Katedrála sv. Martina a Zelený štvrtok: Tradície a význam

Katolíci, evanjelici a ďalší kresťania vstúpili Kvetnou nedeľou do Veľkého alebo Svätého týždňa. Na Zelený štvrtok si veriaci pripomínajú ustanovenie sviatosti kňazstva a Eucharistie. V tento večer ustanovil sviatosť kňazstva a Eucharistie, respektíve premenil chlieb a víno na svoje telo a krv.

Tento rok sa verejné bohoslužby počas veľkonočného obdobia v kostoloch nekonajú, dôvodom je zabránenie šírenia nového koronavírusu. Poďme sa ponoriť do tradícií a významu tohto dňa.

Význam Zeleného štvrtka

Podstatou Štvrtka Svätého týždňa (Zeleného štvrtka) je spomienka na ustanovenie sviatosti vysviacky a Oltárnej sviatosti. Vo Štvrtok Svätého týždňa (Zelený štvrtok) predpoludním biskupi na pamiatku ustanovenia sviatosti vysviacky slúžia sväté omše so všetkými kňazmi svojich diecéz, táto svätá omša sa nazýva Missa chrismatis. Pri týchto omšiach posväcujú aj tri druhy oleja: krizmu, olej katechumenov a olej chorých. Olej je znamením sily.

V liturgii sa olej katechumenov používa pri krste, olej chorých pri vysluhovaní sviatosti pomazania chorých, a posvätená krizma pri vysluhovaní sviatosti krstu, birmovania, pri sviatosti vysviacky, ale aj konsekrácií chrámov a oltárov. Popoludní sa končí Pôstne obdobie.

Vo Štvrtok Svätého týždňa večer slávil Ježiš poslednú večeru so svojimi učeníkmi. Súčasne takto odovzdal apoštolom kňazskú moc so slovami: „Toto robte na moju pamiatku.“ Večernou svätou omšou sa začína slávenie Veľkonočného trojdnia.

Obrady a tradície

Večerná svätá omša je známa aj obradom umývania nôh 12 mužom. Je to symbol úcty a pokory voči blížnemu. Obrad pochádza z čias svätého Gregora Veľkého, ktorý denne hostil 12 žobrákov. Týmto dňom, ktorý dostal svoje pomenovanie pravdepodobne podľa zelene v Getsemanskej záhrade, kde sa Ježiš Kristus modlil pred svojim zatknutím vojakmi, začína Veľkonočné trojdnie.

Na Zelený štvrtok večer prestávajú v kostoloch zvoniť zvony ako znak spoluúčasti s utrpením Krista. Ich zvuk sa opäť ozve až na slávnostnú Glóriu počas vigílie vzkriesenia na Bielu sobotu a namiesto nich sa používajú rapkáče.

Veriaci si pripomínajú Pána Ježiša, ako v Getsemanskej záhrade bdie v modlitbe. Apoštoli od únavy zaspali a Ježiš zostal celkom sám, opustený. Túto skutočnosť symbolizuje nielen otvorený prázdny svätostánok v kostoloch, zhasnuté svetlo pred ním, ale aj obnažovanie oltárov a odnášanie všetkých predmetov z nich. Obnažená oltáre symbolizujú opustenosť Krista v Getsemanskej záhrade.

V evanjelických kostoloch sa v Zelený štvrtok popoludní a večer konajú služby Božie na pamiatku ustanovenia sviatosti Večere Pánovej. Veriaci si pripomínajú udalosť, keď Ježiš Kristus počas poslednej večere so svojimi 12 učeníkmi ustanovil sviatosť Večere Pánovej.

Večernou omšou vo Štvrtok svätého týždňa (Zelený štvrtok) na pamiatku Pánovej večere sa začína Veľkonočné trojdnie, ktoré pokračuje cez Piatok utrpenia Pána (Veľký piatok utrpenia a smrti Pána) a cez Svätú sobotu (Bielu sobotu), vrcholí Veľkonočnou vigíliou vo Svätej noci a uzatvára sa vešperami Veľkonočnej nedele Pánovho zmŕtvychvstania.

Po skončení svätej omše si pripomíname Pána Ježiša, ako v Getsemanskej záhrade bdie v modlitbe. Apoštoli od únavy zaspali a Ježiš zostáva celkom sám, opustený. Túto udalosť symbolizuje nielen otvorený prázdny svätostánok, zhasnuté večné svetlo pred ním, ale aj obnažovanie oltárov a odnášanie všetkých predmetov z nich.

Veľkonočné trojdnie

Veľkonočné trojdnie pokračuje Piatkom utrpenia Pána. Bez Piatku utrpenia Pána by však nebola ani Veľká noc. V rímskokatolíckych chrámoch sa v tento deň neslúži svätá omša, oltáre sú bez oltárnej plachty. V tento deň platí prísny pôst.

Tento deň je osobitne zasvätený spomienke Ježišovho utrpenia a smrti na kríži. Je to deň pôstu a jediný deň v roku, keď sa neslávi Eucharistická obeta. Namiesto nej sa koná liturgia umučenia Pána, ktorá pozostáva z bohoslužby slova, slávnostnej modlitby veriacich, z poklony Svätému krížu a sv. prijímania. Ježišovu smrť nám pripomína aj liturgická farba - farba krvi. V tento deň sa čítajú alebo spievajú pašie.

V gréckokatolíckych chrámoch sa na Svätý a Veľký piatok v popoludňajších hodinách koná večiereň zameraná na utrpenie Krista a jeho pochovanie, do symbolického hrobu kladú plaštenicu.

Svätá sobota (Biela sobota) je prísne neliturgický deň. V Svätú sobotu Cirkev zotrváva pri Pánovom hrobe a rozjíma o jeho utrpení, smrti, zostúpením k zosnulým a očakáva jeho vzkriesenie v modlitbe a pôste. Oltár je odhalený a Cirkev neslávi obetu omše až do slávnostnej vigílie, čiže nočného bdenia s očakávaním vzkriesenia. Tá je zdrojom veľkonočnej radosti. Sväté prijímanie v tento deň možno podávať iba ako viatikum.

Obrady Veľkej noci (ktorými sa začína Veľkonočné obdobie) sa konajú po západe slnka v rámci tzv. Veľkonočnej vigílie (bdenia). Podľa pradávnej tradície je táto noc očakávaním Pána, noc bdenia, zasvätená Pánovi. Oslava Kristovho zmŕtvychvstania začína Veľkonočnou vigíliou Pánovho zmŕtvychvstania, to znamená v sobotu večer, pôvodne v noci, keď sa začínala aj židovská Pascha.

Katolícka cirkev slávi Veľkonočnú vigíliu Pánovho zmŕtvychvstania ako radostnú slávnosť, znovu sa rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali. Slávenie Veľkonočnej vigílie Pánovho zmŕtvychvstania nemá nikdy začínať pred tzv. horou competens, ktorú určuje západ slnka v dnešný deň.

Veľkonočná vigília Pánovho zmŕtvychvstania je liturgicky najbohatšia bohoslužba, ktorá sa začínala v sobotu večer, trvala celú noc a končila sa v nedeľu ráno krstom katechumenov. V súčasnosti sú obrady skrátené. Začínajú sa Obradom svetla - požehnaním ohňa a veľkonočnej sviece - paškálom.

Potom nasleduje veľkonočný chválospev, v ktorom sa ospevuje dnešná slávnostná noc, vznešený spôsob nášho vykúpenia a nakoniec prosíme nebeského Otca, aby nám v našom živote svietil svetlom, ktorým je Kristus.

Veľkonočná vigília obsahuje aj ďalšie prvky - bohoslužbu slova (má 3 až 7 čítaní zo Starého zákona, potom slávnostné Aleluja, čítanie z Nového zákona a evanjelium), liturgiu krstu (ak niet krstencov, nasleduje požehnanie vody a obnovenie krstných sľubov), ďalej eucharistickú liturgiu a napokon v našich krajoch Eucharistická procesia na oslavu vzkrieseného Pána.

Na Veľkonočnú nedeľu si Katolícka cirkev pripomína zmŕtvychvstanie Ježiša Krista - najväčší Kristov zázrak a základnú pravdu kresťanskej viery. Je to víťazné zavŕšenie Kristovho vykupiteľského diela. Jeho duša sa opäť spojila s osláveným telom, na ktorom síce zostali rany ukrižovania, ale inak nepodliehalo obmedzeniam času a priestoru. Vešperami sa končí Veľkonočné trojdnie.

Oktáva

Po Veľkej noci nasleduje osemdňová oktáva Kristovho zmŕtvychvstania, ktorá pozostáva z týždňa bezprostredne po Veľkej noci a končí sa Nedeľou Božieho milosrdenstva (prvá nedeľa po Veľkej noci). V minulosti sa nazývala Biela nedeľa, keďže v roku 389 cisár Theozodius Veľký (379-385) vyhlásil celotýždenné svätenie veľkonočných sviatkov, aby novokrstenci, ktorí počas tejto oktávy nosili svoje biele krstné rúcho, mohli dostávať ďalšie ponaučenie z kresťanskej náuky.

Pondelok vo veľkonočnej oktáve sa zvykol nazývať aj Pondelkom Baránka na pamiatku toho, čo sa udialo prvý deň po sobote. Vtedy anjel dodával odvahu ženám, ktoré na úsvite pribehli k hrobu a boli vydesené a znepokojené, keď ho našli prázdny.

Obdobie päťdesiatich dní od Veľkonočnej nedele Pánovho zmŕtvychvstania do Nedele Zoslania Ducha Svätého sa slávi v radosti ako jeden sviatočný deň, ba ako jedna „veľká nedeľa“.

Ľudové zvyky a tradície na Orave

Na Orave, tak ako aj v iných regiónoch Slovenska, sa s Veľkou nocou spájajú rôzne ľudové zvyky a tradície. Po vykonaní príslušných obradov, ktoré mali umožniť príchod jari - vynesení Moreny, nasledovali úkony, ktoré mali zaistiť existenciu ľudí v nastávajúcom období. Tie sa spájali so zabezpečením dobrej úrody, zdravia ľudí i domácich zvierat, ale aj očistou chotára a dediny od zlých, nečistých síl.

Pred sviatkami ženy a gazdiné s dcérami vyčistili príbytky z dôvodu udržiavania poriadku, ale dávnejšie verili, že tým z domu vyženú choroby a všetko zlé. V minulosti, kedy bola veľká bieda, neboli prípravky na čistenie a dezinfekciu obydlí. Preto gazdiné v snahe zbaviť sa nežiaduceho hmyzu, ktorý bol bežne rozšírený po domácnostiach a ľuďom znepríjemňoval život, vykonávali v tento deň zaužívané magické úkony, zamerané na jeho likvidáciu.

Na Kvetnú nedeľu ľudia pripisovali veľký význam pučiacim konárikom stromov, najmä bahniatkam, ktoré ako prvú jarnú zeleň dodnes nechávajú svätiť v kostole. V minulosti, po príchode z kostola domov, ich ľudia zakladali za kríže, sväté obrazy, zrkadlo alebo za drevenú hradu na povale, aby chránili príbytky pred krupobitím a bleskom počas búrky. Na jar ich vkladali do siatin.

Na Zelený štvrtok dodnes na kostole zväzujú zvony povrazmi do uzla na znak smútku z Kristovho utrpenia. Rozväzujú ich až na Vzkriesenie, na Bielu sobotu. V niektorých lokalitách zvony nahrádzali klepáče a rapkáče, s ktorými v čase zvonenie chodili po dedine rapkajúc a klepúc menší chlapci. Ich hluk mal údajne odplašiť a vyhnať z chotára nečisté sily.

Od pondelka do Zeleného štvrtka, ak bolo vhodné počasie, bola na Orave rozšírená jarná orba a siatie. Niekde sa v tento deň veriaci katolíckeho vierovyznania schádzali po susedoch, aby sa dlho do noci spoločne modlili. Po polnoci, už na Veľký piatok, sa potom pobrali z dolného konca dediny smerom na horný, kde bola najčistejšia voda v potoku, a poumývali si tvár i ruky. Tí, ktorí sa neboli modliť, umývali sa v potoku skoro ráno ešte pred východom slnka. Vodu doniesli aj domov pre chorých a starých ľudí.

V Suchohorskej oblasti v noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok sa prevažne ženy chodievali modliť ku všetkým krížom a kaplnkám v chotári obce. Po ukončení modlenia zašli k miestnemu potoku, prípadne k inému zdroju tečúcej vody a rovnako so zariekaním si umývali tvár.

V snahe upevniť si zdravie, ľudia verili v nadprirodzené vlastnosti tejto vody, ktorá z nich zmyje choroby, vyrážky, vredy a odplaví ich zo sebou. Takto im zabezpečí v nastávajúcom období zdravie.

Na Veľký piatok mali gazdovia zaužívané značkovanie mladých jahniat na uchu, aby si ich v stáde poznali. Verili, že sa im rýchlejšie zahoja rany. Mladým žriebätám zastrihávali chvosty, aby im pekne rástli.

Na Bielu sobotu bolo zvykom páliť Judáša. V záhrade pri kostole kňaz s kostolníkom a miništrantmi pálili staré posvätené oleje, bahniatka a iné nepotrebné predmety, ktoré sa vo farnosti nazbierali a mohli sa zlikvidovať len ohňom. Počas sv. omše v kostole pri obradoch oheň dodnes svätia a zapaľujú ním večné svetlo a veľkonočnú sviecu, zvanú paškál. Na oslavu vzkriesenia rozväzujú zvony.

Vo viacerých lokalitách v prípade priaznivého počasia bolo v tento deň doobeda zaužívané sadenie zemiakov, čím chceli dosiahnuť ich dobrú úrodu. Ženy v domácnostiach upratovali i bielili izby, lebo verili, že tým z domu vyženú choroby a všetko zlé.

Ľudia v tomto čase oddávna navštevujú hroby svojich blízkych a modlia sa za nich.

Zvláštny význam sa pripisoval príprave veľkonočných jedál. Gazdiné najskôr napiekli chleby v pekárskej peci, pri početnej rodine aj 10 kusov. V tento deň varili obyčajne údenú šunku a vajíčka, ktoré s chlebom prinášali do kostola, aby ich kňaz posvätil. Pôvodne sa svätenie jedál konalo z dôvodu, aby domácim po dlhom pôstnom čase neuškodili. Z posvätených jedál sa nesmelo nič odhodiť. Dievčatá chystali pre kúpačov vajíčka, farbené v rastlinných odvaroch, najčastejšie v cibuľových šupkách. V sobotu večer po príchode z kostola ľudia jedli ešte bezmäsité jedlá.

Na celej Orave pre domácich gazdiné okrem chleba piekli, podľa svojich možností, kysnuté záviny plnené makom, tvarohom i orechmi. V iných lokalitách okrem chleba piekli z kysnutého cesta kúski - šatôčky, plnené slivkovým lekvárom, tvarohom a kyslou kapustou a šišky. V povojnovom období piekli koláče z masloviny - lístkového cesta, plnené makom a slivkovým lekvárom, a drobné cukrovinky z lineckého cesta, potreté vajcom a posypala kryštálovým cukrom, sladké pečivo a novšie zákusky.

Pod vplyvom kresťanstva sa u nás v povojnovom období rozšírilo aj pečenie zoomorfného pečiva, najmä veľkonočného baránka, ktorý v kresťanskej symbolike predstavuje obeť za utrpenie Ježiša Krista.

Veľkonočná nedeľa sa spája s návštevou kostola a účasťou na svätej omši, bohoslužbách. Ľudia konzumovali už výdatnejšie mäsové pokrmy, ktoré mali upevniť ich zdravie a silu, a bravčové mäso - údená šunka zasa priniesť rodine bohatstvo a blahobyt. Obilninové jedlá mali pôsobiť na hojnú úrodu a dlhé klasy obilia, preto varili šúľance alebo halušky, v Zázrivej dlhé až 20 - 30 cm. Osobitný význam ľudia pripisovali vajíčkam, ktoré symbolizovali plodnosť, obnovenie a nepretržitosť života.

Na celej Orave raňajkovali najčastejšie praženicu so žihľavou alebo varené vajíčka a chlieb. Do praženice aj dnes pridávajú mladú žihľavu, ktorá je po dlhej zime zdrojom vitamínov pre ľudský organizmus V niektorých lokalitách k tradičným veľkonočným jedlám patril chren, ktorý gazdiná najskôr potrela a s pridaním múky urobila mrveničku, ktorú uvarila vo vode. Hotové jedlo dala na misu a domáci si z neho brali, koľko kto chcel.

V časoch, keď bola veľká bieda, varili len obyčajnú kapustnicu alebo kapustu, ktorú jedli so zemiakmi alebo s rezancami. Len bohatší v nej uvarili aj šunku a klobásky, ktoré sa konzumujú dodnes. Niekde gazdiná pokrájala klobásu na kolieska a spolu s praženicou dala zapiecť vo väčšom hlinenom pekáči do pekárskej pece. Polievku varili často z baraniny.

Veľkonočný pondelok na Orave sa dodnes spája s veľkonočnou kúpačkou V goralských lokalitách v oblasti Beskýd, susediacich s Kysuckým regiónom, ale aj v niektorých ďalších hornooravských lokalitách, mládenci popri kúpaní dievčatá aj šibali korbáčmi, zhotovenými za vŕbových prútov.

Okrem vody už v medzivojnovom období začali postupne používať voňavé vody vyrobené podomácky z macerovaných kvetov a brezovej miazgy. V povojnovom období už kupovali parfém. V Beskydskej oblasti mládenci pri oblievaní ešte v medzivojnovom období používali drevenú, podomácky zhotovenú pištoľ - šikuofku.

Na Veľkonočný pondelok chodievali kúpať svoje rovesníčky aj menší chlapci, ktorí dostali ako odmenu vajíčko a koláč. Výzdoba veľkonočných vajíčok ešte v medzivojnovom období bola veľmi jednoduchá a dievčatá ich farbili v rastlinných odvaroch, najčastejšie z cibuľových šupiek. V bohatších rodinách k vajíčku pridali aj drobné peniaze.

Na druhý deň v utorok, nazývaný šibací, ženy a dievky vŕbovými prútmi šibali mužov. Vystriehli ich na ceste, pri stretnutiach a rozhovore. Chceli im takýmto spôsobom nielen vrátiť odplatu za pondelňajšiu oblievačku, ale rovnako zabezpečiť zdravie a šikovnosť počas roka. Na rozdiel od mužov, nedostali odmenu, ale využívali spoločné stretnutia vonku.

Dnes pôvodný magický význam veľkonočnej kúpačky ustúpil spoločensko-zábavnej funkcii, v rámci ktorej sa stretávajú na návštevách príslušníci všetkých generácií.

Vo Vyšnom Kubíne, v zemianskych rodinách piekli z kysnutého cesta aj guľaté posúchy, potreté praženým maslom a posypané škoricou a kryštálovým cukrom, nazývané cukrovníky. Dávali ich bačom a valachom - pastierom oviec, ktorí navštevovali domácnosti vo Veľkonočnú nedeľu. Ďalšími koláčmi boli okrúhle bryndzovníky, posypané bryndzou, zmiešanou s popučenými zemiaky a sušeným kôprom.

V bohatších učiteľských a meštianskych rodinách, v medzivojnovom období, varili ako veľkonočné jedlá polievku z hovädzieho mäsa s rezancami a sviečkovú na smotane so zemiakmi alebo knedľou. Večerali varenú šunku.

Recept: Zapekaná klobása s praženicou

Ingrediencie: 1 až 2 klobásy, 4 až 6 žĺtok, soľ, korenie, sneh z bielkov.

Postup: Klobásu pokrájame na kolieska, v hrnčeku roztrepeme žĺtky, pridáme soľ, korenie, sneh z bielkov a spolu zmiešame. Hlinenú formu vymastíme bravčovou masťou, do nej vložíme časť koliesok klobásy, na ne rozmiešané vajcia, na vajcia zvyšnú klobásu a opäť vajcia. Pečieme vo vyhriatej rúre približne 1/2 až 3/4 hodiny. Po kontrole so špáradlom, či je masa upečená, formu vytiahneme, necháme vychladnúť a nožom vyskúšame po okraji, či nie je prichytená.

Zelený štvrtok je dôležitým dňom v kresťanskom kalendári, ktorý si pripomína Poslednú večeru a ustanovenie Eucharistie. Sprevádzajú ho rôzne obrady a tradície, ktoré sa líšia v závislosti od regiónu a vierovyznania. Na Slovensku, najmä na Orave, sa s Veľkou nocou spájajú aj rôzne ľudové zvyky, ktoré majú zabezpečiť dobrú úrodu, zdravie a blahobyt.

tags: #katedrala #sv #martina #zeleny #stvrtok