Výrok "Jakuba som miloval, Ezaua som nenávidel" patrí medzi tie biblické pasáže, ktoré vyvolávajú množstvo otázok a neraz aj kontroverzií. Nachádza sa v Starom zákone, v knihe Malachiáš 1,2-3, a cituje ho aj apoštol Pavol v Novom zákone, v liste Rimanom 9,13. Na pochopenie významu tohto výroku je potrebné poznať historický a teologický kontext, v ktorom bol vyslovený.
Apoštol Pavol v liste Rimanom píše o svojom žiali nad Izraelom a o tom, že nie všetci, ktorí sú z Izraela, sú praví Izraeliti. Poukazuje na to, že Božie slovo nezlyhalo, pretože Božie vyvolenie nezávisí od telesného pôvodu, ale od Božieho rozhodnutia.
V tejto súvislosti uvádza príklad Jakuba a Ezaua, dvoch bratov, ktorí sa ešte ani nenarodili, a Boh už o nich rozhodol: "Starší bude slúžiť mladšiemu". A dodáva: "Jakuba som miloval, Ezaua som nenávidel."
Čo teda znamená, že Boh miloval Jakuba a nenávidel Ezaua? Znamená to, že Boh bol nespravodlivý? Pavol odpovedá: "Vonkoncom nie!" (Rim 9,14)
Aby sme pochopili Božie konanie, musíme si uvedomiť niekoľko vecí:
- Božie vyvolenie je slobodné a nezávisí od ľudských skutkov. Boh sa zmiluje, nad kým sa zmiluje, a zľutuje sa, nad kým sa zľutuje. (Rim 9,15)
- Božie vyvolenie má slúžiť Božiemu zámeru. Boh povoláva ľudí do života, aby na nich ukázal svoju moc a aby sa jeho meno hlásalo po celej zemi. (Rim 9,17)
- Božie vyvolenie neznamená zatratenie toho, kto nebol vyvolený. Boh znáša s veľkou trpezlivosťou nádoby hnevu pripravené na záhubu, aby dal poznať bohatstvo svojej slávy na nádobách milosrdenstva. (Rim 9,22-23)
Výrok "Jakuba som miloval, Ezaua som nenávidel" teda neznamená, že Boh nenávidel Ezaua ako osobu. Znamená to, že Boh si vyvolil Jakuba a jeho potomstvo, aby skrze nich uskutočnil svoj plán spásy. Ezau a jeho potomstvo neboli vyvolení na túto úlohu, ale to neznamená, že boli zatratení.
V Starom zákone sa slovo "nenávidieť" často používa v zmysle "menej milovať". Ježiš hovorí: "Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov a sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom." (Lk 14,26) Neznamená to, že máme nenávidieť svojich blízkych, ale že máme milovať Boha viac ako všetko ostatné.
Podobne aj v prípade Jakuba a Ezaua, Boh miloval Jakuba viac ako Ezaua, pretože si ho vyvolil na dôležitú úlohu v dejinách spásy. Ezau nebol zatratený, ale nebol vyvolený na túto úlohu. Boh sa však zmilúva nad kým chce a zatvrdzuje, koho chce. (Rim 9,18)
Dôležité je si uvedomiť, že Boh má moc nad hlinou, aby z tej istej hmoty urobil jednu nádobu na vznešený účel a druhú na všedný. (Rim 9,21) To znamená, že Boh má právo rozhodovať o tom, koho si vyvolí a na aký účel ho použije. My, ako stvorenia, nemáme právo odvrávať Bohu a pýtať sa ho: "Prečo si ma takto urobil?" (Rim 9,20)
Božie vyvolenie je tajomstvo, ktoré presahuje naše chápanie. Nemôžeme ho plne pochopiť, ale môžeme mu veriť a dôverovať, že Boh je spravodlivý a milosrdný vo všetkom, čo robí.
Božia láska je základom všetkého stvorenia. Boh stvoril svet z lásky a chce, aby sme ho milovali celým srdcom, celou dušou a celou mysľou. Chce, aby sme milovali aj svojich blížnych ako seba samých. To je zmysel našej kresťanskej viery - láska. Pán Ježiš nám dal nové prikázanie lásky: "Aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás." (Jn 13,34)
Táto vzájomná láska má byť náplňou nášho života a hlavným rozpoznávacím znakom kresťanov: "Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať." (Jn 13,35)
Viera, ktorá je činná v láske, sa prejavuje službou. Všetky aktivity, ktorými si ako veriaci prejavujeme lásku a vzájomne si pomáhame v pozemských i duchovných potrebách, majú spoločné označenie "diakonia" - služba lásky. Táto činnosť preniká všetky roviny a oblasti života cirkevného spoločenstva.
Medzi všetkými typmi služby lásky si zasluhuje zvláštnu pozornosť charita, ktorá sa od prvotín Cirkvi chápe ako nezištná služba lásky k chudobným, chorým a trpiacim. Možno ju označiť za "sociálnu diakoniu". Cirkev nadviazala na tradíciu starozákonného Božieho ľudu a Ježiš Kristus s mimoriadnym dôrazom hlásal potrebu dobročinnej lásky k chudobným.
Naša viera je činná v láske najmä konaním skutkov milosrdenstva, ktorými odstraňujeme alebo aspoň umenšujeme materiálnu i duchovnú biedu našich blížnych. Sväté písmo nás k nim vyzýva na mnohých miestach a Kristovo podobenstvo o poslednom súde konkretizuje ich podobu: "Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne." (Mt 25,35-36)
Nech nás príklad Kristovej lásky pohýna k tomu, aby sa naša viera stala činnou v láske a aby sme milovali Boha a svojich blížnych ako seba samých. Tak naplníme zmysel nášho života a dosiahneme večnú blaženosť.
Medžugorje v pohotovosti | Nové poselství, které otec Petar a Mirjana obdrželi od Panny Marie
Tabuľka: Skutky telesného a duchovného milosrdenstva
| Skutky telesného milosrdenstva | Skutky duchovného milosrdenstva |
|---|---|
| Sýtiť hladných | Poučovať nevedomých |
| Poskytovať ubytovanie bezdomovcom | Radiť pochybujúcim |
| Obliekať otrhaných | Potešovať zarmútených |
| Navštevovať nemocných | Napomínať hriešnikov |
| Navštevovať väzňov | Odpúšťať urážky |
| Pochovávať mŕtvych | Trpezlivo znášať protivenstvá |
| Modliť sa za živých i mŕtvych |