Svätí Cyril a Metod, slovanskí vierozvestcovia, zohrávajú v dejinách Slovanov a Slovákov kľúčovú úlohu. Ich sviatok si pripomíname 5. júla, a sú uctievaní ako spolupatróni Európy.
V nasledujúcom texte sa pozrieme na históriu farností zasvätených týmto svätcom v rôznych obciach na Slovensku.
Filiálny kostol sv. Cyrila a Metoda vo Svite - Pod Skalkou
V mestskej časti Svit - Pod skalkou sa nachádza filiálny kostol zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi. Bol postavený v roku 1992 na rozmedzí starej a novej Podskalky, pod kopcom. Kostol je orientovaný vo východno-západnom smere, so vstupmi na južnej a severnej strane a chórovým vstupom na západnej strane. V interiéri sa nachádzajú dve sochy sv. Cyrila a Metoda, ako aj relikvie sv. Alžbety Settonovej a bl.
Kostol sv. Cyrila a Metoda vo Svite
Myšlienka postaviť kostol v Podskalke vznikla po dokončení opráv kostolíka v Lučivnej - sanatóriu na jeseň 1991. Na zasadaniach farskej rady vo Svite sa zúčastňovali aj zástupcovia z Podskalky. Pán Milan Rožár vtedy podotkol, že veriaci z Podskalky musia naďalej cestovať do kostola, čo bolo problematické najmä pre deti, keďže najbližšie kostoly boli vzdialené 3 km (Svit, Batizovce, Lučivná).
Mons. Fidermák vedel, že nastal čas na diskusiu o novej téme. Už 22. apríla 1990 dal v Bratislave posvätiť Sv. Otcovi Jánovi Pavlovi II. základný kameň pre kostol sv. Cyrila a Metoda, spolu so základným kameňom pre farský kostol sv. Jozefa robotníka.
Výzvy a riešenia pri výstavbe
Na začiatku sa vynorili otázky týkajúce sa lokality, financovania, podpory ľudí, projektov a povolení. Mnohí nevedeli, čo všetko je potrebné pre takúto stavbu a aké možnosti sa ponúkajú. Niektorí chceli využiť materiál, ktorý zostal z predošlých stavieb. Dôležité bolo, aby odborné skupiny a spriaznení ľudia pomáhali aj pri tejto stavbe. Preto sa veriaci spoliehali na Mons. Fidermáka.
Veriaci zistili vôľu svojich spoluveriacich a potvrdili ju podpismi. S týmto dokumentom požiadali Mestský úrad o kúpu pozemku pod kostol. Primátor Ing. Ján Tarageľ prejavil pochopenie a mesto vybralo pozemok, kde kostol stojí dodnes.
Prvú časť pozemku kúpili 30. decembra 1991 od Školskej správy v Poprade. Ľudia boli nadšení, najmä tí z Podskalky. Prvé stretnutie veriacich z Podskalky sa konalo 26. januára 1992 v kultúrno-spoločenskom stredisku. Ustanovili organizačný výbor, ktorého členmi sa stali Ing. Stanislav Pavlica, Jana Vargová a Ing. František Budzák.
Organizačný výbor a jeho úlohy
Prvá schôdza organizačného výboru bola 8. februára 1992. Výbor sa doplnil o ďalších ľudí: Michal Šeliga (vedúci výstavby), Ing. Stanislav Pavlica (spolupráca), Vincent Novotný (stavebný dozor), František Bachratý, Michal Klimko, Jozef Skokan st. a Michal Dudiak (hospodári). Zabezpečenie ľudí ku stavbe mali na starosti Ing. František Budzák, Martin Pitoňák, Milan Rožár ml., Jozef Skokan ml., Štefan Varga, Ladislav Bajtoš, Ján Slamený, Magdaléna Sabová, František Bachratý, Milan Rožár st., Jozef Faix, Štefan Zajac, Michal Dudiak, Michal Nahalka a Katarína Bryndzková. Ekonomickú skupinu tvorili Ladislav Bajtoš, Jana Vargová a Oľga Pitoňáková. Milodary na výstavbu kostola boli riadne evidované a všetky doklady sú uložené v archíve farského úradu.
Projektové zmeny a prípravné práce
Na zasadnutí 8. februára 1992 hlavný projektant Ing. arch. Dušan Genčanský informoval, že štúdiu kostola vypracovanú pre Hozelec nie je možné použiť kvôli rozmerom pozemku. Nový projekt prisľúbil vypracovať do konca februára 1992 a dodávateľskú dokumentáciu do konca marca. Termín sa však nepodarilo dodržať a začiatok stavby sa posunul o mesiac.
Vo februári boli vykopané sondy na určenie zloženia základovej pôdy. Priestory na stavebný dvor vybavili v areáli lučivjanskej píly a plochu južne od kostola (školský pozemok ZUŠ). 2. marca 1992 sa konalo stretnutie zástupcov z trinástich inštitúcií a úradov, stavbyvedúceho Štefana Havaša a architekta Pavla Repku kvôli výberu staveniska.
Zo Svitu priviezli kovovú búdu na stavebný sklad a mobilnú bunku, ktorá slúžila ako kuchynka a technická kancelária. Vybudovali prístrešok so stolmi a lavicami a suchý WC. Chemosvit zapožičal sklápacie nákladné auto, ktoré denne využívali. Zaistili elektrickú energiu a vodu z potôčika.
Výkop základov kostola
Priebeh výstavby
Výstavba kostola prebiehala v troch líniách: vybavovanie dokladov, fyzická práca a materiálno-technické zabezpečenie, a finančné zabezpečenie. Farár Fidermák bol zástupcom biskupského úradu pre výstavbu kostola a vybavoval úradné veci, zabezpečoval materiál a financie. Požiadavka na projektantov bola približne 400 m2 zastavanej plochy pre kostol. Plánované náklady boli 1 700 000 Kčs. Kvôli malému pozemku prikúpili ďalšiu plochu od Školskej správy Poprad. Po kúpe pozemku obdržali územné rozhodnutie 10. apríla 1992 a vybavovali stavebné povolenie.
V druhej línii sa rozbehla fyzická práca. Farár Fidermák bol organizátorom a spájal ľudí v silný kolektív brigádnikov. Začala sa robiť vodomerná šachta a pretláčala sa kovová chránička popod cestu Skalnej ulice. Neskôr dali súhlas na premostenie cez potok. Priviezli zvarenec dvoch kovových rúr, ktorý žeriav položil do pripraveného riečišťa a vzápätí sa aj betónovalo. Vo Svite urobili inventarizáciu zvyšného materiálu a previezli ho na novú stavbu. Začal sa zapĺňať aj stavebný dvor: štrk, piesok, dosky, cement, vápno, izolačné lepenky a stavebné železo. V apríli sa začali zemné práce - výkop základov a uloženie zemniacich pásov pre bleskozvody. Z rieky Poprad zvážali kamene - žulové okruhliaky. Na stavbu začal dochádzať stavbyvedúci Havaš. Na začiatku mája sa už betónovalo. Ženy brigádničky pripravovali obedy a olovranty pre brigádnikov. Mnohí chlapi pracovali na stavbe celý deň, a to denne. Ako hlavný stavebný materiál boli použité tehlové bloky. Múry kostola až po veniec boli vymurované za niekoľko dní. Tesári z Likavky realizovali svoju odbornosť na stavbe. Pri výstavbe bolo cítiť Božiu pomoc a ducha svornosti medzi ľuďmi.
4. júna 1992 sa betónovala podlaha chóru. Stavba napredovala tak rýchlo, že predbehla vybavovanie úradných záležitostí. Stavebné povolenie dostali až dodatočne 18. júna 1992.
V polovici júna už boli vybetónované 2 stĺpy a na nich položené (18m dlhé) železobetónové nosníky. Aj vežová časť bola vybetónovaná do takej úrovne, to už za pomoci plošinového výťahu zapožičaného od p. Aj zmeny v projekte sa vyskytli, napr. pri chóre. Mali však nášho človeka Ing. Stanislava Pavlicu - statika, ktorý ten vážny problém vyriešil. Po lešení na rôznych výškových úrovniach sa pohybovali nielen majstri remeselníci, ale množstvo amatérov pomocníkov, bez prílb a nezriedka bolo vidieť aj mladšie ženy s občerstvením a olovrantom. Chvála Pánu Bohu, že sa nikomu nič nestalo a najmä v čase, keď sme ešte nemali Stavebné povolenie.
Mons. Fidermák obetoval takmer všetky svoje dni nášmu kostolu. V tom čase ešte študoval v Krakowe Thlic. Mal na fare dvoch výpomocných duchovných a to: vdp. neb. Jána Petruša a vdp. neb. Adolfa Hrubeca.
V roku 1992 nastala „cenová bomba“ a to smerom nahor. Stavebný materiál podstatne zdražel, najmä ten náročný na energiu: tehly, železo, cement, vápno. Na našej stavbe sa robilo šetrne: debnenie z betónovania rozoberali, dosky čistili na ďalšie použitie a tiež rovnali aj klince. Množstvo klamrí nám zhotovil neb. p. Ján Uhrín - kováč. Tí ľudia, ktorí robili na stavenisku nemohli vedieť, že činnosť prebieha i vo Svite, alebo v stolárskej dielni pána Štefana Kaňu. Vo Svite pracovala zohratá partia strojárov, ktorí zhotovili železnú konštrukciu lavíc na mieru podľa naších potrieb. Spomínam si na Dušana Obtuloviča, Jána Heldáka, Jozefa Kozuba, Valenta Bendíka, neb. Mikuláša Pristáša. Šetrili sme i tým že pre pitný režim sme mali dostatok minerálnej vody, ktorú mnohokrát zabezpečoval neb. F. Gontkovič a neb. vdp. farár Petruš. Vieme dobre, že keď sa veľa preinvestuje prídu aj faktúry, ktoré treba splatiť. Náš p. farár to vyriešil, keď už nemal hotovosť a to tým, že predal svoje auto Volkswagen, aby sa pokračovalo v stavbe. Bol to pre nás obdivuhodný čin. V júli sa robil krov, izolácie, strecha aj klampiarske práce. Tie tesárske práce prišli robiť tesári z Likavky - asi 7 majstrov. Izolácie strechy a pokrývanie asfaltovými šindľami už robili naši zo Svitu i z Podskalky. Vežu dvíhal do výšky murár p. Štefan Michna a na zemi sa pripravovala jej strecha. Je to kovová konštrukcia zaobalená železobetónom. Takú hotovú zastrešenú podvihli autožeriavom na murovanú plochu a ukotvili privarením na stavbe. Nerezový kríž na veži o niekoľko dní sa predĺžil do terajšej výšky. Tieto zváračské a železiarske práce boli v rukách p. Tomáša Klimu. Keď už bola strecha nad hlavou, rozbehli sa práce na viacerých úsekoch. Veľmi dôležitou etapou na našej stavbe bola elektroinštalácia. Tu sme videli zohratú partiu odborníkov zo Svitu i z Podskalky. Viacerých poznám, niektorí už nie sú medzi nami, ale Pán Boh pozná všetkých. Ďalej sa robili: obloženie stropu, vnútorné omietky, bielenie, vodoinštalácia, kanalizácia, prípojky plynu s kotolňou, nátery drevených vonkajších častí, osadenie okien, kúrenárske kanáliky v podlahe s izoláciou, vnútorné dlažby n...
Kostol sv. Cyrila a Metoda v Terchovej
Od druhej polovice 30. rokov minulého storočia pociťovala Terchová potrebu väčšieho kostola. Mladý kňaz Štefan Bitter podnecoval veriacich k rekonštrukcii alebo výstavbe nového chrámu, pretože Kostol svätého Martina už kapacitne nevyhovoval. Terchová mala začiatkom štyridsiatych rokov vyše 5 tisíc obyvateľov, spolu s Hornou Tižinou 915 domácností.
Rozhodnutie o výstavbe nového kostola schválil cirkevný výbor pomerom hlasov 9:3. Peniaze sa získali odpredaním hory Gbezová vo Vrátnej varínskej píle Ofa za jeden milión stotisíc korún. Celkový rozpočet predstavoval tri milióny korún. V roku 1942 položili základný kameň nového kostola a realizáciu zverili stavebnému družstvu Stavba z Banskej Bystrice. Kameň sa ťažil v lome vo Vrátnej (Tiesňavy), čo ušetrilo dve tretiny nákladov. Na jeseň 1944 už bola stavba kostola postavená, omietnutá a pokrytá škridlou.
Začiatkom jari 1945 však vojnové besnenie zničilo 155 domov vrátane farskej budovy. Ľudia našli útočisko v hrubej stavbe nového chrámu. Po skončení vojny pristúpili veriaci k finálnym prácam.
Kostol sv. Cyrila a Metoda v Terchovej
Najdôležitejším prameňom k histórii Kostola svätých Cyrila a Metoda je Cirkevná kronika Farnosti Terchová, ktorú písal Adam Korenčiak. Kronika obsahuje spomienky pokladníka Jána Dikoša-Janáckeho.
Podľa jeho spomienok, počas bojov v Terchovej zhoreli všetky písomné doklady o evidencii povinných prác pri výstavbe nového kostola. Dikoš bol obecným sluhom, členom obecného zastupiteľstva a urbárskym pokladníkom. Pri výkone týchto funkcií mal veľa povinností a starostí. Išlo veľkú sumu, ktorú opatroval, preto išiel za richtárom a požiadal ho, aby obecnú pokladňu prevzal na starosť on. Písomné doklady o odpracovaní povinných prác pri výstavbe nového kostola som v chvate ponechal v stolíku v rodnom dome, pretože 6. apríla 1945 sme dostali príkaz od nemeckej armády okamžite opustiť obydlie. Dvojčlenná hliadka chodila z domu do domu a vyháňala občanov pod trestom smrti zastrelením. Tak sa stalo, že na vyšnom konci dediny jedna nemecká hliadka zastrelila chorú 40-ročnú Žofiu Krištofíkovú, ktorá pre nemoc nemohla zísť z lôžka. Na tretí deň, 8. apríla 1945, Terchová ľahla popolom. Zhorelo 155 domácností vrátane hospodárskych stavísk. Zhorela aj farská budova. Po skončení vojny, 9. mája 1945, zostali občania bez prístrešia a potravinových zásob. Veľa občanov sa odsťahovalo do rôznych končín, hlavne na Žitný ostrov a na Záhorie. Tí, čo ostali na rodnej hrude, sa museli postarať o skyvu chleba pre obživu svojej rodiny. 9. október a. D.
Veriaci našli pochopenie, oporu a pomoc u vtedajších verejných činiteľov, ako starosta obce František Vallo, notár Bohdan Blaha, predseda cirkevného výboru Jozef Staňo, predseda urbárskeho výboru Ján Stašo, pokladník Ján Dikoš-Janácky a veliteľ hasičov Juraj Vallo. K realizácii myšlienky prispeli aj majitelia terchovskej píly Vavrín a Karol Hanuliakovci, a miestni kamenárski majstri.
Po dokončení stavby sa pristúpilo k vyhotoveniu hlavného oltára z spišského travertínu a ónyxu, darom od Potravného družstva Terchová - dedina pod vedením Jozefa Ondruša-Kováčika. Drevorezba korpusu pochádza z dielne Jozefa Pekaru. V hlavnej chrámovej lodi sa nachádza 23 masívnych lavíc z červeného smreka, darovaných grófom Majlátom z Gbelian. Tri chrámové lode oddeľujú mohutné okrúhle stĺpy. Dvojmanuálový organ dodala firma Rieger z Krnova v roku 1952.
Kostolné zvony majú názvy: Svätý Michal Archanjel (1765), Umieračik (1921), Sedembolestná Panna Mária a Svätý Martin (oba 1930). Vežové hodiny skonštruovala firma Mašek zo Železného Brodu, neskôr ich nahradili elektrické hodiny.
Slávnostné posvätenie kostola sa uskutočnilo 9. októbra 1949 za prítomnosti arcibiskupa Eduarda Nécseya a kanonika Štefana Bittera.
Relikvie svätých mučeníkov
Protokolárna kniha biskupských slávení obsahuje záznam z 9. októbra 1949, keď bol posvätený nový Kostol svätých Cyrila a Metoda v Terchovej. Do kostola boli uložené ostatky svätých mučeníkov Klementa a Severína. Cirkevný historik Tomáš Gerboc uvádza, že tieto relikvie boli uložené aj v kostole v Terchovej. Pápež svätý Klement Rímsky zomrel vo vyhnanstve na Kryme, jeho ostatky našli svätí Cyril a Metod a priniesli ich do Ríma.
Spomienky kanonika Štefana Bittera
Kanocnik Štefan Bitter spomína na myšlienku postaviť väčší kostol a na súhlas veriacich a vedúcich činiteľov obce. Zdôrazňuje, že stavba sa uskutočnila počas vojny a kostol je pýchou, okrasou a slávou Terchovej a jej veriacich.
Interiér chrámu
Interiér kostola prešiel mnohými premenami. Súčasťou sa stala drevená Krížová cesta od rajeckých rezbárov (1975), drevené plastiky svätých Cyrila a Metoda od Štefana Hanuliaka, a štýlové drevené spovednice (1977). V roku 1976 vytesali terchovskí kamenári obetný stôl podľa návrhu Ferdinanda Foltána. Do modernizovaného interiéru zapadli bočné lavice s čalúnenou sedacou plochou. V roku 1978 bolo zavedené teplovzdušné vykurovanie. Bočné steny chrámu vypĺňajú sochy svätcov. Cyrilo-metodskú tematiku evokujú aj okná (vitráže) s motívmi z veľkomoravského obdobia.
Vitráže zobrazujú posolstvo kniežaťa Rastislava, príchod byzantskej misie, krst v Nitre, prijatie vierozvestcov v Ríme, schválenie prekladov Svätého písma, a smrť sv. Cyrila. V miestnom chráme sa nachádzajú relikvie svätca, ktorý priamo prepája ranokresťanské obdobie Ríma a prvých kresťanov s Kostolom svätých Cyrila a Metoda v Terchovej. Mramorová kazeta s ostatkami svätých Klementa a Severína je umiestnená v kamennej platni bývalého obetného oltára v Kaplnke svätého Martina.
Terchovský kostol s cyrilometodským patrocíniom predstavuje architektonickú dominantu a vyhľadávané miesto pre návštevníkov.
Terchová (SK), Kostol sv. Cyrila a Metoda - Umieračik
Farnosť sv. Cyrila a Metoda v Trnovom
Trnové sa v druhej polovici 17. storočia oddelilo od Višňového a stalo sa fíliou obce Rosina. Od 1. júla 2003 je Trnové samostatná rímsko-katolícka farnosť zriadená nitrianskym biskupstvom ako farnosť svätých Cyrila a Metoda. Do farnosti Trnové patrí Trnové a žilinské Rosinky. Farský kostol sv. Cyrila a Metoda posvätil 16. júla 1995 Ján Chryzostom kardinál Korec a základný kameň nového kostola posvätil sv. Otec Ján Pavol II. dňa 22. apríla 1990 v Bratislave pri prvej návšteve Slovenska. V Trnovom sú postavené dva kostoly - Farský kostol sv. Cyrila a Metoda a drevený Kostol sv. Juraja z roku 1583.
Kostol sv. Cyrila a Metoda v Trnovom
Pod Rímskokatolícku cirkev Farnosť Trnové patrí aj filiálka Rosinky. Farnosť Trnové má Farský kostol sv. Cyrila a Metoda z roku 1995 a drevený Kostol sv. Juraja z roku 1583. Vo Filiálke Rosinky nie je kostol ani kaplnka. Sviatok: 14. február, na Slovensku slávnosť 5. 9.
Farnosť sv. Cyrila a Metoda v Giraltovciach
Texty História Kostola sv. rím. kat. farnosti sv. r. 1930 Giraltovce ako okresné mesto, nemá svoj kostol pre rím. kat. veriacich. Administrátori rím. kat. r. 1933 Vdp. Vojtech Andrásšy. Zriadil v Giraltovciach miestnu kaplnku. r. 1936 Vdp. Ján Kenedich. r. 1938 Vdp. r. 19. 4. Do základného kameňa bola vložená zakladajúca listina Vdp. 1. 7. 1953 bol preložený zo Sobraniec do Giraltoviec Vdp. Gejza Kalász. 23 .3. 1965 zomrel Vdp. Spravovaním farského úradu bol poverený Vdp. 15. 10. 1964 Správca farnosti Vdp. r. 1965 Správca farnosti Vdp. r. 1976 Správca farnosti Vdp. r. 1982 Správca farnosti Vdp. r. 1990 Správca farnosti Vdp. 23. 25. 6. Biskup Alojz Tkáč počas sv. 30 .6. 19. 6. 1998 jubilejná sv. 14. 6. 13. 1. 30. 6. 1. 7. 2006 - do našej farnosti menovaný za farára ThDr. 18. 3. 2007 - Alojz Tkáč požehnal zvon, ktorý v r. 1981 daroval Andrej Murenko. Zvon nesie meno sv. 6. 6. 19. 12. 2007 - konal sa pohreb Vdp. Andreja Palšu, ktorý zomrel 16.12. 22. 2. 5. 3. 19. 4. 2. 5. 2009 - Sv. omša. 10. 5. 2009 - Ukončenie misií . 3. 5. 2010 - Začiatok generálnej opravy kostola sv. 10. 10 . 7. - 12. 9. 26. - 28. 4. 2012 - Relikvia sv. 1. 7. 2012 Prišiel do Giraltovskej farnosti prvý kaplán Mgr. Patrik Melkovič. 31.10. 2012 Končí svoje pôsobenie vo farnosti farár ThDr. 1. 11. 2012 Prichádza nový Vdp. 30. 8. 2013 Odchádza kaplán Mgr. 1. 9. 2013 Príchádza nový kaplán Mgr.
| Dátum | Udalosť |
|---|---|
| r. 1930 | Giraltovce nemajú kostol pre rím. kat. veriacich |
| r. 1933 | Vdp. Vojtech Andrásšy zriadil miestnu kaplnku |
| 1. 7. 1953 | Vdp. Gejza Kalász preložený do Giraltoviec |
| 23. 3. 1965 | Zomrel Vdp. Gejza Kalász |
| 18. 3. 2007 | Alojz Tkáč požehnal zvon sv. Andreja |
| 1. 7. 2012 | Príchod prvého kaplána Mgr. Patrika Melkoviča |
V kontexte farnosti Najsvätejšej Trojice v Bratislave, v 20. storočí boli zdokumentované viaceré obnovy kostola sv. Jána z Mathy. V roku 1938 podnet prešetrovala pamiatková komisia, ktorá sa zaoberala stavom a výsadbou nových líp na miesto veľkých pagaštanov. Za socializmu tiež prebehli viaceré reštauračné práce na kostole. Od roku 1950 viedol farnosť Štefan Záreczký, ktorý pôsobil vo farnosti počas komunistického režimu. Počas jeho pôsobenia sa v priestoroch, kde sa doteraz nachádzala predajňa „Sovietska kniha“, otvoril dom evanjelizácie - Quo Vadis roku 1995.
Určite v kronike mesta sa medzi najvýznamnejšie udalosti roku 2009 zapíše vysvätenie kostola sv. Cyrila a Metoda v Sotine dňa 30. augusta 2009. Za účasti veľkého množstva veriacich arcibiskup Mons. Stanislav Zvolenský vysvätil kostol a zanechal odkaz pre všetkých Seničanov. Základný kameň kostola posvätil Pápež Ján Pavol II.