Slovné spojenie Veľká noc často používame bez toho, aby sme si uvedomili jeho význam. Pôvod názvu sviatku Veľká noc siaha k starozákonnému príbehu exodu Izraelcov z Egypta, k interpretácii udalostí ako ceste k životu v slobode. Je však otázne definovať, čo je otroctvo a čo sloboda, preto stále chodíme obomi smermi, hľadáme, nachádzame, strácame a hľadáme zase. Je to proces, ktorý stojí námahu. Nasadenie. Žiada si energiu, pokoru, veľkorysosť, odvahu vkladať sa do malých každodenných vecí s nádejou.
Od Veľkej noci - aj od iných sviatkov - veľa očakávame. Dúfame, že prinesú niečo veľké: veľkú, významnú, výraznú zmenu. Slávili sme ich už veľakrát. A čo sa stalo? Ako to ovplyvnilo nás - náš postoj k životu, prostrediu, v ktorom žijeme ako rodiny, cirkev, spoločnosť, náš prístup k životnému prostrediu? Veľkosť Veľkej noci nie je daná automaticky - názvom ani tradíciou, veľkou môže byť len v prejave skutkov lásky.
Kresťanský Kristus je obrovským paradoxom. Neuchopiteľný, večný Boh sa v ňom vtesnáva do obmedzenosti človeka a dokonca zomiera. Ako je možné tomu uveriť? Boh nám chcel ukázať, ako veľmi je blízko človeku. Nie je to len Pán. Je predovšetkým priateľ. Stal sa jedným z nás. Veď je ľahšie klaňať sa vznešenej bytosti ako nadviazať dôverný vzťah, ktorý sa ma bytostne dotýka. Boh je ten, čo rozumie aj pokrúteným príbehom človeka. Ak sa tak naviaže na svoju vlastnú predstavu o ňom, až sa vzdiali od Božieho srdca. Boh si vybral jednoduchú cestu človeka. Bohu môžu byť tak paradoxne najbližšie tí, ktorých iní odsúdia ako „nevercov“. Boh sa nedá uväzniť do malej škatuľky tradičného systému. Boh sa vždy postavil na stranu toho, kto bol znevýhodnený.
Veľká noc odhalená: Objavte skutočný význam oslavy
Veľkonočné ráno a vzkriesenie
Veľkonočné ráno si pripomíname pozdravom „Kristus vstal z mŕtvych!“ a odpovedáme „Naozaj vstal“ (z mŕtvych). Zmŕtvychvstanie Boha, ktorý je večný, bol pre kozmos šok. Ako môže Boh zomrieť a vstať z mŕtvych? Podobný šok potrebuje naše srdce. Vzkriesenie ako nový život a nečakaný zvrat vnímam v konaní človeka, ktorý v rozhodujúcej chvíli nezaprie seba samého alebo iného kvôli tomu, aby pre seba získal výhody, v tom, kto sa nevzdáva presadzovania spravodlivosti, aj keď ho to môže stáť miesto.
K radosti a nádeji sa v našom svete budeme vždy musieť predierať cez neistoty, pochybnosti, vyhorenia a pocity márnosti. Vždy nás to bude aj niečo stáť. Ale ak sa Božej Lásky nevzdáme, ak ju dokážeme prijímať a odovzdávať, náš svet bude spravodlivejší.
Viera je vo svojej podstate tým, čo sa nedá overiť. Je predpokladom, hypotézou, základom, z ktorého niečo vyplynie. Ten, kto sa nenechá strachom paralyzovať, ale skúma, pochybuje a overuje - stále dokola, ten je schopný veriť a podľa svojej viery konať.
Ježiš a ženy
Ježišov postoj k ženám bol v Jeho dobe a kultúre prevratný. Pristupoval k nim s rešpektom. Doprial im pocit hodnoty a dôstojnosti. Hovoril s nimi ako s rovnocennými. Prečo si myslite, že Ježiš sa po svojom vzkriesení ako prvým zjavil ženám? Najstaršie evanjelium - evanjelium Marka - hovorí o tom, že ženy, ktoré videli Ježišov hrob prázdny a mali o tom hovoriť ostatným, utiekli a nikomu nič nepovedali, lebo sa báli. Boli v šoku. Preto by som to nevnímala tak rodovo stereotypne. Aj v dnešnej dobe zveruje svoje tajomstvá „maličkým“ a nie tým, čo si naňho trúfalo nárokujú.
V Ježišovej dobe sa svedectvo ženy nebralo ani len do úvahy. Ja by som tiež prvej volal žene, hocičo dôležité by sa stalo. Chlapi zlyhali. Ostali za zatvorenými dverami. Boli pri ňom aj pri balzamovaní, a preto je úplne samozrejmé, že patria do jeho vzkrieseného zjavenia. Nie ako „jeho ženy“ na rozdiel od „jeho mužov“, ale jednoducho ako ony bez rozdielu. Na dnešnú dobu je to možno nepredstaviteľné ako pre džendrových kresťanov.
Osobný vzťah s Bohom
Boh, ktorý je ochotný znášať obmedzenia, nám je blízky. Reálny. Pred zraniteľnosťou neuniká. Pre mňa osobne to znamená podporu, aby som bola schopná vidieť samu seba aj vo svojej nemohúcnosti, zlyhaniach, strachu z toho, že veci nemám pod kontrolou. Ak samu seba vidím ako Božie dieťa, vtedy dokážem vnímať ľudí, ktorí trpia chorobou, osamelosťou, odmietaním, ponižovaním, násilím - aj tam, kde by nemuseli. Na prekonanie našej vlastnej temnej noci sám musí vstúpiť do noci a robí z nej Veľkú noc. Rozvidnieva sa. Strach ustupuje. Ježišovi v jeho verejnom živote najviac prekážala tvrdosť ľudského srdca, zatemnenosť ducha. Peter Križan, predseda spoločenstva Otvorené kresťanstvo pre 21.
Nie je ťažké mať takúto vieru, lebo je nesporné, že tam, kde je plán, je aj inteligencia. Mnoho významných vedeckých kapacít dneška verí v Boha. Všetci zdôrazňujú tu istú základnú pravdu - Boh existuje. V slovách „Na počiatku Boh“ nachádzame základ bytia. Biblia sa nesnaží Boha dokázať - s jeho existenciou jednoducho počíta. To, že Boh je, dokazuje naša vlastná existencia, ako aj existencia života a vecí okolo nás. Každý následok musí mať svoju príčinu. V našom svete je určitý plán, takže tu musí byť i projektant. Všetko sa riadi prírodnými zákonmi a tie musia mať svojho zákonodarcu.
Hlboko do mysle a srdca každého jedinca vložil inštinktívne vedomie o svojej existencii. On je to „pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka“. Biblia hovorí, že náš Stvoriteľ hľadá príležitosti na nadviazanie osobnému vzťahu s každým z nás. Boh chce vstúpiť do osobného kontaktu i s tebou a stať sa aj tvojím priateľom.