Čo znamená Boží súd?

V dnešnej dobe sa o Božom súde veľa nehovorí, tak ako nehovoríme o záležitostiach, ktoré sú nám krajne nepríjemné. Súčasní ľudia totiž veria, že smrť človeka (sama o sebe) je už týmto Božím súdom; že smrťou sa končí všetko.

Tomuto klamu by sme nemali podľahnúť, lebo Božie slovo o súde hovorí. Konkrétne a mnohokrát. Nezáleží, čo si o tom ľudia myslia. Ľudské popieranie Božieho súdu zďaleka neznamená, že mu môže ktokoľvek z nás uniknúť.

Biblia dáva Boží súd do súvisu s druhým príchodom Pána Ježiša Krista a s koncom sveta.

Tento text môžeme nazvať evanjelium o súde. Niekto sa môže spýtať, ako by súd mohol byť aj evanjeliom (dobrou správou)? Posolstvo uvedeného evanjelia však nehlása iba súd, len hrôzu a strach, ale najmä Boží príchod. Príchod Pána Ježiša nebude iba strašným ničením, ale uprostred apokalypsy sveta Spasiteľ prichádza, aby sa nás zaujal. Prichádza po svojich. Máme teda vo svojom živote urobiť všetko preto, aby sme sa dali zachrániť. Toto evanjelium je síce o súde, ale pre veriacich v Ježiša je táto zvesť zdrojom radosti a útechy o Božom víťazstve nad nespravodlivosťou.

Ak chce niekto uniknúť pred záhubou a pred Božím spravodlivým hnevom, potom existuje iba jediná spoľahlivá cesta záchrany: v milosti Ježiša Krista, ktorú prijímame vierou. Apoštol Pavel píše: „V Ňom (v Kristovi) máme vykúpenie skrze Jeho krv, odpustenie hriechov podľa bohatstva Jeho milosti“ (Efezským 1, 7). Len v úprimnom odovzdaní sa Ježišovi vo viere je jediná možnosť - jediná cesta úniku pred Božím spravodlivým súdom. K tomu, aby sme sa vierou držali Ježiša, sme Božím slovom pozvaní.

Správa o Božom súde nepríjemná. Zároveň je však Boží posledný súd aj správou plnou útechy. Posledný Boží súd prináša uistenie, že Pánu Bohu sa udalosti nevymkli z rúk. Biblická správa o poslednom Božom súde je dobrou zvesťou. Ukazuje, že Bohu sa udalosti nevymkli spod réžie; že Ježiš Kristus má tvoj i môj život pod starostlivým dohľadom.

Boží súd znamená, že raz bude jasne rozlíšené, čo bolo dobré - od toho, čo sa tak iba tvárilo. Slovami Ježišovho podobenstva, ryby budú oddelené od morskej hávede. Budeme súdení nie podľa toho, ako sa cítime, ale podľa toho, ako náš život vidí Pán Boh. Dobré bude zachované a plané vyhodené. Výber sa bude diať spravodlivo, bez protekcie, korupcie, bez podplácania - čo je v súčasných pomeroch neslýchane dobrá novina!

Zvesť o poslednom Božom súde je navzdory tomu dobrou správou. Božie slovo hovorí, že nie my budeme rozsudzovať. Útechou, posilnením a radosťou je, že nás bude súdiť Pán Ježiš Kristus. Ten, kto je Láska. Kto sa stal jedným z nás, aby nám ukázal, čo znamená žiť ako Božie dieťa. Dobrou správou v zvesti o Božom súde je, že nás bude súdiť Ten, kto nás má rád, kto obetoval za nás svoj nevinný život.

Boží súd je vážnou a pravdivou správou. Hovorí, že nie je dôležité vedieť, ako vyzerá peklo, ale to, že vďaka Ježišovi Kristovi môžeme peklu uniknúť. Aj preto Biblia nezamlčuje zvesť o Božom súde. Koná tak, lebo pre vieru v Pána Ježiša Krista môžeme uniknúť Božiemu hnevu - Božiemu spravodlivému súdu.

Nikomu nemožno vopred odpísať. Bude to Boh - Víťaz nad smrťou Ježiš Kristus, kto, všetko a všetkých spravodlivo posúdi.

Každý človek na tejto planéte si zasluhuje Boží súd - nielen Kanaánci. V tejto chvíli, všetci ľudia na každom mieste - od láskavej tety susedy po zatvrdilého zločinca v cele smrti - všetci sú naskrz hriešni. A takto sa narodili. Od svojho narodenia sú všetky ľudské bytosti vinné nielen zo svojich vlastných hriechov, ale aj pre hriech Adama, ktorý im bol odovzdaný (Rim 5:12). Čo toto znamená? Boh môže v ktorejkoľvek chvíli vziať život ktorémukoľvek človeku ako súd za jeho hriechy. Mal by na to plné právo.

Časovanie Božieho súdu nezodpovedá vždy očakávaniam ľudí. Niekedy si myslíme, že Boh by mal najprv súdiť najhriešnejších ľudí a potom postupovať v zozname nižšie a nižšie. Ale Boh nekoná vždy tak, ako my očakávame. Hoci Kanaánci neboli jediní hriešni ľudia na svete, a možno neboli ani najhorší, ich hriechy boli do neba volajúce. Boh ich vyhnal z krajiny predovšetkým preto, že ich činy boli „odporné“ v jeho očiach - obrovská modloslužba, čarodejníctvo, sexuálne zvrátenosti, dokonca svoje vlastné deti obetovali bohom (Dt 18:9-14). Napriek týmto spôsobom, Boh bol neuveriteľné trpezlivý s obyvateľmi Kanaánu počas niekoľkých generácií už od čias Abraháma (Gn 15:13-16).

Na uskutočnenie svojho súdu používa Boh rôzne nástroje. Iste, Boh mohol zázračne v jednom momente vziať život každému Kanaáncovi. V tomto úseku biblickej histórie to boli prírodné katastrofy, choroby, sucho a hospodársky úpadok. Okrem toho Boh viackrát vzbudil ľudskú armádu, aby uskutočnila jeho zámery. Tu sa dostávame ku kľúčovému rozdielu medzi dobytím Kanaánu a súčasnou genocídou. Obe sa týkajú straty mnohých životov. Obe sa týkajú ľudských armád. Dobytie Kanaánu je však nástrojom Božieho spravodlivého súdu, kým neskoršie genocídy sú ľudskými vraždami pre svoje vlastné zámery.

Boží súd je spravodlivý, aj keď ho úplne nechápeme (Iz 55:8-9). Namietať proti jeho dobytiu by si vyžadovalo namietať proti všetkým Božím aktom súdu. Nakoniec, dobytie Kanaánu zostáva ťažkou a komplexnou záležitosťou. Keď sa však na neho dívame v kontexte kresťanského pohľadu na svet, a nie mimo neho, tak naše námietky ustupujú.

Ako sa prejavuje Boží súd?

V prvej kapitole listu Rímskym čítame, že človek je súdený už len samotným faktom stvorenia, lebo podľa stvorenia by mal človek byť schopný uvedomiť si, že existuje Boh a Boha uctievať. Dôsledkom toho, že človek tak nerobí, je ľudská nemorálnosť.

V druhej kapitole tohto listu sa Pavol presúva od svedectva prírody k samotnému človekovi a jednoduchým spôsobom usviedča a privádza všetkých ľudí pod Božie odsúdenie. To, čo odsudzuje každého človeka v kapitole dva, je predovšetkým jeho súdenie druhých (odsudzovanie, kritizovanie) a tiež jeho vlastné svedomie. Pavol v tejto kapitole prehlasuje, že aj vo vnútri človeka je sudca. Jednak nás teda súdi príroda, ale tak isto aj my sami seba súdime.

Pavol vo všeobecnosti upozorňuje každého človeka, že je bez akejkoľvek výhovorky. Hovorí mu: „Nemáš nič, čím by si sám seba obránil.“ Žiadnej výhovorky nemáš preto, lebo ty súdiš iných. Človek, na ktorého Pavol ponajprv útočí, je človek morálny - „dobrý človek“. Dôvod, kvôli ktorému sme ho nazvali „dobrým človekom“, je ten, že rozoznáva dobré od zlého.

Verš dva hovorí o dvoch veciach: „A vieme, že súd Boží je podľa pravdy na tých, ktorí robia také veci.“ Tou prvou je istota Božieho súdu a druhou to, že Božie odsúdenie je podľa pravdy. Hovorí: Vieme, že existuje Boží súd. Preto, že to vieme, mali by sme sa pripraviť na stretnutie s naším Stvoriteľom. Dôvod je veľmi jednoduchý a praktický - lebo vieme, že všetci ľudia sa s ním musia stretnúť.

Po prvý raz vidíme, že Boží súd je nevyhnutný. Človek má na všetko skreslený pohľad, a to kvôli hriechu. Boh ale nie je nijako zasiahnutý touto chorobou a jeho súd je vždy správny, pravdivý. Ak vznikne otázka, či je pravda to, čo hovorí Boh, alebo to, čo hovorím ja človek, tak má pravdu Boh, lebo ja človek som teraz už hriešne stvorenie. To je to, čo sa Pavol snaží povedať každému človekovi: „Boh ťa bude súdiť a bude ťa súdiť podľa pravdy.“

Nevynesie súd na základe tvojej rasy, ani na základe tvojej životnej úrovne, nebude ťa súdiť podľa tvojej národnosti, ale bude to súd podľa jeho pravdy, podľa Božieho slova.

Neexistuje miesto, kde neplatí Boží zákon. Aj v štvrtej knihe Mojžišovej v 14-tej kapitole Boh hovorí ľuďom, kto on je naozaj. Hovorí: „Ja som Hospodin, ja som Boh plný milosti a milosrdenstva. Ten, ktorý je pripravený odpúšťať, dávajúc milosrdenstvo tisícom“ (verše 17-18). Ale na konci tohto veľkého úvodu k Božiemu charakteru je uvedené: „… ktorý však nijakým činom nenechá bez trestu vinného…“ (verš 18). Tým hovorí: „Nie je žiadny spôsob, ako by vinník predo mnou utiekol.“

V Božom zákone nie je žiadna poznámka alebo klauzula, ktorá by umožnila niekomu vinnému utiecť cez dieru v zákone. Jediný spôsob, ako človek môže uniknúť pred Božím súdom, je ten, že sa dostane z väzenia tým, že uverí v evanjelium Ježiša Krista.

Každý človek sa narodil s Adamovou prirodzenosťou. Ak by Boh chcel byť už vo chvíli jeho narodenia úplne spravodlivý, ak by nemal žiadnu trpezlivosť a zhovievavosť, tak má právo odsúdiť každé novonarodené dieťa na celú večnosť. Žiaden človek nemá právo existovať. Že tomu tak nie je, je len Božia dobrota.

Pre človeka, ktorý nie je znovuzrodený, ktorý neučinil pokánie zo svojich hriechov, je práve prejavom Božej dobroty a milosti to, že môže žiť ešte ďalšiu chvíľu. Dôvod, prečo mu je dovolené žiť, spočíva v očakávaní, že bude činiť pokánie zo svojich hriechov.

Pavol formou otázky vo verši štyri hovorí: „Ty tým všetkým pohŕdaš. Pohŕdaš Božou dobrotivosťou. Boh však ukázal a ešte stále ukazuje svoju milosť každému jednému človekovi na tomto svete.

Tu, vo verši 5, je uvedený dôvod, prečo sa človek správa tak, ako sa správa. Pavol hovorí: „Človeče, ty si zatvrdil srdce proti Bohu. Nechceš činiť pokánie a kvôli tomuto všetkému si uskladňuješ, zhromažďuješ Boží hnev.“

Vždy, keď odmietneš ponúknutú Božiu dobrotu, vždy, keď sa ráno zobudíš a odmietaš ho, si do svojich zásob pridávaš malý kúsok hnevu voči sebe. Táto situácia je podobná situácii s ľuďmi, ktorých vídame na ulici, ako chodia s vozíkmi a zbierajú papier, kartóny. Pavol hovorí, že „to je to, čo robíš práve teraz. Ty si len zbieraš Boží hnev. Na konci potom dostaneš za to mzdu a podľa množstva, ktoré si si nazbieral, ti bude vyplatené.“

Božie odsúdenie je v súlade s Božou milosťou a dobrotou, ktoré ľudia odmietli. Odplata na súde, súdny výmer, bude stanovený podľa tvojich skutkov: „ktorý odplatí jednému každému podľa jeho skutkov“ (verš 6).

Nie sme súdení podľa svojho pôvodu či rodiny, do ktorej sme sa narodili. Žid nemôže povedať: „Preto, že som sa narodil ako Žid, patrím k židovskému národu a som potomkom Abraháma, nebudem súdený.“ Boh hovorí: „Je to podľa toho, čo robíš.“

Pavol tu neurčuje žiadne prostriedky pre získanie ospravedlnenia. Pavol hovorí o prostriedkoch Božieho súdu. Hovorí: „Toto sú pravidlá spravodlivosti.“ Je pravda, že ak si znovuzrodený, potom budeš v trpezlivom zotrvávaním hľadať slávu a česť. Nie svoju slávu a ani nie svoju česť, ale Božiu.

Vieme, že toto nás nezachraňuje a ani nezachráni, lebo spasenie a všetko, čo so spasením súvisí, je z viery a z milosti.

Takým spôsobom sa právne raz a navždy dokáže, že Boh Jehova sám jediný je Zvrchovaný Vládca celého vesmíru, podľa slov apoštola Jána v knihe Zjavenie: "Hoden si, Jehova, náš Bože, prijať slávu a česť a moc, lebo Ty si stvoril všetky veci a pre Tvoju vôľu sú tu a boli stvorené." - Zjavenie 4:11.

To znamená, že medzi iným Boh ustanovil svojho syna ako sudcu, ktorý bude súdiť všetkých na nebi i na Zemi. Na základe čoho bude súdiť Ježiš Kristus všetkých tuna Zemi v Armagedone? On sám povedal, že to bude na základe, ako sa k nemu správali: "Do tej miery, ako ste to urobili (dali najesť, napiť, pohostinne prijali, obliekli, starali sa o chorého a navštívili vo väzení) jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste to urobili." - Matúš 25:40; Ján 3:16.

Takže otázka, ktorú nám ostáva zodpovedať je: Kto sú dnes Kristovi bratia?

Vo všetkých svojich mestách, ktoré ti dá Hospodin, tvoj Boh, ustanov si sudcov a úradníkov, a tí budú súdiť ľud spravodlivým súdom. „Jediný svedok nestačí usvedčiť niekoho z akejkoľvek viny a z akéhokoľvek hriechu; rozsudok bude platný na základe výpovede dvoch alebo troch svedkov. Ak povstane falošný svedok proti niekomu, a chce ho krivo obviniť z odpadlíctva, nech sa obaja mužovia, ktorí majú spor, postavia pred Hospodina, pred kňazov a sudcov, ktorí budú v tom čase; sudcovia nech dôkladne vyšetria záležitosť.“ (5.Moj.

Nesúďte, aby ste neboli súdení, lebo akým súdom súdite vy, takým budete súdení, a akou mierou meriate vy, takou bude vám namerané.

Tieto texty ako keby si na prvý pohľad navzájom odporovali. Veď ako môže platiť: ustanovte si sudcov, sudcovia nech spravodlivo súdia, dôkladne vyšetrujú a zároveň - nesúďte. Neobstojí ani tvrdenie, že jedno je zo Starej zmluvy a to už neplatí a druhé je z Novej zmluvy, lebo Ježiš neprišiel zrušiť zákon, ale ho naplniť.

V prvom rade texty, ktoré sú citované zo Starej zmluvy, sa týkajú skutkov. Zatiaľ čo citovaný text z Novej zmluvy sa týka skôr posudzovania. A tu je podľa mňa kameň úrazu. My ľudia, a žiaľ, týka sa to aj ľudí v cirkvi, veľmi radi posudzujeme správanie a konanie svojich blížnych. Stále sme múdri, keď ide o druhých.

Osobne si myslím, že aj mnohé problémy, ktoré máme teraz v cirkvi, súvisia s tým, že nerozsudzujeme to, čo by sme mali, ale snažíme sa posudzovať to, čo posudzovať nemáme. Konkrétne pri kauze Reformata išlo o to, či nastala sprenevera, alebo nie. Keď sa zistilo, že áno, majú byť z toho vyvodené konkrétne dôsledky.

Lenže mnohí, aj úprimne veriaci ľudia povedia, že to je cirkevná politika, do toho nás nič, načo to vyťahovať, najlepšie celú záležitosť zamiesť pod koberec. A neraz tí istí ľudia posudzujú svojich blížnych, že ten je taký a ten onaký... A tak sa nevykonáva spravodlivosť, ale posudzujú sa ľudia.

Niekto môže argumentovať: veď ako mám posudzovať záležitosť, do ktorej nevidím a nevyjadriť sa k blížnemu, ktorého poznám? Iste, nemôžeme vidieť do hĺbky všetkého, ale pokušenie riešiť veci povrchne a kritizovať blížnych tu stále je.

Ale práve o tom je napomenutie, ktoré sa skrýva vo veršoch, ktoré sú uvedené v úvode tohto článku. Myslím, že každý z nás musí zápasiť s tým, aby neposudzoval druhých ľudí. Preto si musíme pripomínať, že nikto z nás blížnemu do srdca nevidí, a preto tento druh súdu patrí Bohu. My nemôžeme vedieť, kto bude a kto nebude spasený. Aj preto je napísané: „Nič nesúďte predčasne.“

Na druhej strane sme povinní rozsudzovať dobré od zlého, spravodlivé od nespravodlivého, aby sme neboli ako Pilát, ktorý si umyl ruky a tváril sa, že sa zbavil zodpovednosti.

Niekomu sa môže zdať toľko citátov o súde mätúce, ale v Biblii je naozaj veľa výrokov o súde a spravodlivosti. V konkordancii je k slovu spravodlivosť uvedených 160 veršov, čiže sa v Biblii spomína 160-krát. Z toho sa dá usudzovať, že Pánu Bohu na spravodlivosti naozaj záleží, keď jej venuje toľko pozornosti.

Čím Ti môžem slúžiť? „Ale podľa svojej tvrdosti a nekajúceho srdca hromadíš sebe hnev na deň hnevu a zjavenia spravodlivého súdenia Boha“ (verš 5). Vždy, keď odmietneš ponúknutú Božiu dobrotu, vždy, keď sa ráno zobudíš a odmietaš ho, si do svojich zásob pridávaš malý kúsok hnevu voči sebe.

Súdenie je v rukách Boha a preto sa oplatí žiť tak, aby sme sa nemuseli báť jeho súdu.

tags: #boh #bude #sudit