V tichých, rozsiahlych lesoch Malých Karpát, len 20 km severne od historického mesta Trnava, leží skrytý poklad - ruiny Kláštora a Kostola svätej Kataríny Alexandrijskej, známe ako Katarínka. Sú to ruiny starobylého Kostola a Kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej.
Kláštor sv. Kataríny, ktorý patril františkánskemu rádu, bol založený v roku 1618 na mieste prastarej gotickej kaplnky s cintorínom ukrytej hlboko v malokarpatských lesoch, kde sa podľa legendy zjavovala svätá Katarína mladému grófovi a pustovníkovi Jánovi Apponyimu. Rozsiahly barokový kláštorný komplex bol postupne rozširovaný a zveľaďovaný a patril k najvýznamnejším pútnickým miestam Ostrihomskej arcidiecézy. Katarínka bola miestom noviciátu františkánov a cieľom mnohých pútí pospolitého ľudu z ďalekého okolia.
Je zaujímavé,že aj farský kostol v Dechticiach je zasvätený sv.
Kataríny. V sedemnástom storočí bola niekoľkokrát poškodená počas stavovských povstaní či tureckých vpádov, no vždy bola opravená a život v nej pulzoval ďalej. Čo však nedokázali vojská, to sa podarilo politike - v júli 1786 bol kláštor spolu so stovkami ďalších dekrétom cisára Jozefa II. zrušený.
Rehoľníci museli toto miesto opustiť, inventár bol odnesený a zničený a kláštor začal pustnúť a meniť sa v ruiny. Zdalo by sa, že tu končí jeho zaujímavá a búrlivá história.
Dnes možno vidieť ešte dobre zachované kostolné ruiny s vežou a zvyšky jedného krídla kláštorných budovy. Kláštor leží mimo hlavných ciest i významných turistických chodníkov, čo na jednej strane pomohlo k jeho zachovaniu v celkom dobrom stave (aj po dvesto rokoch chátrania stoja múry i veža kostola), no na druhej strane kláštor zostal ukrytý pred zrakmi i pozornosťou väčšiny milovníkov histórie a vzácnych pamiatok.
Historické Medzníky Kláštora Sv. Kataríny
Od gotickej kaplnky v 15. storočí, cez zjavenia svätej Kataríny až po búrlivé udalosti, ktoré formovali jeho históriu, Kláštor Katarínka prešiel dlhou cestou.
- prvá tretina 15. stor.
- koncom 16.stor. - údajné zjavenia sa sv.
- 1617 - sv.
- 1618 - 21.
- 1645 - kláštor a kostol vydrancovaný a podpálený vojskami Juraja Rákociho I.
- 1646 - obnova a prestavba objektov synom zakladateľa Gabrielom Erdődym a jeho manželkou Juditou Amade. Kostol rozšírený na rozsiahlejší chrám, ktorému pravdepodobne pôvodný z r.
- asi v pol. 17.stor. - pri kláštore založené laické Bratstvo pásikárov (chordigerov), ktorého členovia sa popri náboženských aktivitách venovali najmä chorým a chudobným. Pre údajné zneužívanie odpustkov a milostí Jozef II. zrušil aj toto spoločenstvo dekrétom z r.
- 1701 - 9. január - vraždou poškvrnený kostol je opäť vysvätený.
- 1710 - 9. september - v svätokatarínskom kláštore umiera na choleru, ktorej podľahlo viacero františkánov, známy náboženský spisovateľ píšúci slovenčinou - Benignus Smrtník (nar. v priebehu 18.stor.
- 1782 - sťažnosti naháčskeho farára Juraja Fándlyho, že väčšina jeho veriacich radšej navštevuje kostol sv.Kataríny pri kláštore, než vlastný farský kostol v Naháči.
- 1786 - 22. júl - nariadením cisára Jozefa II. - kláštor sv.
- 1787 - 22.
- 1835 - posledná zmienka o funkcii „strážcu sv.
- 1869, 1891 - historici sa začínajú zaujímať o Kláštor sv.
- 2. pol. 20. stor.
- 1995 - 3.
V roku 2017 bola veža Katarínky skolaudovaná a slávnostne otvorená, čím sa stala symbolom nádeje pre obnovu a zachovanie tohto historického miesta.
V roku 1995 sa ruiny Kláštora Katarínka stali miestom oživenia vďaka mladým dobrovoľníkom. Tí sa rozhodli vrátiť tomuto miestu jeho stratenú slávu.
Projekt Katarínka odvtedy neustále rastie a priláka ročne stovky návštevníkov.
Súčasnosť Kláštora Katarínka
Kláštor Katarínka je viac než len súborom ruín - je to miesto, kde sa prelína história s prírodou, a kde každý kameň rozpráva príbeh. Na jednej strane sa Katarínku snažia zachrániť Občianske združenie Katarínka so Združením kresťanských spoločenstiev mládeže. Využívajú na to projekt Katarínka.
Medzi významné roky patrí napríklad rok 2000, počas ktorého bol objavený a konzervovaný vstup do kláštora. Behom rokov 2000 a 2001 objavili, preskúmali, vyčistili a prekryli kryptu v lodi kostola. Počas roku 2005 sa uskutočnila konzervácia tridsaťmetrovej kostolnej veže spolu so statickým zaistením prasknutého nárožia. Hrozilo tam zrútenie jednej z častí veže. V roku 2014 zakonzervovali západný múr presbytéria a doplnili chýbajúce tehly na korune veže.
Aby sa zabránilo ďalšiemu pustnutiu Katarínky vznikol projekt Katarínka. Mladí ľudia od 17 rokov počas letných táborov pracujú v stredovekom duchu na zakonzervovaní a rekonštrukcii pozostatkov niekdajšieho kostola a kláštora.
Ticho je najkrajší zvuk na svete - stojí napísané na jednej z tabuliek popri ceste, ktorá vedie k zrúcanine kláštora Katarínka.Keď sme po nej vykročili, netušili sme, koľkým príbehom budeme v tom kláštornom tichu načúvať.Keď zavriete na lúke pred starobylými múrmi oči, počujete ten zvláštny druh „ticha“, aký dokáže vydávať len príroda. Šumenie stromov, bzukot hmyzu, vtáky na oblohe. A vetrík v tvári. Tých je tu totiž mnoho, len musíte vedieť, ako sa do nich započúvať. Sú veľmi staré, dlhé roky boli poschovávané v ruinách niekdajšieho františkánskeho Kláštora sv.
Kde začať? „Je pravda, že františkáni nezvykli stavať svoje kláštory tak ďaleko od civilizácie,“ priznáva naša sprievodkyňa.
Už v roku 1619 žilo v kláštore prvých dvanásť mníchov.Kláštorný komplex v barokom štýle bol postupne rozširovaný a zveľaďovaný. Bol jedno z najvýznamnejších pútnických miest Ostrihomskej arcidiecézy.
Počas sedemnásteho storočia bol viackrát poškodený a opravený počas stavovských povstaní. Napriek tomu bol rok 1786 prelomový - vďaka dekrétu cisára Jozefa II. bol kláštor spolu s ďalšími zrušený. Po odchode rehoľníkov bol inventár odnesený a zničený. Budovy sa začali meniť v ruiny.
Medzi niekoľko dôležitých dátumov si je možné spomenúť nasledovné:
- Rok 1663 bol nešťastný - kláštor najprv prepadli Turci. Neskôr po ich vypudení bol vyplienený cisárskymi vojskami. Tie nemali zľutovanie - zavraždili ukrývajúcich sa šľachticov.
- 9. septembra 1710 zomrel na choleru náboženský spisovateľ Beningus Smrtník. Už v tej dobe bola jeho tvorba písaná slovenčinou. Napísal dielo „Kunšt dobre umríti“.
- V roku 1782 boli podané sťažnosti na farára Juraja Fándlyho. Dôvod bol, že veriaci preferujú návštevu jeho kostola oproti ich v Naháči.
- Počas rokov 1788 až 1792 žijú v opustenom kláštore vojenskí invalidi z Trnavy. Po ich odchode je materiál z kláštora využívaný na stavebné práce.
- Z roku 1835 pochádza posledná zmienka o funkcii „strážcu sv. Kataríny“, ktorým bol detchtičan Jozef Kollár.
- 3. júla 1995 dobrovoľníci a ich „rád Katarínkovcov“ začína obnovovať zrúcaniny kláštora.
V kostole, ktorý bol stavaný na dve fázy, pri kláštore bolo 8 oltárov. Ten hlavný bol zasvätený sv. Kataríne. Ďalšie oltáre boli napríklad oltár Panny Márie, sv. Františka, sv. Antona Paduánskeho a sv. Štefana kráľa. Pôvodný kostol bol menší.
Postavený bol v roku 1618 Krištofom Erdődym. Ako sa spomína na portáli dechtice.sk: „...slúžil väčšiemu, postavenému Gabrielom Erdődym a jeho manželkou roku 1647, ako sanktuárium. Z pozostalých ruin možno usudzovať na ranobarokový sloh. Kostol bol dlhý 52 m, široký 12,9 m a výška veže presahovala 30 m.“ Na dlažbu boli využité kamenné štvorcové platne s hrúbkou 3 centimetre.
Kláštor Katarinka
Kanonická vizitácia farnosti Dechtice z roku 1756 má na strane 14 paragraf Rehole a bratstvá, kde opisuje vznik kostola a kláštora sv. Kataríny a jeho činnosť. Ešte širšie a dôkladnejšie to robí kanonická vizitácia z 5. septembra 1782, ktorá opäť podáva dôkladný opis vzniku budov a činnosti, ale okrem toho zaraďuje objekt „intra ambitum parochiae Dejtensis“ ( do obvodu farnosti Dechtice). Ten sa kryl s obcou, ba dechtický farár bol povinný pochovávať pútnikov a sluhov na kláštornom cintoríne, ktorý bol súčasťou areálu.
Keby patrila Katerinka do obvodu naháčskej fary, museli by ju spomenúť naháčske kanonické vizitácie , pretože cirkevné právo presne a prísne formulovalo takéto vzťahy a v archíve naháčskej fary sa zachovali kanonické vizitácie lepšie, ako v Dechticiach ( z rokov 1712, 1731, 1756, 1782). Ani v jednej však nie je Katerinka spomenutá.
Pre úplnosť a presnosť treba jasne povedať,že v kanonickej vizitácii farnosti Dechtice z roku 1782 odpis listiny, ktorou gróf Krištof Erdődy zakladá roku 1618 na Katerinke kláštor františkánov „in possessionis suae Naháč“. Možno predpokladať,že gróf ako zemepán poznal svoje panstvo, hoci nie je vylúčená ani chyba pisára.
Ale aj keby toto územie roku 1618 patrilo k Naháču, krátko nato muselo prísť k úprave katastra medzi Dechticami a Naháčom. V kanonickej vizitácii farnosti dechtice z r. 1756 je údaj,že roku 1617 sa na tomto mieste zjavila sv. katarína jánovi mancovičovi, ktorý tam oral. (kanonická vizitácia z r. 1782 ho nazýva Ján Manca, podobne sa traduje aj vľudovom rozprávaní.
Založenie kláštora pre františkánov (menších bratov rádu sv. Františka, reformovaných v prísnejšej observancii) písomne potvrdil gróf Krištof Erdődy slávnostne vo svojom chtelnickom kaštieli v prítomnosti Juraja Drugeta 21. decembra 1618. kláštor sa mal postaviť v lesoch, na mieste, ako sa v listine udáva, kde stojí prastará kaplnka sv. Kataríny preslávená zázrakmi.
Okolie daroval gróf kláštoru na vysadenie ovocných stromov. Františkáni mali za to uznať Erdődyovcov za patrónov a nemali si robiť nárok na iné pozemky. V zakladacej listine sa nehovorí priamo o stavbe kostola, ale je viac než pravdepodobné,že ho stavali spolu s kláštorom.
Účasť staviteľa trnavského Univerzitného kostola Pietra Spazzu na tejto stavbe možno predpokladať na základe údaja z jeho testamentu (9.7.1671), kde ponecháva 50 florénov,čo mu je kláštor dlžný, mníchom na odpustenie svojich hriechov. Napokon aj pri letmom pohľade na vedutu kláštora sv. Kataríny je zrejmá vzdialená podobnosť s univerzitným areálom v Trnave, ktorý Spazzo práve staval.
Roku 1701 bolo treba kostol znova vysvätiť (zlynčovali vňom niekoľkých lichtenštajnských vojakov). Vysviacal nitriansky biskup Ladislav Matiašovský, bratia Juraj a Krištof II. Erdődyovci darovali pri tejto slávnosti kláštoru 500 rýnských dukátov, o čom 10 januára 1701 urobili na Katerinke záznam obsahujúci formuláciu: “ kláštor a kostol sv. Kataríny založili naši predkovia…“
Už predtým ani kláštor, ani kostol nestačil a Gabriel Erdődy ich dal zväčšiť „krajšie a lepšie“ (in meliori et ampliori forma). Jeho manželka Judita rod.
Nevedno, odkiaľ čerpal údaje Matej Bel, keď za pôvodcu kláštora sv. Kataríny pokladal baróna Jána Aponiho, ktorý okatarinkadišiel od svojich rodičov a žil tu ako pustovník. Zjavovala sa mu vraj sv. Katarína. Tento názor prevzal aj ďalší autor - Korabinský.
Úcta jablonických Aponiovcov k tomuto miestu bola tradičná, nechávali sa tu v rodinnej hrobke pochovávať (po zrušení kláštora dali svojich mŕtvych odtiaľ previesť). V ich hrobke v jablonickom kostole je krásna baroková socha sv. Kataríny, ktorá bola kedysi v kaplnke na mieste zjavenia. V pravej ruke drží otvorenú knihu sčiastočne poškodeným nápisom: HIC QVONDAM APPONVIO BARONI VISA S. CATHARINA.
Tradícia v Jablonici hovorí o doslovnej krádeži tejto sochy po zrušení kláštora. Kostol a kláštor postavili na mieste starej kaplnky. Keby sa dal vzťahovať údaj z listu Václava Hlaváča z Vojeníc z 11. augusta 1544 richtárovi mesta Trnavy zoŠintavy o predaji ovsa, ktorý sa má zaplatiť „na Katerzinkach“, teda na Katarínke, tak by potvrdil údaj o jestvovaní prastarej (antiquissimae) kaplnky na tomto mieste.
Zatiaľ to zostáva problematické, hoci blízko Trnavy podobná lokalita nie je. V súčasnosti prebieha jeho záchrana a obnova. Prejdime sa časom od jeho vzniku až po súčasnosť.HistóriaZ histórie Kláštora sv. Kataríny vieme, že bol založený 21. decembra 1618 františkánskym rádom na mieste gotickej kaplnky s cintorínom. Patril františkánskemu rádu. Nachádza sa hlbšie v malokarpatských lesoch. Legenda hovorí, že v danej lokalite sa mladému grófovi a pustovníkovi Jánovi Apponyimu zjavovala svätá Katarína.
Mladík Ján Apponyi, syn bohatého grófa z Jablonice, vedie pustovnícky život v jaskyni na tomto posvätnom mieste. Po násilnom odvlečení rodičmi domov na druhý deň umiera.
Už v roku 1645 bol kláštor s kostolom vydrancovaný a zapálený Jurom Rákocim I.
1646 - obnova a prestavba objektov synom zakladateľa Gabrielom Erdődym a jeho manželkou Juditou Amade. Kostol rozšírený na rozsiahlejší chrám, ktorému pravdepodobne pôvodný z r.
asi v pol. 17.stor. - pri kláštore založené laické Bratstvo pásikárov (chordigerov), ktorého členovia sa popri náboženských aktivitách venovali najmä chorým a chudobným. Pre údajné zneužívanie odpustkov a milostí Jozef II. zrušil aj toto spoločenstvo dekrétom z r.
1701 - 9. január - vraždou poškvrnený kostol je opäť vysvätený.
1710 - 9. september - v svätokatarínskom kláštore umiera na choleru, ktorej podľahlo viacero františkánov, známy náboženský spisovateľ píšúci slovenčinou - Benignus Smrtník (nar. v priebehu 18.stor.
1782 - sťažnosti naháčskeho farára Juraja Fándlyho, že väčšina jeho veriacich radšej navštevuje kostol sv.Kataríny pri kláštore, než vlastný farský kostol v Naháči.
1786 - 22. júl - nariadením cisára Jozefa II. - kláštor sv.
V dôsledku jozefínskych reforiem bol kláštor dekrétom cisára Jozefa II v júli 1786 kláštor zrušený.
Mnísi museli toto miesto opustiť, inventár prevzali okolité kláštory. Kláštor bol prevzatý do štátnej správy.
1787 - 22.
1835 - posledná zmienka o funkcii „strážcu sv.
1869, 1891 - historici sa začínajú zaujímať o Kláštor sv.
2. pol. 20. stor.
1995 - 3.
Martina Matulová: Kláštor sv.
Pál Jedlicska: Kiskárpaty Emlékek II.
Rekonštrukcia vzhľadu Katarínky v 18.
Sv.