Slovania, podobne ako iné staroveké národy, si nevedeli vysvetliť určité prírodné zákonitosti a spoločenské javy, a preto si vytvorili vlastných bohov. Títo bohovia boli často personifikáciou prírodných síl a aspektov života, ktorým Slovania pripisovali nadprirodzené schopnosti. Medzi najvýznamnejších bohov patrili Belboh, boh svetla a dobra, a Černoboh, boh tmy a zla.
Slovanské zvyky a tradície sa zachovali ústnym podaním. Všímali si zmeny počasia a striedanie období a potrebu spoločenského vyžitia vkladali do slávností a obradných rituálov, či už na počesť astronomického úkazu (slnovrat) alebo obety k bohom (hromnice).
Mapa rozšírenia Slovanov v 8. a 9. storočí.
Slovanský panteón
Slovania pochádzajú z územia ohraničeného riekami Visla a Dneper. V 5. storočí sa rozdelili na západných, východných a južných Slovanov. Panteón východných Slovanov tvorili: Perún, Džabog, Chors, Smargl, Stribog a Mokoš. Bohovia západných Slovanov boli pravdepodobne: Dažbog (Svarožič), Lada, Rod, Svarog, Perún, Morena a Veles. Polabskí (Porenut, Porevit, Prove, Rugievit, Svarožič-Radegast, Trojan a Živa) a pobaltskí (Belboh, Černoboh, Černohlav, Jarovit-Gerovit, Svantovít a Triglav) Slovania uctievali vlastných kmeňových bohov. Ich viera pretrvala najdlhšie, lebo kresťanstvo považovali iba za spôsob nadvlády Franskej ríše.
Medzi ďalších významných bohov patrili:
- Rod: Praotec, boh plodnosti, zrodu, zrodený z mora chaosu. Mal troch synov: Velesa, Perúna a Svaroga. S otcovým povolením sa Svarog stáva hlavným bohom. Ženský opak Roda sú Rožanice (pl.) - bytosti, ktoré určujú po narodení ľudský osud.
- Lada: Pramatka, manželka Svaroga, ochrankyňa žien a detí. Ženská podoba Roda.
- Svarog: Praboh, boh Slnka. S bohyňou Ladou mal synov Svarožiča a Dažboga.
- Svarožič: Ukladal otcovi nohy do postele, keď sa vrátil po celodennej práci. Neskôr prebral jeho funkciu ako hlavný Boh, otec neba. Poháňal Zlatohrivého vraníka zapriahnutého v koči, kde vozil Slnko alebo Mesiac. Mal guľu namiesto hlavy.
- Dažbog: Vladyka poludňajšej a rannej strany. Syn Svaroga. Bol miláčikom, krásny a obľúbený. Bol uctievaný všetkými slovanskými národmi. Niekde sa traduje, že je to tá istá osoba ako Svarožič.
- Perún: Boh búrky a úrody. Mal hroznú tvár, orlí zrak a medenú bradu. Význam per-un je 'kto silno bije'. Jazdil na voze ťahanom capom, či lietal po oblohe na veľkom mlynskom kolese. Jeho posvätný strom je dub. Na jeseň uzamyká Nebo a ide si odpočinúť na kameň - Alatir. U národov známy ako Perun (Rusko), Parom (Slovensko), Piorun (Poľsko), Perkunas (Litva), Perkons (Lotyšsko).
- Radegast: Boh pohostinnosti, plodnosti, úrody a niekedy i vojny a ohňa známi hlavne u Polabských Slovanov. Mal čiernu tvár.
- Veles: Boh - otec duchov a živej prírody (lebo duch = život). Boh - patrón dobytka a úrody, múdrosti a umenia. Litovský výraz 'véles' značí duše mŕtvych, prípadne až boha podsvetia.
- Morena: Bohyňa zimy a smrti. Koniec vlády začína s jarou, kedy ju ešte stále podľa pretrvávajúcej tradície zapália a hodia do rieky. U národov známa ako Čuma (Rusko), Dzuma (Poľsko), Kuga (južný slovania).
- Chors: Bol zrejme protipólom Svaroga, boha Slnka. Je to teda boh Mesiaca a noci.
- Mokoš: Často bola zobrazovaná ako priadka s veľkou hlavou a dlhými rukami, ktorými spriadala vlákna osudu. Aby si ju ľudia nepohnevali, nesmeli pľuvať na zem a na jar zapichovať koly do zeme.
- Stribog: Boh vetra a búrok. Ľudia verili, že keď je búrka, tak spolu z početnými synmi jazdia opití po kraji na koňoch.
Belboh: Boh svetla a dobra
Belboh, ktorého meno znamená "biely boh", bol vnímaný ako boh svetla, dňa a dobra. Bol symbolom šťastia, úrody a prosperity. Ľudia verili, že Belboh prináša úspech a ochranu pred zlými silami. Zobrazovali ho ako starého muža s bielou bradou, oblečeného v bielom rúchu, ktorý rozdáva bohatstvo a požehnanie. Bol uctievaný ako ochranca úrody a darca svetla.
Belboh, boh svetla a dobra.
Černoboh: Boh tmy a zla
Černoboh, ktorého meno znamená "čierny boh", bol protikladom Belboha. Bol bohom noci, tmy a zla. Symbolizoval nešťastie, choroby a smrť. Ľudia verili, že Černoboh prináša pohromu a nešťastie. Zobrazovali ho ako temnú postavu s čiernou tvárou, ktorá rozsievala strach a hrôzu. Bol vnímaný ako príčina všetkých nešťastí a zlých udalostí.
Černoboh, boh tmy a zla.
V dobe zimného slnovratu vždy Belboh (boh dňa) porazil Černoboha (boha noci) a prevzal od neho kontrolu nad riadením denného cyklu.
Slovanské sviatky a rituály
Slovania mali bohatý kalendár sviatkov a rituálov, ktoré boli spojené s uctievaním bohov a prírodných cyklov. Medzi najvýznamnejšie sviatky patrili:
- Hromnice: Tento sviatok bol v znamení Perúna. Kládli sa dubové ohne, z ktorých neskôr vzišlo zapaľovanie sviečok - hromničiek. Slúžili ako ochrana pred záhrobnými duchmi a preto horeli aj pri smrteľnej posteli.
- Fašiangy (čes. masopust): V tomto období sa organizovali svadby, zabíjačky, zábavy. Dedinčania sa prezliekali do masiek (turoň, koza, medveď...).
- Jarná rovnodennosť (Svätenie jari): U nás sa vynášala Morena, bábka sa podpálila a hodila do rieky za sprievodu výsmešných pospevkov. Lužický Srbi vynášali Smjerc, bábku obliekli do vecí osoby, ktorá naposledy zomrela a hádzali do nej kamene. Následne ju utopili v rieke v susednej dedine. V Ukrajine zdobili Ljalju (dievča prezlečené za bohyňu jari) - zelené ratoleste, kvetinový veniec.
- Obradná orba: Vzdávala sa pocta zemi, aby bol úspešný rok. Bulhari poriadali kukerské hry. Kuker (mužská postava so zverskou maskou a dreveným falusom) si vzal ženu, ktorá neskôr predstierala tehotenstvo a pôrod. Súčasťou bola aj orba polí. Všetko to malo zaručiť úrodnosť.
- Rusadlie: Oslavovanie prechodu jari do leta. Rusalky vtedy chodili a ľuďom dávali hádanky a kto ich neuhádol, bol utopený, či dobitý k smrti. Pred týmito bytosťami chránili byliny ako mäta, ligurček, palina. Východní Slovania spravili slamenú Rusalku a na poli s ňou bojovali, až kým sa neroztrhala. Slamu nechali na poli. U iných národoch bola Rusalkou mladá breza, na ktorú vešali stužky.
- Turíce: Zádušné sviatky (na Ducha), ľudia chodili v maskách, stavali máje, volili dedinských kráľov a kráľovné.
- Letný slnovrat (Vajano): O polnoci pred Vojanom sa dievky pozerali do vody, aby našli svojho ženícha, či sa vyzliekali nahé a pozorovali hladinu. Iná povera vraví, že na svätojánsku noc, ktorá je plná mágie, čarov a kúziel, si musí dať deva pod vankúš 9 kvetín a prisní sa jej ten pravý. Potom sa na každú svetovú stranu zakladali Jánske ohne, cez ktoré sa skákalo a následne tancovalo v pahrebe (zachované v Bulharsku). Kto sa nepopálil, bol duševne čistý. V Rusku bolo dievča so zaviazanými očami, ktoré rozdávalo vence. Tá, ktorú chytila, keď sa k nej rozbehli, stratila možnosť na skorú svadbu.
Tieto sviatky a rituály boli dôležitou súčasťou života starých Slovanov a pomáhali im udržať si spojenie s prírodou a svojimi bohmi.