Rožňavská diecéza má od 10. júna nového diakona. Rožňavský biskup Stanislav Stolárik udeľuje diakonskú vysviacku. Na vysviacke sa zúčastnili predstavení Kňazského seminára sv. V tento deň biskup Stanislav Stolárik zároveň ďakoval Pánovi za 45 rokov kňazstva. Kňazskú vysviacku prijal 11. júna 1978 v Dóme sv.
Evanjelium, ktoré sa čítalo pri svätej omši, bolo o zlých vinohradníkoch. Diakonovi Radovanovi Gajdošovi otec biskup zveril jeho prvú „vinicu“.
Okolo r. 1885 tu existovalo 11 časopisov náboženského charakteru. Najvýznamnejšie boli Katolícke noviny, ktoré založili v r. 1849, a v r. 1880 - 1904 vychádzali ako orgán Spolku sv. Vojtecha. Vznik demokratického Československa 28. 10. 1918 priniesol aj obrovský rozvoj školstva na Slovensku. To prispelo aj k rozvoju tlače.
Pravidlá určoval tlačový poriadok ČSR z februára 1920: „Sloboda tlače, ako aj právo pokojne a bezo zbrane sa zhromažďovať a tvoriť spolky sú zabezpečené. V r. 1928 vychádzalo na Slovensku 333 titulov, z toho 186 slovenských. V r. 1938 - 221 slovenských titulov - 10 denníkov, 62 týždenníkov, 17 dvojtýždenníkov, 132 mesačníkov, zvyšné s menšou periodicitou.
Po vyhlásení Autonómie a vzniku SŠ sa nastolila vláda jednej strany, ktorá zakázala väčšinu demokratickej tlače a zvyšné noviny a časopisy ovládla. V roku 1937 vychádzalo 250 slovenských periodík, po vzniku Slovenského štátu 14. 3. 1939 ich ostalo 113. V septembri 1938 sa zaviedla cenzúra, ktorá trvala do konca vojny. Ústredná cenzúrna komisia (ÚCK) vydávala pokyny a kontrolovala tlačové orgány. Ich obsah, formu článkov, umiestnenie titulkov...
Obnovenie Katolíckych novín (KN) inicioval v r. 1940 novozvolený biskup Michal Buzalka, poverený vedením Katolíckej akcie (KA), v snahe zamedziť šírenie novopohanskej ideológie nacionálneho socializmu. KN sa stali oficiálnym orgánom KA. Druhým cieľom bolo vytvoriť celonárodný týždenník ktorý by informoval o živote Cirkvi doma aj v zahraničí. Bola to aj snaha vybudovať silné mienkotvorné noviny. Banskobystrická diecéza kvôli tomu obetovala svoj regionálny časopis, ktorý sa „vlial“ do KN.
Viac a zaujímavých informácií k tomuto obdobiu KN uvádza kňaz P. Slepčan v rozhovore „Naše noviny šokovali profesionalitou“ (KN 51/52-2019) Tam uvádza, že o tú kvalitu sa zaslúžil šéfredaktor Jozef Zavarský a redaktori ako Anton Botek, Jur Koza Matejov a ďalší, aj sieť spolupracovníkov ako K. Sidor, slovenský veľvyslanec vo Vatikáne.
Týždeň po obnovení KN začal vychádzať denník (predtým to bol týždenník) Hlinkovej gardy Gardista. „Medzi Katolíckymi novinami a Gardistom to vrelo. Tento zápas tiež prispel k zvýšenej čítanosti KN. Hlavné témy KN boli rodina, mládež, robotníci, sociálna otázka a predovšetkým pápež Pius XII. a jeho mierové iniciatívy. Články KN „brali stúpencom nacizmu vietor z plachiet“ tým, že „preberali im blízke témy, ako bola sociálna otázka, ale vykladali ich z hľadiska sociálneho učenia Cirkvi.“ (P.S.) Niekoľko krát proti KN zasiahla cenzúra.
Slepčan spomína aj dobrú spoluprácu biskupa Buzalku s diplomatickým zástupcom Vatikánu G. Burziom, ktorému dával dôležité informácie o dianí na Slovensku. Buzalku komunisti v júli 1950 uväznili a 12. 1. 1951 odsúdili na doživotie spolu s biskupmi Vojtaššákom a Gojdičom, ktorý tiež aktívne pôsobil proti nacizmu a pomáhal prenasledovaným Židom.
Koniec vojny a obnovenie ČSR priniesli slobodu vrátane tlače a Cirkvi. Tá skončila komunistickým prevratom vo februári 1948. Postupne zhabali cirkevné majetky aj školy, uväznili stovky kňazov a rehoľníkov. V r. 1949 zrušili komunisti všetku periodickú tlač okrem straníckej a Katolíckych novín. Tie vychádzali pod novým, Stranou usmerňovaným vedením, aby mohla KS lepšie manipulovať veriacich a vytvárať falošný dojem náboženskej slobody.
KN prinášali tendenčné politické úvodníky, informácie o politickom dianí, propagáciu aktivít komunistami zriadeného a riadeného „MIerového“ združenia duchovných a podobne. Jediným pozitívom bola rubrika liturgia a kultúrno-historické články. Biskupi v júni 1949 pastierskym listom oznámili, že tieto KN už „nemajú schválenie biskupov a nemožno ich považovať za katolícke. ... Komunisti prenasledovali kňazov aj za pripomínanie tohto listu biskupov, napr. František Lepp dostal 4 a pol roka za „poburovanie a velezradu.“ KN schvaľovali likvidáciu reholí a kláštorov aj proces s biskupmi. KN mali ešte v lete 1947 náklad 177-tisíc, od r. 1950 už len 50-tisíc, a ešte klesal.
Zmenu priniesla demokratizácia Pražskej jari 1968. Po zmenách vo vedení štátu a KSČ, do ktorej čela zvolili A. Dubčeka, prišla nádej na zmenu aj pre Cirkev. Ešte vo februári uverejnili KN oslavný list k 20. výročiu Víťazného februára oslavujúci aj prorežimné „Mierové hnutie katolíckeho duchovenstva“ (MHKD), koncom marca už MHKD kritizovali. Potom sa MHKD fakticky zrušilo a nahradilo ho „Dielo koncilovej obnovy“ (DKO). kde boli aj aktívni laici. V Česku sa na čelo DKO postavil biskup František Tomášek, na Slovensku biskup Ambróz Lazík.
Lazík v marci 1968 v prvom necenzurovanom pastierskom liste napísal: „Viem ako čakáte na moje slová teraz, vo chvíli hlbokého prielomu života našej spoločnosti. (…) Zo všetkých vašich spontánnych prejavov vyznieva veľká nádej, že pravda a spravodlivosť ovládne náš verejný život, ale ozýva sa v nich aj bolesť a úzkosť minulých rokov. Je to pochopiteľné, veď všetci sme spoločne niesli ich ťarchu: posmech, ponižovanie ohováranie, zastrašovanie, vyradenie z verejného života, šikanovanie, internovanie a väznenie. (…) Chýbala nám tlač, priame vzájomné spojenie a spojenie s Námestníkom Kristovým, chýbalo nám napojenie na život a na život Cirkvi vo svete. (…) Dúfame, že táto doba sa končí.“
Vymenilo sa vedenie teologickej fakulty, aj redakcia Katolíckych novín. Výrazne sa zvýšila kvalita Katolíckych novín, kde sa začalo informovať a diskutovať aj k témam II. Vatikánskeho koncilu, aj aktuálnym domácim spoločensko-politickým otázkam, čo dovtedy nebolo možné. Prispievali aj biskupi, o ktorých sa dovtedy nemohlo ani písať, takisto nežiadúci autori, zaradili sa dovtedy nemožné témy ako kritika režimu, násilná likvidácia reholí či zákaz a obnova Gréckokatolíckej cirkvi. Dôležitou zložkou bol priestor pre reflektovanie periodika zo strany čitateľov, ktorí mali možnosť vyjadriť svoje názory, príp. poukázať na nedostatky Katolíckych novín. To zvýšilo aj čítanosť a náklad KN.
Všetky nádeje zmrazila z Moskvy riadená okupácia „bratských“ armád 21. augusta 1968. KN č. 34/1968 nevyšli, lebo okupační vojaci obsadili tlačiareň. 29. augusta sa podarilo vydať mimoriadne dvojstranové číslo. Bol v ňom príhovor biskupa Lazíka, ktorý pochválil statočnosť a rozvážnosť občanov a vyjadril ľútosť nad obeťami, aj rôzne vyhlásenia k aktuálnym udalostiam. V novembri 1968 vymenili šéfredaktora i celú redakciu.
S nastupujúcou komunistickou „Normalizáciou“ sa obnovila cenzúra. Obsah KN usmerňovali aj najvyššie orgány Komunistickej strany. V septembri 1970 sa začala príprava, a 31. 8. 1971 prebehol ustanovujúci zjazd združenia Pacem in terris (PiT), ktoré pokračovalo v činnosti MHKD. Priestor v ňom našli najmä osoby skompromitované kolaboráciou s komunistickým režimom. Nátlakom a výhodami doň lákali ďalších kňazov. Títo dostali pod kontrolu aj Katolícke noviny, ktoré znova fungovali podobne ako pred r. 1968.
Po páde diktatúry začalo Čarnogurským vedené KDH so slušným nákladom vydávať Slovenský denník. O pár rokov zanikol hlavne pre zlý koncept a vedenie. Zrejme tomu pomohlo aj politické rozdelenie kresťanov a KDH, ktoré spôsobili tí, čo odišli k Mečiarovi a Slotovi. SD namiesto snahy o kvalitný konzervatívny denník preferoval jeden názorový prúd kresťanskej politiky.
Zo samizdatového občasníka vznikol týždenník Zrno. Na rozdiel od KN sa venoval aj vnútrocirkevným problémom a aktuálnym spoločensko-politickým témam, umožňoval kritickú diskusiu. Keď neriešim málonákladové čisto náboženské periodiká, medzi printovými médiami celý čas pôsobia už len Katolícke noviny, ktoré si v r. 2020 pripomínajú 80. výročie svojho znovuzaloženia, a sú všeobecne považované za oficiálne médium Katolíckej cirkvi, ku ktorej sa hlási asi 66 % obyvateľov SR. Roku 1990 sa vydávanie KN vrátilo do činnosti Spolku sv. Vojtecha. Postupne sa zlepšia kvalita.
6. 4. 1942 KN uverejnili postoj biskupov, kde „Vysťahovanie (Židov) označovali ,za protiústavný a nemravný čin kolektívneho trestu bez súdneho výroku o vine či nevine‘. Cez vojnu a v r. 1968 zvyšovali čítanosť KN aj polemiky s ideovými protivníkmi. Preberali im blízke témy, ako bola sociálna otázka, ale vykladali ich z hľadiska sociálneho učenia Cirkvi. K hlavným témam patrili iniciatívy pápeža.
V r. 2011 mali náklad 85-tisíc, 2017 - 67 915, v r. 2020 - 59 543. Situácia nie je omnoho lepšia ani v internetových médiách, ktoré teraz nebudem riešiť. Aj medzi kresťanmi majú Hlavné správy, AzN a podobné médiá väčšiu čítanosť a autoritu než Postoj či iné, ktoré viacerí odmietajú ako „liberálny mainstrím“.
V roku 1940 obnovili Katolícke noviny aj s cieľom vytvoriť silné mienkotvorné noviny. Také kresťania, ktorí formálne tvoria asi 66% obyvateľov Slovenska samostatnej SR po 30 slobodných rokoch nemajú. Aj preto platí „na Slovensku je to tak“....
Konferenciu biskupov Slovenska už rok vedie košický arcibiskup metropolita Bernard Bober. „Rok vo vedení prešiel veľmi rýchlo,“ tvrdí. V rozhovore, ktorý poskytol Tlačovej kancelárii KBS, hovorí, za čo je vďačný počas uplynulého roka a v čom by mohla Cirkev pridať.
Rok od menovania si biskupská konferencia pripomína aj ďalšie výročie - 30 rokov od vzniku KBS. Stretnutie s pápežom Františkom, svätá omša nad hrobom sv. Petra či návšteva Slovákov v Ríme.
Delegácia KBS sa 21. januára stretla s pápežom Františkom. „V prvom rade ideme ako nové vedenie Konferencie biskupov Slovenska navštíviť Svätého Otca. Teším sa, že uvidím Svätého Otca. Oficiálny pracovný program začala delegácia KBS v piatok 20. januára. Napoludnie zamierili do Apoštolského paláca. Tam ich privítal vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin.
Slovenských biskupov vraj prekvapil. „O Slovensku veľa vedel. Štátneho sekretára pozvali naši biskupi aj na návštevu Slovenska. „Opäť sa mu ponúkli termíny a možnosti, ktoré by mu vyhovovali. Popoludňajší program patril návšteve Slovenského veľvyslanectva pri Svätej stolici a odhaleniu pamätnej tabule v slovenskom jazyku v Bazilike sv. Klementa v Ríme. Osadili ju pri príležitosti tohtoročného 30. výročia našej štátnosti a 1160. Pamätnú tabuľu venovanú pamiatke slovanských apoštolov požehnal pápež František za účasti veľvyslanca SR pri Svätej stolici Mareka Lisánskeho a cirkevného radcu veľvyslanectva Pavla Zvaru počas generálnej audiencie na Námestí sv. Petra 15.
Sobotu 21. januára začala delegácia KBS slávením svätej omše nad hrobom sv. Petra v Bazilike sv. Petra. Pomodlili sa aj pri hrobe zosnulého emeritného pápeža Benedikta XVI., informoval redaktor Rádia Lumen Ľudovít Malík. Biskupi Svätému Otcovi predstavili ovocie zbierky na pomoc Kube a ľuďom trpiacim vojnovým konfliktom na Ukrajine. „Pri rozlúčke nás poprosil, aby sme dôverovali Pánu Bohu, dali sa viesť Duchom Svätým a modlili sa za neho,“ uviedol po audiencii.
Po audiencii navštívila delegácia KBS Dikastérium pre komunikáciu, kde ich prijal prefekt Paolo Ruffini, a večer svojou prítomnosťou a povzbudeniami potešili Slovákov ubytovaných v dome prijatia, ktorý spravuje Komunita sv. V nedeľu prišli biskupi medzi krajanov v Pápežskom slovenskom kolégiu a ústave svätého Cyrila a Metoda. V homílii sa prítomným prihovoril biskup Judák, ktorý ponúkol zamyslenie nad evanjeliom daného dňa a hovoril o Cirkvi ako o svätej či apoštolskej: „Ani my dnes po 2000 rokoch nevyznávame inú vieru, ako vyznávali apoštoli, ako vyznával sv. František, sv. Ignác alebo ľudia v 19. či 20. storočí. Je to tá istá apoštolská viera. A tu v Ríme to cítime oveľa viac, kde je Peter súčasných čias.
Biskup STANISLAV STOLÁRIK (68) stojí na čele Rožňavskej diecézy už deviaty rok. Odmalička som bol vychovávaný vo viere, za čo som rodičom vďačný. Pokiaľ ide o žurnalistiku, začalo sa to, keď som mal asi 12 rokov. Intenzívne som vtedy v televízii sledoval udalosti 11. Skúšal som napísať aj nejaké vlastné články pre rodičov. Vtedy ma zaujalo písané slovo. Keď prišiel čas ísť na vysokú školu, dal som si prihlášku na žurnalistiku a politológiu. Po skončení vysokej školy prišla príležitosť redaktorsky pomôcť v Katolíckych novinách. Áno, uvažoval som nad tým, ale tým, že som vyrastal v kresťanskom prostredí, vedel som si predstaviť prácu aj v tomto smere.
V Katolíckych novinách ste sa spočiatku venovali rubrike pre mladých, neskôr som vás vnímal aj v ďalších oblastiach. (Smiech.) Tiež som premýšľal nad tým, či do toho ísť. Je to výzva. Nedávno sa konala synoda o mladých, čo podľa mňa ukazuje, že aj cirkev si uvedomuje, že musí vykročiť viac k mladým. V minulosti boli šéfredaktormi Katolíckych novín kňazi, ktorí prišli z vonkajšieho prostredia, pred vami bola šéfredaktorka, ktorá takisto v novinách nepracovala. Napokon ste sa stali šéfredaktorom vy, teda človek, ktorý si prešiel v týchto novinách takmer všetkým. Keď mi ponúkli tento post, pýtal som sa, či to nemá byť kňaz alebo človek s vyštudovanou teológiou. Dostal som odpoveď, že vydavateľstvu sa páčila moja práca ako vedúceho vydania a zástupcu šéfredaktorky. Záležalo to na vzťahu s daným kňazom a šéfredaktorom. Mal som pocit, že aj keď sa možno neorientovali hneď, snažili sa nás počúvať, spoznať naše reálie.
Katolícke noviny nedávno prešli zmenou a v každom čísle sa obsiahlejšie venujete jednej téme. Určite. Vieme si témy rozvrhnúť a osloviť respondentov skôr. Tém je veľa, ale chcel by som pokračovať v štýle, aby noviny boli pre našich čitateľov sprievodcom v kresťanskom živote.
Voči Katolíckym novinám občas zaznieva kritika, že niektoré témy ste vôbec nepokryli alebo sa im venovali len nedostatočne. Na druhej strane niekedy ste zasa prekvapili, napríklad keď ste otvorili tému sexuálneho zneužívania. Čím to je? Chápem, že také pohľady sú, ale nestáva sa, žeby nám biskupi niečo stopli. Katolícke noviny sú nezávislé médium, čo sa týka financovania. Žijeme z toho, čo predáme a čo si zarobíme na reklame a inzercii. Obmedzenie je v tom, že články, ktoré prinášame, musia byť v súlade s učením cirkvi, aby sme nevytvárali zbytočné „schizmy“. Nechceme tiež ani nikoho haniť. Ale určite sú témy, ktoré keď sa otvoria, nie sú proti učeniu cirkvi a „schizmu“ nespôsobia, ale sú iným spôsobom pálčivé a nepríjemné. Ja budem za, aby to tak bolo.
Dal som si za prioritu budovanie vzťahu s čitateľmi. Rádio Lumen či TV Lux vysielajú sväté omše. Ale radi by sme raz za mesiac obetovali za čitateľov a predplatiteľov jednu svätú omšu. S tým sú spojené aj ďalšie kroky, ktorými by sme chceli budovať vzťahy s čitateľmi.
Neuvažujete aj nad modernejšou verziou webstránky? Je to moja ďalšia priorita - mať moderný web, aby zodpovedal súčasným štandardom. Ponúkali sme to v minulosti prostredníctvom Alzy, ale táto služba sa skončila. To je tiež možnosť. Máme rozpracované nejaké alternatívy. Pre čitateľov, ktorí by odoberali noviny elektronicky, by boli lacnejšie. Jednak témami, ktoré budú zaujímavé nielen pre staršiu generáciu. Pokiaľ ide o strednú generáciu, myslím, že máme pre ňu dosť kvalitné články, ale nevieme ich dostať do éteru k ľuďom. Keď si čítam naše noviny, sú tam témy, ktoré i mňa, mladšiu strednú generáciu, niekam duchovne posunuli.
Budovanie značky Katolíckych novín, chceme viac chodiť za ľuďmi, aby nás poznali. Neviem, či to bude až také iné, ale chceli by sme robiť diskusie o aktuálnych veciach. Aby sme boli pripravení v multimediálnom prostredí hneď reagovať a potom to preklopiť do tlačeného obsahu.
Ako to je s predajom vašich novín v kostoloch? Stretol som sa s kritikou kňazov, že ich musia predávať v kostole, aj keď nechcú. Nemám pocit, žeby ich museli predávať. Ako to bolo v minulosti, neviem. Ale nie v každom kostole noviny sú. Kňaz ich môže odhlásiť a nemusí ich predávať. Predávame okolo 35-tisíc výtlačkov týždenne, z toho asi 20-tisíc sú predplatitelia, ostatné sa predá v kostoloch a obchodoch. Áno, to je hlavné číslo, ale lepšie sa predávajú aj vianočné a veľkonočné dvojčísla.
Ako vzniká príloha s novokňazmi? Chodíte budúcich kňazov nafotiť vy alebo fotky pošlú oni? Každý rok niekedy v marci alebo apríli posielame na všetky biskupské úrady, do seminárov a rehoľným spoločenstvám listy, že ideme tvoriť túto tradičnú prílohu, a poprosíme ich, aby nám posunuli informáciu, či budú mať vysviacku, a pomohli nám s dodaním fotografie a údajmi, ktoré potrebujeme. Nie je jednoduché nájsť hotového človeka, ktorý bude veriaci a bude dobrý aj profesijne.
Keď sa ešte dotknem obsahovej stránky, zaznieva aj námietka smerom k vášmu spravodajstvu. Keďže ste týždenník, má význam, aby ste tam mali týždeň staré príhovory pápeža alebo niekoľko dní staré správy? Čo sa týka príhovorov pápeža, tiež som rozmýšľal, či to neupraviť, či radšej nepokryť viac vecí zo života Vatikánu. V tomto sa snažíme prihliadať aj na nich. Uzávierku máte v pondelok, noviny si však ľudia v kostole kúpia v nedeľu. Keď sa niečo udeje cez víkend, tak v pondelok to ešte dáme do novín. No je pravda, že ak si niekto kúpi noviny v nedeľu, tak tam má niektoré informácie staré.
Pre ľudí je citlivá aj cena. Tá išla teraz dosť rapídne hore. Noviny stáli euro a teraz stoja euro a pol. Nie všetky ohlasy boli pozitívne. Ľudia však určite zaznamenali nárast výdavkov i vo svojich domácnostiach. Nám zdražel najmä papier a distribúcia. Preto sme museli zdražieť. Verím, že v dohľadnom období už nebudeme musieť cenu zvyšovať. Na druhej strane je to pre nás záväzok robiť ešte kvalitnejší obsah.
V cirkevných kuloároch sa už niekoľko rokov hovorí o možnosti, že v rámci cirkvi by mohol vzniknúť mediálny dom, kde by boli pod jednou strechou všetky katolícke médiá - Lux, Lumen, TK KBS aj Katolícke noviny. Redaktori by spolupracovali, viac by sa zdieľal obsah a aj by sa ušetrilo na nákladoch. Neviem, dosť by to záležalo na vzťahoch. Musíme si priznať, že nie vždy sú ideálne. Ak by to slúžilo pre dobro veci, tak v tom nevidím problém. Je určite otázkou do budúcnosti, ako môžu spoločne postupovať katolícke médiá. Myslím si, že našou úlohou je spolupracovať a nie sa vnímať ako konkurencia. Za seba ich vnímam ako korektné a mojím cieľom je tieto vzťahy rozvíjať.
Najnovšie Katolícke noviny (20) sa venujú úcte k Duchu Svätému, jeho darom i sviatosti birmovania. Rozprávajú sa s predsedom Konferencie vyšších rehoľných predstavených Jurajom Ďurnekom, ktorý vysvetľuje krst v Duchu Svätom, pôsobenie Ducha Svätého, ako by sa mali veriaci na Turíce pripraviť i to, ako môžeme stelesňovať útechu Ducha Svätého. V reportáži Katolícke noviny zavítali do katolíckeho spoločenstva Marana Tha v Prešove na pravidelné stretnutie ich členov. V multifunkčnej hale sa stretlo vyše 400 ľudí, ktorí prišli osláviť Boha. Prinášajú svedectvá mladých tínedžerov birmovancov, ale i tých, ktorí prijali sviatosť birmovania v dospelom veku. Štyridsiatnik Michal Adamča, otec dvoch detí, bol pokrstený ako chlapec, ale do kostola nechodil. „Stratil som veľa rokov. Keby som vtedy vedel, aké krásne je žiť s Bohom, začal by som oveľa skôr,“ vyznáva. Ôsmak Tobias Minárik je zas príkladom pre rovesníkov - nielenže sa učí už štvrtý cudzí jazyk, ale i miništruje a je členom ružencového bratstva. V rubrike Kultúra približujú cestu talianskeho kňaza, kapucína a pápežského kazateľa Raniera Cantalamessu k novému vyliatiu Ducha Svätého. „Pozor! Ježiš, ktorého si práve volíš za svojho Pána, nie je sladký Ježiš, ale Ukrižovaný! To mi veľmi pomohlo, lebo až do tej chvíle som sa nedokázal zbaviť pochybností, že to všetko je len niečo citové a povrchné.
tags: #biskup #vo #vedeni #katolickych #novin