Historici a teológovia sa dlhé roky zaoberajú otázkou, kedy presne zomrel Ježiš Kristus. Napriek tomu, že sväté písmo neudáva presný dátum, existuje množstvo indícií, ktoré umožňujú určiť aspoň približný časový rámec.
Biblia uvádza, že keď Ježiš zomrel o deviatej hodine, krajinu zahalila tma a krajina sa zachvela v okamihu jeho posledného dychu. Evanjelium podľa Marka (15:34) uvádza, že Ježiš zomrel o deviatej hodine, čo zodpovedá 15.00. Židovský deň bol vtedy rozdelený na dvanásť hodín začínajúcich pri východe slnka okolo 6.00 ráno.
Podľa biblického popisu bol Ježiš pochovaný v piatok. Autor určil, že ukrižovanie prebehlo v piatok, pretože všetky štyri evanjelia opisujú deň smrti ako Deň prípravy, teda deň pred židovskou sobotou. Židovskí vodcovia žiadali, aby boli telá sňaté z kríža, aby nebola porušená sobota.
Vojaci preto zlomili nohy dvom ďalším odsúdeným, ale Ježiša našli už mŕtveho, čím potvrdili biblický opis. Ježišovo telo bolo podľa Písma uložené do hrobu pred západom Slnka a vzkriesenie nastalo v nedeľu ráno, čo napĺňa proroctvo o troch dňoch a troch nociach v hrobe.
Podľa biblistu Ben Witheringtona, židovská kultúra v dobe biblických príbehov nerátala dni v súlade s dnešným 24 hodinovým intervalom, kedy deň začínal po polnoci, ale začínal pri západe Slnka. Ak Ježiš Kristus zomrel na Veľký piatok, potom v piatok po západe slnka nastal druhý deň. Tretí deň po ukrižovaní takto pripadal na obdobie soboty po západe slnka a trval až do západu slnka v nedeľu.
Z toho vyplýva, že ak Mária Magdaléna išla k hrobu Pána Ježiša skoro ráno v nedeľu a ten tam nebol, bolo to na tretí deň po ukrižovaní.
Nové zistenia a historické dôkazy
Geológ Williams Jefferson so svojimi nemeckými kolegami tvrdí, že vie presný dátum úmrtia Ježiša. Podľa jeho vyjadrenia sa tak stalo presne 3. apríla roku 33. K tomuto tvrdeniu vedci dospeli po zhodnotení všetkých dostupných informácií z evanjelií a iných historických zdrojov, zohľadnili tiež astronomické a geologické záznamy.
Práve geologické dokumenty a evanjelium svätého Matúša zohrali pri určovaní presného dátumu Ježišovej smrti hlavnú úlohu. V 27. kapitole tohto evanjelia sa totiž pri opise udalostí bezprostredne po Kristovom ukrižovaní píše: "50 Ježiš však znova zvolal mocným hlasom a vydýchol dušu. 51 A hľa, chrámová Opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Zem sa triasla a skaly sa pukali. 52 Otvorili sa hroby a mnohé telá zosnulých svätých vstali z mŕtvych."
Krátko po ukrižovaní a ihneď po smrti Ježiša teda Matúš v evanjeliu zanechal správu o mohutnom zemetrasení, ktoré krajinu zasiahlo. Vedci sa domnievajú, že podľa vykonaných geologických výskumov sa jednalo o veľké zemetrasenie s epicentrom pri Mŕtvom mori práve začiatkom apríla roku 33.
Geológ Williams Jefferson z amerického inštitútu Supersonic Geophysical a jeho kolegovia z Nemeckého geologického výskumného centra porovnali historické záznamy, biblické texty, geologické a astronomické údaje. Čiastočne im pomohla 27. kapitola Evanjelia podľa Matúša, v ktorej sa hovorí o zemetrasení v čase popravy.
Do úvahy preto zobrali fakt, že všetky štyri Evanjelia svedčia, že Ježiša ukrižovali v čase, keď rímskym prefektom provincie Judsko bol Pilát Pontský, teda medzi rokmi 26 - 36, že sa to stalo v piatok a že Ježiš zomrel niekoľko hodín pred začiatkom šábesu.
Židovský kalendár, astronomické a geologické údaje pomohli stanoviť, že Ježiš Kristus zomrel v piatok 3. apríla 33 o tretej hodine po obede.
Kroll ďalej využil astronomické výpočty, podľa ktorých 3. apríla roku 33 nášho letopočtu nad Jeruzalemom svietil spln, zodpovedajúci sviatku Pesach, a večer nasledovalo čiastočné zatmenie Mesiaca. Mesiac vtedy získal červenkastý odtieň - jav, ktorý pripomína zmienku apoštola Petra v Skutkoch 2:20 o Mesiaci, ktorý sa premení na krv.
Historické záznamy tento časový rámec podporujú. Pilát Pontský, ktorý vládol Judsku v rokoch 26 až 36 nášho letopočtu, predsedal Ježišovmu procesu aj poprave. Kroll pripomína nález tzv. Pilátovho kameňa z roku 1961, ktorý potvrdzuje Pilátovu historickú existenciu, a objav ukrižovanej ľudskej pätovej kosti z roku 1968, na ktorej boli zrejmé rovnaké typy zranení, aké opisujú evanjeliá.
Kroll cituje aj nekresťanských historikov Phlegona a Thalla, ktorých fragmentárne zápisy spomínajú temnotu a zemetrasenie počas 202. olympiády, teda obdobie končiace rokom 33 nášho letopočtu, čo zodpovedá opisom v evanjeliách.
Autor sa odvoláva aj na proroctvo z knihy Daniel 9:24-27. Od dekrétu z roku 445 pred naším letopočtom o obnove Jeruzalema počíta 483 rokov, čo podľa neho ukazuje práve na rok 33 nášho letopočtu. Verš 26 predpovedá, že Pomazaný bude vyhladený, čo sa časovo zhoduje s ukrižovaním počas sviatku Pesach a s vtedajším zatmením Mesiaca.
Kroll zároveň odmieta teóriu, že Ježiš mohol byť ukrižovaný v stredu. Podľa neho by takýto výklad odporoval evanjeliám aj židovskej tradícii, podľa ktorej sabat začína západom slnka v piatok, takže Deň prípravy musí pripadať práve na piatok.
Astronomické výpočty aj židovský kalendár tak podľa Krolla potvrdzujú, že ukrižovanie sa odohralo v piatok 3. apríla roku 33 nášho letopočtu o tretej hodine popoludní.
„Na základe očitých, historických a literárnych svedectiev môžu čitatelia presne určiť hodinu, kedy Ježiš povedal: ‚Je dokonané.“ Je to takmer, ako by tam boli,“ napísal Kroll.
Dôkazy nájdené v Amerike: Vedeli o Ježišovej smrti hneď, ako sa stala (Staroveké dokumenty)
Podľa tohto geológa, po porovnaní všetkých dostupných informácií, záznamov a historických zdrojov, existuje jediný možný dátum, kedy mohol byť Ježiš z Nazaretu ukrižovaný. Podľa jeho vyjadrenia sa tak stalo presne 3. apríla roku 33.
Ak by mali vedci pravdu, Ježišove narodenie teda pripadá presne na rok nula, odkedy sa začal počítať náš letopočet.
Okolo roku narodenia a úmrtia Ježiša Krista sa roky viedli spory.
Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista bola udalosť, v ktorej podľa kresťanskej viery Boh vzkriesil Ježiša Krista z mŕtvych tretí deň po Jeho ukrižovaní. V kresťanskej teológii sú smrť a zmrtvýchvstanie Ježiša Krista najdôležitejšími udalosťami, základmi kresťanskej viery, ktoré sú pripomínané Veľkou nocou.
Ježiš Kristus vstal z mŕtvych “na tretí deň” (Mt 20:19). Ukrižovanie a smrť nášho Pána pripadá na Veľký piatok, ktorý bol dňom príprav židovských veľkonočných sviatkov, ktoré pripadali na Sabbath, teda sobotu.
Ukrižovanie Ježiša Krista
Ako prezrádzajú historické dokumenty, ukrižovanie bolo v Rímskej ríši celkom bežným trestom používaným najmä u otrokov. Z histórie je známe, že rímsky konzul Publius Rupilius dal po vyhratej bitke s otrokmi pribiť na kríže viac než 20-tisíc povstalcov.
Ježiš bol popravený ukrižovaním, teda tým najhorším spôsobom, akým mohol byť človek v staroveku potrestaný.
„Smrť na kríži bola veľmi trýznivá, utrpenie obvykle trvalo mnoho hodín, často aj niekoľko dní. U Ježiša trval smrteľný zápas tri hodiny. Pilát sa čudoval, že Ježiš zomrel po takom krátkom čase - uvádza evanjelista Matúš,“ konštatuje rakúsky patológ.
No pilát vnímal celý proces ako obyčajnú frašku. V podstate sa celkom rád vyvŕšil na každom, kto sa vzoprel rímskej (teda jeho) moci a Ježiš bol pre ňho iba jeden z mnohých. Toho dôkazom sú aj rôzne ponižujúce a výsmešné skutky, ktoré s Ježišom absolvoval.
Smrť na kríži bola krutá aj preto, že obvykle trvala dlho. Kati sa snažili obeť udržať čo najdlhšie pri živote, aby znásobili utrpenie. Počas Kristovej popravy však šlo o rýchlu záležitosť, keďže boli sviatky a v tom čase poprava nebola úplne normálna, bolo v záujme všetkých, aby bola demonštratívna, ale rýchla.
Pri bičovaní exekučnými úradníkmi vznikli na jeho tele veľké krvavé rany a pomliaždeniny. Aj keď mu bič zakončený kovovou guľôčkou potrhal svalstvo, život zdravého mladého muža ešte nebol ohrozený. Vedci zaoberajúci sa príbehom Mesiáša sú totiž presvedčení, že v časoch, keď pôsobil ako potulný kazateľ, bol zdravý, veľa chodil peši, a tak musel mať dobrú telesnú kondíciu.
Bezprostredne pred ukrižovaním vypil Ježiš nápoj z myrhy a kyslého vína, ktorý ho jemne omámil. Vedci predpokladajú, že príčinou Ježišovej smrti nebola strata krvi. Sú presvedčení, že ukrižovaní mali vážne dýchacie problémy. Tie spôsobilo nedostatočné zásobovanie krvi životne dôležitých orgánov kyslíkom.
Skeptici špekulujú, že Ježiš po vzatí z kríža neležal v hrobe mŕtvy, ale podľa nich sa nachádzal len v stave kómy. Ako to je z pohľadu vedy? Zmieňuje sa o ňom aj príspevok v odbornom magazíne Journal of the Society of Medicine. „Obete v polohe s hlavou hore mohli na kríži stráviť niekoľko dní, kým zomreli.“ Ježiš Nazaretský tak mohol byť sňatý skôr, kým naposledy vydýchol.
Vedci zostavili niekoľko závažných príčin spôsobených smrťou: od straty krvi po zástavu srdca - až po udusenie.
Patológ Hans Bankl to posúdil takto: ,,Ako príčiny šoku prichádzajú do úvahy okrem ukrižovania aj muky spôsobené bičovaním a zvláštna senzibilita Ježišovej osobnosti. Počas zlyhávania cirkulácie krvi pri šoku sa objavuje pľúcny edém a často dochádza k nahromadeniu tekutiny.“
Hoci sa nezachovala správa o tom, na ktorej strane bolo telo prebodnuté kopijou, je vyprázdnenie krvi a vody vierohodné a pochopiteľné. „Pre skrátenie utrpenia a umierania na kríži sa používali rôzne spôsoby. Najrýchlejšiu smrť privodilo bodnutie kopijou do hrude, uškrtenie povrazom alebo udusenie odsúdenca dymom z ohňa rozloženého pod ukrižovaným.“
Vedci sa dnes už nezhodnú na presnej príčine Ježišovej smrti. Pokiaľ (aj takéto hypotézy nie sú možné po dvoch tisícročiach vyvrátiť) nezomrel, tak síce mohol byť resuscitovaný, ale určite nešlo o doslovné zmŕtvychvstanie, ale o extrémny prípad „uzdravenia sa“.
Aj keď sa na kríži umieralo aj niekoľko dní, Ježiš mal byt vzatý z kríža už po šiestich hodinách. Teória skeptikov preto znie, že nie je vylúčené, že omdlel a jeho mdloby boli mylne vykladané ako skon. Preto teória kardiológa Muhammada H.M. Nuriho operuje s hypotézou Ježišovho prežitia.
S touto teóriou už prišiel aj nemecký historik Johannes Fried. Vo svojej knihe “Žiadna smrť na Golgote” píše, že Ježiš nezomrel na kríži, ale iba stratil vedomie. Táto hypotéza sa objavovala už aj v minulosti. Hovoril o nej aj básnik Johann Wolfgang Goethe či filozof a protestantský teológ Friedrich Schleiermacher.
Podľa Frieda Jozef z Arimatie a Nikodém sňali Ježiša z kríža po niekoľkých hodinách. Obaja ho potom odniesli do hrobu, pretože boli presvedčení o tom, že je mŕtvy, tvrdí Fried.
Vedec však predložil dva body, ktoré majú jeho tvrdenie dokazovať. “Po prvé, Ježiš visel na kríži iba okolo šesť hodín - čo je málo na to, aby napokon skonal,” hovorí historik. Za normálnych okolností totiž trvalo niekoľko dní, kým ukrižovaní ľudia naozaj zomreli. Toto utrpenie bolo aj cieľom takejto metódy popravy.
Druhým a zásadným dôkazom je pre Frieda miesto, kde mu rímsky vojak zabodol kopiju do pravej strany hrudníka. Podľa evanjelia z rany začala tiecť krv a voda. “Toto je rozhodujúci bod,” hovorí historik. “Sekrét poukazuje na pleurálny výpotok - krvno-vodnú zmes, ktorá sa nahromadila v pleurálnej dutine, v úzkej medzere medzi rebrami a pľúcami. K takému výpotku dochádza, keď je poranená popľúcnica napríklad zlomeným rebrom,” vysvetlil Fried.
Dá sa predpokladať, že k týmto zraneniam došlo počas toho, ako Pilát Pontský Ježiša bičoval.
Výsledkom je, že pľúca sú stlačené a človek nemôže dýchať, takže sa zadusí. Ale ešte predtým upadne do hlbokého bezvedomia.
Expert hovorí, že vojak svojím bodnutím medzi rebrá záchránil nevedomky Ježišovi život. Tekutina tak totiž mohla vytekať a Ježiš mohol opäť začať dýchať. ,,Samozrejme, bezvedomie môže trvať aj dlho po tom a zranený môže vyzerať ako mŕtvy. Ale on nie je,” dodal. To dokazuje aj nasledujúce ráno a ďalšie týždne, keď sa Ježiš opäť objavil živý.
Podľa Friedovej teórie Nikodém a Jozef z Arimatey doniesli Krista do hrobu, ale on tam nezomrel. Znova sa prebudil zo svojej “narkózy” a Nikodém a Jozef z Arimatey mali dve možnosti: Ježiša znova vydať, alebo mu pomôcť zmiznúť. Rozhodli sa pre druhú možnosť.
Vzkriesenie teda vedec, ktorý sa špecializuje na stredovek, odmieta. ,,Pretože keď nie je mŕtvy, nemôže byť vzkriesený, tvrdí.
Prečo vlastne zomrel Ježiš?
Pre náboženských vodcov bol hrozbou a pre Rimanov rebelom. Skutočný dôvod jeho smrti je však oveľa hlbší a prekvapivejší. Zisti, ako a prečo zomrel Ježiš na kríži a čo to znamená pre nás dnes.
Príbeh sa začal pred viac ako 2000 rokmi. Ježiš, jednoduchý učiteľ z Galiley, sa stal známym tým, že uzdravoval chorých a učil s neobyčajnou autoritou. Prijímal bohatých a vplyvných, ale aj prostitútky a chudobných na okraji spoločnosti. Správy o ňom sa šírili rýchlo.
Ježiš spochybňoval náboženské autority. Vyčítal im pokrytectvo, tvrdosť a osobné finančné zisky. Odmietal prísny systém pravidiel, ktorý sa stal dôležitejším než milosrdenstvo a láska. Napríklad raz v sobotu uzdravil muža, ktorý nedokázal 38 rokov chodiť. Farizeji boli pobúrení, že „pracoval” práve v deň, keď židia nesmeli v podstate nič robiť.
No najväčším „zločinom” bolo, že sa nazýval Božím Synom a tvrdil, že má moc odpúšťať hriechy. To považovali židia za rúhanie.
Rimanov zas znepokojoval jeho rastúci vplyv. Spolu ho preto zatkli a odsúdili Ježiša na smrť.
Ježišova smrť bola mimoriadne krutá. Vojaci mu na hlavu nasadili tŕňový veniec a zbičovali ho koženým remeňom s ostrými hrotmi. Nakoniec ho pribili na kríž, kde jeho život ukončilo udusenie a zlyhanie srdca. Rímsky vojak mu kopijou prepichol bok, aby sa uistil, že je mŕtvy.
Ježiš však vopred povedal, že položí svoj život dobrovoľne: „Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa ho prijať.” Konal s jasným zámerom. Bol to jeho plán.
Prečo zomrel Ježiš?
- Aby ukázal, že je naozaj Boh
Ježiš viackrát predpovedal svoju smrť aj zmŕtvychvstanie. Netvrdil, že jedného dňa sa reinkarnuje. Ale že o tri dni vstane z mŕtvych. A presne to sa stalo. Jeho hrob strážili vojaci, ale na tretí deň bol prázdny.
Počas nasledujúcich 40 dní sa Ježiš stretol so svojimi najbližšími priateľmi aj stovkami nasledovníkov. Živý, hmatateľný, skutočný. Dokázal tým, že ako Boh má skutočne moc nad životom a smrťou.
- Aby zaplatil za naše zlyhania
Každý z nás robí chyby. Veci, ktoré ničia naše vzťahy, nás samých. Biblia ich nazýva hriechmi. Tieto hriechy nás oddeľujú od Boha a vedú k smrti.
Za dávnych čias preto Boh prikázal, aby Židia raz do roka symbolicky obetovali baránka na odpustenie hriechov. Baránok zomrel namiesto nich.
Keď prišiel Ježiš, prorok Ján Krstiteľ o ňom povedal: „Hľa, Boží baránok, ktorý sníma hriechy sveta.“
Ježiš zomrel na kríži, aby sme my nemuseli. Vzal na seba trest, ktorý patrí nám. Nie preto, že by sme si to zaslúžili, ale preto, lebo nás miluje. Vďaka nemu sme dostali milosť a šancu na večný život v Božej blízkosti.
Kedy sa narodil Ježiš Kristus?
Ako teológ podotkol, každý z nás je naučený, že náš letopočet sa počíta od narodenia Ježiša Krista. Poznáme ho teda „pred Kristom“ a „po Kristovi“.
„Možno preto niektorých prekvapí, keď teraz poviem, že Ježiš Kristus sa narodil niekedy medzi rokom 4 a 7 pred Kristom. Čiže Ježiš Kristus sa narodil pred Kristom,“ uviedol teológ a vysvetlil, prečo je tomu tak.
Švorca priblížil, že mních Dionýzius Exiguus v 6. storočí zaviedol kresťanský kalendár, ktorým datoval začiatok letopočtu od Ježišovho narodenia (Anno Domini - „Rok Pána“).
„Pri výpočte však urobil chybu, keďže nezohľadnil historické údaje, napríklad vládu kráľa Herodesa,“ uviedol Švorca s tým, že vo svojich výpočtoch tak niektoré veci nevzal do úvahy, a vzhľadom na vtedajšie vedecké poznanie ich do úvahy ani nemal ako vziať.
Podľa Evanjelia podľa Matúša totiž vládol kráľ Herodes počas Ježišovho narodenia. Herodes však zomrel v roku 4 p.n.l., čo znamená, že Ježiš sa musel narodiť ešte pred týmto rokom.
„Rovnako, moderná veda nám hovorí aj o svetelných úkazoch, ktoré by sa mohli podobať Betlehemskej hviezde,“ podotkol Švorca a vysvetlil, že mohlo ísť o jasnú kométu, ktorá bola niekedy v roku 5 pred Kristom. „Alebo išlo o konjunkciu planét Saturn a Jupiter, čo tiež odkazuje na tento rámec rokov 4 až 7 pred Kristom,“ doplnil teológ.
Teológ upozornil, že presný deň narodenia Ježiša Krista nie je známy, aj keď sa už tradične verí, že sa narodil 25. decembra, čo je súčasne oslavovaný deň v kresťanskom svete.
Realita je však taká, že nevieme presne, ktorý deň sa Ježiš Kristus narodil.
Švorca vysvetlil, že 25. december bol pravdepodobne zvolený v 4. storočí, aby sa prepojil s pohanskými oslavami zimného slnovratu a sviatkom Natalis Solis Invicti (Narodenie Neporaziteľného Slnka).
Podľa slov teológa tu v podstate došlo k zámene symboliky. „Slnkom už nie je rímsky boh ale Ježiš Kristus. A môžeme to vidieť aj na prvokresťanských náhrobkoch kde sa už Kristus znázorňuje ako Slnko,“ dodal Švorca.
Teológ upozornil, že viaceré vyobrazenia, ak ide o narodenie Ježiša Krista, nie sú úplne presné. Vidíme to najmä na tom, ako vyzerajú betlehemy.
Narodenie Ježiša Krista
„Jeden z mýtov je, že sa zrazu niekde zjavili jasličky, boli tam traja králi a zvieratká, spievali tam všetci koledy a podobne. Podľa Švorcu je to práve preto, že Vianoce prežívame zo všetkých sviatkov najintenzívnejšie. Nie je to však pravda. V kresťanstve je najvýznamnejším sviatkom Veľká noc.
Posledná večera
| Udalosť | Dátum | Poznámka |
|---|---|---|
| Narodenie Ježiša Krista | Medzi rokmi 4 a 7 pred n.l. | Presný deň nie je známy |
| Ukrižovanie Ježiša Krista | 3. apríla 33 n.l. | Podľa niektorých vedcov |
| Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista | Tretí deň po ukrižovaní | Základ kresťanskej viery |