Otázka existencie Boha po holokauste je jednou z najťažších a najbolestivejších otázok v teológii a filozofii. Holokaust, systematické vyvražďovanie šiestich miliónov Židov počas druhej svetovej vojny, predstavuje hlbokú výzvu pre tradičné predstavy o Bohu ako všemohúcom, vševidiacom a milosrdnom. Ako mohol Boh dopustiť takúto hrôzu? Táto otázka vyvoláva množstvo teologických a filozofických odpovedí, ktoré sa snažia vysvetliť alebo ospravedlniť Božie konanie alebo nekonanie.
Richard Dawkins a Richard Swinburne: Diskusia o teodícii
Preklad knihy Richarda Dawkinsa "The God Delusion" vyvolal rozsiahlu diskusiu o existencii Boha a probléme zla. Dawkins v tejto knihe kritizuje teodíciu, pokusy ospravedlniť utrpenie vo svete riadenom Bohom. Richard Swinburne, filozof a teológ, odpovedal na Dawkinsove komentáre k jeho spisom a názorom. Swinburne sa pokúsil ospravedlniť Boha, že nezasiahol, aby zastavil holokaust, argumentujúc, že Boh dal ľuďom slobodnú vôľu voliť medzi dobrom a zlom, a súčasne značnú zodpovednosť za seba a všetkých ostatných. Táto sloboda však povoľuje hromadu utrpenia.
Swinburne tiež uviedol, že "príliš veľa dôkazov (o existencii Boha) by pre nás nebolo dobre", a že sa máme spoliehať na neurčitosť pravdepodobnosti existencie Boha a nie na úplnú istotu. Kritizuje Dawkinsov názor, že boh, ktorého postuluje, je jednoduchá bytosť.
Hlavné body Swinburnovej odpovede na Dawkinsovu kritiku:
- Boh nemôže robiť to, čo je logicky nemožné.
- Slobodná vôľa človeka je dôležitá, aj keď spôsobuje utrpenie.
- Neurčitosť pravdepodobnosti existencie Boha je pre nás lepšia ako úplná istota.
Arnold Fruchtenbaum a mesiánski veriaci
Arnold Fruchtenbaum, odborník na teológiu mesiánskych veriacich, sa narodil v Sovietskom zväze a prežil holokaust. Ako trinásťročný uveril, že Ježiš je Mesiáš. Fruchtenbaum zdôrazňuje, že mesiánski veriaci, ktorí sú Židia, ktorí uverili v Ježiša, sa snažia zachovávať aj Tóru, teda päť kníh Mojžišových v Starom zákone. Tiež poukazuje na to, že pre kresťana je kríž znakom vykúpenia, ale pre Žida je to znak, v mene ktorého boli Židia vraždení.
Fruchtenbaum založil Ariel Ministries s cieľom hlásať evanjelium medzi židovským ľudom a vyučovať Sväté písmo aj z hľadiska židovskej perspektívy. Odmieta teológiu náhrady, podľa ktorej kresťanská cirkev nahradila Izrael v Božích očiach.
Arménska genocída ako inšpirácia pre ďalšie zlo
Arménska genocída v rokoch 1915 až 1918 si vyžiadala 1 500 000 nevinných ľudských životov. Bola to práve arménska genocída, ktorá poslúžila ako precedens a inšpirácia nacistom. Adolf Hitler v známom prejave pred inváziou do Poľska cynicky poznamenal: „Kto si dnes ešte spomenie na vyhladenie Arménov?“ Osmanská ríša na čele s troma mužmi, hlavne mužom menom Enver Paša, vytvorila odpornú mašinériu na vyvraždenie nemoslimského, kresťanského národa - Arménov.
Mapa zobrazujúca centrá deportácií a masakrov počas Arménskej genocídy
Základný cieľ oboch genocíd bol rovnaký a prostriedky tiež. Osmani zriadili 25 koncentračných táborov a vymysleli pochody smrti. Keď v septembri 1915 poslal turecký minister vnútra inštrukcie na tému čo robiť s Arménmi, zneli takmer rovnako ako rozkazy, ktoré boli neskôr vydávané jednotkám SS.
Arménska genocída nebola len brutálnym vojenským aktom. Bola to systematická likvidácia kresťanského národa žijúceho v prevažne moslimskej Osmanskej ríši. Vyvražďovanie mužov, deportácie žien a detí do púšte, znásilňovanie, hladomory, masové pochody smrti - to všetko bolo dôsledkom štátnej politiky zameranej na vyhladenie národa, ktorého identita bola spätá nielen s iným jazykom a kultúrou, ale aj s kresťanskou vierou.
Pretože každá genocída, ktorá nie je uznaná, sa stáva potenciálnym vzorom pre ďalších tyranov. Arménska genocída by nemala byť len kapitolou v historických knihách. Mala by byť varovaním. Svedectvom o tom, čo sa stane, keď sa spojí protikresťanský fanatizmus, vyhrotený nacionalizmus a mlčanie sveta.
Pápež Benedikt XVI. a polemika o ateizme
V októbri sa konal v Assisi Medzinárodný deň modlitby za mier. Pápež na ňom pripustil, že aj náboženské idey majú v sebe konfliktný potenciál, poskytujúc motívy a ospravedlnenie pre násilie. Pápež však vo svojej reči vrátil k dávno bežnej polemike proti svetonázoru nenáboženských a sekulárnych spoločností tvrdením, že odmietanie viery v nadprirodzeno ľudské bytosti znevažuje. Povedal, že existencia nemeckých koncentračných táborov bola dôsledkom takého nepoznania Boha.
Táto absurdná polemika uráža milióny občanov bez konfesionálnej príslušnosti, ktorí sa riadia pozitívnymi etickými zásadami a angažujú sa za existujúce spoločenské usporiadanie bez toho, žeby k tomu priberali náboženstvo, a to nielen v Nemecku. Vydávať holokaust za ateistický fenomén je ‚perfídny akt cirkevného kniežaťa, ktorý znehodnocuje jeho predošlé vety‘. Vzhľadom na antisemitizmus, udomácnený v Európe počas storočí práve postojom kresťanstva k Židom, nemá také prekrucovanie histórie nijaký vedecký podklad.
Opakovaný pokus pápeža démonizovať ateistov a nenáboženské spoločnosti sa dá chápať aj ako výraz strachu pred po celom svete postupujúcou sekularizáciou, ktorá je výsledkom výdobytkov vedy a šírenia poznatkov. Nemá zabúdať, že od začiatku nacistickej diktatúry boli medzi prvými zakázané a prenasledované organizácie ateistov a iných voľnomyšlienkarov.
tags: #boh #existuje #aj #napriek #holokaustu