Biskupský úrad Žilina: História a vývoj

Žilinská diecéza vznikla dekrétom Svätého otca dňa 14. februára 2008, kedy rozhodol o reorganizácii cirkevných diecéz latinského obradu na Slovensku. Pribudli dve nové diecézy Žilinská a Bratislavská. Žilinská diecéza vznikla odčlenením deviatich dekanátov z nitrianskej a banskobystrickej diecézy. Svätá stolica schválila za biskupský chrám Kostol Najsvätejšej trojice.

Pápež Benedikt XVI. poveril osobného vyslanca a legáta J. Em. Kard. Jozefa Tomka, aby tieto skutočnosti oznámil najvyššiemu predstaviteľovi Slovenskej republiky, biskupom a celej cirkvi na Slovensku. Sídelným mestom biskupa sa stala Žilina a jej prvým biskupom bol vymenovaný J. E. Mons. Tomáš Galis.

Bratislavskej metropolitnej arcidiecéze je podriadená arcidiecéza Trnavská a diecézy Banskobystrická, Nitrianska a Žilinská. Patrónom žilinskej diecézy sa stal sv.

V Farskom kostole Sedembolestnej Panny Márie na sídlisku Vlčince v Žiline 16. februára 2023 oslávili pätnáste výročie založenia Žilinskej diecézy. Pri tejto príležitosti celebroval slávnostnú svätú omšu apoštolský nuncius na Slovensku arcibiskup Mons. Nicola Girasoli. Zúčastnili sa na nej arcibiskupi a biskupi zo Slovenska i zahraničia, medzi nimi aj nitriansky biskup Mons. Viliam Judák, kňazi, diakoni, seminaristi, zasvätení a laici, ako aj predstavitelia Žilinského samosprávneho kraja a mesta Žilina a zástupcovia akademickej a verejnej obce.

Zriadenie Žilinskej diecézy bolo oznámené 14. februára 2008 v Bratislave blahej pamäti kardinálom Jozefom Tomkom ako zvláštnym legátom vtedajšieho pápeža Benedikta XVI. Prvým žilinským biskupom sa stal Mons. Tomáš Galis. Žilinská diecéza vznikla z deviatich dekanátov pôvodnej Nitrianskej diecézy (Čadca, Kysucké Nové Mesto, Žilina, Varín, Bytča, Rajec, Považská Bystrica, Púchov, Ilava) a jedného z Banskobystrickej diecézy (Martin). Bohoslovci Žilinskej diecézy sa na kňazskú dráhu dodnes pripravujú v Kňazskom seminári sv.

Arcibiskup Nicola Girasoli počas osláv 15. výročia založenia Žilinskej diecézy.

Pôsobenie kapucínov v Žiline

Pôsobenie kapucínov v Žiline sa začalo listom provinciála brata Šebastiána Petra Jaďuďa z 19.04.1990, v ktorom požiadal Biskupský úrad v Nitre o súhlas pôsobenia rehole v Žiline. Vtedajší diecézny biskup Ján Chryzostom Korec, listom č. 989/1990 z 25.05.1990 promptne odpovedal a podľa kánonu 609 CIC dal naň súhlas. V liste doslovne hovorí: „Súhlasím, aby ste mohli otvoriť a do činnosti uviesť novú rehoľnú komunitu kapucínov v Žiline. Dávam Vám do úžitku kostol sv. Pavla apoštola a k nemu patriaci dom, zvaný Sirotár (bývalý biskupský sirotár)… Dajte vyhotoviť prenájomnú zmluvu…a zmluvu v troch exemplároch predložte tunajšiemu úradu na schválenie. O rozsahu činnosti Vašej komunity v Žiline ráčte sa dohovoriť s miestnym vdp.

Po dohovore s provinciálom kapucínov Šebastiánom Petrom Jaduďom dal nitriansky diecézny biskup Ján Chryzostom Korec 8. júla 1990 bývalý jezuitský (Sirotár), Kostol obrátenia sv. Pavla v Žiline aj s priľahlými budovami k dispozícii Reholi menších bratov kapucínov. Dňa 3. augusta 1990 sa správcom Kostola Obrátenia sv. Pavla stal brat, kňaz Augustín Andrej Filipovič, ktorý bol súčasne aj gvardiánom Kláštora kapucínov v Žiline.

Kostol Obrátenia sv. Pavla v Žiline.

Obnova a rekonštrukcia Sirotára

V roku 1950 kláštor vyvlastnil štát. V osemdesiatych rokoch 20. storočia bola budova kláštora obnovená a uspôsobená na galerijné účely. V septembri roku 1958 tu začala svoju činnosť Stredná zdravotnícka škola v Žiline. Štrnásť rokov sídlila v budove bývalého jezuitského kláštora až sa napokon v septembri roku 1972 presťahovala do vlastnej novopostavenej budovy na Hlbokej ceste. Do jej správy sa pravdepodobne nedostala, alebo o ňu neprejavila záujem, zadná časť Sirotára s vchodom z Jezuitskej ulice, ktorá už dlhšiu dobu nebola obývaná. Zvonku bola veľmi ošarpaná a vzbudzovala vizuálnu hrôzu.

V decembri r. 1977 vypracovala Okresná pamiatková správa v Žiline zámer pamiatkovej obnovy tohto pamiatkového objektu pre potreby galérie. Celkový náklad pamiatkovej obnovy mal dosiahnuť sumu 50,6 milióna slovenských korún. Považská galéria prebudovala v rokoch 1980-1986 prednú časť Sirotára (od Mariánskeho námestia) na veľké výstavné miestnosti a to s nákladom 6,4 milióna korún a v roku 1989 s nákladom 0,9 milióna korún. Spolu teda preinvestovala 7,3 milióna korún. Po páde totality odmietla vydať rekonštruovaný Sirotár farskému úradu v Žiline, ktorý si podľa zákona č. 403/1990 Zb. Keďže Považská galéria odmietla vydať rekonštruovaný Sirotár, Farský úrad si začal na súde v Žiline, v zmysle zákona č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd, naň nárokovať.

Napokon Rímskokatolícky farský úrad v Žiline podal 25. novembra Návrh na vydanie nehnuteľnosti na Okresný súd v Žiline. Pojednávanie sa uskutočnilo na Okresnom súde v Žiline 9. decembra. O prinavrátení rozhodol až Okresný súd v Žiline rozsudkom 9C 1023/91-68 z 05.11.1992. Proti rozsudku sa však Považská galéria odvolala. Krajský súd v Banskej Bystrici prvostupňový rozsudok dňa 01.04.1993 potvrdil, takže ho bola donútená vydať. Tým sa skončila právna neistota s objektom Sirotár.

Nastali však problémy s vysťahovaním výstavných artefaktov, ktoré sa začalo až koncom roka 1993. Ja zaujímavé, že fyzické odovzdanie budovy niekdajšieho jezuitského kláštora sa uskutočnilo až 2. decembra 1993. Nastali teda problémy s vysťahovaním výstavných artefaktov, ktoré začalo až koncom roku 1993. Prvá komunita kapucínov však už potrebovala niekde bývať. Problematickou sa javila aj použiteľnosť objektu. Avšak našla sa jedna dobrá sestra terciárka Mária Vicenová, ktorá ponúkla svoj rodinný dom na Dolnom Vale č.24 k používaniu. Neskôr tento domček aj kapucínom darovala.

Prvú komunitu kapucínov tvorili: brat kňaz Augustín Andrej Filipovič ako predstavený kláštora a čerstvo vysvätený brat kňaz Leopold Ivan Nemček absolvent VŠDS v Žiline. Tento prvý kláštor začali obývať v júni roku 1990. Dom mal dve poschodia a bol vzdialený necelých sto metrov od Sirotára. Jednu miestnosť užívala sestra terciárka Mária Vicenová. Kuchyňu mali spoločnú. Kláštor tvorilo len prvé poschodie s balkónom do dvora. Obaja bratia sa s veľkou vervou pustili do sprevádzkovania domu.

Približne v roku 1991, keďže sa ako-tak ukončili práce na Dolnom Vale č. 24, sa bratia pustili aj do obnovy kostola Obrátenia sv. Pavla. Najskôr s pomocou RNDr. Milana Hrtúsa a terciárov zdvihli podlahu sanktuária vybudovaním drevenej konštrukcie pod hlavným obetným stolom o pol metra. Potom zvonku, zo severnej strany, zateplili okná kostola a dali odčerviť obrazy krížovej cesty. V nadväznosti na práce v kostole sa úsilie premiestnilo aj do zadnej časti, ktorá sa uvoľnila po materskej škole. Išlo o bývalú kinosálu, terajšie Fidélio, veľkú miestnosť vedľa kinosály i samotné poschodie. Spodná časť kinosály so zavlhnutou a opadanou omietkou vyzerala dosť zle. Brat Augustín získal od istého sponzora dosky tatranského profilu a terciári sa účinne podieľali na obkladaní stien týmto profilom.

Pastoračné centrum Fidélio

Renovácia pastoračného centra Fidélium začala v r. 1994 a skončila v máji-júni r. 1995. Po ukončení prác chcel brat Augustín pozvať na posviacku tohto centra aj diecézneho biskupa. To sa mu už nepodarilo, pretože o dva mesiace brat Angustín Andrej Filipovič pri autonehode tragicky zahynul. Bolo to 27. augusta 1995 pri Strečne. Zomrel vo veku 73 rokov a v 25. Náš brat Augustín Andrej Filipovič bol v Žiline významnou osobnosťou a zároveň prvým gvardiánom kláštora kapucínov. Po páde totality, keď v roku 1990 kapucíni prevzali jezuitský kláštor v Žiline (Sirotár) bol tam menovaný gvardiánom. Postaral sa o zreštaurovanie priestorov niekdajšej materskej škôlky v priestoroch bývalého jezuitského kláštora a založil pastoračné centrum Fidélio.

Život v novozriadenom a opravenom centre Fidélium pokračoval ďalej novým spôsobom. Bratia sa do provizórneho kláštora (3 miestností na poschodí), nasťahovali približne v roku 1997. Keď ešte žil brat Augustín, zariaďoval priestory a verejne poprosil veriacich o darovanie starších zariaďovacích predmetov. Terciári sa tiež pripojili k darcom. 11 kapucínskych študentov, brat kňaz Leopold a brat kňaz Ondrej Tkáč, direktor študentov, začali bývať v troch miestnostiach na poschodí. Brat, kňaz a gvardián v jednej osobe, Jozef Konc, brat kňaz Václav Tomáško, brat Andrej a brat Gregor zostali v pôvodnom kláštore na Dolnom Vale. Študenti navštevovali detašované pracovisko Bratislavskej bohosloveckej fakulty CMBF UK. A tak v školskom roku 1997/98 tu začalo študovať 11 bratov kapucínov.

tags: #biskupsky #urad #v #ziline #biskup