Prológ štvrtého evanjelia nám pripomína aj odmietnutie božského Slova „tými“, ktorí „ho neprijali“ (Jn 1, 11). Neprijať ho znamená nepočúvať jeho hlas, nepripodobniť sa Logu. Naopak, tam, kde sa človek napriek svojej krehkosti a hriešnosti úprimne otvorí pre stretnutie s Kristom, začína sa radikálna premena: všetkým, „ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi“ (Jn 1, 12). Prijať slovo znamená nechať sa ním formovať, takže sa mocou Ducha Svätého pripodobňujeme Kristovi, jednorodenému Synovi, ktorý pochádza od Otca (porov. Jn 1, 14). Je to počiatok nového stvorenia, v ktorom sa rodí nový ľud.
Tí, čo veria, teda ktorí žijú v poslušnosti viery, sa „zrodili z Boha“ (Jn 1, 13) a stávajú sa účastnými na Božom živote: synmi v Synovi (porov. Gal 4, 5 - 6; Rim 8, 14 - 17). Tu sa pred nami vynára tvár Cirkvi, ktorá sa črtá ako skutočnosť definovaná prijatím Božieho Slova, ktoré sa stalo telom a prišlo si postaviť medzi nami svoj príbytok (porov. Jn 1, 14). Tento príbytok Boha medzi ľuďmi, táto shekinach (porov. Ex 26, 1), vyjadrená v starozákonných predobrazoch, sa teraz napĺňa definitívnou prítomnosťou Boha medzi ľuďmi v Kristovi.
Vzťah medzi Kristom a Cirkvou
Vzťah medzi Kristom, Slovom Otca, a Cirkvou nemožno pochopiť jednoducho v kategóriách minulosti. Ide o životný vzťah, do ktorého je každý veriaci povolaný osobne vstúpiť. Hovoríme totiž o prítomnosti Božieho Slova tu a medzi nami: „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28, 20). Ako vyhlásil pápež Ján Pavol II., „paralela Kristových čias s človekom ktorejkoľvek doby sa uskutočňuje v jeho tele, ktorým je Cirkev: preto Pán prisľúbil svojim učeníkom Ducha Svätého, ktorý im pripomenie jeho prikázania a bude o nich poúčať (porov. Jn 14, 26) a stane sa začiatkom prýštiacim do nového života vo svete (porov. Dei Verbum vyjadruje toto tajomstvo biblickými termínmi snubného dialógu: „Boh, ktorý kedysi prehovoril, neprestajne sa zhovára s nevestou svojho milovaného Syna a Duch Svätý, skrze ktorého živý hlas evanjelia zaznieva v Cirkvi a prostredníctvom nej vo svete, uvádza veriacich do plnej pravdy a dáva Kristovmu slovu bohato v nich prebývať (porov.V skutočnosti tu ide o dynamickú definíciu života Cirkvi: „Týmito slovami koncil poukazuje na určujúci aspekt Cirkvi, ktorá je spoločenstvom, ktoré počúva Božie slovo a hlása ho. Cirkev nežije zo seba samej, ale z evanjelia a z evanjelia vždy a nanovo čerpá smer svojho putovania. Cirkev sa tak javí ako prostredie, v ktorom môžeme prostredníctvom milosti zakúšať to, o čom hovorí Jánov Prológ: „tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi“ (Jn 1, 12).
Božie Slovo v liturgii
Treba venovať pozornosť predovšetkým posvätnej liturgii. Práve ona je privilegovaným prostredím, v ktorom Boh ku nám hovorí v prítomnosti nášho života, hovorí dnes k svojmu ľudu, ktorý ho počúva a odpovedá mu. Každý liturgický úkon je svojou povahou spätý so Svätým písmom. Potvrdzuje to konštitúcia Sacrosanctum concilium, ktorá hovorí, že „v liturgickom slávení má najväčší význam Sväté písmo. Preto „liturgické slávenie sa stáva nepretržitým, plným a účinným ohlasovaním samého Božieho slova.Cirkev totiž vždy dávala najavo presvedčenie, že v liturgickom úkone Božie slovo sprevádza vnútorné pôsobenie Ducha Svätého, ktorý ho robí účinným v srdciach veriacich. V skutočnosti je to vďaka Duchu Potešiteľovi, že „sa Božie slovo stáva základom liturgického slávenia a pravidlom i podporou celého života. Činnosť tohto Ducha… každému do srdca vnuká to, čo sa v ohlasovaní Božieho slova oznamuje celému zhromaždeniu veriacich. Z toho vidíme, ako je na pochopenie Božieho slova potrebné chápať podstatnú hodnotu liturgických úkonov a prežívať ich. Tu sa prejavuje aj múdra pedagogika Cirkvi, ktorá hlása a počúva Sväté písmo v rytme liturgického roka. Toto rozloženie Božieho slova v čase nastáva najmä v eucharistickom slávení a v liturgii hodín. Povzbudzujem preto pastierov Cirkvi a pastoračných asistentov, aby sa svojím pôsobením pričinili o to, aby všetci veriaci boli vychovávaní zakúšať hlboký zmysel Božieho slova, ktoré sa počas roka podáva v liturgii a ukazuje nám základné tajomstvá našej viery. Od toho závisí aj správny prístup k Svätému písmu.
Sviatosť a Božie Slovo
Keď biskupská synoda uvažovala o význame liturgie pre pochopenie Božieho slova, synodálni otcovia chceli zdôrazniť aj vzťah medzi Svätým písmom a vysluhovaním sviatostí. V pastoračnej praxi však nie vždy sú si veriaci vedomí tohto spojiva medzi gestom a slovom. Vo vzťahu medzi slovom a sviatostným gestom sa prostredníctvom performatívneho charakteru samotného Slova prejavuje pôsobenie Boha v dejinách. V dejinách spásy sa totiž neoddeľuje to, čo Boh hovorí a čo koná; jeho slovo sa javí ako živé a účinné (porov. Hebr 4, 12), čo napokon znamená aj samotný hebrejský výraz dabar. Pri liturgickom slávení tak isto stojíme zoči-voči jeho slovu, ktoré uskutočňuje to, čo hovorí. Výchova Božieho ľudu k tomu, aby objavil performatívny charakter Božieho slova v liturgii, pomáha zachytávať Božie pôsobenie v dejinách spásy a v životných udalostiach každého jednotlivca.Čo bolo povedané o vzťahu medzi Slovom a sviatosťami vo všeobecnosti, nadobúda ešte hlbší zmysel v súvislosti s eucharistickým slávením. Veď vnútorná jednota medzi Slovom a Eucharistiou je zakorenená v samotnom svedectve Svätého písma (porov. V tomto súvise máme na mysli veľkú Ježišovu reč o chlebe života v kafarnaumskej synagóge (porov. Jn 6, 22 - 69), ktorej pozadím je porovnanie medzi Mojžišom a Ježišom, medzi tým, ktorý hovoril s Bohom z tváre do tváre (porov. Ex 33, 11), a tým, ktorý zjavil Boha (porov. Jn 1, 18). Reč o chlebe totiž poukazuje na Boží dar, ktorý Mojžiš získal pre svoj ľud v manne na púšti a ktorým v skutočnosti je Torah, životodarné Božie slovo (porov. Ž 119; Prís 9, 5). Ježiš v sebe samom napĺňa dávny predobraz: „Boží chlieb je ten, ktorý zostúpil z neba a dáva svetu život… Ja som chlieb života“ (Jn 6, 33 - 35). Tu sa „zákon stal osobou.
V kafarnaumskej reči sa prehlbuje Jánov Prológ: ak sa v ňom Boží Logos stáva telom, tu sa toto telo stáva „chlebom“, ktorý sa dáva za život sveta (porov. Jn 6, 51). Naznačuje tak dar, ktorý Ježiš učiní zo seba samého v tajomstve kríža a potvrdzuje ho výrokom o svojej krvi, ktorá bude daná ako „nápoj“ (porov. Jn 6, 53). Tak sa v tajomstve Eucharistie ukazuje, čo je pravou mannou, pravým chlebom z neba: je to Logos Boha, ktorý sa stal telom a dal seba samého za nás vo veľkonočnom tajomstve.
Lukášovo rozprávanie o emauzských učeníkoch nám umožňuje ďalšiu hlbšiu reflexiu o vzťahu medzi počúvaním slova a lámaním chleba (porov. Lk 24, 13 - 35). Ježiš im vyšiel v ústrety v deň po sobote, vypočul si slová ich sklamanej nádeje, a keď sa stal spoločníkom na ich ceste, „vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo“ (24, 27). Títo dvaja učeníci sa začínajú pozerať na Písma novým spôsobom spoločne s týmto pocestným, ktorý sa tak nečakane stáva spoločníkom ich života. To, čo sa udialo pred niekoľkými dňami, sa už nejaví ako prehra, ale ako naplnenie a nový začiatok. No ani tieto slová akoby dvom učeníkom nestačili. Lukášovo evanjelium hovorí, že „sa im otvorili oči a spoznali ho“ (24, 31) až potom, keď Ježiš vzal chlieb, vzdával vďaky, lámal ho a dával im ho, kým dovtedy „ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali“ (Lk 24, 16). Ježišova prítomnosť najskôr slovami a potom gestom lámania chleba umožnila učeníkom, aby ho spoznali a mohli tak znova zakúšať, čo predtým prežívali spolu s ním: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“ (24, 32).
Dôležitosť poznania Božieho slova
Počas vekov sa ľudia stále snažili prísť na skutočný význam výrokov v Božom Slove. Keďže musí byť len jedna pravda, má ju Boh, nie človek. Existujú zjavené pravdy, ktoré boli ukryté počas vekov. Nikto, kto zapiera Syna, nemá ani Otca; kto vyznáva Syna, má aj Otca. Ten, kto má Syna, má život; kto nemá Syna Božieho, nemá života. Každý, kto ide ďalej a nezostáva v učení Kristovom, nemá Boha. Kto zostáva v učení Kristovom, ten má Otca i Syna. Ježiš povedal: Keď vy zostanete v Mojom Slove, vpravde ste Mojimi učeníkmi a poznáte pravdu, a PRAVDA vás vyslobodí. Dozvedieť sa pravdu vyslobodzuje. Pravda je Božie Slovo.Keď Boh na začiatku povedal, “Nech je svetlo,” to bola pravda, a preto sa to muselo stať. Boh veril Svojmu vlastnému Slovu. On povedal, že keď ZOSTANEME v Jeho Slove (nielen keď letmo pozrieme, keď povrchne berieme Jeho výroky) vtedy spoznáme pravdu a TÁ PRAVDA nás vyslobodí. My sa nedokážeme vyslobodiť. Satanovi sa s úspechom darilo počas vekov pred ľuďmi zakrývať Božiu pravdu, a držať ich v temnosti. On vie, že pravda vyslobodzuje a preto ju nenávidí.
Božie Slovo ako inšpirovaná zbierka kníh
Keď hovoríme o Božom Slove musíme si uvedomiť, že týmto termínom označujeme dve skutočnosti: Božie Slovo ako II. Božská Osoba, teda Logos a tiež Božie slovo ako inšpirovaná zbierka kníh. V arabskom jazyku by sme mohli kľudne použiť slovo Qurán (Korán), lebo podľa ortodoxného učenia Islamu je Korán nestvorené Božie Slovo, existujúce od večnosti.Abu Hanífa (+ r. 767), takto zhrnul moslimské učenie: „Korán je reč Božia. Aj my veríme, že Boh má svoje Nestvorené Slovo, ktorým vyslovuje Seba Samého, aj keď nesúhlasíme s obsahom islamského Koránu. Týmto Slovom je Boží Syn, jeden zo svätej Trojice, ktorý je jednej podstaty s Otcom, preexistuje pred stvoreným svetom. Je Živou Osobou a zároveň Nezrušiteľným a Neodvolateľným Slovom. Božie Slovo je Pravda a Život, je zároveň jediným a absolútne dokonalým Božím Činom. Božie Slovo stojí v základoch stvoreného sveta, lebo všetko povstalo Božím Slovom a stojí aj v základoch ľudského svedomia. Je večným Božím Zákonom, ktorým sa má riadiť celý stvorený svet. Obsahuje v sebe celú pravdu o Bohu ale i o stvorenom svete.
Božie Slovo je živé a účinné
Sv. V liste Hebrejom počujeme: „Živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako dvojsečný meč: preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca. A niet tvora, ktorý by bol preň neviditeľný. Všetko je obnažené a odkryté pred očami toho, ktorému sa budeme zodpovedať.“ (Hebr 4,12-13). Božie Slovo je Živé a Účinné. Pôsobí z vlastnej svojej podstaty a pôsobí tiež preto, lebo preniklo do vnútra ľudskej duše skrze vieru, ktorá si je istá. Len takto prijaté Božie Slovo môže naplno rozvinúť svoju účinnosť vzhľadom k nám.Dokiaľ neuveríme, že sme objektom Boha - Lásky, tak sa z toho nebudeme vedieť radovať. Ak uveríme, budeme spasení. U Boha nieje rozdiel medzi slovom a činom. Boh to čo hovorí, súčasne tvorí. Božie Slovo je živou a účinnou skutočnosťou a to natoľko, že ak sa mu svojou vôľou nepostavíme na odpor, tak sa v našich životoch presadí. Ako je ľudské slovo nesené ľudským dychom, tak Božie Slovo je nesené Božím Duchom. Panna Mária nás učí správnemu postoju voči Božiemu Slovu, ktoré je zároveň príkazom ale aj činnou mocou. Nehovorí sebavedome: „Ja to urobím!“, ani pochybovačné: „To sa nedá!“, ale pokorné a odovzdané: „Nech sa mi stane podľa tvojho Slova“. Boh je dosť mocný, aby v nás dokonal svoje Slovo.
Slovo Božie sa môže na svojej ceste prenikania do nášho života zastaviť v nás na dvoch miestach. Prvou chybou je ak sa zastaví v hlave a neprejde do srdca. Druhou chybou je ak zo srdca neprejde do rúk, do činov. Ak sa Božie Slovo na svojej ceste v nás zastaví, či už v hlave alebo v srdci a neprejde do rúk, vyvíja nepríjemný tlak, ktorý nás môže dusiť a ochromovať namiesto toho, aby nám Slovo dávalo život. Ale každé Slovo, ktoré cez uši a hlavu vstúpilo do srdca a z neho prešlo do rúk, nám dáva ešte väčšiu vieru a odvahu k nasledovaniu.
| Aspekt Božieho Slova | Popis |
|---|---|
| Živé a účinné | Preniká do srdca a duše človeka, mení život. |
| Inšpirované | Duchom Svätým vdýchnuté, nesie Božiu pravdu. |
| Súčasť liturgie | Základ liturgického slávenia. |
| Spása | Vedie k poznaniu pravdy a vyslobodeniu. |
Ako študovať Bibliu: Úroveň pre začiatočníkov - Workshopy Impact
Ako počúvať Boží hlas
* Čítať a študovať Božie slovo.* Modlitba spojená s rozjímaním.* Počúvať Boží hlas cez ľudí.* Počúvať Boží hlas cez sny a videnia.* Počúvať Boží hlas cez svedomie.* Prosiť o to, aby nám Boh otvoril duchovné zmysly (oči aj uši).Tí, ktorí skutočne poznajú Boha, sa naučili rozpoznať Jeho hlas medzi všetkými ostatnými. On chce, aby si si bol stopercentne istý, že sa s tebou túži rozprávať. Nie je to tak dávno, čo mi Pán ukázal, ako stále pochybujem, že som počul práve Jeho hlas prihovárať sa mojej duši. Och, viem, že môj Pán ku mne hovorí a že každá ovca pozná svojho Pastiera po hlase, no ja som si nebol istý, či som vôbec schopný počuť Ho. A tak som trávil veľa času „kontrolou“ toho hlasu, ktorý som vo svojom vnútri počul. Veď neustále k nám prichádza nespočetné množstvo rôznych hlasov, tak ako dokážeme rozpoznať práve ten Boží? Som presvedčený, že tí, ktorí chcú počuť Hospodinov hlas, bezpodmienečne potrebujú tri dôležité veci:
- Neotrasiteľnú istotu, že Boh chce s tebou hovoriť.
- Dostatok času a ticho.
- S vierou žiadať o čokoľvek.
