Boh je večný a prichádza k ľuďom cez lásku: Hľadanie významu

V hlbokom zamyslení nad existenciou a zmyslom bytia sa často obraciame k Bohu, hľadajúc Jeho večnú prítomnosť a lásku. Boh tvorí svet po materiálnej stránke z ničoho a po duchovnej z Lásky. Boh je večný a prichádza k ľuďom cez lásku.

V prvej kapitole knihy Genezis, na samom začiatku celej Biblie, sa zdôrazňuje, že Boh je so svojím stvorením spokojný, opakovane zdôrazňujúc krásu a dobrotu každej veci. Na konci každého dňa sa píše: «Boh videl, že je to dobré» (Gn 1,12.18.21.25). Teda, ak Boh vidí, že stvorenie je dobrá a krásna skutočnosť, aj my máme zaujať tento postoj, aby sme videli, že stvorenstvo je dobré a krásne.

Je síce pravdou, že my nedokážeme z ničoho tvoriť, lebo aj naša fantázia vychádza a skladá z vecí, ktoré už poznala. Ale Božie Stvoriteľské vedomie vytvára to, čo nebolo, čas, hmotu i priestor z ničoho.

Moderná fyzika hovorí o tom, že materiálny svet leží v silovom poli vedomia. Na rozdiel od materializmu predchádzajúcej epochy, moderná fyzika prichádza k záveru, že vedomie, teda Duch je prvotný, hmota druhotná.

Dar poznania a Božia láska

Ďalší dar Ducha Svätého je dar poznania. To poznanie, ktoré prichádza od Ducha Svätého sa však neobmedzuje na poznanie ľudské. Je osobitným darom, ktorý nás prostredníctvom stvorených vecí, privádza k vnímaniu Božej veľkosti a lásky a jeho hlbokého vzťahu s každým stvorením.

Keď sú naše oči osvietené Duchom, otvárajú sa pre kontempláciu Boha v nádhere prírody a veľkoleposti vesmíru a vedú nás k objaveniu toho, ako nám každá vec hovorí o ňom, ako každá vec rozpráva o jeho láske. Toto všetko v nás vzbudzuje veľký úžas a hlboký cit vďačnosti!

Pred týmto všetkým nás Duch nabáda chváliť Pána z hĺbky nášho srdca a uznávať vo všetkom, čo máme a čím sme nesmierny Boží dar a znamenie jeho nekonečnej lásky voči nám. Toto je dar poznania, vzhľadom na túto nádheru. Chváľme Boha, ďakujme mu, že nám dal toľko krásy. Toto je cesta.

Michelangelovo Stvorenie Adama

Človek ako vrchol stvorenia

A keď Boh dokončil stvorenie človeka, vtedy sa nehovorí: «Videl, že je to dobré», ale hovorí sa, že to bolo veľmi dobré. Približuje si nás k sebe! V Božích očiach sme tou najkrajšou, najväčšou a najlepšou skutočnosťou zo stvorených vecí. Buďme mu za to vďační.

Dar poznania nás stavia do hlbokého súladu so Stvoriteľom a umožňuje nám mať účasť na jasnosti jeho pohľadu a jeho úsudku. Je možné aj takto toto miesto preložiť. Podľa toho, „byť obrazom Boha“ je vlastne určením človeka. Človek sa má stať obrazom božím, miestom Zjavenia Boha - Lásky. Človek je schopný „pretlmočiť“ Ducha do hmoty, Boha do človečenstva.

V tejto perspektíve dokážeme v mužovi a žene vidieť vrchol stvorenia ako zavŕšenie plánu lásky, ktorý je vtlačený do každého z nás a umožňuje nám považovať sa za bratov a sestry. Toto všetko je dôvodom spokojnosti a pokoja a robí z kresťana radostného svedka Boha, podľa vzoru sv. Františka z Assisi a mnohých svätých, ktorí vedeli chváliť a ospevovať jeho lásku cez kontempláciu stvorenia.

Ochrana stvorenia

Dar poznania nám zároveň pomáha, aby sme neupadli do niektorých prehnaných či pomýlených postojov. Prvý takýto postoj sa tvorí z rizika, že sa budeme považovať za vládcov stvorenia. Avšak stvorenstvo nie je vlastníctvo, s ktorým môžeme nakladať podľa našich chúťok, nie je dokonca ani majetkom iba niektorých, niekoľkých, ale je darom, nádherným darom, ktorý nám dal Boh, aby sme sa oň starali, používali ho na úžitok všetkých, vždy s veľkou úctou a vďačnosťou.

Stvorenie treba udržiavať, nie sa ho zmocniť. Stvorenie musíme chrániť. Je darom, ktorý nám dal Pán, je pre nás. Je Božím darom pre nás. My sme strážcovia stvorenstva. Keď však stvorenie zneužívame, ničíme znamenie Božej lásky. Ničiť stvorenie znamená povedať Bohu: «Nepáči sa mi, nie je to dobré».

Ochrana stvorenia je doslova ochranou Božieho daru, a zároveň to znamená povedať Bohu: «Ďakujem ti, som pánom stvorenstva. A aby som ním bol ďalej, nikdy tvoj dar nezničím». Takýto má byť náš postoj voči stvorenstvu. Chrániť ho, pretože keď ho my ničíme, stvorenie zničí nás. Nezabúdajme na to!

Detail zo Stvorenia Adama

Predurčenie a spása

Sv. Pavol v liste Efezanom 1,6 hovorí: „Boh nás svojím dobrotivým rozhodnutím predurčil, aby sme sa skrze Ježiša Krista stali jeho deťmi na chválu a slávu jeho milosti, ktorou nás obdaril vo svojom milovanom Synovi.“ Máme sa stať Božími deťmi, teda účastníkmi tej istej prirodzenosti akú má Boh. Boh sa chce zjaviť skrze nás. Toto je Boží plán s nami a to má byť aj náš životný cieľ.

Ak teda môžeme hovoriť o nejakom predurčení človeka z Božej strany, môžeme s istotou prehlásiť, že existuje len toto jedno a to pozitívne a úžasne predurčenie ku Spáse. Skrze prijatie Ježiša sa máme stať Božími deťmi, teda sme pozvaní mať účasť na Božej prirodzenosti. Človek dostal slobodu a rozum, aby vládol svetu, ktorý Boh stvoril pre neho. Zo všetkých hmotných tvorov sme jedine my ľudia slobodní, vieme rozlišovať medzi dobrom a zlom.

Podmienkou Spásy je prijatie Ježiša. Kristus, Vtelené Božie Slovo, je Život. Len ten, kto verí v Boha, ktorý sa zjavil v osobe Ježiša Krista, uznáva pravého Boha. Bez láskyplného príklonu ku Kristovi neexistuje láska a spojenie s Bohom, čiže Spása.

Zatratenie a slobodné rozhodnutie

V jednej veci si môžeme byť absolútne istí, že Boh nikoho nepredurčil do pekla. K tomu je potrebné slobodné odvrátenie sa od Boha - Lásky a zotrvanie v tomto stave. Zatratenie je na opačnom konci ako naše predurčenie. Človek totiž nemusí svoje predurčenie uskutočniť. Napríklad ak si človek už v tomto živote vedome uzatvára svoje srdce pred láskou a pred odpustením.

Výroky Svätého písma a učenie Cirkvi o pekle sú výzvou k zodpovednosti, s akou má človek používať svoju slobodu s ohľadom na svoj večný údel a súčasne sú aj naliehavou výzvou k obráteniu. Boh nikoho v pekle nedrží a po pekle netúži. V pekle nás držia naše hriechy a hriešny spôsob bytia.

Boh a utrpenie

Ľud­ské utr­pe­nie pôso­bí zár­mu­tok a čas­to vedie člo­ve­ka k zatr­pk­nu­tos­ti. Sme kon­fron­to­va­ní s boles­ťou spô­so­be­nou cho­ro­ba­mi, prí­rod­ný­mi kata­stro­fa­mi ale­bo ľud­skou zlo­bou. Ako to Boh môže dopus­tiť? Ak exis­tu­je Boh a ak je milu­jú­cim Bohom, pre­čo neza­siah­ne? Pre­čo pri­naj­men­šom nezab­rá­ni utr­pe­niu, kto­ré si člo­vek sám neza­vi­nil?

Hoci táto téma nie je ľah­ká, pokú­si­me sa k nej sfor­mu­lo­vať pár myš­lie­nok. Dúfa­me, že budú pomo­cou k lep­šie­mu pocho­pe­niu utr­pe­nia a zlo­by vo sve­te. Skôr než začne­me písať o prí­či­nách utr­pe­nia, pozri­me sa, ako k utr­pe­niu pri­stu­pu­je Boh.

Vše­mo­hú­ci Boh sa v Ježi­šo­vi stal člo­ve­kom. Pre­to môže­me na jeho prí­kla­de vidieť, ako sa sám Boh sta­via k utr­pe­niu. Ježiš uka­zu­je, že Boh nám chce pomôcť a chce nás pre­niesť aj skr­ze tie naj­ťaž­šie obdo­bia. Ježi­šo­vo kona­nie je výra­zom Božie­ho zmi­lo­va­nia sa nad člo­ve­kom a jeho blíz­kos­ti k člo­ve­ku v utr­pe­ní a ties­ni.

Hriech sto­jí vždy pro­ti lás­ke a nut­ne so sebou nesie utr­pe­nie. Ono neza­čí­na nási­lím, kri­mi­na­li­tou a voj­na­mi. Aj v den­nom živo­te sme ním obklo­pe­ní. Tam, kde ľudia nemi­lu­jú Boha, pri­kla­dá sa hod­no­tám ako je: nezišt­ná lás­ka a služ­ba, poko­ra, čis­to­ta, bez­ú­hon­nosť, spra­vod­li­vosť … len veľ­mi malá váha.

Veria­ci ľudia prí­ro­du vní­ma­jú ako výraz moci, múd­ros­ti, tvo­ri­vos­ti a lás­ky náš­ho Stvo­ri­te­ľa. Na dru­hej stra­ne, zem nie je mies­tom bez nebez­pe­čen­stva. Opa­ku­jú­ce sa zeme­tra­se­nia, sopeč­né výbu­chy, cuna­mi, suchá, poto­py, búr­ky… sú prí­rod­ný­mi kata­stro­fa­mi, pri kto­rých nie­ke­dy pri­chá­dza o život veľa ľudí.

Rôzne pohľady na Boha

Mnohí ľudia premýšľajú o Bohu a Jeho existencii. Fúra myšlienok z rôznych súdkov. Míňame svoje sily, pretože ho chceme pochopiť a strácame okamihy, v ktorých by sme ho mali milovať. Nevieme aký je, viac vieme o tom aký nie je. Boh nie je lego, ktoré sa dá rozobrať a poskladať podľa našich predstáv. Boh je v prvom rade mystérium - tajomstvo.

Bez lásky ho nespoznáme, lebo milovať sa rovná poznať. Kto ho nemiluje, ten ho nespozná. Dali ste už Bohu, čo je Božie? Ak áno, všetko ostatné vám bude pridané. Je to milovanie Boha, ktoré činí mesto Božie a milovanie seba, ktoré činí mesto Babylon.

Boh je prístupný tomu, kto ho chce milovať, je skrytý pre toho, kto ho chce iba pochopiť. Človek je tu na zemi za svojho Boha zodpovedný. Keď človek odmietol Boha, klania sa bôžikovi.

Boh zo Sixtínskej kaplnky

Záver

Boh je večný a prichádza k ľuďom cez lásku. Je to viera, ktorá premáha svet a dáva zmysel nášmu bytiu. Nech je nám Boh sprievodcom a ochrancom na ceste životom.

Téma	Popis
Božia večnosť	Boh je nekonečný a existuje mimo času.
Láska	Boh prichádza k ľuďom cez lásku a táto láska je základom vzťahu medzi Bohom a človekom.
Stvorenie	Boh stvoril svet a všetko v ňom a človek je vrcholom stvorenia.
Hriech	Hriech narušil vzťah medzi Bohom a človekom a priniesol do sveta utrpenie.
Spása	Boh ponúka spásu všetkým ľuďom skrze Ježiša Krista.

tags: #boh #je #vecny #a #prichadza #k