinášali Kristovu blahozvesť nielen do všetkých kútov našej diecézy, ale aj po celom Slovensku i v zahraničí.
Jeho vkladanie biskupských rúk pri udeľovaní Ducha Svätého nespočetnému zástupu birmovancov, mladých mužov a žien, ktorých vyslal, aby na spôsob laikov boli misionármi a apoštolmi vo svojom životnom prostredí a posväcovali časný poriadok svojím príkladným svedectvom života. Mám tu na mysli najmä jeho službu učiteľa viery a náuky mravov Cirkvi, ktorú ako profesor uskutočňoval v našich kňazských seminároch v rámci svojho pôsobenia na univerzitách Slovenska. Jeho ústa stáli naozaj v službe pravdy evanjelia, ktorú tak intenzívne a udatne bránil pred bludmi našich čias, najmä pred liberalizmom a sekularizmom.
Jeho srdce bolo v prvom rade naplnené veľkou láskou k Ježišovi, k jeho Najsvätejšiemu Srdcu, ži-vému a prítomnému v Najsvätejšej Eucharistii. To bol určujúci znak jeho biskupskej služby, ktorý sa nachádza nielen v jeho biskupskom erbe, ale hlavne v jeho každodennom živote biskupa. Srdce otca biskupa Františka bolo naplnené aj veľkou láskou k nám, jeho duchovným ovečkám, čoho dôkazom je jeho nevšedná ľudskosť, trpezli¬vosť s našimi slabosťami, a veľká pokora, ktorá vyžarovala z každého stretnutia s nami.
Ďakujem Svätému Otcovi Benediktovi XVI, za prejav účasti v tejto chvíli, sprítomnenú Najdôstojnejším o. arcibiskupom Mons. Poďakovanie patrí aj Vám, Vaše Eminencie, Excelencie o. arcibiskupi a biskupi, vám milí kňazi, rehoľníci a rehoľníčky, bratia z iných kresťanských cirkví, bratia a sestry, ktorí ste sa prišli rozlúčiť s našim Pastierom o.
Odpočinutie večne daj mu, Pane, a svetlo večné nech mu svieti. Nech odpočíva v Kristovom veľkonočnom pokoji.
Prehľad spišských biskupov
Spišská diecéza mala v histórii mnoho významných biskupov. Tabuľka nižšie uvádza prehľad niektorých z nich:
| Meno | Obdobie | Významné udalosti |
|---|---|---|
| Dr. Alexander Párvy | 1904-1919 | Oprava budovy učiteľského ústavu, národnostné perzekúcie |
| Pavol Szmrecsányi | 1892-1903 | Podpora vied a umení, maďarizácia |
| Juraj Császka | 1874-1891 | Založenie Spišského historického spolku, rekonštrukcia katedrály |
| Dr. Jozef Samassa | 1871-1873 | Pozornosť výchove a vzdelávaniu kňazov, oprava katedrály |
| Dr. Ladislav Záboyský | 1850-1870 | Založenie dievčenského učiteľského ústavu v Levoči |
Biskupské listy Jána Vojtaššáka
Listy Božieho sluhu Vojtaššáka, ktoré sa zachovali v pozostalosti Mons. Pre všetkých z nás môže byť Vojtaššák príkladom vernosti Kristovi a Cirkvi. V tejto dobe ľahostajnosti a sekularizmu ostaňme verní svojej viere podobne ako on. Okrem toho sa s ním duchovne spriateľme v rozličných ťažkostiach nášho života, prosme o jeho orodovanie. On, ktorý počas svojho pozemského života, toľko miloval človeka a slúžil mu, neopustí nás ani teraz, keď už vidí Božiu tvár.
V Zákamennom sme poďakovali slávnostnou svätou omšou, ktorej predsedal spišský diecézny biskup Mons. Okrem neho sa slávnosti zúčastnili aj ďalšie osobnosti cirkevného duchovného života: Mons. Andrej Imrich, emeritný spišský pomocný biskup, Mons. Svojou prítomnosťou a spolu-organizáciou slávnosť podporili postulátor v procese blahorečenia Božieho sluhu biskupa Jána Vojtaššáka Peter Jurčaga a kazateľ Gabriel Brendza, farár v Selciach a člen Komisie historikov pri procese blahorečenia biskupa Vojtaššáka.
Ján Vojtaššák sa stal biskupom v ťažkých časoch po prvej svetovej vojne. V novovzniknutej ČSR neboli podmienky pre život Katolíckej Cirkvi priaznivé. Cirkev na Slovensku ostala bez duchovných pastierov a kňazstvo i zbedačený ľud po nich túžili. Vďačíme za nich láskavému prístupu vtedajšieho Svätého Otca Benedikta XV. a jeho nuncia Clementa Micaru, ktorý už ako tajomník viedenského nuncia výborne poznal pomery na Slovensku. Na biskupskú katedru ctihodného spišského biskupstva bol vybratý jednoduchý dedinský farár z Veličnej Ján Vojtaššák.
Jeho prijatie v Spišskej Kapitule bolo chladné. Diecéza zápasila s nedostatkom kňazov, seminár bol prázdny. Hneď po nástupe do biskupského úradu zaviedol tzv. večnú poklonu v diecéze. V roku 1925 zvolal diecéznu synodu a v nej dal smernice pre pastoráciu a život Cirkvi, ktoré na dlhé roky udržiavali živú vieru vo farnostiach. Nesmierna snaha pozdvihnúť seminár nielen vybudovanie novej budovy pre kandidátov kňazstva, ale aj veľká snaha o kvalitných profesorov a formátorov, ktorých posielal na zahraničné štúdiá. Vojtaššák viackrát navštívil všetky farnosti svojej diecézy na Spiši, Liptove i Orave. Spomeniem ešte jeho lásku k Panne Márii, prítomnej na mariánskej Levočskej hore.
Biskup Vojtaššák bol priekopníkom Katolíckej charity na Slovensku. Žil jednoducho a mal veľké sociálne cítenie. Dnes existuje veľké množstvo vedeckej i populárnej literatúry, ktorá opisuje útrapy väzňov v komunistických väzniciach. Biskup Ján týmito útrapami prešiel. Odvlečený z milovaného Spiša bol niekoľko mesiacov trýznený vo vyšetrovacej väzbe a potom v zmanipulovanom a divadelnom procese potupne odsúdený. Jeho oltárom a chrámom sa stala väzenská cela. Odtrhnutý od oltára slúži Bohu utrpením. Nemôžme pochybovať o tom, že biskup Vojtaššák bol prenasledovaný do svojej smrti.