V týchto dňoch si pripomíname výročie úmrtia Božieho sluhu, biskupa Jána Vojtaššáka. Pri tejto príležitosti sa pozrieme na jeho význam pre slovenskú spoločnosť a jeho kontroverzné postoje k židovskej otázke.
Ján Vojtaššák
Význam biskupa Jána Vojtaššáka pre Slovensko
Význam biskupa Jána Vojtaššáka pre slovenskú spoločnosť je zrejmý. Ide o osobnosť, ktorá venovala všetky svoje sily v prospech slovenského katolicizmu a slovenského národa. Osobitne by som chcel vyzdvihnúť obdobie po roku 1945, keď sa jasne postavil proti nastupujúcemu komunizmu, ktorý považoval za mimoriadne nebezpečenstvo pre Cirkev i pre národ. Za tento postoj bol vo vykonštruovanom politickom procese v roku 1951 odsúdený na 24 rokov väzenia a prakticky až do svojej smrti sa stal väzňom a vyhnancom.
Biskup Vojtaššák sa zaslúžil o rozmach slovenského katolicizmu od začiatku 20. storočia, najmä po roku 1918. Bol aktivistom a zakladateľom mnohých cirkevných spolkov a inštitúcií. Podporoval rehole a stavbu cirkevných škôl. Osobitnú pozornosť si zaslúži jeho vklad do vysokej školy bohosloveckej v Spišskej Kapitule, ktorá sa stala kľúčovým ohniskom katolíckeho intelektuálneho života, keď sústredil také osobnosti ako Ladislav Hanus, Jozef Špirko, Štefan Barnáš, Ferko Skyčák, Jozef Kapala či Valentín Kalinay.
Kontroverzie okolo biskupa Vojtaššáka a židovská otázka
Niektoré médiá biskupa Vojtaššáka vykresľujú ako kontroverznú osobnosť v súvislosti s jeho postojmi k židovskej otázke. Biskup Vojtaššák bol osobným priateľom Andreja Hlinku ešte z čias Uhorska. Vojtaššákovou prioritou však nebola politika, hoci pri nedostatku vlastnej slovenskej laickej inteligencie sa musel aj politicky angažovať. Stál pri zrode Československej republiky, keď sa osobne zúčastnil na historickom deklaračnom zhromaždení v Turčianskom Sv. Martine v roku 1918 a podpísal Deklaráciu slovenského národa, ktorou sa politickí reprezentanti Slovenska prihlásili k myšlienke česko-slovenského štátu.
Keď došlo k vyhláseniu Slovenského štátu v roku 1939, biskup Vojtaššák to prijal ako v daných podmienkach optimálne riešenie pre slovenský národ. Na podnet biskupského zboru a so súhlasom Svätej stolice sa v roku 1940 stal podpredsedom Štátnej rady, ktorá bola reprezentatívnym orgánom bez praktického dosahu na politický život. Ostal v nej do roku 1943. Biskup Vojtaššák zrejme dostatočne neodhadol dôsledky politiky, ktoré Židom v daných podmienkach hrozili.
Podľa ministra vnútra Slovenského štátu Alexandra Macha to bol emotívne ladený osobný list biskupa Vojtaššáka z roku 1943, ktorý ho presvedčil, že Židia deportovaní zo Slovenska už nežijú, že boli hromadne vyvraždení. Je na pováženie, že takéto príspevky sa začínajú objavovať aj v RTVS, kde sa o ňom hovorí ako o svätcovi, no už vám nič nepovedia o jeho hanebnom pôsobení počas Slovenského klérofašistického štátu, ktorého sa stal oddaným funkcionárom, kde sa predviedol svojim antisemitizmom, spojenectvom k nacistickému Nemecku a jeho vízii tzv.
V Štátnej rade sa preberali všetky rozhodujúce zákony, ktoré boli prijímané. Vojtaššák privítal vojnové akcie slovenskej armády po boku nacistického Nemecka. Vojtaššák používal svoj vplyv aj proti svojim ideovým odporcom a odobroval ich prenasledovanie a elimináciu. V liste ministrovi vnútra A. Machovi písal: „odstrániť komunistické buňky, ktoré sú utajené po mestečkách, zvlášte, kde je viacej židov. Vojtaššák nikdy neprotestoval proti prenasledovaniu Židov na našom území, nestaval sa proti protižidovským zákonom a deportáciám. Tieto všetky opatrenia schvaľoval.
Jediné jeho výhrady smerovali cynicky iba k námietkam, aby sa so Židmi, ktorí konvertovali na katolícku vieru zachádzalo ináč, ako s ostatnými Židmi a mali lepšie podmienky a neboli na nich uplatňované protižidovské zákony v plnej miere. Takže osud niektorého Žida ho zaujímal do určitej miery iba vtedy, keď konvertoval. Vojtaššák však na jednom zo zasadnutí Štátnej rady vyjadril nevôľu nad hromadným krstením Židov, ktoré mali v tej dobe prebiehať na gréckokatolíckych farách. Vojtaššáka náramne potešilo aj rázne uplatňovanie protižidovských zákonov v praxi, takto sa vyjadril: „Predseda Ústredného hospodárskeho úradu nám štatisticky, číselne ukázal, že vo vyradení židov sme pokročili.
Vojtaššák na zasadnutí Štátnej rady dokonca udal jedného muža židovského pôvodu, ktorý je ešte stále na slobode. Doslova vyhlásil: „je to najväčší maďarský boľševik, komunista od dávnych čias. Ľudia sa rozhorčujú, že vraj všetkých židov pobrali, len vraj táto pliaga je tu… Poznám ho dobre. To bol, prosím, najväčší gauner maďarský. Bil sa s Čechmi. Jeho postoje ocenil aj nemecký vyslanec na Slovensku H. E. Ludin: „Otázka evakuácie židov zo Slovenska bola Štátnou radou schválená. Pri prvom rokovaní jeden člen Štátnej rady údajne oponoval, na čo biskup Vojtaššák predniesol veľmi pozitívny prejav. Na to bol návrh na evakuáciu, s určitými obmedzeniami, jednohlasne prijatý.
Arizácia Baldovských kúpeľov
Od roku 2008 sa veľa diskutovalo o arizácii Baldovských kúpeľov, ktoré pôvodne patrili židovskému vlastníkovi. Biskup Vojtaššák v roku 1940 zakázal kňazom svojej diecézy arizovať židovské majetky. Pôvodný úmysel bol odkúpiť chátrajúce kúpele riadnou cestou. Kúpa sa však nepodarila. Keď sa stal núteným správcom kúpeľov právnik Cyril Salva a banka od neho vymáhala zaplatenie pohľadávky, ktorou boli kúpele zaťažené, sám v roku 1941 navrhol biskupovi Vojtaššákovi, aby biskupstvo zaplatilo dlh a kúpele odkúpilo. Biskup s tým súhlasil a kúpa sa realizovala.
Baldovce boli od roku 1940 vyhlásené za židovský majetok a preto ich nebolo možné získať iným spôsobom ako arizáciou podľa vtedy platných arizačných zákonov. Je teda pochybné, že prvotná motivácia kúpy Baldovských kúpeľov bola práve tá, že išlo o židovský majetok. Biskupstvo o ne malo záujem aj predtým a to bez ohľadu na vlastníka. Na mieste je otázka, či vojnové časy a existujúce protižidovské zákonodarstvo boli tým najvhodnejším obdobím pre realizáciu kúpy kúpeľov.
Baldovské kúpele
Tu je oficiálna žiadosť, ktorú adresoval Vojtaššák úradom, ktoré mali na starosti arizáciu: „Slovutný pán predseda! Spišské biskupstvo chce arizovať t. zv. kúpele BALDOVCE /p. Spišské Podhradie, pol. Okres Levoča/, ktoré sú majetkom Žida ing. Ladislava Frieda, t. č. v Palestíne bývajúceho, a na ktoré je uvalená dočasná správa. Arizačnú žiadosť s potrebnými dokladmi odovzdá Vám pán Cyril Salva, správca nášho internátu na Spišskej Kapituli, ktorý bol Vaším úradom vymenovaný za dočasného správcu tohto podniku. Úctive prosím o dobroprajnosť Vašej Slovutnosti a o umožnenie, aby tento podnik dostalo naše biskupstvo spišské. Prosím prijať uistenie o mojej hlbokej úcte a oddanosti. Na stráž!
Historici Ján Hlavinka a Ivan Kamenec jasne hovoria: „Úloha Jána Vojtaššáka ako spišského biskupa a právneho zástupcu Rímskokatolíckeho spišského biskupstva bola v celej arizácii kľúčová. Vojtaššák nielenže bol iniciátorom arizácie tohto podniku, keď podpísal arizačnú žiadosť, v ktorej vystupoval ako zástupca arizátora či orodoval u predsedu ÚHÚ Augustína Morávka za „dobroprajnosť“ a prevod kúpeľov na Rímskokatolícke spišské biskupstvo, ale do celého procesu aktívne a miestami až agresívne zasahoval, keď kritizoval odhad hodnoty kúpeľov zo strany znalcov prizvanými NÚZ či inicioval nový odhad hodnoty kúpeľov orodovaním u ministra G.
Memorandum a pastiersky list biskupov
K postoju biskupa Vojtaššáka k židovskej otázke na Slovensku je veľmi dôležité zdôrazniť, že sa spolu s ostatnými katolíckymi biskupmi v roku 1941 po vyjdení Židovského kódexu pričinil o vydanie memoranda, ktoré odsúdilo rasizmus ako vieroučný blud a tiež v roku 1943 podpísal spoločný pastiersky list biskupov k židovskej otázke, ktorý vyzýval k záchrane Židov. Biskup Vojtaššák sám vymohol pre niekoľkých Židov tzv. prezidentské výnimky, ktoré ich chránili pred dosahom protižidovského zákonodarstva.
Židovský kódex z roku 1941
Napríklad slovenskí biskupi vydali 7. októbra 1941 memorandum, v ktorom kritizovali židovský kódex. Rovnako v marci 1943 v pastierskom liste odsúdili deportácie. Vojtaššák však podľa Franeka ostro odmietal protifašistický odboj, patril k odporcom SNP a bol protižidovsky naladený. Faktom je aj diplomatická korešpondencia medzi Giuseppem Burziom, vatikánskym chargé d'affaires v Bratislave, a kardinálom Luigim Maglionom, štátnym sekretárom Vatikánu, v ktorej biskupove postoje rozoberajú.
"Informovali ma, že na zasadaní, kde sa prediskutovala deportácia Židov, monsignor Vojtaššák namiesto toho, aby sa postavil proti nehumánnemu plánu, zaujal úplne pasívny postoj, obmedziac sa na nepodstatné námietky," píše Burzio. Podpísal sa aj pod návrh Jána Balka, aby boli deportácie zastavené. Na druhej strane, kúpil v čase, keď na Slovensku prebiehala arizácia židovského majetku, Baldovské kúpele a po jeho oznámení skončil Žida Lörinc v pracovnom tábore.
Verejný život a odkaz Jána Vojtaššáka
Biskup Vojtaššák bol predovšetkým kňazom a biskupom, ktorý sa usiloval viesť svojich veriacich k plnému prežívaniu viery a plneniu náboženských povinností. Ťažisko jeho činnosti bolo v službe Cirkvi. Viedol mimoriadne skromný a asketický život. Jeho všestranný aktivizmus a neúnavný zápas s prekážkami viedol k oživeniu a renesancii katolicizmu, a to nielen v obvode jeho diecézy. Vojtaššák si uvedomil, že katolicizmus, ak chce niečo priniesť, nesmie byť pasívny a zastrašený, ale aktívny. To je jeho dôležitý odkaz aj pre dnešok.
Za blahorečenie Jána Vojtaššáka sa vyjadrili všetci diecézni biskupi Slovenska. Pôvodný zámer, aby bol blahorečený spolu so sestrou Zdenkou a biskupom Hopkom, však nevyšiel. Proces blahorečenia biskupa Vojtaššáka, pri ktorom cirkev podrobne skúma život, skutky, konanie, postoje a každý môže podávať námietky, zatiaľ pokračuje. Musia sa zdokumentovať a vyvrátiť všetky existujúce výhrady. Najväčšie sa týkajú Vojtaššákovho pôsobenia v časoch slovenského štátu.
Proces blahorečenia
V dnešnej dobe sa ďalej pokračuje s procesom blahorečenia Vojtaššáka, ktorý otvoril ešte pri návšteve Slovenska zosnulý pápež Ján Pavol II. Musíme si položiť otázku, ako je to možné, že v dnešnej dobe sú veľké snahy vyhlásiť Vojtaššáka za svätého. Zamyslime sa. Vojtaššák ukázal svoju pravú tvár v zlomových časoch a za tieto jeho postoje ho stihol spravodlivý trest vo forme väznenia.
Proces blahorečenia sa začal pred desiatimi rokmi. Procesy blahorečenia sú pomerne náročné. Kedy bude proces ukončený, neviem odhadnúť a či k blahorečeniu dôjde, to je na rozhodnutí svätého otca. Pri kanonizácii ide o vyhlásenie za svätého, pri beatifikácii za blahoslaveného. Rozdiel je v tom, že blahoslavení sa uctievajú len v rámci určitého miesta, nie v rámci celej cirkvi. Pri beatifikácii sa preveruje život, cnosti, ale predovšetkým, keďže mi ideme cestou mučeníctva, tak či zomrel mučeníckou smrťou, či bola jeho smrť spôsobená dlhoročným ťažkým pobytom vo väzení. Prvá inštancia, kde sa to posudzuje, je komisia v diecéze a druhá inštancia je v Ríme, kde paralelne prebieha podobná procedúra.
Boli mu odhalená pamätná tabuľa v Ilave, Prešovský VÚC mu nedávno udelil cenu. Vidieť, že Slovensko na otca Vojtaššáka nezabúda. Pre slovenských veriacich je to osobnosť. A čo výhrady zo strany židovskej obce? Niektorí nám písali. Mali negatívny postoj, ale neboli to dôkazy, boli to skôr publikácie, výstrižky z novín.