Boh dal človeku sedemdesiat rokov: Biblický pohľad

Často pred tým, ako čokoľvek môžete prijať od Boha, musíte nájsť odpovede na otázky, ktoré vám v tom bránia. Z mojich vlastných skúseností, keď som bol chorý na lôžku, viem, že v mojej mysli boli otázky, ktoré sa tam usadili pred tým, ako mala fungovať moja viera. Ja sám som musel nájsť odpovede. Niekedy mi trvalo týždne až mesiace, kým som našiel odpoveď na jednu otázku a hneď, ako som ju našiel, diabol priniesol ďalšiu.

Dlhý čas sa diabol pokúšal nahovoriť mi, že ma Boh trestá za niečo, čo zlé som v živote urobil. Chvíľu som sa tým zaoberal, ale nakoniec som povedal: „Diabol, ja som sa takto narodil. Narodil som sa s deformovaným srdcom a vážnymi vnútornými problémami. Aký význam by teda malo, keby ma Boh mal trestať za moje skutky ešte pred mojím narodením?

Niekedy diabol povie: „Si chorý, pretože niečo urobili tvoji rodičia.“ To je to, čo si apoštoli mysleli o človeku, ktorý sa narodil slepý. Niektorí ľudia nesprávne citujú Ježišovu odpoveď vo verši 3 a hovoria: „Ani on, ani jeho rodičia nezhrešili. Bol chorý, len aby ho Boh mohol uzdraviť.“ Ale to nie je to, čo hovorí Biblia: „... ale, aby boli skutky Božie zjavené na ňom.“

Ak niekto prestane čítať v tomto bode, mohol by povedať: „Je chorý len preto, aby ho Boh mohol uzdraviť.“ Nie je strašné takto obviniť Boha? Je tu dospelý človek, slepý od narodenia a Boh by ho urobil slepým, len aby ho potom mohol uzdraviť? Ak by to bola pravda, Boh by nebol viacej Bohom, alebo áno? A nezaujímal by som sa o Neho.

Keď diabol videl, že aj tak som sa rozhodol veriť v uzdravenie, pokúšal sa presvedčiť ma, že nie je Božia vôľa uzdraviť ma. Povedal: „Uzdravenie je skutočné, ale nie je Božia vôľa uzdraviť každého. Mnoho ľudí verí klamstvu, že nie je Božia vôľa uzdraviť ich. Tento argument som tiež odmietol. Pokračoval som v hľadaní odpovede.

Všetko, čo som vedel, bolo to, čo som počul od kazateľov a iných ľudí. Niektorí hovoria: „Tvoja choroba je Boží skutok. To všetko robí Boh.“ Nemohol som prijať toto vysvetlenie.

Až potom mi v mysli začali vznikať otázky: „Prečo som sa narodil takýto? Je Boh autorom utrpení, ktoré sú na tomto svete?“ Pamätám sa, že som sa pýtal sám seba: „Kto je zodpovedný za toto všetko? Prečo ja?“ - Opýtal som sa Boha. Bol si to Ty, kto zapríčinil, že som sa narodil predčasne? Prečo musím byť postihnutý celý svoj život? Prečo som nemohol mať normálne detstvo? Bol si to Ty, kto mi ukradol detstvo? Prečo by som nemohol poznať šťastie? Teraz som pripútaný na lôžko a päť lekárov hovorí, že musím zomrieť.

Takáto otázka si vyžaduje odpoveď, ale v skutočnosti vám ju nikto nedá. Ale vďaka Bohu, Biblia má odpoveď. Našiel som ju v Skutkoch apoštolov 10,38: „Boh pomazal Ježiša z Nazareta... Ježiš išiel a činil dobro, uzdravujúc všetkých, ktorí boli premožení diablom a držaní v diablovej moci.“ To je dobre, však? Haleluja! Áno, Božie slovo je pravda!

Po tom, ako som videl, čo hovorí Biblia a prijal som svoje uzdravenie, vyliezol som z postele a povedal som: „Ja nezomriem! Mal som 17 rokov, teda bol som len chlapec. Nikdy v živote som nepočul kázať o uzdravení. Moji príbuzní ma upozorňovali, aby som bol opatrný, ale Biblia to hovorí, ja som tomu uveril, a tak sa to vyriešilo.

Ľudia však nechceli veriť v moje uzdravenie. Dnes som výsledkom toho, o čom som hovoril v tých dňoch. Teším sa takému perfektnému zdraviu ako nikdy. Boh mi dal nádhernú ženu, rodinu a to bolo pre mňa šťastím na celej ceste. Viera koná a to bol dôvod, prečo som o tom začal kázať.

Ježiš vždy, keď išlo o dobro človeka, konal tak, že prírodný svet s jeho zákonitosťami nerešpektoval. Mnohí nerozumejú týmto zákonitostiam, a preto obviňujú Boha, že zapríčiňuje nehody, choroby a smrť milovaných, prírodné katastrofy, búrky, zemetrasenia a potopy. Boh nie je zodpovedný ani za jednu z týchto vecí a On nie je autorom ani jednej z nich, Boh nie je autorom smrti.

Adam nepoznal žiadnu chorobu predtým, ako spoznal hriech a satana. Dr. Dowie pochoval 40-tich zo svojej cirkevnej obce. Ďalší štyria zomierali a on sa práve vrátil z návštevy viac ako 30-tich farníkov, ktorí boli chorí a zomierali.

Slovo Božie však bolo uložené v srdci Dr. Dowieho. „Božia cesta?!“ zvolal. „Ako sa odvažujete vysloviť, že Božia cesta?! Doktor povedal: „Ste príliš rozrušený, pane, lepšie by bolo povedať, aby sa stala Božia vôľa.“ Ešte rozhnevaný na satanov útok, modlil sa Dr. Dowie modlitbu viery. Záchvaty dievčaťa okamžite prestali a upadla do takého hlbokého spánku, že jej matka a ošetrovateľka si mysleli, že zomrela.

Po niekoľkých minútach zobudil Máriu. Spomenúc si, ako Ježiš pomohol dievčatku, keď vstalo z mŕtvych v Biblii, opýtal sa Dr. Hneď po modlitbe sa aj oni uzdravili. Od toho dňa Dr. Dowie pomáhal svojim veriacim a modlil sa za ich uzdravenie. Už viac nestratil ani jedného člena kvôli moru.

Vo svojej prvej epištole Ján hovorí o Ježišovi: „Na to sa zjavil Syn Boží, aby skazil skutky diablove.“ (1. Ježiš povedal v evanjeliu Jána 10,10: „Ja som prišiel na to, aby mali život a aby mali hojnosť.“ Dodal: „Zlodej (satan) nejde na iné, iba na to, aby kradol, zabíjal a hubil.“ V týchto veršoch porovnáva Ježiš skutky Boha so skutkami diabla.

Ak chceš vedieť, aký je v skutočnosti Boh, pozri sa na Ježiša. Boh je práve taký ako Ježiš. Ježiš povedal: „Kto mňa videl, videl Otca.“ Ak chceš vidieť Boha pri práci, pozri na Ježiša.

V evanjeliu Jána 14,10 Ježiš povedal: „Či neveríš, že ja som v Otcovi a Otec vo mne?“ Spôsob, akým Otec konal v Ježišovi, keď uzdravoval ľudí, bol cez pomazanie Duchom Svätým. Toto sú skutky Boha! (Tu, aj inde v Svätom písme, je choroba nazývaná jasne utláčaním satana.)

Keď Ježiš povedal: „Otec … činí tie skutky“, znamená to, že Otec urobil všetky skutky, ktoré urobil Ježiš. Napríklad, keď bol Ježiš na palube malej loďky v Galilejskom mori a pokarhal búrku (Evanjelium Marka 4,39), bol to v skutočnosti Otec, ktorý pokarhal búrku cez Ježiša.

Ježišov popis Otca v 14. kapitole evanjelia Jána, Jeho vyhlásenie v 9. verši tejto kapitoly („kto mňa videl, videl Otca“), Jeho vyhlásenie v 10. verši („Otec, ktorý prebýva vo mne, On činí tie skutky“) a Sväté písmo od Skutkov apoštolov 10,38 („On išiel a činil dobro a uzdravoval všetkých, ktorí boli utláčaní diablom“) zapríčinili, že je pre mňa nemožné pripustiť, že choroby a ťažkosti sú od Boha. V týchto a iných slovách Písma Ježiš jasne učil, že choroby a ťažkosti sú od satana.

Dovoľte mi napríklad vysvetliť 13. kapitolu Lukášovho evanjelia. Ježiš bol v synagóge, keď pristúpila zohnutá žena. Biblia hovorí: „Nemohla sa vzpriamiť nijakým spôsobom.“ Predpokladám, že mala zápal, alebo niečo podobné, pretože jej telo bolo zaseknuté v sklonenej polohe. Ježiš zavolal ženu k sebe a povedal jej: „Ženo, oslobodená si od svojej choroby!“ Potom sa jej dotkol. Evidentne sa uzdravujúca moc Boha preniesla prostredníctvom tohoto dotyku do jej tela.

Ježiš povedal: „Táto žena by mala byť zbavená svojej choroby, pretože je dieťaťom Abrahámovým.“ Boh dnes hovorí to isté: „Vy (duchovní), synovia a dcéry Abraháma, by ste nemali byť zviazaní ťažkosťami alebo chorobami.

Aby sme zistili, čo zlorečenstvo zákona je, musíme sa vrátiť k zákonu, k prvým piatim knihám Biblie. Tam nájdeme, že zlorečenstvo zákona je chudoba, ťažkosti a smrť. Boh uzavrel zmluvu s deťmi Izraela, keď boli na ceste do zasľúbenej zeme po tom, ako vyšli z Egypta. Boh ich upozornil, že ak odmietnu kráčať podľa Jeho zákonov a držať sa Jeho prikázaní, budú trpieť mnohými zármutkami. (2. Pretože však boli poslušní, Boh im sľúbil: „Ale budete slúžiť Hospodinovi, svojmu Bohu a požehnám tvojmu chlebu a tvojej vode a odstránim nemoc z tvojho stredu. Nebude takej, ktorá by potratila, ani neplodnej v tvojej zemi. Vyplním počet tvojich dní.“ (2.

Ľudia sa domnievajú, že musíš smrteľne ochorieť, ale Boh to nepovedal. Boh povedal, že On vyplní počet našich dní. Uzdravenie nám patrí podľa Novej zmluvy práve tak, ako patrilo Izraelovi podľa Starej zmluvy. Veriaci Novej zmluvy sú teraz vykúpení od duchovnej smrti. My sme vykúpení od choroby a chudoby. Máme sľub, že keď Ježiš príde znovu, fyzická smrť bude zašľapnutá.

Po tom, ako sme moja žena a ja prišli do nového pastorátu na severe stredného Texasu, zborový klavirista ma požiadal, aby som navštívil ženu, ktorú každý volal „stará mama“. Stará mama bola v blízkej nemocnici a zomierala na rakovinu žalúdka. Boli sme zaneprázdnení sťahovaním sa na faru. Prešlo niekoľko dní. V tú stredu som mal dojem, že ma volá rodina „starej mamy“, pretože som sa nejako dozvedel, že si ju mali zobrať domov.

Zavolal som im a jej dcéra potvrdila, že stará mama povedala lekárovi, aby ju poslal zomrieť domov. Išiel som ju teda navštíviť. Bola ženou, ktorá poznala Božie uzdravovanie. Bola uzdravená pred rokmi a to ju priviedlo ku krstu v Duchu Svätom. Začal som jej hovoriť o tom, aby sa nechala Bohu uzdraviť. Povedal som: „Neurobím to. Stará mama, to nie je Božia vôľa, aby si takto zomrela, nikdy ma nikto neprinúti, aby som tomu uver...“

Prvé strany Biblie zobrazujú dobro, ktoré Boh zamýšľal pre svoje stvorenia. Dejiny zmluvy Pána s jeho ľudom osvetľujú príbeh stvorenia muža a ženy. V nej má jazyk tela veľký význam, vyjadruje niečo o Bohu samom.

Stvorenie sveta a človeka

Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. Tu povedal Boh: "Buď svetlo!" a bolo svetlo. Boh videl, že svetlo je dobré; i oddelil svetlo od tmy. A Boh nazval svetlo "dňom" a tmu nazval "nocou". I urobil Boh oblohu a oddelil vody, ktoré boli pod oblohou, od vôd, ktoré boli nad oblohou. A stalo sa tak. A Boh nazval oblohu "nebom".

Potom Boh povedal: "Vody, ktoré ste pod nebom, zhromaždite sa na jedno miesto a ukáž sa súš!" A stalo sa tak. A Boh nazval súš "zemou" a zhromaždište vôd nazval "morom". A Boh videl, že je to dobré.

Tu Boh povedal: "Zem, vyžeň trávu, rastliny s plodom semena a ovocné stromy, prinášajúce plody, v ktorých je ich semeno podľa svojho druhu na zemi." A stalo sa tak. Zem vyhnala trávu a rastliny s plodom semena podľa svojho druhu i stromy, prinášajúce ovocie, v ktorom je ich semeno podľa svojho. A Boh videl, že je to dobré.

Tu Boh povedal: "Buďte svetlá na nebeskej oblohe na oddeľovanie dňa od noci! A buďte na znamenie pre obdobia, dni a roky! I buďte svetlami na nebeskej oblohe, aby ste osvetľovali zem!" A stalo sa tak. A Boh urobil dvoje veľkých svetiel: väčšie, aby vládlo nad dňom, a menšie, aby vládlo nad nocou, a aj hviezdy.

A Boh videl, že je to dobré. A Boh stvoril veľké morské zvieratá a všetky živočíchy, ktoré sa hýbu a hemžia vo vode podľa svojho druhu, ako i všetky okrídlené lietajúce tvory podľa svojho druhu. A Boh videl, že je to dobré.

Potom Boh povedal: "Zem, vydaj živé bytosti podľa svojho druhu: dobytok, plazy a divú zver podľa svojho druhu!" A stalo sa tak. Boh urobil divú zver podľa svojho druhu, dobytok podľa svojho druhu i všetky plazy podľa svojho druhu. A Boh videl, že je to dobré.

Nato Boh povedal: "Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby!

A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril. Boh ich požehnal a povedal im: "Ploďte a množte sa a naplňte zem! Potom Boh povedal: "Hľa, dávam vám všetky rastliny s plodom semena na povrchu celej zeme a všetky stromy, majúce plody, v ktorých je ich semeno: nech sú vám za pokrm! Všetkým zverom zeme a všetkému vtáctvu neba i všetkému, čo sa hýbe na zemi, v čom je dych života, (dávam) všetku zelenú trávu. A stalo sa tak. A Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré. A nastal večer a nastalo ráno, deň šiesty.

Keď Boh stvoril človeka, učinil ho na Božiu podobu. Ako muža a ženu ich stvoril; keď ich požehnal, v deň ich stvorenia dal im meno Človek.

Prečo Boh stvoril muža a ženu?

Prečo Boh stvoril muža a ženu rovných v dôstojnosti, a predsa rozdielnych: jedného mužského pohlavia a druhého ženského pohlavia? Prečo chcel, aby v ľudskej dvojici, viac ako v ktoromkoľvek inom stvorení, žiaril jeho obraz? Podobnosť zjednotená v rozdielnosti pohlaví im dovoľuje vstúpiť do tvorivého dialógu, vytvorením životného zväzku.

Rodina sa rodí z manželského páru, zamýšľaného v samotnej rozdielnosti pohlaví, ako obraz Boha, obraz zmluvy. Ženské telo je určené na to, aby túžilo po tele muža a prijalo ho a naopak; to isté - ba ešte viac - platí pre „myseľ“ a „srdce“. Stretnutie s osobou iného pohlavia vždy vyvoláva zvedavosť, hodnotenie, túžbu upozorniť na seba, vydať zo seba to najlepšie, ukázať vlastnú hodnotu, postarať sa, chrániť...; je to stretnutie vždy dynamické, naplnené pozitívnou energiou, pretože vo vzťahu s druhým/s druhou, objavujeme a rozvíjame sami seba.

V rozprávaní druhej kapitoly Genezis Adam objavuje, že je mužom práve vo chvíli, keď spoznáva ženu - stretnutie so ženou mu dáva pochopiť a pomenovať to, že je mužom. Vzájomné spoznanie sa muža a ženy spôsobuje porážku zla samoty a zjavuje dobro manželského zväzku. V protiklade s tým, čo tvrdí rodová (gender) ideológia, rozdielnosť obidvoch pohlaví je veľmi dôležitá. Je predpokladom k tomu, aby každý mohol rozvíjať svoju ľudskosť vo vzťahu a v interakcii s druhým. Zatiaľ čo manželia sa darujú úplne jeden druhému, zároveň sa darujú deťom, ktoré by sa mohli narodiť.

Nie je dobre byť človeku samému

Boh, aby vyplnil Adamovu samotu, stvoril pre neho „pomoc, ktorá mu bude podobná“. V biblii sa výraz „pomoc“ viac menej spája s Bohom, až sa z neho stáva pomenovanie pre Boha samého („Pán je so mnou a pomáha mi“ Ž 118, 7); okrem toho „pomocou“ sa nemyslí nejaký všeobecný zásah, ale pomoc poskytnutá v ohrození života. Muž a žena sú jeden pre druhého „pomocou“, ktorá je „nablízku“, podopiera, zdieľa, komunikuje, a to spôsobom, v ktorom je vylúčená akákoľvek forma podriadenosti alebo nadradenosti. Rovnaká dôstojnosť muža a ženy nepripúšťa žiadnu hierarchiu a zároveň nevylučuje rozdielnosť. Rozdielnosť dovoľuje mužovi a žene vytvoriť jednotu a toto spojenie im dáva pevnosť.

Učí nás to Kniha Sirachovcova: „Kto dostal dobrú ženu, ten sa dostáva k bohatstvu, ona je pomocnicou aj stĺpom, o ktorý sa pokojne opiera. Muž a žena, ktorí sa milujú v telesnej túžbe a nežnosti, ako aj v hĺbke ich dialógu, sa stávajú spojencami, ktorí sa poznávajú jeden vďaka druhému, dodržujú dané slovo a sú verní zmluve, podporujú sa, aby uskutočňovali ten Boží obraz, ku ktorému sú povolaní ako muž a žena už od počiatku sveta. Počas života prehlbujú komunikáciu jazykom tela a slova, pretože oboje potrebujú ako vzduch a vodu. Muž a žena sa musia vyhnúť nástrahám ticha, odstupu a nedorozumenia.

Stvorenie ženy sa uskutočnilo, kým muž hlboko spal. Spánok, ktorý Boh na neho dopustil, vyjadruje jeho odovzdanosť tajomstvu, ktoré nemôže pochopiť. Pôvod ženy zostáva zahalený v tajomstve Boha, rovnako ako pre každú dvojicu zostáva tajomstvom pôvod ich lásky, príčina ich stretnutia a vzájomnej príťažlivosti, ktorá ich viedla k spoločenstvu života. Láska dvojice, tvorená príťažlivosťou, partnerstvom, dialógom, priateľstvom, starostlivosťou... má svoje korene v Božej láske, ktorá už od začiatku zamýšľala muža a ženu ako stvorenia, ktoré by sa milovali tou istou láskou, i za cenu toho, že nástrahy hriechu by mohli urobiť ich vzťah namáhavým a protichodným.

Budú jedným telom

Žena, pretože je stvorená z mužovho rebra, je „telo z jeho tela a kosť z jeho kostí“. Z tohto dôvodu zdieľa žena slabosť muža - telo,ale i nosnú podporu - kosť. Jeden komentár Talmudu v tejto súvislosti hovorí, že, „Boh nestvoril ženu z hlavy muža, aby muža ovládala; nestvoril ju ani z chodidiel, aby bola mužovi podriadená, ale stvoril ju z rebra, aby bola blízko jeho srdcu“.

Toto je teraz kosť z mojich kostí a telo z môjho tela - muž vyslovuje tieto svoje prvé slová pred ženou. Až do tejto chvíle „pracoval“ na pomenovaní zvierat, ale zostával ešte sám, neschopný slov prednášaných v spoločenstve. Keď ale muž pred sebou uvidí ženu, vyslovuje slová úžasu, pretože v nej rozpoznáva veľkosť Boha a krásu citov. Výraz „jedno telo“ poukazuje zaiste na dieťa, ale ešte skôr znamená medziosobné spoločenstvo, ktoré úplne spojuje muža a ženu až do chvíle, keď vytvára novú skutočnosť.

Takto spojení sa muž a žena môžu a majú dať k dispozícii pre odovzdávanie života, pre prijatie tým, že dávajú život deťom, ale tiež tým, že budú otvorení pre formy osvojenia a adopcie. V manželskom páre je prítomný úžas, prijatie, oddanosť, útecha v nešťastí a samote, zväzok a vďačnosť za úžasné Božie diela.

Kresťanské manželstvo je zväzok, prostredníctvom ktorého si muž a žena sľubujú, že sa budú milovať v Pánovi navždy a celým svojím bytím, je prameňom, ktorý živí a oživuje vzťahy medzi všetkými členmi rodiny. Také spoločenstvo má korene v prirodzených zväzkoch tela a krvi. Rozvíja sa a skutočne ľudsky zdokonaľuje tým, že vytvára a privádza k zrelosti hlbšie a bohatšie duchovné putá.

Okrem toho kresťanská rodina je povolaná, aby okúsila nové a jedinečné spoločenstvo, ktoré potvrdzuje a zdokonaľuje prirodzené a ľudské spoločenstvo. V skutočnosti milosť Ježiša Krista, „prvorodeného medzi mnohými bratmi“ (Rim8, 29), je svojou prirodzenosťou a vnútornou dynamikou „milosťou bratstva“, ako hovorí svätý Tomáš Akvinský.

Všetci členovia rodiny, každý podľa vlastného daru, dostávajú milosť a úlohu, aby deň čo deň budovali spoločenstvo osôb tak, aby sa rodina stala „akousi školou úplnejšej ľudskosti“. Takou sa stáva starostlivosťou a láskou k deťom, chorým a starým, ďalej vzájomnou každodennou službou a účasťou na dobrách, radostiach i bolestiach. Rodina je povolaná spĺňať svoje úlohy počas celého života svojich členov, od narodenia až do smrti. Je opravdivou „svätyňou života..., miestom, na ktorom môže byť život, dar Boha, správne prijatý a chránený pred mnohými útokmi, akým je vystavený, a môže sa rozvíjať v súlade s požiadavkami pravého ľudského rastu“.

Rodina ako domáca cirkev je povolaná ohlasovať Evanjelium života, sláviť ho a slúžiť mu. Rodina spĺňa svoje poslanie ohlasovania Evanjelia života predovšetkým výchovou detí. Slovom i príkladom, každodennými kontaktmi a rozhodnutiami, konkrétnymi prejavmi a znakmi rodičia učia svoje deti autentickej slobode, ktorá sa uskutočňuje nezištným sebadarovaním a rozvíja v nich úctu k druhým, zmysel pre spravodlivosť, postoj srdečného prijímania druhých, dialógu, obetavej služby a solidarity, ako aj všetkým ostatným hodnotám, ktoré pomáhajú prijímať život ako dar.

Výchovné úsilie kresťanských rodičov má slúžiť rastu viery detí a pomáhať im spĺňať povolanie, ktoré dostali od Boha. V rámci svojho výchovného poslania rodičia majú slovom i príkladom naučiť deti pravému zmyslu utrpenia a smrti: dokážu to, ak sami budú vo svojom okolí vnímať všetky formy utrpenia, ale najmä tým, že dokážu prejaviť srdečnosť, starostlivosť a spolucítenie chorým a starším osobám vo vlastnej rodine.

Ako mať úspešné manželstvo v oblasti financií, viery a rodiny

Biblický rodokmeň od Adama po Nóacha

Toto je zoznam Adamových pokolení: Keď Boh stvoril človeka, učinil ho na Božiu podobu. Ako muža a ženu ich stvoril; keď ich požehnal, v deň ich stvorenia dal im meno Človek. Keď mal Adam stotridsať rokov, splodil syna sebe podobného, na svoj obraz, a dal mu meno Šét. Adam žil po splodení Šéta ešte osemsto rokov, a mal synov i dcéry. Celkove Adam žil deväťstotridsať rokov; potom zomrel.

Keď mal Šét stopäť rokov, splodil Enóša. Šét po splodení Enóša žil ešte osemstosedem rokov, a mal synov i dcéry. Celkove Šét žil deväťstodvanásť rokov; potom zomrel. Keď mal Enóš deväťdesiat rokov, splodil Kénána. Enóš žil ešte osemstopätnásť rokov po splodení Kénána a mal synov i dcéry. Celkove Enóš žil deväťstopäť rokov; potom zomrel. Keď mal Kénán sedemdesiat rokov, splodil Mahalaléla. Kénán žil ešte osemstoštyridsať rokov po splodení Mahalaléla a mal synov i dcéry. Celkove Kénán žil deväťstodesať rokov; potom zomrel.

Mahalalél mal šesťdesiatpäť rokov, keď splodil Jereda. Mahalalél žil ešte osemstotridsať rokov po splodení Jereda a mal synov i dcéry. Celkove Mahalalél žil osemstodeväťdesiatpäť rokov; potom zomrel. Jered mal stošesťdesiatdva rokov, keď splodil Enocha. Jered žil ešte osemsto rokov po splodení Enocha a mal synov i dcéry. Celkove Jered žil deväťstošesťdesiatdva rokov; potom zomrel. Keď mal Enoch šesťdesiatpäť rokov, splodil Metúšelacha.

Enoch chodil s Bohom a žil ešte tristo rokov po splodení Metúšelacha a mal synov a dcéry. Celkove Enoch žil tristošesťdesiatpäť rokov. Enoch chodil s Bohom; ale zrazu ho nebolo, lebo Boh ho vzal. Keď mal Metúšelach stoosemdesiatsedem rokov, splodil Lámecha. Metúšelach žil ešte sedemstoosemdesiatdva rokov po splodení Lámecha, a mal synov i dcéry. Celkove Metúšelach žil deväťstošesťdesiatdeväť rokov; potom zomrel.

Keď mal Lámech stoosemdesiatdva rokov, splodil syna, nazval ho Nóachom a povedal: Tento nás poteší pri našej práci, pri námahe našich rúk na pôde, ktorú Hospodin preklial. Lámech žil ešte päťstodeväťdesiatpäť rokov po splodení Nóacha a mal synov i dcéry. Celkove Lámech žil sedemstosedemdesiatsedem rokov; potom zomrel.