Víno má na Slovensku bohatú históriu, ktorá siaha až do 6. storočia pred naším letopočtom. Dodnes máme lokality, ktoré sú na pestovanie hrozna ideálne, pričom každá z nich ponúka špecifické vlastnosti a jedinečné pivnice, ktoré stoja za návštevu. V každej oblasti môžete ochutnať trošku iné víno, a čo je najdôležitejšie, v každej oblasti organizujú podujatia, vďaka ktorým môžete prísť, víno spoznať, vychutnať a zažiť.
Svätý Lukáš Evanjelista (18. 10.) nám pripomína, že "Čo je pred svetom slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil mocných." (1 Kor 1,27.) Platí to osobitne o krehkej karmelitánskej svätici - sv. Terézii z Lisieux.
Tradícia a Pamiatka Zosnulých
V Cirkvi sa spomína na zosnulých v liturgických modlitbách, čo je tradícia siahajúca až do apoštolských čias. Zvyk prinášať modlitby a obety za zosnulých pochádza zo Starého zákona. Sväté písmo chváli tento zvyk ako svätý a zdravý či zbožný, ako sa píše v Druhej knihe Makabejcov (12, 44 - 45): „Veď keby sa nebol nádejal, že padlí raz budú vzkriesení, bolo by bývalo zbytočné a nerozumné modliť sa za mŕtvych… Svätá a nábožná to myšlienka! Preto nariadil túto zmiernu obetu za mŕtvych, aby boli zbavení hriechu.“
V Katolíckej cirkvi sa spomienka na zosnulých považuje za jeden z hlavných skutkov milosrdenstva. Všetky rané liturgie Cirkvi, vrátane tej najstaršej, Liturgie svätého Jakuba, obsahujú modlitbu za zosnulých. V liturgiách svätého Bazila Veľkého († 379) a svätého Jána Zlatoústeho († 407) sú tiež zahrnuté modlitby za zosnulých.
Preto otcovia Druhého vatikánskeho koncilu oprávnene vyhlásili, že Cirkev „už od prvých storočí kresťanstva veľmi nábožne pestovala pamiatku zosnulých“ a „prednášala za nich modlitby“ (porov. Konštitúcia o Cirkvi Lumen Gentium, č. 50).
V byzantskom obrade si na zosnulých spomíname každodenne na božskej liturgii bezprostredne po premeneni/konsekrácii prosbou: „A rozpomeň sa na všetkých, čo zosnuli v nádeji na vzkriesenie a večný život (tu spomína mená zosnulých, ktorých chce). Daruj im pokoj tam, kde žiari svetlo tvojej tváre“ (Liturgia sv. Jána Zlatoústeho).
V našom liturgickom kalendári sú soboty osobitným spôsobom venované modlitbe za zosnulých. Synaxár, ktorý nasleduje svätého Jána Damaského, nám poskytuje tento dôvod: „Sabat (sobota) v hebrejčine znamená odpočinok, keďže v tento deň Boh odpočíval od svojej práce (Gn 2, 2 - 3). Pri spomienke na našich zosnulých neustále prosíme Boha, aby im dal večný odpočinok, pretože podľa Svätého písma vstúpiť do Božieho odpočinku znamená pripojiť sa k nemu vo večnom živote šťastia (Hebr 4, 3 - 11; Zjv 14, 13).
V súlade s tým byzantská cirkev od 9. storočia zaviedla osobitný deň modlitby za zosnulých, ľudovo známy ako „zádušná sobota“ (gr. psycho-sabbaton), čo v doslovnom preklade znamená dušičková sobota. V byzantskom liturgickom roku je päť zádušných sobôt: Mäsopôstna sobota, Druhá, Tretia a Štvrtá sobota Veľkého pôstu a Sobota pre Päťdesiatnicou.
Mäsopôstnu sobotu ako osobitný deň modlitby za zosnulých možno vystopovať až do 6. a 7. storočia, teda do obdobia, keď vznikol Typikon sv. Sávy. Synaxár (= liturgický opis sviatku alebo spomienky) toho dňa vychádza z traktátu O tých, ktorí zomreli vo viere, ktorý sa pripisuje svätému Jánovi Damaskému (porov. Migne, PG. 95, 256 - 265).
V Mäsopôstnu nedeľu si liturgicky pripomíname Posledný súd (Mt 25, 31 - 46). Keď bola v 9. storočí v základe zostavená Trioda (= liturgická kniha pre veľkonočný/paschálny cyklus), tak aj Druhá, Tretia a Štvrtá sobota Veľkého pôstu boli venované spomienke na zosnulých. Dôvody na voľbu týchto dní boli nasledovné:
- vynahradiť aliturgické dni Veľkého pôstu, pretože v liturgii vopred posvätených darov, ktorá je predpísaná na Veľký pôst, nie je spomienka na zosnulých;
- pripomenúť nám našu vlastnú smrť a urobiť naše kajúcne cvičenia počas Veľkého pôstu zmysluplnejšími;
- dať nám príležitosť konať dobré skutky v mene našich zosnulých veriacich a obnoviť našu lásku k nim.
V Sobotu pred Päťdesiatnicou si pripomíname „všetky zosnulé duše od Adama“ (porov. Liturgikon). Zostúpením Svätého Ducha, ktoré si pripomíname v Nedeľu Päťdesiatnice, sa zavŕšila ekonómia našej spásy.
Od začiatku kresťanstva viedli miestne cirkvi evidenciu svojich žijúcich členov, ako aj tých, ktorí zomreli. Tieto matriky boli skladacie tabuľky z dreva, slonoviny alebo drahých kovov, umelecky zdobené rezbami a spojené krúžkami. Sú známe ako diptychy, čo pochádza z gréckeho slova diptychon, ktoré znamená niečo zložené na dve časti. V Cirkvi sa používali na spomínanie živých a mŕtvych pri božskej liturgii od 4. storočia.
V byzantskej cirkvi zohrávali tieto diptychy dôležitú rolu, pretože sa z nich odstraňovali mená heretikov a exkomunikovaných, ktorí boli zároveň vylúčení z liturgických modlitieb. Niekedy v priebehu 14. storočia sa začali používať dlhšie zoznamy mien zosnulých. Tieto zoznamy sa nazývali „hramoty“, z gréckeho slova grammata, čo znamená „písaný list“ alebo „písomný dokument“.
Zoznam zosnulých členov rodiny, vyhotovený vo forme brožúry, sa nazýval pomjanik, čo pochádza z cirkevnoslovanského pomjanuti, ktoré znamená „pamätať“, a používal sa pri bohoslužbách za zosnulých.
Zvyk vyhlasovať mená zosnulých počas liturgických bohoslužieb, ako je uvedené vyššie, možno vysledovať už v prvých storočiach kresťanstva. Už v 4. storočí tento zvyk dôrazne obhajoval svätý Epifán († 403) ako „pevne zavedenú tradíciu“ v Cirkvi. Tento úctyhodný zvyk nám odovzdali naši predkovia ako súčasť nášho krásneho duchovného dedičstva.
Každoročne tesne pred Mäsopôstnou sobotou rodiny odovzdajú farárovi zoznamy svojich zosnulých blízkych (hramoty) s prosbou, aby boli spomenutí na bohoslužbách za zosnulých v zádušnú sobotu. A svätý Ján Zlatoústy nás uisťuje: „Je to veľká česť byť hodný zmienky, keď prebieha slávenie svätých Tajomstiev“ (Homília na Skutky apoštolov 21, 4).
Svätý Gregor z Nazianzu († 390) po pohrebných obradov svojho brata Cézaria zakončil svoju pohrebnú reč týmito slovami: „Časť môjho pohrebného daru je teraz dokončená. Zvyšok zaplatíme tým, že každý rok, kým budeme žiť, budeme za neho obetovať naše pocty a spomienky!“ (Reč VII, 17).
| Sviatok | Dátum | Význam |
|---|---|---|
| Mäsopôstna sobota | Pohyblivý | Deň modlitieb za zosnulých |
| Druhá, Tretia a Štvrtá sobota Veľkého pôstu | Pohyblivé | Spomienka na zosnulých počas pôstu |
| Sobota pred Päťdesiatnicou | Pohyblivý | Spomienka na všetky zosnulé duše |
Svätý Urban a Vinice
Aj my sme si 24. mája pripomenuli sviatok Sv. Urbana, o ochranu našich vinohradov. Svätý Urban je patrónom vinohradníkov a vinárov. Je to deň, kedy sa vinári modlia za dobrú úrodu a ochranu pred nepriaznivými vplyvmi počasia.
Na Slovensku sa v tento deň konajú rôzne oslavy a podujatia spojené s vínom a vinohradníctvom.
Otvorené pivnice na sv. Urbana® 2021
Vajnorský vinohradnícky spolok obnovil tradíciu požehnania vinohradu na sviatok sv. Urbana a s tradíciou požehnania mladého vína na sv. Martina. Obe tieto tradície náš spolok obnovil a snaží sa ich udržať aj do budúcna. Aj preto vás pozývame o dva týždne 24.5.2025 o 15.00 hod na oslavu sv. Urbana.
Vinárske Podujatia a Festivaly na Slovensku
Počas roka sa na Slovensku koná množstvo vinárskych podujatí a festivalov, ktoré oslavujú víno a vinársku kultúru.
Tu je niekoľko najzaujímavejších:
- Piknik pod hviezdami v Šenkviciach: Klasické podujatie s ochutnávkou vín od viac ako 10-tich šenkvických vinárov.
- Festival vína v Banskej Štiavnici: V pivniciach štiavnických hotelov a penziónov budete môcť ochutnať naturálne vína rôzneho druhu a značiek.
- Dudinské otvorené pivnice: Obľúbené podujatie, ktoré vás zavedie do zákutí ôsmych vinárskych pivničiek, kde spoznáte krásu práce miestnych vinárov a ochutnáte víno zrejúce na tufovom podloží.
- Malokarpatská vínna cesta: Sprístupní až 130 pivníc, kde môžete ochutnať pestrú ponuku vín.
- Svätomartinské dni v Bratislave: Festival, ktorý pokračuje v dlhoročnej tradícii prezentovania a ochutnávania mladého vína.
Starostlivosť o Vinice
Veľa práce je za potreby, kým sa na stôl dostanú strapce sladkého dozretého hrozna. Sady a vinice sa chystajú na regeneráciu svojích síl a využívajú chvíľu pokoj. Stromy a vinič stoja. Nič nenechajú na náhodu a čakajú na priaznivé podmienky počasia, zimné obdobie, aby na jar bola znovu užitočná pre ľudí. kolobeh ponúka prírode nádej a tým je život pre človeka výnimočnejší.
Vinohrady nevnímame ako továreň na výrobu vína, ale hlavne ako prírodu a preto sa staráme nie len o samotné vinice, ale aj okolie, ktoré sa snažíme upravovať a hlavne odpratávať čierne skládky po neporiadnych občanoch.
Pred príchodom zimy je dôležité chrániť vinice pred mrazom a chorobami. Počas rezu viniča sa treba riadiť zásadami a postupmi, ktoré zabezpečia kvalitu aj úrodu. Kvalitný rez sa odporúča robiť najskôr 6 týždňov po opade listov a treba vedieť ochrannú lehotu prípravku, aby sa predišlo poškodeniu očiek.
Prípravky na ochranu viniča treba striedať, aby nevznikla rezistencia. Cenove sú prístupné vo veľkom balení. Všetky dôležité informácie sú napísané na etikete prípravku a uvedené sú dávky a účinné látky.
tags: #svaty #peter #vysvatenie #novych #vin