Štedrý deň, ktorý začína slávenie Vianoc, nie je jediným dôvodom na oslavu 24. decembra. V tento deň si kresťania pripomenú narodenie Ježiša Krista v Betleheme.
Narodenie Ježiša Krista
V tento deň si pripomíname Adama a Evu - prarodičov všetkých ľudí. Bol Adam a Eva odsúdení a možno ich obviňovať zo zavedenia hriechu do sveta? Sväté Písmo sa vyhýba obvineniam prvých rodičov. Patrí im úcta.
Adam a Eva: Stvorenie a Pád
Adam bol prvým človekom stvoreným Bohom. Žena, neskôr známa ako Eva, bola Adamovou spoločníčkou. Obaja pochádzali od Boha, a preto sú si rovní v dôstojnosti, ktorá prevyšuje všetky ostatné živé bytosti. Podľa biblického opisu mali prví rodičia dar nesmrteľnosti a osobitnej blízkosti s Bohom.
V dôsledku neposlušnosti však tento stav pôvodnej harmónie zanikol. Adam a Eva začali podliehať utrpeniu a iným nedokonalostiam ľudskej prirodzenosti, narušenej hriechom. Mali troch synov: Kaina, Ábela a Seta.
Slovo „Adam“ v hebrejčine naznačuje spojenie so zemou. V iných starovekých jazykoch Blízkeho východu znamená otec alebo narodenie. Najčastejšie je však chápané ako označenie prvého človeka stvoreného Bohom. Výraz „adamah“ má aj kolektívny význam, označujúci ľudstvo. Preto možno biblický opis vnímať ako vyjadrenie základných právd o všetkých ľuďoch, ktorých „prototypom“ je Adam.
Spájanie evolučnej teórie s biblickými textami vyvolalo niekedy nesprávne spochybnenia kníh Genezis. Dnes teológovia považujú opis stvorenia za mýtus o počiatkoch. To však neznamená, že ide o rozprávku - mýtus je spôsobom, akým sa zjavná pravda odovzdáva symbolickým a alegorickým jazykom.
Hypotéza prirodzenej evolúcie teda nemusí byť v rozpore so zásahmi Boha do stvoreného sveta. Šiesty deň, ako korunovanie stvorenia, povolal Boh človeka - muža a ženu - k životu. Obdaril ich plodnosťou a zveril im starostlivosť o stvorenie. Človek bol stvorený na Boží obraz, obdarený životom a navyše Božím dychom (často označovaným ako duša).
Dôstojnosť človeka vyplýva aj z toho, že jeho telo bolo utvorené vlastnými rukami Stvoriteľa. Adam a Eva sú si rovní vo svojej dôstojnosti. Manželstvo muža a ženy je v súlade s Božím plánom a požehnané Stvoriteľom. Dá sa považovať za prvú „prirodzenú“ sviatosť.
Biblická Eva je matkou celého ľudstva. Hriech prvých rodičov však vyžadoval obnovenie ľudstva.
Nový Adam a Nová Eva
Spojenie 24. decembra s Adamom a Evou poukazuje na obnovenie stvorenia, ktoré sa uskutočnilo vtelením Božieho Syna. Panna Mária, Bohorodička, je nazývaná Novou Evou, svätou a dokonalou. Ježiš Kristus je Nový Adam, ktorý prináša spásu narušenej ľudskej prirodzenosti.
Rodokmeň Ježiša podľa sv. Lukáša začína „Adamom, Božím synom“ (Lk 3, 38). Sv. Pavol píše, že „skrze Adama všetci zhrešili,“ ale zároveň poukazuje, že skrze nového Adama, Krista, všetci dosahujú ospravedlnenie.
V liturgii Bielej soboty jedno z čítaní opisuje Kristovo zostúpenie do podsvetia, kde ohlasuje spásu Adamovi. Východné ikony, zobrazujúce Kristov zostup do podsvetia, často ukazujú, ako Kristus vedie z podsvetia prvých rodičov.
Adam a Eva nás učia, že v každom človeku, stvorenom na Boží obraz, je hlboko zakorenené dobro, no zároveň aj sklony k zlu.
Kristov zostup do podsvetia
V jeruzalemskej Bazilike Božieho hrobu je kaplnka zasvätená sv. Adamovi. Podľa židovskej tradície sa Adamov hrob nachádza na Kalvárii. Starokresťanská legenda tvrdí, že krv Ježiša na kríži stekala na Adamovu lebku. Preto sa často pod krížom maľuje lebka - symbol vykúpenia.
Krv Krista zmyla nielen dedičný hriech, ale aj všetky naše hriechy. Vďaka Kristovi tak tragédia na začiatku dejín dosiahla šťastné naplnenie.
Boh je Štedrý
Keď sa človeku krôčik po krôčiku odhaľuje skryté tajomstvo, najprv sa ukáže majestátna veľkosť Boha. Boh je Boh: Toto slovo je šifrou pre to, čo sa vymyká akémukoľvek chápaniu, akémukoľvek pomenovaniu. Je Pán: pred ním človek vidí, že je závislý služobník. Je Najvyšší čiže Nesmierne vyvýšený a sám o sebe Nedosiahnuteľný; jasne žiari, je Slávny, Veľkolepý vo svojom lesku.
Avšak po tejto vízii, pri ktorej sa má človek prečo desiť a cúvať, nasledujú zmierňujúce slová: osvieť, daj. Lesk Božieho majestátu neoslepuje: rozptyľuje sa v jemný svit, ktorý oblažuje a utešuje. Ten, ktorému nemožno dať meno, Pán, je k človeku dobrý a štedrý. Môže a chce mu dať, o čo ho ako pokorný prosebník žiada.
🎄Vianoce pre deti | 25. december | História Vianoc | Vianočné tradície | Twinkl USA
V Ježišových slovách to s bohatstvom a s bohatými nie je jednoduché. Ježiš povedal, že „ľahšie prejde ťava uchom ihly, ako boháč do nebeského kráľovstva“, v blahoslavenstvách chváli chudobných… Ale súčasne vie, že potrebujeme aj vlastníctvo a že bohatstvo nemusí byť zásadným problémom. Pri slovách o ťave a uchu ihly povedal, že „Bohu je všetko možné“, teda i to, aby aj boháč prešiel do nebeského kráľovstva.
Kľúč k tomuto zvláštnemu dvojakému postoju môžeme nájsť práve v dnešnom evanjeliu. Príbeh o bohatom človeku končí slovami, že „bol chudobný pred Bohom“. A o to práve ide: byť bohatý pred Bohom. Čo znamená byť bohatý pred Bohom? Na to nevieme dať uspokojivú odpoveď. Ale už len premýšľanie nad tým, vyrušenie sa takouto otázkou môže byť dobré na to, aby sme mali odstup od seba a od svojej závislosti na majetku.
V minulosti však bohatstvo nebolo spájané s vytvorením si pevnosti okolo svojho majetku, ale skôr s veľkodušnosťou. Vedeli by sme vystopovať, že v dávnych kultúrach platilo aj na človeka, že „bohatý“ je predovšetkým ten, kto sa vie rozdeliť, kto vie byť štedrý.
Byť štedrý
Modlitba Svätého Františka
Bezpochyby prvým a teda i najstarším z dochovaných Františkových textov je modlitba pochádzajúca zo začiatkov jeho duchovnej cesty. František skoncoval približne okolo r. 1206 so svojím doterajším životom, plným ctižiadosti a pohodlia, ale ešte nevedel, na akú cestu ho Boh volá.
V opustenej kaplnke, kam pri svojom hľadaní svetla zablúdil, zbadal veľkú ikonu Ukrižovaného. Ježíš bol na nej znázornený v „Sláve svojho utrpenia“: jasná a pokojná tvár, oči roztvorené a nad jeho hlavou ruka Boha Otca, ktorá ho už pozdvihuje na nebesia. Bolo to prvé stretnutie Osláveného s ešte nepresvetleným. Žiara, ktorá vychádza z prvého, odhaľuje temnoty druhého. Z Františkovho srdca vytryskla modlitba.
Musel ju opakovať, zapamätať si ju a neskôr ju naučil svojich bratov. Je to vstupná modlitba, akýsi introit, modlitba na začiatku cesty. Každý hľadajúci si ju môže prisvojiť. A kto ním nie je?
Tento krátky a prostučký text pôsobí takmer banálne. V strede, ako dominanta celej scény, tróni Boh, Najvyšší a Slávny Pán.