Keď sa píše o potláčaní cirkvi v najťažších totalitných 50-tych rokoch na Slovensku, spomínajú sa najmä mená väznených biskupov Vojtaššáka a Gojdiča. Prvý z nich stále vzbudzuje otázniky kvôli jeho pôsobeniu počas vojnového Slovenského štátu, druhý je dnes blahoslavený. Menej sa už hovorí o nitrianskom biskupovi a rodákovi z Oslian Eduardovi Nécseym.
Eduard Nécsey sa narodil do oslianskej zemianskej rodiny Nécsey (Néčei) v roku 1892. Vraj sa výborne učil na tamojšej škole a neskôr aj na gymnáziu v Prievidzi, preto bol ako čistý jednotkár poslaný na ďalšie štúdiá na univerzite v Innsbrucku.
Po kaplánskom pôsobení v Trenčianskej Teplej sa presťahoval do Nitry, kde pôsobil ako učiteľ v kňazskom seminári a zároveň sa posúval v kariérnom rebríčku. Okrem iného bol knihovníkom v bohatej nitrianskej biskupskej knižnici, neskôr riaditeľom biskupského úradu a generálnym vikárom (čiže zástupcom biskupa pre nejakú oblasť). V roku 1943 ho pápež Pius XII.
Radosť pastorácie srdcom - o. Róbert Neupauer (S3E1) | Podcasty "Poď a uvidíš!"
Pôsobenie Eduarda Nécseyho po druhej svetovej vojne
Po druhej svetovej vojne a úmrtí nitrianskeho biskupa Kmeťka sa administrátorom (čiže správcom) diecézy stal práve Nécsey. Noví politickí vodcovia po prevrate v roku 1948 odmietli jeho menovanie za sídelného biskupa. Zrejme mu v tom priťažil aj nešťastný list, ktorý podpísal v roku 1946 spolu s niekoľkými inými biskupmi. Žiadali v ňom nestranné posúdenie politickej činnosti Jozefa Tisa a vyjadrovali presvedčenie, že pri riadení štátu mal tie najlepšie úmysly.
Tento list sa stretol s ostrou kritikou zo strany politikov. Národný front jednomyseľne schválil stanovisko, v ktorom vyzýva Vatikán, aby všetkých signatárov listu odvolal ako osoby nepriateľské novému zriadeniu a menoval nové, vhodnejšie. Nemyslím si, že by bol Eduard Nécsey horliteľom za Tisa. Treba však vziať do úvahy, že Tiso bol kedysi osobným tajomníkom jeho priameho nadriadeného, nitrianskeho biskupa Kmeťka, ktorý takisto list podpísal. Vzťah Kmeťka s Tisom bol problematickejší, Kmeťko mu vyčítal transporty Židov, no v procese proti nemu vystúpil v jeho prospech.
Nécsey ako administrátor vystupoval zmierlivo, no nevyhol sa šikane. Už v roku 1950 bol rovnako ako trnavský biskup Lazík a spišský biskup Vojtaššák izolovaný vo svojej rezidencii - dalo by sa to nazvať domácim väzením.
Účasť na Druhom vatikánskom koncile a neskoršie roky
Eduard Nécsey je však známy najmä ako koncilový otec - zúčastnil sa všetkých štyroch zasadnutí Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý je určitým prelomom v dejinách katolíckej cirkvi. Koncil otvoril pápež Ján XXIII. s myšlienkou aggiornamenta - otvorenia sa cirkvi na svet. Biskup Nécsey bol jediným československým zástupcom v koncilovej komisii pre laický apoštolát. V rámci nej sa zasadzoval za zvýraznenie úlohy laikov v cirkvi, čo je myšlienka aktuálna aj dnes, po viac ako 50 rokoch.
Zaujímavosťou je, že biskupa Nécseya a jeho kolegov na koncil sprevádzalo niekoľko kňazov z tzv. Kvalitné štúdium v Innsbrucku, pokoj a ľudskosť, ktoré z neho vyžarovali a miernosť vo vzťahu k nie vždy priaznivému okoliu priniesli biskupovi z Oslian priazeň veľkých osobností vtedajšej katolíckej cirkvi, na čele s pápežom Pavlom VI. Ten ho menoval v máji roku 1968, mesiac pred smrťou, za titulárneho arcibiskupa. Zároveň informácie z archívov odhaľujú, že bol vážnym kandidátom na kardinálsku hodnosť. S týmto však za žiadnych okolností nesúhlasila československá štátna moc.
Úmrtie a odkaz
Arcibiskup Nécsey zomrel v júni 1968 v Nitre, kde je aj pochovaný v krypte tamojšej katedrály. Žil aj zomrel v povesti svätosti.
Významné udalosti v Nitrianskej diecéze
- 880: Založenie Nitrianskej diecézy pápežom Jánom VIII.
- 863: Príchod sv. Konštantína-Cyrila a sv. Metoda na pozvanie kniežaťa Rastislava.
- 1995: Návšteva pápeža svätého Jána Pavla II. v Nitre.
- 2008: Územná reorganizácia Nitrianskej diecézy dekrétom Kongregácie pre biskupov.
V kultúrnom i kresťanskom živote na terajšom Slovensku mala prvoradé miesto Nitra, a to ešte pred vznikom Veľkej Moravy. Počiatky osídlenia Nitry siahajú až do obdobia pred 30 tisíc rokmi. Slovanská história Nitry začína v 5. storočí, keď na jej územie prichádzajú Slovania. Nitra bola dôležitým miestom ich prvého štátneho útvaru - Samovej ríše v 7. storočí.
V 8. storočí, v čase spravovania kniežatstva kniežaťom Pribinom bola významným politickým, vojenským i hospodárskym centrom. Pribina dal postaviť v meste Nitre kostol, ktorý okolo roku 830 posvätil salzburský arcibiskup Adal rám. Pribinov kostol je prvým historicky doloženým dokladom kresťanstva u Slovanov.
V čase vlády kniežaťa Rastislava, ktorý prevzal vládu nad spojenými kniežatstvami nitrianskym a moravským, prichádza na jeho pozvanie byzantská misia sv. Konštantína-Cyrila a sv. Metoda roku 863. V čase vlády Svätopluka bola Nitra na vrchole svojej slávy. V bule pápeža Jána VIII. roku 880 Industriae tuae sa oznamuje ustanovenie Vichinga za nitrianskeho biskupa sanctae ecclesiae nitrensis - svätej cirkvi nitrianskej, ktorá bola pod správou arcibiskupa-metropolitu Metoda. Nitra sa takto stala prvým dokumentovaným biskupstvom v strednej a východnej Európe, z tohto obdobia. Bola to prvá diecéza medzi slovanskými národmi.
Nemožno ani vylúčiť, že bola zároveň sídlom sv. Akého teritoriálneho rozsahu bolo nitrianske biskupstvo, vo svojich začiatkoch ťažko určiť. Prvý nitriansky biskup Viching v čase vyostrenia vzťahov medzi Východofranským kráľovstvom a Moravskou ríšou asi na prelome rokov 890-891 opustil svoje biskupstvo a vstúpil do služieb východofranského kráľa (od r. Druhý nitriansky biskup mizne v spoločnom hrobe Moravskej ríše. Nástupca Svätopluka Mojmír II. sa usiloval o obnovu cirkevnej organizácie vo svojej ríši. Na jeho žiadosť pápež Ján IX. poslal na Moravu troch legátov roku 899 - arcibiskupa Jána, biskupov Benedikta a Daniela, ktorí tam vysvätili arcibiskupa a troch sufragánov; žiaľ, mená ani miesta biskupstiev nie sú známe. Nemožno však pochybovať, žeby Nitra medzi nimi nebola.
Pravdepodobne arcibiskupom sa stal sv. Gorazd, blízky spolupracovník sv. Osudy nitrianskeho biskupstva sú poznačené politickými nepokojmi tých čias. Cirkevná organizácia Uhorského kráľovstva začínala nadobúdať novú podobu po roku 1000. Sv. Od začiatku jestvovania biskupstva jestvuje nepretržite v Nitre Kapitula kanonikov sv. Emeráma. V Bazilike sv. Emeráma boli okolo r. 1030 pochované telá pustovníkov sv. Svorada-Andreja a sv. Beňadika, ktorí patrili do benediktínskeho Kláštora sv. Hypolita. Kláštor jestvoval v blízkosti Nitry na Zobore od 9. storočia. Pustovníci začas žili aj na Skalke pri Trenčíne.
Obnovenie nitrianskeho biskupstva vychádzalo aj z vnútropolitických pomerov Uhorskej ríše. Nitra aj za vlády Arpádovcov nestratila svoje významné politické, hospodárske, ale aj kultúrne postavenie. K obnoveniu biskupstva došlo s najväčšou pravdepodobnosťou za kráľa Kolomana I. (1095-1116). V Dekretáliách kráľa Kolomana (asi z roku 1110) sa spomína v Nitre prepoštstvo. Možno sa právom domnievať, že išlo o prechod z prepoštstva na biskupstvo asi bez väčšieho osobitného majetkového zabezpečenia. Počet farností v čase obnovenia biskupstva iste nebol veľký.
Na nitrianskom stolci boli vynikajúce osobnosti: Jakub I. (1223-1240), ktorý roku 1224 založil opátstvo sv. ThDr. Karol Kmeťko (1920-1948) sa vyznačil veľkou starostlivosťou o vzdelanie a prehĺbenie zbožnosti kňazov a veriacich laikov. Jeho osobitnou láskou boli misie. Svedčí o tom aj dvojzväzkové dielo Svetové misie, ktoré napísal ako nitriansky biskup. Mecénsky podporoval misionárov Spoločnosti Božieho Slova. Bol propagátorom unionistických kongresov na Velehrade. V roku 1944 bol menovaný pápežom Piom XII. Jeho spolupracovník a nástupca ThDr. Eduard Nécsey (1948-1968), bol známy svojou učenosťou, zbožnosťou a asketickým životom. Spravoval diecézu počas obdobia prísnej kontroly Cirkvi štátom.
Veľmi ťažko prežíval obmedzenie činnosti Cirkvi v každej oblasti. Zúčastnil sa na všetkých zasadaniach Druhého vatikánskeho koncilu, kde bol všeobecne váženým a uznávaným účastníkom. Bol tiež členom Prvej biskupskej synody, na ktorej sa zúčastnil roku 1967. Pápež Pavol VI. Biskup ThDr. JUDr. Ján Pásztor (1973-1988) sa zaslúžil o pružné uvedenie liturgickej obnovy do života diecézy a Slovenska. Ako predseda Liturgickej komisie Slovenska pripravil slovenské preklady všetkých liturgických kníh, čím sa Slovensko zaradilo medzi prvé krajiny s liturgickými textami v ľudovej reči. Bol členom komisile pre revíziu cirkevného práva.
Po jeho smrti († 8. novembra 1988) spravoval diecézu, po zvolení konzultormi, Prof. ThDr. Štefan Janega, dekan CMBF v Bratislave (nar. 10. 12. Po zmene spoločenskej situácie 6. februára 1990 bol za diecézneho biskupa menovaný Mons. Jeho Eminencia Ján Chryzostom kardinál Korec sa narodil 22. januára 1924 v Bošanoch v robotníckej rodine. 15. septembra 1939 vstúpil v Ružomberku do rehole jezuitov. Do roku 1950 študoval filozofiu a teológiu v Ružomberku, v Trnave a v Brne.
Po skončení štúdia filozofie pracoval v redakcii časopisov a vo vydavateľstve Posol v Trnave. Po likvidácii reholí a kláštorov v roku 1950 bol spolu s rehoľnými spolubratmi internovaný od 14. apríla 1950 v Jasove, potom v Podolínci a od 20. septembra 1950 v Pezinku. Odtiaľto bol donútený odísť do civilného života. V tom istom roku - 1. októbra 1950 - bol tajne vysvätený v Rožňave za kňaza a po uväznení a internovaní takmer všetkých oficiálnych biskupov bol ako 27-ročný 24. augusta 1951 tajne vysvätený za biskupa - biskupom Pavlom Hnilicom.
Biskupskú službu však nemohol vykonávať verejne. 11. marca 1960 bol zaistený a 21. mája odsúdený ako vlastizradca - pre náboženskú činnosť - na 12 rokov väzenia. Prežil ho v neľudských podmienkach s mnohými kňazmi v Prahe na Pankráci, Ruzyni a Valdiciach. Z väzenia sa vrátil 21. februára 1968 s podlomeným zdravím. 8. júla 1969 ho prijal na osobitnej audiencii pápež Pavol VI., ktorý odovzdal „tajnému“ biskupovi Korcovi svoje biskupské insígnie. Po návrate do vlasti však nedostal súhlas zo strany štátu k pastorácii, a preto pokračoval na poste robotníka.
Aj v tejto situácii, ako predtým, neostal nečinný. Kontakt s mladými ľuďmi, apoštolát v rôznej forme, ale i bohatá literárna činnosť mu vyplnila každú voľnú chvíľu. Veľká časť diel J. Ch. kardinála Korca počas bývalého režimu vyšla v samizdatoch a niektoré rukopisy sa dostali do zahraničia a vyšli knižne v Kanade u slovenských jezuitov v Cambridge, v Ústave sv. Zmena spoločenského systému po roku 1989 zasiahla aj do jeho života. 7. januára 1990 sa stal rektorom Kňazského seminára sv. Cyrila a Metoda v Bratislave. Významným okamihom jeho života sa stal 6. február 1990, keď bol menovaný za nitrianskeho diecézneho biskupa. Kánonicky správu diecézy prebral 22. februára 1990. Slávnostne uvedený do služby nitrianskeho biskupstva bol 25.
V roku 1991 bol za nitrianskeho pomocného biskupa vymenovaný Mons. František Rábek. Konsekrovaný bol 27. júla 1991. Za nitrianskeho pomocného biskupa a titulárneho biskupa maxitenského bol menovaný ThDr. Marián Chovanec. Konsekrovaný bol 18. septembra 1999. Dňa 20. novembra 2012 ho Svätý Otec Benedikt XVI. Svätý Otec Benedikt XVI. 9. júna 2005 vymenoval za nitrianskeho diecézneho biskupa Mons. Viliama Judáka. Konsekrovaný bol 16. Narodil sa 9. novembra 1957 v Harvelke na Kysuciach. V rokoch 1980-1985 študoval teológiu na CMBF v Bratislave. Za kňaza bol vysvätený 16. júna 1985 v Nitre.
V pastorácii ako kaplán pôsobil v Nitre a v Drietome, kde bol aj správcom farnosti do roku 1990. V tomto čase postgraduálne študoval na CMBF v Bratislave, kde získal roku 1991 doktorát posvätnej teológie. 1. septembra 1990 bol menovaný za prefekta Kňazského seminára sv. Od roku 1990 prednáša cirkevné dejiny na CMBF UK v Bratislave a na Teologickom inštitúte v Nitre. V rokoch 1991-2005 tiež pôsobil aj na Vysokej škole pedagogickej v Nitre, na katedre etiky a katechetiky (dnes Univerzita Konštantína Filozofa). 1. júla 1993 bol menovaný za docenta Cyrilometodskej bohosloveckej fakulty UK v Bratislave. V čase od 1. júla 1996 do 1. júla 2001 zastával funkciu rektora Kňazského seminára sv. Gorazda v Nitre. Svätý Otec Ján Pavol II. ho v roku 1997 menoval za „kaplána Jeho Svätosti“ (Mons.).
Vedúcim Katedry cirkevných dejín CMBF UK v Bratislave sa stal v roku 1997. V tom istom roku, 13. V roku 2001 bol Akademickým senátom zvolený za dekana Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Funkciu zastával do r. 2004. Zaoberá sa obdobím kresťanského staroveku a stredoveku so zreteľom na slovenské cirkevné dejiny. Nezabudnuteľnou zostane, v dejinách diecézy, návšteva pápeža - svätého Jána Pavla II., 30. júna 1995, ktorý sa o nitrianskom biskupstve vyjadril s veľkou úctou: „Nitra nám hovorí o prvom tisícročí. Tu neďaleko stál prvý kresťanský kostol v stredovýchodnej Európe. Tu sa od roku osemstodvadsaťosem pšeničné zrno stáva v Eucharistii Telom Krista, ktorý v sebe zjednocuje všetkých, čo ho s vierou prijímajú.
Dňa 14.2.2008 bola Nitrianska diecéza územne reorganizovaná dekrétom Kongregácie pre biskupov (Prot. N. Do histórie biskupstva sa zapísala aj oslava 1150. výročia príchodu svätých Cyrila a Metoda na naše územie. Z tejto príležitosti slávil 5.
tags: #biskup #trencianskej #diecezy