Človek ako ľudská bytosť bol stvorený pre budovanie vzťahov a k jeho prirodzenosti patrí i to, že túži po láske, rešpekte, obdive a uznaní. Svoj život chce prežiť v blízkosti ľudí, na ktorých sa môže spoľahnúť, ktorým môže dôverovať a ktorí ho majú radi aj s jeho chybami a nedostatkami.
John Ortberg v knihe Mal by som ťa radšej, keby si bol trochu viac ako ja ponúka návod, ako prekonávať prekážky a budovať s Bohom aj s ostatnými ľuďmi hlboké a zmysluplné vzťahy, po akých všetci túžime.
Boh je tu pre každého
Boh sa nechce priblížiť len mníchom a askétom. Je tu pre obchodníkov, stredoškolákov, zaneprázdnené mamičky, slobodných mužov, slobodné ženy... a čo je najdôležitejšie, je tu pre Teba.
Kniha Boh je bližšie než si myslíš ukazuje, ako si vychutnať chvíľu za chvíľou vzťah, ktorý má každý človek s nebeským Otcom. Autor bestselleru John Ortberg odhaľuje tvár Boha, ktorý chce ľudí pritiahnuť k sebe. Vykresľuje spôsob ak sa dostať k Bohu a nadviazať s Ním spojenie.
Blízky vzťah s Bohom sa dá zažiť práve tu a práve teraz. Jedinou podmienkou je chcieť. Jeho blízkosť sa dá cítiť a vychutnať si osobný zážitok s Ním. To je to čo ponúka Biblia. Tak prečo sa uspokojiť s niečím menej?
Nepochopiteľná láska
Čo sa stane, ak dovolíme láske dotknúť sa nášho srdca? Boh nás nemiluje preto, že sme bezchybní ani preto, že sme dokonalí. Miluje nás jednoducho preto, že sme.
V knihe Nepochopiteľná láska John Ortberg približuje Boha, ktorého si dávno túžil stretnúť. Otca, ktorý ťa miluje ako svoje dieťa a ktorý sa snaží, aby si v živote prežíval čo najväčšiu radosť. Privádza nás k najhlbšej podstate existencie Boha, kde objavíme Božiu vášnivú lásku k svojmu stvoreniu. Ukazuje nám, ako môžeme nášho partnera, rodinu a priateľov a celý svet okolo milovať takou praktickou a premieňajúcou láskou, akú rozdával Ježiš.
Kto je ten muž?
Neočakávaný vplyv Ježiša, pred ktorým sa nedá ujsť. Kniha Kto je ten muž? je historicky najznámejšou postavou, a predsa je mužom, ktorého nikto nepozná; jeho vplyv na tento svet je obrovský, a vôbec nie náhodný; je to muž, ktorý od raného stredoveku až po dnešok nevymizol z dejín; jeho spôsob života bol viac ako podmanivý.
Neurobil zo seba vojenského vodcu a nevnucoval svoje názory násilím. Neurobil zo seba politika, ani cisára. Svojim učením jednoducho pritiahol ľudí k sebe. Zapísal sa do histórie tým, že začínal v skromnosti, v chudobe, ale v duchu lásky a prijatia, a dával každému najavo, že je tu preňho.
Jeho vplyv sa prehnal cez históriu inšpirujúc umenie, vedu, vládu, medicínu a vzdelávanie; a aj dnes vyučuje ľudí o dôstojnosti, súcite, odpustení a nádeji. Bol mužom, ktorý porazil smrť a dáva nádej každému, kto k Nemu príde.
Recenzia na knihu: Kto je ten muž? John Ortberg
Kniha nám ponúka podrobný opis daného obdobia - zákony, predpisy, spoločnosť,... Ako Pán Ježiš prehováral k ľuďom postihnutým, chorým a zotročeným, ktorí boli na okraji spoločnosti. K ženám, ktoré v tej dobe mali len málo práv, skoro žiadne. Ježiš sa k ľuďom skláňal - umýval nohy učeníkom (čo bolo v tej dobe práca otroka). Pokora, ktorou sa v antickom svete pohŕdalo, sa uchovala v symbole kríža a nakoniec sa oslavuje ako cnosť. Odpustenie prestalo byť slabosťou a stalo sa prejavom morálnej krásy. Ježiš je tajomný kvôli tomu, čo o Ňom nevieme, ale aj kvôli tomu, čo o Ňom vieme.
Pilát Ho nedokázal pochopiť, Herodes Ho trápil svojim otázkami a Jeho vlastní učeníci boli často rovnako zmätení ako všetci ostatní. Chápanie Jeho života je ako prebudiť sa zo sna. Je to ako počúvať odpoveď, a keď ju pochopíte, zistíte, že ste ju vždy poznali. V Ježišových očiach každá ľudská bytosť má kráľovskú dôstojnosť. Keď sa díval na ľudí, videl obraz Boží. Ku každému človeku sa správal dôstojne. Trval na tom, že zákon, ktorý priniesol, poukazuje na lásku a láska znamená vidieť a ceniť si hodnotu, ktorú Boh kladie na ľudský život. On slúžil, ponížil sa. Stal sa otrokom. On sa tak rozhodol. Do sveta vstúpil oblečený v detských plienkach a zo sveta odišiel oblečený v zástere otroka.
Ježiš hovorí aj o manželstve. Nie je to len nejaká zmluva. Začína sľubom. Sľub, ktorý je dobrovoľný, plne prijatý, radostne dosvedčený, svedomito dodržiavaný - to je základ ktorý tvorí manželstvo. Láska robí, čo matematika nedokáže. Kto je teda ten muž? On sa stal podobným nám, aby sme sa my mohli stať podobnými Jemu.
Ježišov život nie je abstraktná téma, o ktorej by mali diskutovať experti. Je pozvaním. Odskúšaj si to, čo Ježiš hovorí. Skúsme sa učiť žiť od Neho. Poďte a viďte.
Ako milovať Boha celým srdcom, dušou a mysľou
Keď použijeme slovo srdce, bežne máme na mysli naše centrum emócií. No „zo srdca“ sa urobilo už veľa bláznivých vecí. Preto by si nemal svojmu srdcu dovoliť, aby ti vravelo, čo máš robiť. Áno, je pravda, že srdce túži po tom, po čom túži. Ale mnohokrát srdce túži po zlých veciach.
Ježiš nám v skutočnosti už povedal, čo máme so svojím srdcom urobiť. Povedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou mysľou."
Čo to však znamená, keď Ježiš povedal, že máme milovať Pána celým svojím srdcom, dušou a mysľou? A Markovo evanjelium pridáva do tohto zoznamu slovo sila (pozri Mk 12:30). Rozoberme si to teda v krátkosti a pozrime sa na každý výraz.
- Srdce: Židia to chápali tak, že srdce predstavuje centrum alebo jadro ľudskej bytosti.
- Duša: Židia mali za to, že duša sa týka ich emócií. Výraz pravdepodobne tesnejšie koreluje s naším použitím slova srdce.
- Myseľ: Potom máme Boha milovať svojou mysľou.
Keď to teda celé zhrnieme, pravá láska k Pánovi je inteligentná. Je to pocit. Je to vôľa. Niektorí ľudia milujú Boha celou svojou mysľou, ale v ich živote nie je žiadne nadšenie. Skutočnosťou je, že na to, aby sme Boha milovali tak ako treba, potrebujeme do hry zapojiť všetky tieto veci.
Modlitba telom
Je možné modliť sa svojím telom? Nestačí, ak sa budeme modliť v duchu? Prečo sa na chválach používajú vlajky a aký je ich význam? Pohyb a vlajky pri modlitbe nie sú úplne bežné. Napriek tomu sa týmto spôsobom modlíš už viac ako dvadsať rokov. Bola to dlhá cesta. Spätne si uvedomujem, ako ma Boh roky formoval a pripravoval pre tento spôsob modlitby.
Nie všetci ľudia však vlajkám rozumejú. Vlajky niektorí ľudia vnímajú ako moderný výmysel, ale pravda je taká, že vlajky nájdeme už v Biblii. Spomínajú sa na miestach, kde sa hovorí o Izraelitskom tábore, o vojne, ale aj na miestach, kde sa hovorí o láske. Áno, vlajka je symbol, ktorým niečo môžeme povedať. Izraeliti mali počas putovania po púšti svoj vlastný systém vlajok, aby sa vedeli orientovať v dave a vo svojich táboroch. V dnešnej dobe má každá krajina svoju vlajku. Keď sa niekde zapichla vlajka, bolo to znakom toho, že to územie patrí tej krajine.
Niekedy nám vlajky pomáhajú aj vizuálne vyjadriť to, za čo sa slovami modlíme. Dokážeme nimi znázorniť rieku, keď sa modlíme za to, aby nás Boh občerstvil; oheň, keď prosíme, aby nám zoslal svojho Ducha.
Prečo je pre teba dôležité zapájať do modlitby aj svoje telo? Mne to naozaj nestačí. Som človek, ktorý má problém sústrediť sa, keď sa modlí iba v duchu.
Myslíš, že Boh chce, aby sme sa modlili aj takto? Aby sme zapájali svoje telo do modlitby? Boh prikázal Izraelitom, aby ho milovali z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily! (porov. Mk 12, 30)
Keď niečo robíte z celej sily, musí vás to unaviť. Pri modlitbe telom, ale aj slovami, je dôležité byť pred Bohom úprimný. Nie každá modlitba, ktorú už niekto napísal, dokáže vyjadriť to, čo práve prežívam.
Mám obdobia, keď niektoré modlitby alebo piesne akoby presne vyjadrovali to, čo prežívam. Vtedy sa nimi modlím. Ale sú aj chvíle, keď musím nájsť vlastné slová, a dokonca aj také, keď ani slová nestačia. A vtedy, keď nedokážem Bohu slovami povedať, čo prežívam, dokážem to vyjadriť iba svojím telom.
Áno, toto pozvanie nie je iba pre mladé krásne dievčatá. Je pre mužov, pre starých ľudí, pre deti. Dokonca aj pre tých, ktorí zažívajú nejaké fyzické obmedzenie alebo bolesť. Náš pohyb pri modlitbe nemusí byť komplikovaný, nemusí to byť tanec ani mlynské kolá. Niekedy to môže byť len jednoduchý pohyb prstov, alebo očami. Takéto pohyby dokáže urobiť každý a vedia byť veľmi silné. Keď vidím nejakého váženého muža, ako si s úctou kľakne a pokorí sa pred svojím Bohom, je to veľmi oslovujúce.
Boh chce, aby sme boli slobodní. A modliť sa svojím telom vyžaduje aj istú dávku slobody. Myslím, že neverbálna komunikácia má svoj význam aj pri modlitbe. Boh nás najlepšie pozná a dokáže prečítať všetku našu neverbálnu komunikáciu a za ňou schované naše pocity, sny, nálady. Aj preto verím, že všetci sme pozvaní k tomu, aby sme do modlitby zapájali aj svoje telá.
Svätý Augustín hovorí, že oslávená Cirkev v nebi tancuje. Tanec je pre nás často niečím, čo sa treba naučiť, preto nezvykneme hovoriť o modlitbe tancom, ale o modlitbe pohybom. Lebo hýbať sa vie každý. Možno si to mnohí ani neuvedomujú, ale každý, kto bol na svätej omši, bol pozvaný modliť sa aj svojím telom. Keďže však ide o presne určené pohyby, často si ich ani neuvedomujeme a robíme ich automaticky.
Všetci sme pozvaní používať svoje telo pri modlitbe. Existuje však aj služba modlitby pohybom a s vlajkami počas chvál. Chvály sú modlitba, ktorá je viac spontánna. Je tu väčší priestor aj na to, aby sme sa modlili svojím telom. Rovnako, ako je na chválach tím hudobníkov, tak my máme tím pohybovej služby. Našou úlohou je oslavovať Boha a pomáhať ľuďom vstúpiť hlbšie do jeho prítomnosti. Snažíme sa odpovedať na pozvanie, aby sme svoje telá prinášali ako živú, Bohu milú obetu. (porov. Rim 12, 1) Spoločne sa snažíme vizuálne priblížiť slová piesne, citát z Biblie, nejaký obraz alebo poznanie. Niekedy za nami prichádzajú ľudia zo spoločenstva a povedia nám, čo vnímajú počas modlitby, a my sa to snažíme znázorniť.
Ak chce niekto týmto spôsobom slúžiť počas zvelebenia alebo na misiách, je dôležité byť súčasťou tímu, ktorý má svojho lídra, formáciu a je súčasťou spoločenstva. Musí žiť živú vieru a byť poslušný autoritám, či už lídrom spoločenstva alebo cirkevným autoritám. Na túto službu netreba nejaké špeciálne tanečné vzdelanie.
Myslím si, že spoločenstvo je veľmi dôležité pre duchovný rast. Pohyb vo zvelebení je komunita ľudí, ktorí chcú Boha oslavovať aj kreatívnym spôsobom a pohyb používajú na službu počas zvelebenia, ale aj na misiách.
Najťažšie je pre mňa prijať to, ako vyzerám, ale aj to, aká som - svoju povahu. Je to pre mňa stále výzva, ale uvedomujem si, že aj vďaka modlitbe pohybom Boh uzdravuje môj pohľad na seba a na moje telo. Mať rád svoje telo je ľahšie, ak vyzerá tak, ako by sme chceli. Uvedomenie si, že každý z nás je jedinečný. Každý z nás chváli Boha iným spôsobom. A naša chvála spolu tvorí jeden celok. Ak ja nebudem Boha chváliť, ostane v tom celku prázdne miesto. Miesto, ktoré nebude môcť nikto nikdy zaplniť. Tá chvála, ktorú viem Bohu dať ja, je iná ako chvála ostatných.
Boh je láska. Keďže naše poznanie Boha je obmedzené, obmedzená je aj naša reč o Bohu. Boh vždy bol, je a bude - je večný. Je všadeprítomný - na nebi, na zemi a na každom mieste. Boh nás miluje nekonečne, dáva nám všetko, čo potrebujeme pre život - je dobrotivý. Boh je len jeden. V Bohu sú tri božské osoby - Otec, Syn a Duch Svätý.
Ako sa správne modliť, aby každá modlitba bola vypočutá | #modlitba 3
Prečo potrebujeme modlitbu
Modlitba je pre veriaceho človeka veľmi dôležitá. Dostávame sa ňou bližšie k Bohu. Je to ako keď vtáčik máva krídlami. Každá modlitba je ako jedno mávnutie. Ak by prestal mávať krídlami, začal by klesať. Takisto je to aj s nami. Ak zanedbáme modlitbu, náš duchovný život upadá. Môžeme si vyprosovať dobro pre seba, pre ostatných a na nejaký úmysel. Keď sa modlíme, rozprávame sa s Pánom Bohom. Máme sa modliť pobožne, pokorne, s dôverou a odovzdanosťou do Božej vôle.
Vo všetkých cirkvách sa kresťania schádzajú ku spoločnej modlitbe - či už v rámci bohoslužieb alebo iných obradov a zhromaždení, v modlitebných hodinách, k modlitebným strážam. Kvietky pravidelne potrebujú vlahu a takisto pri modlitbe je veľmi dôležitá pravidelnosť. Je dobré deň začínať, aj končiť s modlitbou.
Ak máš problém, tak určite nevyhľadávaj pochybnú pomoc u veštíc, liečiteľov, psychotronikov a podobných, ale popros aby sa veriaci za teba modlili a aj ty sám sa modli.
Od narodenia má dieťa účasť na modlitbe rodičov a postupne tiež smie povedať niečo tomu Neviditeľnému ako jeho rodičia. Od troch - štyroch rokov rozprávajú rodičia dieťaťu o veľkorysých a múdrych Božích plánoch, ktoré má so všetkými ľuďmi, rozprávajú o Pánu Ježišovi. Týmto začína modlitba ako odpoveď na veľké Božie skutky: Pane, ďakujem Ti, že ... teším sa, že ... , chválim Ťa, lebo si ..... " a skoro sa k tomu naučí dodávať: Nauč aj mňa ... daj nám ... Popri voľne formulovanej modlitbe, ktorej dávame prednosť, hocijako jednoducho a kratučko ju deti vyjadria, je vhodné naučiť deti aj pevne formulované modlitby.
Rodičia hľadajú medzi zdravou zmenou a potrebným návykom detí ten správny stred. Modlitby: Otče náš, Zdravas Mária, Sláva Otcu sa s deťmi predškolského veku modlíme spolu, ale nevyžadujeme, aby ich deti vedeli naspamäť. Keby sme deti nútili zúčastňovať sa na dlhých rodinných modlitbách, mohli by sme im modlitbu na dlhý čas sprotiviť.
Modlitba môže obsahovať tieto myšlienky: Pane, ty si tu. Ty si pri nás a vedieš nás. Ty nás poznáš a voláš nás našimi menami. Ty Si môj priateľ. Ty chceš, aby sme boli pri tebe. Ty si náš Otec. Ľútosť v modlitbe môžeme vyjadriť: Pane, prepáč, ...
Božie zjavenie a Sväté písmo
Ako kresťania katolíci sa usilujeme dosiahnuť spásu, chceme sa dostať do neba. Preto máme veriť všetko, čo Boh zjavil, plniť, čo nám prikázal a užívať prostriedky Božej milosti. Musíme teda najprv veriť, čo Boh zjavil. To poznáme zo Sv. Písmo je zbierka kníh, ktoré boli napísané z vnuknutia Ducha Svätého.
Pán Boh k nám mohol priamo hovoriť. Lenže my ľudia ľahko zabúdame a hovorené slovo by sa skoro stratilo. Chcel, aby sme jeho zjavenie mali napísané v knihe, ktorú môžeme kedykoľvek čítať. Vyvolil si svätých mužov, ktorí napísali, čo im Pán Boh hovoril. Duch Svätý viedol týchto ľudí, aby zjavenú pravdu dobre pochopili a správne zapísali - inšpiroval ich.
Všetko, čo je napísané vo Sv. Písme je Božie slovo. Sv. Písmo má dve časti: Nový zákon a Starý zákon. Starý zákon nám rozpráva o stvorení sveta, ľudí, dejinách vyvoleného národa až po zvestovanie Panne Márii. Nový zákon hovorí o živote Ježiša (narodenie, zázraky,...
Boh je tak blízko, ako si myslíš
Text je z 5 Mojžišovej 30, 11-14: „Lebo tento príkaz, ktorý ti dnes dávam, nie ti je ani nedostupný, ani ďaleký. Nie je v nebi, aby si smel povedať: Kto vystúpi kvôli nám do neba, aby nám ho zniesol a hlásal, že by sme ho mohli plniť? Ani nie je za morom, aby si smel povedať: Kto kvôli nám zájde za more, aby nám ho priniesol a hlásal tak, že by sme ho mohli plniť? Lebo to slovo je veľmi blízko teba: je v tvojich ústach a v tvojom srdci, aby si ho plnil.“
Mňa tento text veľmi oslovil, ako zaujal aj ap. Pavla, ktorý ho nie náhodou cituje v Rímskym 10, najmä ten 14. verš: „Blízko teba je slovo..“ Veľmi blízko! Viac, než si to vieš predstaviť. Viac, než to vieš uchopiť. Text je v istom zmysle Mojžišovým testamentom. Pomaly „odchádza“ a na scénu nastupuje Józue.
Ak si zvolí život, tak smernice pre jeho zmysluplné naplnenie nemusí hľadať kdesi ďaleko. Boží zákon nie je nijakým spôsobom skrytý. Nie je iba pre „pár vyvolených.“ Nie je potrebné ísť až za more a nájsť ho. Nie je potrebné vystúpiť na nebo a tam ho hľadať. Veď Boží Syn Ježiš Kristus práve zostúpil z neba a dal nám všetko potrebné pre život v daroch Ducha Svätého a jeho ovocí (G 5,22). Nehľadaj to ani v nebi, ani za morom. Blízko teba je to všetko! Priam v tvojom vnútri. Boh ti je bližší, než si myslíš.
Ako si to vieš predstaviť, ako to dokážeš precítiť a svojimi zmyslami to všetko postihnúť. Blízko teba je slovo, v tvojich ústach a v tvojom srdci, to je slovo viery, ktoré kážeme, vyznáva Pavel. Mal takú skúsenosť. Takú mal aj žalmista: „Ale mňa blaží Božia blízkosť.“ (73,28) Niet nad osobnú skúsenosť. Už to nie je žiadna suchá teória, ale niečo zažité a prežité.
Je to nad pochop človeka, ako je nám Boh blízkym skrze Krista mocou Ducha Svätého. „Predivná moc nás tíško obostiera..“ (ES 637) Túto pravdu môžeme (aj spolu s D. Bonhoefferom) poznávať na všetkých svojich, aj letných cestách (Pr 3,6)!
Tak blízko je to všetko pri tebe. Preto rozhodne nie je potrebné ísť hľadať nejaké „osvietenie“ kdesi do Indie, či do Tibetu. Či vyhľadať nejakého učiteľa, či zvlášť zasväteného človeka, ktorý by nám prezradil niečo z tajomstiev zmyslu života nami možno doteraz ešte nepoznaného. Dnes sa to tak často deje. Často o tom počujeme. Dnes je to „trendy“ a v móde najmä u tých solventnejších. Mnohí prekonávajú tisícky km idúc za „vychyteným“ guru, ktorý by im niečo prezradil z tajného ezoterického učenia. Vôbec nie! To všetko je zbytočné! To všetko máš tak blízko. Priamo „pod nosom“, keď ti to Boh dáva ako na „podnose“.
Čo všetko máme „doma“ a nevieme o tom, alebo sme na to zabudli. Aj v našom územne rozsiahlom tatranskom zbore je všetko naozaj tak blízko. Všetko je naozaj „po ruke“.. A môže byť blízko aj pri srdci.. To kázané slovo Božie, zvestované nedeľu čo nedeľu, nami čítané a študované.. Boží zákon nie je nedostupný. Aj to je zvesť nášho odseku, ktorým sa zaoberáme. Je nám vskutku bližší, ako si myslíme.
Ľudia, ktorých potrebujeme, sú dosť často nedostupní. Boh, na ktorého občas zabúdame a nie vždy Ho potrebujeme, je dostupný ale stále! Povedané tak rozprávkovo: Boh nie je ani za 7-mimi horami a 7-mimi dolami. Nie je v priestore, kde nie je „signál“ nášho volania - našich modlitieb.
Boh rozhodne nie je nedostupný. Neviaže sa na nejaké konkrétne a špecifické miesta. Dá sa Ho kdekoľvek nájsť. Či v radosti, či v žalosti. Jeho signál je po celom svete. Má úžasné „celosvetové pokrytie!“ Zachytí tvoje volanie a modlitbu, nech by si bol kdekoľvek. A určite sa dovoláš, aj keď budeš v spoločenstve zboru, či vo svojej komôrke (Mt 6,6), či v chráme Božej prírody. Všade tam môžeš volať, ďakovať a oslavovať Hospodina skrze Pána Ježiša Krista v moci Ducha Svätého. On, ktorý stvoril aj naše ucho, počuje (Žalm 94,9). „Hospodin prijal moju modlitbu", tak vyznáva Dávid v žalme 6,10.
Božie slovo nášho textu spomína dve cesty - požehnanie a kliatba. Aj o tom je tá 30. kapitola, z ktorej je text 5. Mojžišovej 30,11-14. Sme stále na križovatke. Lavína zla sa naďalej valí týmto sveta. Cunami ľudskej nenávisti a zloby. A pritom Boh je tak blízko. Bližšie, než si myslíš.. Láska je tak blízko.. Len zavzdychnúť a nanovo zatúžiť..