Peter Slepčan: Životopis významného slovenského kňaza

Peter Slepčan je významný slovenský kňaz, ktorý sa zapísal do dejín cirkvi svojou prácou a pôsobením. Tento článok sa zameriava na jeho životopis, s dôrazom na jeho prínos pre cirkevný život na Slovensku.

Erb pápeža Pia XI.

Život a pôsobenie Mons. Michala Buzalku

Mons. Dr. Michal Buzalka (1885 - 1961) bol výraznou osobnosťou slovenského verejného i cirkevného života v 20. storočí. Narodil sa vo Svätom Antone, teológiu vyštudoval vo Viedni, kde bol aj vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil v Skýcove, vo Vajnoroch a v Zavare.

Ako rektor Kňazského seminára sv. Cyrila a Metoda v Trnave a neskôr i v Bratislave vychoval výraznú generáciu kňazov. V roku 1938 ho pápež Pius XI. vymenoval za titulárneho biskupa conenského a svätiaceho biskupa Trnavskej apoštolskej administratúry.

Po vyhlásení Slovenského štátu ho slovenskí biskupi poverili vedením Katolíckej akcie. Na jeseň roku 1939 založil Katolícku tlačovú kanceláriu, o rok nato obnovil vydávanie Katolíckych novín.

Menovací dekrét za vikára slovenskej armády mu po svojom príchode do Bratislavy 9. júna 1940 odovzdal nový vatikánsky chargé d’affaires Giuseppe Burzio, s ktorým Buzalka v nasledujúcich piatich rokoch úzko spolupracoval o. i. aj na záchrane slovenských Židov. Kvôli funkcii vojenského vikára bol už krátko po príchode Červenej armády štyri mesiace väznený.

Jeho perzekvovanie vyvrcholilo začiatkom roku 1951, keď bol v zinscenovanom procese spolu s biskupmi Jánom Vojtaššákom a Pavlom Petrom Gojdičom odsúdený na doživotie. Po šiestich rokoch bol z väzenia prepustený, no zvyšok života strávil v internácii v Děčíne a v Tábore v Čechách, kde 7. decembra 1961 zomrel. Jeho životopis vydávame pri príležitosti 50. výročia jeho smrti.

Pôsobenie Petra Slepčana

Peter Slepčan je farár farnosti sv. Martina v Bratislave a postulátor kauzy blahorečenia Mons. Michala Buzalku.

Na priečelí farského kostola Nanebovzatia Panny Márie v Skýcove odhalili a požehnali 12. júna 2022 pamätnú tabuľu venovanú blahej pamäti Mons. Michalovi Buzalkovi, bývalému pomocnému biskupovi Trnavskej apoštolskej administratúry, ktorý pôsobil v skýcovskej farnosti v rokoch 1911-1920. Súčasťou spomienkovej slávnosti bola aj slávnostná svätá omša, ktorú s miestnym správcom farnosti Ladislavom Kováčom celebroval Peter Slepčan.

V roku 1940 obnovil vydávanie úspešného týždenníka Katolícke noviny. V rokoch 1940-1945 z poverenia pápeža Pia XII. vykonával funkciu vikára slovenskej armády.

Slávnostný akt odhalenia a požehnania tabule sprevádzala dychová hudba Skýcovanka, a prítomným sa prihovoril aj starosta obce. Na záver sa účastníci slávnosti mali možnosť stretnúť pri malom agapé.

Oslavy a spomienky

Cirkevná stredná odborná škola Pier G. Frassatiho v Bratislave oslávila 30. výročie svojho založenia. Pri tejto príležitosti sa pre študentov uskutočnili rôzne náboženské, kultúrne a športové podujatia. Vyvrcholením osláv bola slávnostná svätá omša v Kostole Nanebovzatia Panny Márie (Blumentál) 6. novembra 2024, ktorú celebroval Ján Hudec, farár tejto farnosti.

Slávnostný kazateľ Štefan Herényi sa vo svojom príhovore podelil o spomienky na začiatky školy, poukazujúc na radosti, starosti a výzvy, ktorým čelili spolu s pedagógmi a vedením školy. Vyzdvihol ich spoločnú túžbu plniť Božiu vôľu a nachádzať v nej silu a požehnanie. Vyjadril radosť a uznanie nad tým, že študenti a pedagógovia, pod vedením farnosti Blumentál, napredujú ľudsky aj duchovne.

Oslavy sa niesli aj v duchu nádeje, ktorú vyjadril kardinál Marcello Semeraro, prefekt Dikastéria pre kauzy svätých, že Pier Giorgio Frassati by mohol byť vyhlásený za svätého počas Jubilejného roka 2025. Počas omše bola škole odovzdaná relikvia Pier Giorgia Frassatiho, ktorá bola vystavená v kostole a následne umiestnená do školskej kaplnky.

Po svätej omši študenti predstavili pásmo poézie a textov o Pier Giorgovi a odmenení boli výhercovia súťaže o najlepší návrh plagátu k 30. výročiu školy.

Duchovný pastier

Najstaršie teologické periodikum na Slovensku (už stý ročník) Duchovný pastier v uplynulých dňoch vyšlo opäť. Čitateľom ponúka opäť zaujímavý obsah: Šéfredaktor časopisu Daniel Dian v úvodníku pod názvom Výročia v septembri 2019 a tajne svätených biskupov v roku 1949, evanjeliové rady, svätá omša, reflexia, koncilová svätá sloboda, právo, homílie a nové knihy, píše: „Dlhý nadpis septembrového editoriálu, a ešte väčší záber rozvinutých tém.

Význam printových médií nemožno podceňovať, napriek neustále rýchlo sa rozvíjajúcim elektronickým médiám. Po prázdninách dostáva čitateľ do rúk nové číslo Duchovného pastiera. Mesiac september má iste veľmi veľa výročí, na ktoré by sme nemali zabúdať, ale časopis svojim rozsahom nedokáže ich naplno priblížiť.

Neprehliadnuteľný je dátum 8. september 1619, deň v ktorom ľudská zloba a neznášanlivosť pripravila o život vynikajúce osobnosti tej doby, ktoré žiaria však dodnes. Ich sláva je súčasťou nášho života a hlavne darom. Ide o svätých košických mučeníkov. Ich život je pre nás výzvou aj dnes k ich nasledovaniu, ale ich smrť je varovaním pred prechovávaním hnevu a nenávisti.

Odhaľovať pravdu a pomocou nej brojiť proti akejkoľvek zlobe a diktatúre je nesmierne dôležité aj dnes, keď sme svedkami v spoločnosti nielen u nás, ale v celej Európe ba v celom svete, nárastu sily pohrobkov totalitných diktatúr, ale aj rôznych fanatických náboženských skupín.

Preto si potrebuje všímať tie osobnosti, ktorých jediným hriechom bolo, že sú veriacimi a katolíckymi biskupmi. Nehľadelo sa na ich vzdelanosť, na ich sociálne účinkovanie a blahodárny vplyv na spoločnosť, a boli to vynikajúce osobnosti nielen Cirkvi, ale aj národov. Kajetán Matoušek, František Tomášek, Ladislav Hlad, a Štefan Barnáš, biskupi, ktorých spájal rok 1949 a ich tajné vymenovanie a vysvätenie za biskupov.

V rubrike DUCHOVNÝ ŽIVOT mladý kňaz Dominik Pavol CM v článku Evanjeliové rady a štvrtý vincentínsky sľub v procese utvárania identity kňaza v tretej časti ponúka náčrt charizmy sv. Vincenta de Paul, ktorého relikvie budú putovať od tohto mesiaca po Slovensku. Vzácnu osobnosť českobudejovického biskupa Josefa Hloucha nám jeho úvahou Nad mši svatou nemá lidstvo nic světějšího - Služebník Boží Josef Hlouch a svátostné kněžství (- prvá časť) približuje postulátor jeho blahorečenia Martin Weis.

Pred desiatimi rokmi sme prežívali z rozhodnutia vtedajšej pápeža Benedikta XVI. Rok sv. Pavla. K jeho prežívaniu a významu sa vracia v príspevku Rok sv. Pavla - reflexia po desiatich rokoch kňaz Žilinskej diecézy Ľubomír Majtán.

Jozef Jurko v pravidelnej rubrike DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL - STÁLE AKTUÁLNY A NENAPLNENÝ v článku Koncilová svätá sloboda ako znamenie čias pre svet - šiesta časť reaguje na aktuálnu tému rezonujúcu v spoločnosti - sloboda.

V júnovom čísle sme venovali pozornosť dvom príspevkom z oblasti práva a jeho dopadu na náš život. Obidva majú dokončenie v tomto čísle nášho periodika Radko Šaškovič: Poruchy osobnosti a platnosť manželstva - druhá časť. Branislav Trubač: Základné zásady sekulárneho a kánonického trestného konania - druhá časť. K ním sme zaradili aj tretí, iste veľmi aktuálny príspevok z oblasti práva od Jána Sitára: Alkoholizumus nupturienta a neplatnosť manželstva, ktorý je žiaľ, práve pre rozšírenú konzumáciu alkoholu veľmi aktuálny.

Záver časopisu ako obvykle tvoria HOMÍLIE od Dvadsiatej tretej nedele v Cezročnom období „C“ až po Dvadsiatu šiestu nedeľu v Cezročnom období „A“.

Ako je dobrým zvykom nášho storočného periodika ponúkame recenzie nových kníh predovšetkým z produkcie Spolku sv. Vojtecha, ktorý je už od roku 1924 vydavateľom nášho periodika. A tak v rubrike Nové knihy - Recenzie nachádzame: Daniel Dian: Rodney Stark: Vyriekli krivé svedectvo. Odhalenie stáročných protikatolíckych neprávd. Z vydavateľstva SSV: Louis de Wohl: Božia pevnosť. O svätom Benediktovi z Nursie; Sally Ann Wrightová: 365 biblických príbehov pre deti; Martina Jokelová-Ťuchová: S Ježišom v srdci.

Ovocie misií

Aktuálny úvodník októbrového čísla Duchovného pastiera pod názvom Ovocie misií je možné vnímať aj cez homíliu pripravil Pavol Gavenda. V mesiaci októbri sa pozornosť v našej Katolíckej cirkvi okrem Panny Márie, našej nebeskej Matky a modlitby svätého ruženca každoročne sústreďuje aj na misie a misijnú činnosť.

Bratia Saleziáni na mesiac október v edícii VIERA DO VRECKA, vydali knižočku Ovocie misií. (č.103) Môže inšpirovať aj nás kňazov, aby sme si pripomenuli dôležitosť homiletickej, či kazateľskej činnosti v našej pastoračnej službe, aby aj ona prinášala primerané ovocie. Vieme, že to nezávisí len od nás, ale je našou úlohou sa o to pričiniť v čo najväčšej miere podľa našich daností a schopností. Verím, že aj toto zamyslenie nás povzbudí.

V uvedenej knižočke sa hovorí „Toto je podstata misií. A ďalej: „Ježiš je prvý misionár. Boh Otec, ktorý je Láska, nám posiela svojho milovaného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí. Ježiš nám svojou smrťou a zmŕtvychvstaním dáva možnosť začleniť sa do tejto lásky a skutočne ju prežívať. Toto sa plne uskutočnilo, keď nám Syn zoslal Otcov Dar - Ducha. V tomto nádhernom pohybe, nachádza misia svoju podstatu, svoj pôvod aj dôvod. Každý, kto sa dostane do blízkosti Boha, koho osloví jeho tajomstvo, jeho život, jeho láska, stáva sa časťou tohto pohybu, poslania, misie. Prijíma a prežíva Boha ako Lásku, Syna aj Ducha. Prijatá láska v nás potom spôsobuje, že sa o ňu chceme deliť. Toto je príbeh apoštolov.“ (str. 29)

„Dostali sme sa tak k podstate toho, čo je misia. Osobné, radostné a smelé svedectvo o tom, že sme stretli Ježiša, ktorý vstal z mŕtvych a ktorý sa stal naším blízkym priateľom.“ (str. 33) „Ak sme zažili Ježišovu lásku, nemôžeme sa o ňu nedeliť. Nemôžeme nehlásať. Nemusíme to však robiť s napätím až agresivitou a nemusíme si ani zúfať kvôli tým, ktorí ostanú k tomuto posolstvu ľahostajní alebo ho odmietnu. Duch Svätý spôsobom známym Bohu, dáva všetkým možnosť zúčastniť sa na Ježišovom veľkonočnom tajomstve.“ (str. 37)

Vo svetle týchto slov, sa drahí bratia kňazi a diakoni, všetci môžeme cítiť tak, že sme účastní našimi homíliami, kázňami či príhovormi, na prinášaní ovocia misií veď nimi hlásame Ježišovo evanjelium.

Na stretnutí kňazov jubilantov, či už výročí vysviacky alebo životných jubileí, bol poverený povedať príhovor pri slávení Eucharistie najmladší z nich. Pred touto slávnosťou sa pýtal jedného zo starších monsignorov: „Otče, veď ani neviem, o čom mám hovoriť." Mons. mu odpovedal: „Hovorte o tom, čo dnes ľudia najviac potrebujú." „A čo potrebujú najviac?" - opýtal sa mladý kňaz. Mons. mu odpovedal: „Trocha lásky a porozumenia."

Táto epizódka mi zišla na um, keď mi náš spolubrat Gustáv povedal, aby som dnes kázal, lebo som z vás, milí spolužiaci a bratia biskupi, kňazi a diakon, najmladší. A keďže aj dnes pociťujeme veľmi v ľudskej spoločnosti práve veľký deficit skutočnej nefalšovanej lásky a tak veľmi chýba vzájomné porozumenie, dovoľte, aby som k tomuto povedal niekoľko slov na povzbudenie nám všetkým tu prítomným, okrem nás duchovných, aj vám, drahí veriaci.

V dnešnej liturgii sa nám predstavuje veľká a významná osobnosť - svätý Ján Krstiteľ. Prežívame slávnosť jeho narodenia. Pri tejto príležitosti nám svätý Lukáš opisuje udalosti jeho rodiny a príbuzných, ktorí sa pýtajú: Čím len bude tento chlapec?“ A vo verši pred evanjeliom sme počuli od toho istého autora slová, ktoré môžu byť a sú odpoveďou na túto otázku: „Ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho: pôjdeš pred tvárou Pána a pripravíš mu cestu.“

Povedal ich jeho otec Zachariáš, hneď po jeho narodení, ako sa mu rozviazal jazyk, lebo vieme, že predtým onemel, keď zapochyboval o anjelovom zvestovaní. Ešte prv však napísal: Ján je jeho meno. A meno Ján znamená Boh je milostivý. To plne vystihuje aj poslanie Jána Krstiteľa. Vieme totiž veľmi dobre, že on s láskou plnil svoje poslanie, keď pripravoval srdcia ľudí na prijatie Ježiša Krista. Vyzýval ich k obráteniu a zanechaniu všetkého, čo bolo v rozpore s Božou vôľou.

Veľmi dobre poznáme jeho povzbudenia, keď sa ho pýtali čo majú robiť. Zástupom povedal: „Kto má dvoje šiat, nech dá tomu, čo nemá nijaké, a kto má jedlo, nech urobí podobne.“(Lk 3, 11) Mýtnikom zasa, keď sa mu dávali pokrstiť hovorí: „Nevymáhajte viac, ako vám určili.“ (Lk 3, 13) A vojakom na tú istú otázku odpovedá: „Nikoho netrápte, nikomu nekrivdite a buďte spokojní so svojím žoldom!“ (Lk 3, 14)

Dokonca nevynechal ani samotného kráľa Herodesa, keď ho otvorene napomína: „Nesmieš žiť s manželkou svojho brata.“ (Mk 6, 18) Toto všetko Ján hovoril s veľkou láskou a oddanosťou svojmu poslaniu, lebo mu záležalo na tom, aby sa ľudia obrátili a zostávali verní Bohu a boli otvorení pre prijatie Spasiteľa ktorý prichádza po ňom a ktorému on nie je hodný rozviazať remienok na obuvi a ktorý sa stal Božím Baránkom pre celú ľudskú rodinu.

Takto Ján Krstiteľ naplnil aj predpoveď svojho otca Zachariáša - pripravíš mu cestu. Pripravovať cestu Pánovi, je milí bratia a sestry veľká úloha aj pre každého z nás, a ešte viacej pre nás, drahí bratia v duchovnej službe, ktorí sa tu stretávame po 41 rokoch našej kňazskej vysviacky.

Teším, sa, že môžeme dnes vzdávať vďaku a chválu nášmu Pánovi, za dar kňazstva, v ktorom dúfam, sme sa usilovali zo všetkých síl s Božou pomocou uskutočňovať jeho lásku a približovať ju i svojim veriacim v duchu tých slov, ktoré povedal ako poďakovanie na záver našej kňazskej vysviacky otcovi arcibiskupovi Júliusovi Gábrišovi práve náš hostiteľ a váš duchovný otec, bratia a sestry, dp. Marián: „Najdôstojnejší otec biskup! V tejto chvíli keď ste nás vysvätili za Kristových kňazov, Kristových spolupracovníkov, môžeme povedať - stávam sa nielen nástrojom, ale živým predĺžením, nie necitlivým, nereagujúcim na bolesť, na utrpenie, na radosť, na sklamanie. Nie takýmto nástrojom, ale nástrojom ktorý reaguje na všetko, čo ho obklopuje, čo sa ho dotýka. Stali sme sa skutočne živým predĺžením Kristovým v tomto svete. ...

Aj v tejto chvíli nesľubujeme, ale prosíme nášho nebeského Otca, aby sme mohli v každej našej životnej situácii, i vtedy keď prídu na nás sklamania, znechutenia, povedať so svätým Pavlom - Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje.“ Otec arcibiskup na to reagoval povzbudením pre nás pred požehnaním okrem iného aj týmito slovami: „Pred týždňom sme oslavovali Srdce Kristovo ako symbol Božej lásky. Pri tomto tajomnom prameni si máme ohrievať svoje srdcia všetci kresťania katolíci; ale najmä si musíme ohrievať svoje srdcia my, kňazi. ...

Preto ja vám, drahí duchovní synovia úprimne prajem, aby vaše srdcia boli ohriate láskou Kristovou, aby ste sa stávali vždy svätejší a svätejší kňazi, aby ste rástli tak, ako mi to sľuboval ten váš zástupca, že chcete rásť, nechcete zaostávať. Je potrebné, aby ste rástli vo svätosti. Vo svätosti, v zbožnosti a potom intenzívnejšie a intenzívnejšie budete ohrievať svoje prostredie Kristovou láskou, ktorá bude prúdiť z vašich kňazských sŕdc. Úprimne vám ešte raz prajem, aby ste sa všetci stali dobrými, svätými kňazmi, kňazmi podľa Srdca Kristovho. Vo svojom srdci si dajme otázku - som stále takýmto kňazom? Krátko po našej vysviacke v októbri 1978 bol zvolený za pápeža Karol Wojtyla, teraz už svätý Ján Pavol II.

Ku láske kňaza nás povzbudzuje apoštolskom liste Pastores dabo vobis, takto: „Od Pána Ježiša sa možno naučiť láske nie ako remeslu, ale ako umeniu žiť životom jeho pokorného, tichého a milujúceho Srdca. Čo ešte treba doplňme v našej kňazskej, biskupskej či diakonskej službe aby aj o nás platilo, čo povedali o svätom Vincentovi: „Aký musí byť Boh dobrý, keď už tento jeho kňaz je taký dobrý." Želám nám všetkým, aby naše srdcia boli čoraz viac a viac plné Kristovej lásky, z ktorej bude prameniť aj naše porozumenie voči ostatným blížnym.

V pravidelnej rubrike Daniel Dian Výročia v októbri 2019 pripomína významne výročia osobností a udalosti: výročie Vincenta Hložníka, sedemdesiate výročie prvých tajných biskupských svätení: Františka Tomáška a Štefana Barnáša, ako aj päťdesiate výročie úmrtia dlhoročného šéfredaktora a redaktora Katolíckych kázni a Duchovného pastiera Karola Kőrpera /Zrínskeho/.

V rubrike DUCHOVNÝ ŽIVOT mladý kňaz člen Misijnej spoločnosti nám ponúka záverečnú časť príspevku Evanjeliové rady a štvrtý vincentínsky sľub v procese utvárania identity kňaza Martin Weis nám opäť otvára bohatú studnicu myšlienok biskupa, trpiteľa za vieru v ČSSR českobudějovického biskupa Josefa Hloucha Nad mši svatou nemá lidstvo nic světějšího - služebník Boží Josef Hlouch a svátostné kněžství - druhá časť. Patrik Maturkanič ponúka kňazom článok Deset pastoračních rad duchovního doprovázení aneb jak vést svěřené duše.

Od ukončenia Druhého vatikánskeho koncilu uplynie v decembri už 54 rokov, ale stále je aktuálne a dobré, že v rubrike DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL - STÁLE AKTUÁLNY A NENAPLNENÝ nám ho pomáhal Jozef Jurko naozaj objavovať a aktualizovať v siedmych príspevkoch s názvom Koncilová svätá sloboda ako znamenie čias pre svet.

Slovensko má, napriek neustálemu spochybňovaniu, mnohé osobnosti, ktoré oslovujú svojimi postojmi svet. Jednou z nich je aj Ján Figeľ, ktorý od 6. mája 2016 je osobitným vyslancom pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ. Všetkým ponúka príspevok pod názvom Náboženská sloboda vo svete, ktorá nie je stále právom každého človeka.

Ondrej Nagy a Peter Holec nám ponúkajú preklad príhovoru Svätého Otca Františka k členom Tribunálu Rímskej Roty pri príležitosti otvorenia nového súdneho roka. Dvaja doktorandi na KUL-e v Lubline predkladajú čitateľovi nášho periodika časť ich práce: Ján Sitár: Alkoholizumus nupturienta a neplatnosť manželstva - druhá časť; Miloš Zárecký OT: Rektor kostola.

V rubrike HOMÍLIE sú uvedené homílie od Dvadsiatej siedmej nedele v Cezročnom období „C“ až po Tridsiatu druhú nedeľu v Cezročnom období „C“ NOVÉ KNIHY - RECENZIE je záverečná rubrika Duchovného pastiera, v ktorej Daniel Dian predstavuje diela: Jaroslava Broža: Velebí má duše Hospodina. Modleme se s Marií; Kardinála Stefana Wyszińskeho: Druhý krajec chleba. Myšlienky na každý deň v roku a Petra Korca a kolektívu: Morálna autorita Slovenska. Životné jubileum 90.

Význam printových médií nemožno podceňovať, napriek neustále rýchlo sa rozvíjajúcim elektronickým médiám. Po prázdninách dostáva čitateľ do rúk nové číslo Duchovného pastiera. Mesiac september má iste veľmi veľa výročí, na ktoré by sme nemali zabúdať, ale časopis svojim rozsahom nedokáže ich naplno priblížiť.

Neprehliadnuteľný je dátum 8. september 1619, deň v ktorom ľudská zloba a neznášanlivosť pripravila o život vynikajúce osobnosti tej doby, ktoré žiaria však dodnes. Ich sláva je súčasťou nášho života a hlavne darom. Ide o svätých košických mučeníkov. Ich život je pre nás výzvou aj dnes k ich nasledovaniu, ale ich smrť je varovaním pred prechovávaním hnevu a nenávisti.

Odhaľovať pravdu a pomocou nej brojiť proti akejkoľvek zlobe a diktatúre je nesmierne dôležité aj dnes, keď sme svedkami v spoločnosti nielen u nás, ale v celej Európe ba v celom svete, nárastu sily pohrobkov totalitných diktatúr, ale aj rôznych fanatických náboženských skupín.

Preto si potrebuje všímať tie osobnosti, ktorých jediným hriechom bolo, že sú veriacimi a katolíckymi biskupmi. Nehľadelo sa na ich vzdelanosť, na ich sociálne účinkovanie a blahodárny vplyv na spoločnosť, a boli to vynikajúce osobnosti nielen Cirkvi, ale aj národov. Kajetán Matoušek, František Tomášek, Ladislav Hlad, a Štefan Barnáš, biskupi, ktorých spájal rok 1949 a ich tajné vymenovanie a vysvätenie za biskupov.

Pápež František

tags: #peter #slepcan #knaz