Žalm 34 je silným svedectvom o viere a dôvere v Boha aj v tých najťažších životných situáciách. Tento žalm, pripisovaný Dávidovi, bol zložený v čase, keď sa ho zmocnili Filištínci a on sa ukrýval v ich zemi (1Sam21n.). Interpretácia žalmu má byť tichá a jemná ako spev (nárek) holubice, čo symbolizuje nárek a vzlyk tých, čo sú vzdialení od svojej rodnej zeme. Spôsob recitovania žalmu, resp. spievania pripomína vzlyk holubice.
Dávidova skúsenosť
Dávidovu pieseň tlmil strach, lebo sa veľmi bál kráľa Gatu (1Sam 21,13). Bezmocne stíchol, keďže jeho spolubojovníci boli ďaleko. Dávid uvedené slová verša 1. povedal o sebe, lebo bol ďaleko od krajiny Izrael, u (filištínskeho kráľa) Achíša a Goliášovi bratia žiadali Achíša o povolenie zabiť ho.“ (Raši) „Aby spochybnil, že je hrdinom Izraela, predstieral šialenstvo a namiesto múdrej reči zmĺkol. Jeho hysterické zvuky pripomínali hlas holubice, ktorá je podľa proroka Ozeáša hlúpym vtákom bez rozumu. Podľa poznámky v podnadpise vo v. 1 by sa mal Ž 56 viazať na udalosť, opísanú v 1Sam 21,11-15. V tomto príbehu sa Dávid počas úteku pred kráľom Šaulom ukrýva medzi nepriateľmi Izraela - Filištíncami, konkrétne na území gatského kráľa Achíša. Keď hrozí, že nepriatelia jeho identitu odhalia, Dávid predstiera pomätenosť. Táto epizóda hovorí okrem iného o tom, že aj taký udatný bojovník a Bohu oddaný sluha ako Dávid môže mať strach, dokonca veľký.
Chvála Bohu v ťažkých časoch | Štefan Prado
Zdalo sa, že Dávid má záujem o spojenectvo s Filištíncami, preto mohol štyri mesiace medzi nimi bývať v bezpečí (1Sam 27). Achíš ho pokladal za verného vazala, ktorý opustil svoju krajinu. Keď ho potom počas vojenského ťaženia proti Izraelitom ustanovil za svojho telesného strážcu (1Sam 28,1-2), Dávid sa ocitol v pasci. Nechcel bojovať proti svojmu ľudu, ale odmietnutie by znamenalo istú smrť. Vtedy Boh zachránil Dávida, tak, že mu Achíšovi velitelia odopreli dôveru a kráľ ho poslal naspäť (1Sam 29,3-7).Žalmista vo v. 2 prednáša svoju prosbu vo viere, že Boh je mocnejší ako ľudské bytosti. Použitie výrazu „utláča“ zvyšuje apel na Boží zásah v prospech žalmistu. Boh je totiž zásadne proti každej forme útlaku a neodoprie svoju pomoc utláčanému, ktorý k nemu volá. Ľudský tvor (človek) a ten, ktorý bojuje, je podľa tradície Šaul, ktorý neuveriteľne vytrvalo prenasledoval Dávida a neoddýchol si ani na chvíľu. Vo verši 4 vidíme, že človek sa môže báť a zároveň spoliehať. Toto spoliehanie sa neskoncuje so strachom, ale umožňuje s ním žiť. Dôležitejšie je však, že podstata spoliehania sa nespočíva v subjektívnom pocite alebo prístupe, ale v jeho predmete.
| Predmet spoliehania | Konotácia |
| Človek, ľudská vlastnosť, vec, cudzie bohovia, modly | Negatívna |
| Boh | Pozitívna |
Keď je jeho predmetom človek, ľudská vlastnosť, vec alebo cudzí bohovia či modly, asociatívny význam hebr. slova „spoliehať sa“ v SZ je takmer vždy negatívny. Naproti tomu, toto sloveso má vždy pozitívnu konotáciu v súvise s Bohom. Tento kontrast je najzreteľnejší v podobných kritických situáciách, ako opisuje náš Ž 56, napr. v Ž 13, Ž 25, Ž 31, Ž 52, Ž 55, Ž 86, Ž 143. Význam spoliehania sa na Boha v týchto žalmoch spája spoločné puto, a síce, že v čase núdze, nech už je spôsobená čímkoľvek, niet pre človeka inej možnosti prežitia, než utiekať sa k Pánovi, dôverovať mu a spoliehať sa na neho.Prečo má odvážny Dávid zrazu strach? Lebo sa ocitol v ťažkej situácii (Ž 34). Keď Filištínci a Goliášov brat žiadali Achíša, aby im dovolil zabiť Dávida, kráľ sa ohradil. Veď Goliáš zomrel v poctivom súboji a sám povedal, že v prípade porážky sa oni všetci stanú sluhami Šaula (1Sam 17,9). Keď to Filištínci počuli, povedali Achíšovi: „Ak je tak, vstaň zo svojho trónu, lebo patrí Dávidovi, a keďže je Šaulovým podriadeným, nie sme aj my všetci sluhami Šaula? Dávid sa naľakal, ale aj tak zvolal: „(v) deň, (keď) sa bojím, na teba sa spoľahnem.“ Nato ho Boh zachránil skrze zdanlivé šialenstvo, ktoré zahmlilo jeho pravú identitu.“(Feuer)
Božia dobrota v skúškach
Keď Dávid zvolal: „Okúste a spoznajte, že dobrý je Hospodin!“ - bolo to napriek jeho utrpeniu, nie vďaka tomu, že by bol zaplavený požehnaním. Dávid v tom čase ešte nebol korunovaný za kráľa (2. S 5). Nemilosrdne ho prenasledoval vtedajší kráľ Izraela, muž neuveriteľnej sily a zdrojov (a ešte väčšej žiarlivosti a hnevu). Saul poslal mužov, aby ho zabili, ale tí ho mali radi (1. S 19:1). V zúrivosti tak sám vzal proti mladému mužovi kopiju (19:10). Dávid sa len tak-tak uhol a utiekol. Ako keby nestačil nepriateľ doma, narazil na ďalšieho v neďalekom Gate. Áchíš, kráľ Gatu, začal okamžite žiarliť a správať sa nepriateľsky. Keď odchádzal z tohto nepriateľského mesta a mieril do sveta nebezpečenstva, písal: „Okúste a spoznajte, že dobrý je Hospodin! Blahoslavený je muž, čo dúfa v Neho!“ (Ž 34:9).Dávid čelil tisíckrát viac problémom než Áchíš z Gatu, no nezabránilo mu to v oslavovaní Božej milosti. Oslavoval Ho za túto vyslyšanú modlitbu, za toto vyslobodenie. Zo všetkých hrôz? Keď utiekol z Gatu, zavraždil Saul kvôli nemu všetkých kňazov v Nóbe (1. S 22:18). Potom ho Saul prenasledoval na púšť, aby ho zabil (1. S 23:15). Jeho rodinu a priateľov zajali (1. S 30:2) a jeho vlastný ľud ho chcel ukameňovať na smrť (1. S 30:6). No oslobodil ho dnes. Toto je slabá, zranená a nepremožiteľná pieseň Žalmu 34.
Oslavuj Pána všetkej múdrosti a sily, ktorý stvoril celý vesmír a vládne mu, a ktorý sa stará o každodenné potreby každého zo svojich detí. „Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: Čo budeme jesť? alebo: Čo budeme piť? alebo: Čím sa budeme odievať? Lebo všetko toto pohania hľadajú. Božie nové milosrdenstvo zažívame každé ráno (Žalosp 3:22-23), no často sme príliš pohltení zajtrajšími starosťami, aby sme si to všimli. Dávid nám ukazuje, že sa máme zastaviť, dokonca aj v neistote a tiesni, aby sme videli dennú milosť. Boh pozná tvoje utrpenie, pozná prekážky, ktorým čelíš, pozná, ako nedostatočne a neisto sa cítiš, a presne vie, čo potrebuješ. Dobro nebudeš vždy pociťovať ako dobré. V skutočnosti, ak sa v Ňom schováš, uvidíš a pocítiš dobrotu Boha jasnejšie a hlbšie práve vo svojich skúškach. Teraz sa však sústreď na spôsoby, či už malé, alebo veľké, akými sa o teba postaral dnes. Okús a viď, že je naozaj dobrý.
Dôvera v Boha ako zmyslová skúsenosť
Mohli by sme tento žalm definovať ako „zmyslový“. Začína v temnote hodiny strachu a končí sa vo svetle žijúcich: neustále ním preniká nejaký záblesk, je to ten dôvery v Boha. Zmysel taktnosti je zrejmý v pozornosti na pohyb nôh: tie nepriateľa dupú a rozšliapujú, zatiaľ čo kroky žalmistu sú tiché, ale kroky jeho blúdenia sú tiež spočítané a jeho kroky sú chránené pred pádom, aby mohli kráčať v Božej prítomnosti. Samozrejme tu je aj zvuk, muzikálnosť. Je tu refrén, ktorý sa opakuje dva razy: „V Boha, ktorého slovo chválim, v Boha dôverujem, nebudem mať strach: čo mi môže urobiť človek?“Istotne: „Čo mi môže urobiť človek?“ Ku tejto otázke spisovateľ Erri De Luca uvažuje: „Ako sa dá prísť k tomu, aby sme sa nebáli ľudského tvora, ktorý je najnebezpečnejší ku sebe samému? Odpoveď toho, kto má vieru, je zrejmá: kto sa bojí (má rešpekt) božského, nebude sa báť iného. Najväčšia bázeň premáha a vyháňa preč menšie.“ Nemyslím si však, že sa tu jedná o strach z Boha. Je hrozný, iste, ale pre zákerných nepriateľov, nie pre žalmistu. Teda povedať „V Boha… dôverujem (spolieham sa), nebudem mať strach: čože mi môže urobiť človek?“ predchádza a rezonuje v tej evanjeliovej časti: „nemajte strach z tých, ktorí zabíjajú telo, nemajú moc zahubiť dušu“ (Mt 10,28) a ešte: „Ak je Boh za nás, kto bude proti nám?“ od Pavla (Rim 8,31).Odlišná je pozícia nedôvery v konfrontácii z bytím človeka, ktoré šliape a utláča. Vo vytvorení portrétu svojho utláčateľa, žalmista sa pýta: „čo mi môže urobiť človek?“ a potom odpovedá s detailným zoznamom činností: prenasleduje, utláča, prekrucuje slová, plánuje zlo, robí sprisahania, nastavuje pasce, špehuje kroky, útočí na život. Nie je tu iba fyzické násilie, ale aj verbálne a psychologické: stalker, mohli by sme povedať dnes. Žalmista asi vie, že nie je spravodlivý, ale iste je utláčaný. A ako reaguje? Zvoláva Boží súcit, chváli Božie slovo (tri razy), dôveruje Pánovi a vzdáva vďaky. Program činností (prosba, chvála, poďakovanie) a postoj - dôvera/viera - , ktoré sú spôsobmi voči Bohu v žití modlitby. V krátkosti: „V hodine strachu sa na teba spolieham (dôverujem ti)“ Ako veriaci by sme v sebe mohli oživovať túto dôveru častejšie.Žalm je nárekom jednotlivca a jeho modlitbou o pomoc. Ako zlatá niť sa ním tiahne silná dôvera v Boha, v jeho slovo. Na rozdiel od oponentov, ktorí svoju budúcnosť a úspech stavajú na úkor druhých a na dôvere v seba, žalmista dôveruje Bohu a Božím prísľubom aj v najťažších životných situáciách. V žalme sa nehovorí o tom, žeby Boh človeka uchránil od pochybností, pokúšania, strachu, hrozieb a rôznych nebezpečných okolností. Dobrou správou pre človeka je, že Boh človeka neopustí ani v nebezpečných situáciách. Boh je s nami, preto sa nemusíme báť. Boh pozná človeka s jeho životným kontextom.
tags:
#boh #ktory #planie #piesen