Blíži sa najštedrejší sviatok v roku. Oslavuje sa na celom svete, no v každom jeho kúte inak. Dnes máme medzi priateľmi aj susedmi pestrú škálu národov, rovnako naši blízki trávia tento čas v rôznych krajinách. Isto si poviete, že naše zvyky netreba nejako zvlášť predstavovať, no možno budete prekvapení, že o vlastných tradíciách vieme tak málo. Dnes sa v mnohých rodinách udomácnila akási zmes amerických zvykov, ktoré na nás útočia z televíznych reklám.
Vianoce spájajú rodiny, blízkych i priateľov. Sú symbolom lásky, pokoja a zmierenia. Každý rok, keď sneh a mráz postriebria krajinu, naše dedinky a mestá ovládne čaro Vianoc. V každom príbytku sa šíri vôňa ihličia, prítmie a teplo domova. K tomu neodmysliteľne patria vianočné oblátky, opekance, kapustnica, cesnak a med. Niet takých sviatkov, ktoré by boli opradené toľkými zvykmi, obyčajami, obradmi, hrami a piesňami. Bývalo voľakedy zvykom, že všetci tí, ktorí boli mimo domova, sa snažili vrátiť a spoločne zasadnúť k štedrovečernému stolu.
Vianočné sviatky sa u našich predkov spájali s oslavami zimného slnovratu aj náboženskými sviatkami narodenia Ježiša Krista. Na Slovensku sa na Vianoce - sviatky narodenia Ježiška, pripravujeme už štyri týždne dopredu. Toto obdobie sa nazýva Advent - práve v tomto období chodíme častejšie do kostola, kupujeme alebo pripravujeme darčeky pre našich najbližších či si zdobíme svoje príbytky vianočnými dekoráciami alebo ozdobami. Počas tohto obdobia si ľudia zvyknú dávať na stôl vianočnú dekoráciu - adventný veniec. Súčasťou adventného venca sú štyri sviečky. Postupne sa zapaľujú a to tak, že v prvú adventnú nedeľu sa zapáli jedna, v druhú dve, v tretiu tri a počas štvrtej adventnej nedele už by mali horieť všetky štyri sviečky.
Určite všetci máme v tomto čase na stole adventný veniec - so 4 sviečkami, ktoré symbolizujú počet adventných nedieľ. Položený býva väčšinou na jedálenskom stole a znamená nádej a slávu tomu, ktorý prichádza. U tých našich drobcov je zas veľmi obľúbený adventný kalendár. Každý deň od 1.12 si otvoria jedno okienko a v ňom nájdu nejaký malý darček - či už mlsnotku, alebo malú hračku...
Vianočné tradície a vianočné zvyky sú hlboko zakorenené a dodržiavajú sa v mnohých rodinách pomerne prísne. Vianočné vinše na pohľadniciach, či vianočné priania v sms správach potešia azda každého z nás. Pocit, že na nás niekto myslí aj počas najkrajších sviatkov v roku zahreje na duši a dokáže znásobiť krásnu, vianočnú atmosféru.
Vianoce boli pre našich predkov najmä priestorom pre bohoslužby, pokánie, ale aj čas pokoja. História nám hovorí, že išlo o obdobie radosti, tradičných zvyklostí a pospolitosti. Ľudia sa spravidla schádzali a rozprávali si najrôznejšie legendy, ktoré vychádzali z folklóru i pohanských povier. Tieto príbehy mali strašidelný nádych, ktorý úzko súvisel s obdobím slnovratu, keď sa verilo, že temné sily navštevujú pozemský svet. O miestami až hororové príbehy v tzv. ”čiernej hodinke” teda nebolo núdza. Najčastejšie sa objavujú legendy v hlavnej úlohe so strašidlami, čertmi a inými mýtickými postavami.
Toto obdobie je však poznačené strachom zo zlých, škodlivých démonov a bosoriek, ktoré mohli pohltiť slnečné lúče, a tak viac neuvidíme Slnko v plnej sile. Sviatok Lucie bol najvýznamnejším stridžím dňom. Stridžie dni od Kataríny až po Luciu, no strach z bosoriek panoval až do zimného slnovratu.
Blíži sa čas Vianoc a vy neviete ako zabaviť svoje ratolesti? Čo pod stromček? Aj vám už došli nápady na vianočné darčeky pod stromček? Neustále premýšľate, čím obdarovať svoju rodinu a blízkych?
24. decembra, na Štedrý deň, na Slovensku začíname sláviť Vianoce. Na východnom a čiastočne aj na strednom Slovensku sa tento deň nazýva aj “vilija” alebo “vigilija”, odvodený od latinského “vigília”, čo znamená predvečer sviatku. Najväčším sviatkom Vianoc je 1. sviatok vianočný (25. decembra) - deň Kristovho narodenia, i keď história nevie presne určiť, kedy sa naozaj narodil.
Čo sa urobilo v tento deň, malo sa diať po celý nasledujúci rok, preto sa dávalo pozor, ako kto konal - všetky činnosti mali zabezpečiť po celý rok zdravie, šťastie, prosperitu, hojnosť úrody. Napr. sa do studne hádzali orechy, jablká, oblátky, cesnak pre zdravie, do vody, ktorou sa umývalo, sa dávali peniažky, jablká, orechy pre zdravie a bohatstvo, nič sa nepožičiavalo a požičané bolo treba vrátiť, úroda sa zabezpečovala rozhadzovaním snopu slamy do izby a pod stôl.
Na Štedrý deň sa zvykne dodržiavať pôst, ktorý končí presne o polnoci. Určite si aj vy pamätáte, a používate to aj pri svojich detičkách, že ak vydržia do večere nič nejesť, uvidia zlaté prasiatko. Kým deti chystajú vianočný stromček, gazdinky pečú, varia a chystajú rôzne dobroty na štedrovečerný stôl. Medovníčky či iné koláče majú už napečené niekoľko dní dopredu. Jedlá, ktoré sa podávajú sa líšia podľa zvykov a tradícií v rôznych regiónoch Slovenska. Spravidla však na bohato prestretom štedrovečernom stole nesmie chýbať chlieb, cesnak, med, oblátky, kapustnica, ryba, zemiakový šalát, opekance (pupáky, bobaľky), koláče, ovocie.
Po večeri sa spievajú koledy, rozbaľujú vianočné darčeky, na ktoré sa nielen deti veľmi tešia. Mnoho ľudí sa zúčastňuje polnočnej omše, aby oslávili narodenie Ježiša Krista a zaspievali si najkrajšiu vianočnú pieseň „Tichá noc, svätá noc“.
25. decembra a 26. decembra rodiny často zostávajú spolu, idú do kostola alebo navštevujú svojich príbuzných a priateľov. 2 sviatok vianočný - na Slovensku sa na sviatok svätého Štefana konali vinšovačky či spievali sa koledy. V tento deň sa taktiež konala zábava, prvá tancovačka po období adventu, ktorá sa nazývala Štefanská. Aj v tento deň sa dodržiavali niektoré tradície, ako napr. chodenie po domoch: dvaja za ženy prezlečení muži sa prezývali „kurine babi“.
Okrem chlebov, posúchov a opekancov sa na Vianoce piekli aj koláče z kysnutého cesta. Dostatok napečeného pečiva mal byť predzvesťou hojnej úrody v nasledujúcom roku. Čo sa týka vianočných koláčikov, tak okrem klasických lineckých koláčikov, medovníkov, medvedích labiek, vanilkových rožkov atď. sú tu veľmi obľúbené záviny plnené makom, mletými orechmi alebo tvarohom.
Najznámejšie slovenské vianočné tradície
Vianočné tradície a zvyky sú hlboko zakorenené v slovenskej kultúre. Poďme sa pozrieť na tie najznámejšie:
- Známym zvykom vo všetkých regiónoch Slovenska je vložiť pod obrus na štedrovečernom stole šupinu z kapra. Tá symbolizuje peniaze a hojnosť a zabezpečuje, aby vám nasledujúci rok nechýbali peniaze.
- Rovnako veľmi rozšíreným vianočným zvykom je hádzanie orechov do rohov izieb. Táto vianočná tradícia má takisto zabezpečiť hojnosť a prosperitu po celý rok.
- Oblátka potretá cesnakom a medom je azda to najtradičnejšie pri štedrej večeri. Oblátky, v niektorých prípadoch trubičky, s medom a cesnakom symbolizujú pokoru, zdravie, srdečnosť a dobrotu.
- Rovnako ako pri oblátke s medom a cesnakom, aj medový krížik na čele symbolizuje zdravie, pokoru a dobrotu. Na štedrovečernom stole by nemala chýbať nádoba s medom, v ktorom býva niekedy naložený cesnak. Gazdiná alebo stará mama si namočí prst do medu a urobí ním každému krížik na čelo predtým, ako spoločne usadnú k štedrovečernému stolu. Tento rituál má odohnať zlé sily.
- Pred štedrou večerou sa tradične krája jabĺčko na polovicu. Ak je jabĺčko pekné a v jeho strede sa zjaví pravidelná hviezdica, značí to pre celú rodinu zdravie a šťastie. Pokiaľ sa v strede jabĺčka vytvorí hviezda, znamená to, že členovia rodiny budú zdraví. Ak je narezané jabĺčko červivé alebo jeho tvar pripomína kríž, rodinu čaká choroba alebo smrť.
- Pri prestieraní štedrovečerného stola sa zvykne prestrieť jeden tanier s príborom navyše. Tento tanier je podľa zvyklostí prestretý pre náhodných pocestných. Veľmi peknou tradíciou počas vianočného stolovania je zvyk prestierať o jeden tanier navyše pre blížneho v núdzi. Pripomína všetkým počas Štedrej večere, že hosť do domu je Boh do domu a aké potrebné je pomáhať druhým.
- Na štedrý deň by sa mal podľa tradície dodržiavať pôst. Ten by mal trvať do východu prvej hviezdy na oblohe. Počas Štedrého dňa dodržiava väšina veriacich pôst. V niektorých rodinách sa postia úplne, v iných jedia len ľahké, bezmäsité jedlá.
- Matka rodiny by nemala od štedrovečerného stola odbiehať. Všetko čo je potrebné, by malo byť na stole prichystané vopred. Počas Štedrej večere sa všetko jedlo pripraví na stôl a keď všetci usadnú, už sa od stola nevstáva. Zakázané to má aj mama, gazdiná. Ak by niekto od štedrovečerného stola vstal, privodil by si smrť.
- Na štedrovečernom stole by mala horieť svieca, ktorá je symbolom Vianoc. Vianočným zvykom na Kysuciach je sfukovanie sviece jednotlivými členmi rodiny. Tradícia hovorí, že pokiaľ sa dvíha dym zo sviece rovno, daný člen rodiny bude po celý rok zdravý.
- Obľúbeným vianočným zvykom najmä na východe Slovenska je reťaz obmotaná okolo štedrovečerného stola. Ak omotáme okolo štedrovečerného stola niť, domu sa v nasledujúcom roku vyhnú zlodeji.
- Keďže Vianoce sú kresťanským sviatkom, pri štedrovečernom stole by nemala chýbať modlitba.
Vianočné tradície na Slovensku majú bohatú históriu. Dodržiavanie vianočných tradícií má najmä kultúrnu hodnotu, naši predkovia verili, že vďaka tradíciám a zvykom im nebude chýbať šťastie, zdravie, peniaze a dostatok úrody.
Štedrá večera na Slovensku
Štedrá večera je vyvrcholením adventného obdobia a jedným z najvýznamnejších momentov vianočných sviatkov. Na štedrovečernom stole by nemali chýbať:
- Oblátky s medom a cesnakom: Symbolizujú zdravie a hojnosť.
- Kapustnica: Tradičná polievka, ktorá sa pripravuje v rôznych variantoch podľa regiónu.
- Ryba: Najčastejšie kapor alebo pstruh, vyprážaný alebo pečený.
- Zemiakový šalát: Neodmysliteľná príloha k rybe.
- Opekance (bobaľky, pupáky): Pečivo z kysnutého cesta, posypané makom a zaliate maslom.
- Vianočné pečivo: Medovníky, linecké koláčiky, vanilkové rožky a iné sladkosti.
- Ovocie: Jablká, orechy, sušené ovocie.
Jedlo: na úvod samozrejme nesmú chýbať oblátky, ktoré sa jedia s medom a cesnakom (tradičný zvyk aby bola rodina zdravá a silná po celý rok). V niektorých domácnostiach sa oblátky jedia iba čisté, alebo iba s medom. Ryba - najčastejšie kapor alebo filé, sa vypráža alebo pripravuje na masle. Neodmysliteľnou a dá sa povedať najdôležitejšou prílohou, bez ktorej si Vianoce nevieme predstaviť je majonézový zemiakový šalát.
Aj na Nový rok sa zase všetko spájalo s mágiou počiatku. Čo sa udialo na prvý deň v roku, to malo platiť po celý rok. Nehádalo sa, nekričalo, neplakalo, nenadávalo, poslúchalo, domácnosť mala byť uprataná, smeti sa nesmeli vynášať (aka bohatstvo), nesmelo sa prať, vešať bielizeň, šiť. Predpovedalo sa počasie. Ktorá dievka prvá prišla do kostola, mala sa do roka vydať.
Po prvej svetovej vojne podľa etnologičky dostávali dievčatká (dovtedy v mnohých roľníckych domácnostiach darčeky nepoznali) handrové bábiky, chlapci doma zhotovené drevené hračky, koníka, panáčika. Plietli sa šály, rukavice, svetre, darovali topánky. No obdarovávanie bolo niečím viac, než len tešením sa z vecných darov: „Bola to akoby pripomienka biblického príbehu, že tak, ako sa narodil ježiško, Boží syn, ktorý sa chádpal ako dar pre ľudstvo, tak v zmysle toho sa ľudia začali obdarovávať.“
Na Slovensku bol tento deň pokojný a určený najbližšej rodine, ľudia ostávali doma a návštevy rodiny a príbuzných sa konali až na 26. decembra. Len doobeda sa chodilo do kostolov. Na Druhý sviatok vianočný - sv. Štefana sa ľudia umývali v studenej vode potokov a riek - starí a chorí tak konali, aby sa im prinavrátilo zdravie, dievčence, aby boli po celý rok svieže. Chodilo sa na návštevy, tanečné zábavy, rodinné stretnutia, v kostoloch spievali cirkevné zbory.
A odkiaľ sa u nás vzali ďalšie vianočné ozdoby, ako k nám začali prenikať, rozpráva ďalej etnologička v našom článku: Vianočný stromček v Bratislave
Vianočné stromčeky s LED osvetlením sú NOVINKOU posledných rokov. Vianočné osvetlenie je zabudované priamo v konároch stromčeka vďaka čomu už nikdy nebudete mať starosť s vešaním svetielok na stromček. Každý stromček je vybavený SMART adaptérom a tak môžete svoje osvetlenie na stromčeku ovládať jednoducho pomocou aplikácie, ktorú si stiahnete do mobilu.
Vianočné zvyky vo svete
Mnoho tradícii sa od tých slovenských líši. Len málo kto vie, že obyvatelia našej obľúbenej dovolenkovej destinácie majú ako symbol Vianoc nie len ozdobený vianočný stromček, ale tiež ozdobené drevené lode, ktoré vystavujú na terasách, či v záhradách. Gréci rovnako majú vo svojich domovoch plytkú drevenú misku s kúskom drôtu, preveseným cez okraj misky. Na drôte visí bazalka, ktorá obaľuje drevený kríž. V miske sa udržuje svätená voda. Matka rodiny 1x denne ponorí kríž s bazalkou do vody a pokropí miestnosti v dome. Grécke deti nedostávajú darčeky 24. decembra, ale až 31.12..
Taliani majú ako vianočný stromček zásadne vždy len jedličku. Štedrá večera 24.12. u nich nehrá až taký význam ako slávnostný obed na Prvý sviatok vianočný. Na Ukrajine sa oslavujú Vianoce 6.1.. Tradičným vianočným symbolom na Ukrajine je tzv. Angličania nemajú vianočné sviatky naviazané na rodiny až tak, ako my. Obdobie Vianoc je pre nich najmä obdobím rôznych večierkov a stretnutí s priateľmi a známymi. Vianočné darčeky im nosí Santa Claus 24.12. a podľa tradície si ich nechávajú vystavené na čestnom mieste až do sviatku Troch Kráľov.
O polnoci sa vo francúzskych rodinách podáva tzv. Reviellon (budíček), čo symbolizuje očakávané narodenie Krista. V Holandsku je zvykom, že v polovičke novembra príde Mikuláš - Sinterklaas, na bohato vyzdobenej lodi plnej darčekov a sprevádzajú ho postavy černoškov - Zwarte Piet. Vrchol Vianoc oslavujú 5. Poľské zvyky nie sú príliš odlišné od tých našich. Rovnako ako my, na štedrovečerný stôl prestierajú o jeden príbor navyše, pre neznámeho hosťa.
Podľa poľskej legendy dokážu zvieratá v noci z 24. na 25.12. V Bulharsku je zvykom mať na štedrovečernom stole nepárny počet bezmäsitých jedál. V Rumunsku sa Vianoce nezaobídu bez tzv. Adventnej zabíjačky. Argentínčania zdobia svoje vianočné stromčeky a obydlia dosť skoro, už 8.11.. Na Štedrý večer púšťajú na oblohu Globos. Je to papierová dekorácia s plamienkom vo vnútri, ktorá sa ako lucerna vznesie do neba. Obyvatelia Mexika sa na Štedrý deň zúčastňujú polnočnej omše, po ktorej nasleduje bohatá večera, na ktorú volajú aj osamelých ľudí a ľudí bez domova.
Vianoce v Kolumbii sa nesú v znamení hudby, stromčekov a bohatého vianočného stola, pri ktorom sa zíde rodina, kamaráti aj susedia. Tradičným zvykom v Peru je „Chocolatadas“ - podarovanie šálky horúcej čokolády a malého darčeka chudobným deťom. V Indii žije iba 2,3% kresťanov, ktorí oslavujú Vianoce. Medzi vianočné zvyky v Indii patrí ozdobovanie banánovníkov či mangovníkov. Na Filipínach žije až 90% kresťanov, ktorí slávia sviatky Vianoc. Od 16. do 24.12. sa konajú každé ráno vianočné omše. Aj Egypťania vyznávajúci kresťanstvo oslavujú Vianoce. Tradičná je polnočná omša, na ktorú si každý oblečie nové šaty. Po omši nasleduje bohatá večera. Zaujímavým zvykom v Austrálii je zapekanie nejakej drobnosti do pudingu.
S akými netradičnými vianočnými zvykmi sme sa stretli v rámci nášho poznávania sveta? Jedným zo symbolov Vianoc vo Švédsku je obrovská slamená socha kozy menom Yule. Práve k televíznym príbehom Donalda Ducka sadá na Štedrý večer až polovica Švédov. V Guatemale sa zapália vatry, ktoré symbolizujú upálenie diabolských duchov. Odhaduje sa, že takýchto vatier sa každý december zapáli až pol milióna. V Katalánsku dopĺňajú model betlehemu i dve, už na prvý pohľad veľmi pozoruhodné, figuríny. Odkiaľ sa táto osoba vzala, čo presne zosobňuje, ani to, prečo sa aranžuje pri scéne narodenia jednej z najväčších postáv histórie, nie je známe. V Japonsku si objednávajú vianočné menu v KFC. Privíta ich postava maskota firmy v kostýme Santa Clausa, no porcia sa im ujde, len ak si ju stihli vopred objednať....
Aká rozprávka sa Vám spája s Vianocami? Mne asi najznámejšia vianočná a to Tri oriešky pre Popolušku. Pozná ju každý z nás, videli sme ju mnohokrát a to najmä na Vianoce. Svoju premiéru mala v roku 1974 v Československej televízií - známa pieseň, známi herci predstavujúci krásnu Popolušku a trocha roztopašného princa. Klasický príbeh a pracovitej krásnej Popoluške, ktorú macocha a nevlastné sestry nechceli pustiť na bál, no vďaka trom kúzelným orieškom a splneným želaniam sa rozprávka končí víťazstvom dobra. Popoluška sa vydá za Princa a je šťastná.
Nie je pre mnohých z nás táto rozprávka už akýmsi každoročným rituálom počas Štedrého dňa?
Sviatky Vianoc - tradície na Slovensku
Blíži sa čas Vianoc a k tomuto sviatku patrí množstvo tradícií a rituálov. Už teraz asi väčšina z nás vie alebo aspoň tuší, ako bude vyzerať ten Váš Štedrý deň. Štedrovečerný stôl prestretý a vyzdobený vianočným obrusom, kapor, či oblátky… rozprávky a koledy...spomienky na najbližších, ale i návštevy… zdobenie perníkov… pečenie koláčov… stíšenie sa… radosť z očakávania… áno, to sú tie tradície, tie naše zvyklosti, ktoré každým rokom aj nevedomky opakujeme. Prečo v našich životoch využívame rituály a tradície - ako nám pomáhajú? Ako ich vnímajú deti? Sú pre nás a náš rodinný život potrebné? Čo je to rituál?
Prečo sú rituály dôležité?
Rituál, je súbor úkonov rôzneho charakteru, opakovaná zmysluplná činnosť, pričom tieto činnosti sa vykonávajú podľa stanovených pravidiel. Tieto opakované činnosti majú zvyklostný charakter a podporuje súdržnosť ľudí. Ak činnosť nebude zmysluplná, stane sa z nej len ďalšia rutina (ako napríklad pravidelné vstávanie v ten istý čas).
Tradície sú súborom zvykov, pravidiel, spôsobov a správaním zdedených z generácie na generáciu. Každá rodina má svoje rituály. Asi najznámejším rituálom je ukladanie detí na spánok a všetky činnosti predchádzajúce spánku - čítanie rozprávky, umývanie zúbkov, či pozeranie rozprávky, rozprávanie sa… Okrem toho väčšina z nás dodržiava tradície ako je oslava narodenín, menín, Vianoce, Veľká noc, nástup do školy, či ukončenie štúdia. Prečo sú ale rituály také dôležité? Odpoveď je jednoduchá a cíti ju každý z nás - pretože dávajú pocit, že členovia rodiny sú navzájom spojení, dávajú pocit istoty a pravidelnosti, poukazujú aj na vyjadrujúcu hodnotu rodiny. Rituály a tradície pomáhajú deťom lepšie sa prispôsobiť životným zmenám, či vyrovnať sa s ťažkosťami. Rituály vôbec nemusia byť komplikované a náročné. Tým, že rituály prinášajú pohodu a radosť, odbúravajú stres a napätie najmä u malých detí. Rituály vytvárajú stabilitu a podporujú rodinné vzťahy. Ako príklad uvediem narodeninový rituál - oslava narodenín býva príležitosťou vyjadriť, že si oslávenca vážite a máte ho radi. Deti môžu mať na narodeniny výnimky či privilégia - výber rozprávky, ktorú budete pozerať, sladké raňajky, výber obľúbeného jedla. Alebo každoročná spoločná fotografia celej rodiny.
Ako vytvoriť rodinný rituál?
Máte pocit, že vaša rodina potrebuje nejaký rituál? Ale neviete, ako ho vytvoriť, ako často ho opakovať? Rituál nemusí byť opakovaný denne, môže sa objaviť raz za mesiac (napr. rodinné posedenie pri koláči, káve so starými rodičmi, vychádzka so širšou rodinou…). Ešte pred zavedením rituálu je dobré, ak sa rodičia najprv o tom porozprávajú a potom s deťmi, pričom boli pripravení akceptovať názory detí. Pri vytváraní nového rituálu je dôležité stanoviť si pravidlá a to:
- čas rituálu - určite si čas, ktorý je vyhradený na daný rituál a po vzájomnej dohode požiadajte všetkých, aby ho rešpektovali. Nedávali si iné aktivity na daný deň, či hodinu. Pomôže ak si stanovíte v kalendári konkrétny deň, kedy ste sa ho rozhodli zaviesť napr. rodinnú vychádzku (každá sobota doobeda), budete si to pamätať a budete mať istotu, že na to nik nezabudol.
- stabilitu rituálu - nepresúvajte rituál na iný deň. Ak ste sa rozhodli pre danú aktivitu v jeden deň, spravte preto maximum, aby ste na ňom zúčastnili. Zároveň ale nič netlačte nasilu.
- zmysluplnosť rituálu - ak rituál nemá zmysel, ľahko sa z neho stane rutina alebo zvyk, ktorý prináša do rodiny stres.
- aktuálnosť rituálu - veľmi úzko súvisí so zmysluplnosťou rituálu a to napríklad, ak vaše dieťa už nechce zaspávať pri rozsvietenej lampičke, alebo už nechce rozprávku na dobrú noc. Buďte vnímaví na aktuálnosť a potrebu daného rituálu, aby ste ani seba, ani dieťa netlačili do niečoho “len kvôli zvyku”. Tak ako sa vyvíja a mení rodina, tak sa aj zvyky vyvíjajú a menia a navzájom sa podporujú.
Rituály sú pre náš rodinný život dôležité. Okrem stability nám a našim deťom dávajú pocit lásky, vzájomnej spolupatričnosti a radosti. Sú aktivitou, prostredníctvom ktorej ukazujeme deťom naše hodnoty, zvyky, skúsenosti, zároveň im posúvame naše dedičstvo. V rituáloch sa spájame ako rodina, vnímame sa, rozprávame a trávime spolu čas. Tento predvianočný čas je vhodný na vytváranie a premyslenie rituálov, zvykov, ktoré chceme odovzdať našim deťom. Rituály majú v sebe posolstvo, ktoré môžeme napísať my rodičia.
Nech sú pre Vás Vianoce plné radosti, pokoja a lásky!