Ak ste zmätení ohľadom Božej vôle, nie ste sami. Jedným z dôvodov tohto zmätku je, že o Božej vôli hovoríme tromi rôznymi spôsobmi. Musíme rozlišovať medzi tromi oblasťami Božej vôle, pretože na každú z nich sme povolaní reagovať osobitným a odlišným spôsobom.
Pozrime sa bližšie na tieto tri spôsoby:
1. Skrytá Božia vôľa
Skryté veci patria Hospodinovi, nášmu Bohu... Biblia hovorí o rozhodnutiach „toho, ktorý koná všetko podľa zámeru svojej vôle“ (Ef 1:11). Všetko, čo sa deje, je vpletené do Božieho zámeru. A nič, čo sa deje, nie je mimo jeho vôle. Boh je zvrchovaný, takže Jeho plány vždy zvíťazia. Vyvrcholenie vidíme na kríži. Satan rozvíril udalosti, ktoré viedli k Ježišovmu ukrižovaniu.
Božia vôľa, ktorou Boh všetko uskutočňuje podľa svojho zámeru, je pre veriacich kresťanov úžasnou útechou. Nič vo vašom živote nie je mimo Božieho zámeru alebo mimo jeho kontroly. Ako presne sú udalosti nášho života votkané do Otcovho plánu, teraz nevieme povedať. Tieto veci sú „skryté“ a skryté veci patria Hospodinovi. Sú pre nás tajomstvom a často sa nám stáva, že sa pýtame prečo? Prečo si to dopustil v mojom živote, Pane? Prečo si zachránil ju a nie jeho? Čo sleduješ pandémiou? Musíme dôverovať Bohu v tom, čo si ponechal v tajnosti. Keď ho uvidíme, zjaví sa to, čo bolo skryté.
Skrytú Božiu vôľu nemôžeme poznať a na tajomstvá života musíme reagovať s vierou.
2. Zjavená Božia vôľa
...ale veci zjavené naveky patria nám a našim synom, aby sme plnili všetky slová tohto zákona! Božia vôľa pre nás dnes zahŕňa Desatoro. Božou vôľou je, aby ste nescudzoložili ani vo svojom srdci. Božia vôľa je, aby ste boli spokojní. Božia vôľa je, aby ste hovorili pravdu. Hľaďte, aby sa nikto nikomu neodplácal zlým za zlé, ale vždy sa usilujte o dobro medzi sebou a voči všetkým. Ustavične sa radujte. Neprestajne sa modlite.
Samozrejme, že zjavená Božia vôľa sa neobmedzuje len na verše, v ktorých sa používajú slová „Božia vôľa“. To je dobrá správa, najmä ak ste sa obávali, že ste sa možno „minuli Božej vôli“ kvôli zlému rozhodnutiu vo vašom živote. Boh vám v posledný deň nepovie: „Išiel si žiť do Alabamy, keď si mal ísť do Michiganu.“ Boh nezjavil, či ste mali žiť v Alabame, Michigane, Illinois alebo kdekoľvek inde. Ale zjavil, ako by ste mali žiť v Alabame, Michigane, Illinois alebo kdekoľvek inde. Poslúchli ste Veľké prikázanie a Veľké poverenie? Musíme poslúchať Boha v tom, čo zjavil. A svet sa pomíňa aj so svojou žiadostivosťou. Kto však plní Božiu vôľu, zostáva naveky.
Zjavenú Božiu vôľu môžeme poznať s istotou a v nej musíme byť poslušní.
3. Božia vôľa, ktorú možno rozpoznať
Nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premieňajte sa obnovou svojej mysle, aby ste skúšaním rozpoznali, čo je Božia vôľa, čo je dobré, príjemné a dokonalé. Existuje Božia vôľa, ktorú možno rozpoznať. Každý z nás robí životné rozhodnutia a zápasí s životnými otázkami: Na akú vysokú školu mám ísť? Kde by som mal bývať? Mal by som sa oženiť, a ak áno, s kým? Akú prácu by som mal vykonávať? Aké peniaze by som mal minúť, aké ušetriť a čo by som mal darovať? Do akej cirkvi by som mal vstúpiť?
Vždy, keď prídete na rázcestie svojho života, zistíte, že sa pýtate: „Aká je Božia vôľa?“. V Biblii však nie je verš, ktorý by odpovedal na niektorú z týchto otázok. Na druhej strane, Božia vôľa v týchto veciach nie je ani skrytá alebo nepoznateľná. Neprichádzame k tomu, čo Boh zjavil v Písme, a nehovoríme: „Tak to vyskúšajme: Čo si myslia ostatní ľudia? Ako sa to zhoduje s mojou skúsenosťou? Otvárame Bibliu, aby sme videli, čo Boh zjavil, a potom vylučujeme to, čo Boh zakazuje, a zvažujeme, čo Boh prikazuje.
Nemôžeme skúšať to, čo Boh skryl. Musíme rozlišovať medzi tromi oblasťami Božej vôle, pretože na každú z nich sme povolaní reagovať osobitným a odlišným spôsobom.
Nižšie sú uvedené svedectvá ľudí, ktorí sa stretli s Božou vôľou v rôznych životných situáciách:
Svedectvo Ivana
Môj príbeh nezapadá do bežných svedectiev o obrátení. Ja som totiž o Ježišovi počul ešte predtým, než si dokážem spomenúť. Narodil som sa do kresťanskej rodiny, moji rodičia sú pastormi zboru Kristova Duchovná Cirkev v mestečku Bačsky Petrovec vo Vojvodine na severe Srbska. V našom dome sa vždy vzývalo meno Božie, modlilo sa, čítala sa Biblia, a tak môžem povedať, že môj život bez Ježiša v podstate ani neexistoval. Nechal som sa pokrstiť, prijal som dar Svätého Ducha ešte ako malý chlapec. Vedel som, že Boh existuje, videl som Jeho zázraky, bol som si vedomý, že sa ma dotýka a žije vo mne.
Mal som 11 rokov a môjho mladšieho brata zasiahol elektrický prúd. Zomrel. Bolo to v období, keď bola v Srbsku najväčšia kríza, žilo sa z viery… Môjmu otcovi sa podarilo dostať sa do Nemecka pracovať. No zlá správa ho prinútila vrátiť sa ihneď späť a pochovať vlastného syna. To, čo povedal na pohrebe, som nevedel pochopiť: „Boh dal, Boh vzal, nech je posvätené Jeho meno.“ Nahneval som sa na Boha. Ako môže byť taký nespravodlivý? Ako môže dovoliť, aby sa takéto niečo stalo práve takému zbožnému a nevinnému stvoreniu, akým bol môj otec? Nahlodávalo to moje vnútro a všetko, čomu som odmalička veril, sa rúcalo.
Nedávno som počul jednu vetu od kresťana, ktorý podobne ako ja, vyrastal vo veriacej rodine. Presne popisovala aj moju situáciu: „Obrátiť sa o 180 stupňov by pre mňa znamenalo odvrátiť sa od Ježiša!“ A práve toto sa vo mne odohrávalo. Odvrátil som sa od Pána, nechcel som mať nič spoločné s ľuďmi, ktorí mu veria, svojich rodičov som ignoroval, prestal som sa modliť a do zboru som chodil len zo zvyku. Všetci asi poznáme príbeh márnotratného syna, ja obzvlášť, pretože som to prežil na vlastnej koži. Neskončil som síce na mizine medzi sviňami, práve naopak - svet mi ponúkol rešpekt medzi kamarátmi, popularitu v hudobnej branži, dobré známosti, ale prázdnota, ktorá ma napĺňala, bola neznesiteľná. Alkohol, ľahké drogy, cigarety, hudba, nemravný život a násilie nenaplnili moje očakávania, akurát mi zanechali jazvy na srdci a negatívne ovplyvnili myseľ a telo.
Rodičia sa ma snažili priviesť na správnu cestu, ale ja som sa im čoraz viac vzďaľoval. Dodnes si spomínam, ako mi mama vravela, že ak bude treba, tak ma vlastnými rukami vytrhne z pekla. Nemal som odtiaľ ďaleko, môj život tam smeroval… Celý čas som si uvedomoval, ako moje vnútro kričí a túži po zmene, po niečom inom. Ako keby som bol smädný, ale nevedel sa napiť, chcel som sa zhlboka nadýchnuť, ale nedokázal som to. Nevedel som poriadne spať, výbuchy nálady sa stali každodennou záležitosťou. Vedel som, že zarmucujem Ducha Svätého svojimi skutkami.
Pod výhovorkou, že si idem nájsť lepšiu prácu, som vycestoval na Slovensko. Nebola to pravda, pretože aj v Srbsku som mal dobré zamestnanie. Unikal som. Hlboko vo vnútri som vnímal, ako mi Boh dáva poslednú šancu. V Bratislave som našiel iných ľudí, inú kultúru. Konečne som mal slobodu robiť to, čo sa mi chcelo. Napriek tomu sa nedala potlačiť túžba po niečom správnom, novom a čistom. Zostal som úplne sám, bez známostí, bez kamarátov, bez negatívnych vplyvov okolia.
Jedného dňa som sa ocitol na zhromaždení v Slove života. Práve mali konferenciu, môj duch sa v okamihu prebudil a priam splynul s Duchom Božím, ktorý napĺňal tú miestnosť. Pastora Petra a Martina som poznal ešte z ich návštev v Srbsku, vedel som, že sú to kazatelia živého slova. Moje srdce znova zmäklo, konečne som cítil, ako sa ma opäť dotýka Duch Svätý, ako usmerňuje moju myseľ. Zrazu mi bolo jasné, že v dome Otcovom sa sluhovia majú oveľa lepšie, ako by som sa mal ja vo svete.
Ubehol nejaký čas, pretože Duch Svätý mi musel uzdraviť srdce, zmeniť moju myseľ a znovu ma povolať, aby som mu slúžil. Povedal mi, že sám poznám cestu späť, a sľúbil mi, že bude so mnou po celý čas. Cesta späť nebola ľahká, mal som veľa prekážok (a niektoré z nich tam stále sú), ale už sa nevyhýbam pohľadu na Ježiša Krista, na Toho, ktorý spôsobil v mojom živote ten najväčší div. Pán napravil moje vzťahy s rodičmi a ostatnými príbuznými, okresáva môj charakter. Popritom sa splnila ďalšia túžba môjho srdca. Keď som študoval za drevárskeho technika, chcel som sa naučiť vyrábať hudobné nástroje. Podarilo sa mi nájsť si prácu vo firme, ktorá ich vyrába, naučil som sa ich aj opravovať a stal som sa vedúcim výroby.
Svedectvo manželky Ivana
Pochádzam z Kulpína - malej dedinky vo Vojvodine. Vyrastala som v kresťanskej rodine, moji rodičia mne a mojim dvom bratom už od malička vštepovali do srdca Božie slovo. Milovala som tráviť chvíle v zbore spolu s bratmi a sestrami. Môj otec je pastorom zboru Kristovej Duchovnej Cirkvi v Kulpíne. Vyrastala som ako dieťa pastora, často to nebolo ľahké. Už ako trinásťročná som bola naplnená Svätým Duchom, ale naplno som sa ešte nerozhodla odovzdať svoj život Bohu.
Počas strednej školy ma začal lákať svet, istý čas som bola zmätená. Vždy som sa vrátila späť k Bohu, ale vo svojom srdci som si odnášala zranenia od ľudí. Bola som tínedžerka, v období, keď sú deti akosi citlivejšie a ľahšie zraniteľnejšie. Ťažko som niesla každý konflikt, každé nedorozumenie. Tušila som, že musí existovať niečo, čo ma uspokojí a naplní viac. Dospela som a vedela, že niečo musím so svojím životom spraviť. Chýbal mi smer, Boh ešte stále nekormidloval moju loď. Až ako osemnásťročnú ma Pán povolal, aby som prišla k Nemu a zložila pri Jeho nohách všetky zranenia. Poslúchla som a všetko mu odovzdala.
Ešte ako dieťa som počula o tom, že existuje akási Kniha Života, v ktorej sú zapísané mená tých, čo odovzdali svoj život Bohu. Vždy som túžila, aby tam bolo aj moje meno. Konečne prišiel ten deň - viem, že tam už som zapísaná aj ja. Pán zobral z môjho srdca všetky zranenia, konečne som znova mohla úprimne milovať svojich bratov a sestry. V našom zbore som sa zapojila do chvál a začala pomáhať v nedeľnej škole.
Nastal čas, keď vo mne rástla túžba po životnom partnerovi, začala som sa za neho modliť. Chcela som, aby mi Boh požehnal muža, s ktorým budeme môcť spolu slúžiť. S Ivanom sme sa v podstate poznali od malička. Jedného krásneho dňa ma oslovil a začali sme sa viac spoznávať. Hneď sme vedeli, že patríme k sebe. Som Bohu za neho veľmi vďačná.
Keď sme spoločne plánovali našu budúcnosť, museli sme riešiť, kde budeme bývať. Ja som si nikdy nepripúšťala, že by som niekedy zo Srbska odišla. Po presťahovaní do Bratislavy mi bolo veľmi ťažko, všetko bolo iné, noví ľudia a náročné výzvy. Aj v tomto ma Boh naučil spoliehať sa na Neho a dôverovať mu. Požehnal ma nad moje očakávanie, pracujem v jednej americkej biofarmaceutickej firme a minulý rok sa nám podarilo kúpiť byt pri Senci.
Už od malička veľmi rada spievam, milujem tráviť chvíle uctievaním nášho Boha, a preto je pre mňa cťou, že takto môžem slúžiť aj v zbore a viesť ľudí spolu s celým tímom bližšie do Božej prítomnosti. Pán nás požehnal mnohými skutočnými priateľmi v zbore Slova života, kde sa cítime ako doma.
Tieto svedectvá ukazujú, ako Boh zasahuje do životov ľudí a vedie ich na ceste viery a poslušnosti. Každý z nás má svoj vlastný príbeh a Boh má pre každého z nás nádherný plán.
| Aspekt Božej vôle | Charakteristika | Naša reakcia |
|---|---|---|
| Skrytá Božia vôľa | Tajomstvá života, Božie zámery | Viera a dôvera v Boha |
| Zjavená Božia vôľa | Prikázania, princípy v Biblii | Poslušnosť a nasledovanie |
| Božia vôľa, ktorú možno rozpoznať | Životné rozhodnutia, smerovanie | Skúmanie Písma, rozlišovanie |
Veríme, že tento článok vám pomohol lepšie pochopiť, čo znamená, že Boh má pre Slovensko nádherný plán. Nech vás tieto myšlienky povzbudia a posilnia vo vašej viere.