Čoskoro sa otvoria brány Adventu a opäť nám bude ponúknutý čas milosti: čas pozrieť sa na seba, čas pozerať k nebu, dňom i nocou sa obracať k Ježišovi, ktorý nás bude inšpirovať nielen k príprave na Vianočné obdobie, ale aj na položenie nového, pevného základu pre náš duchovný dom. Nebude obmedzený len na určitú časť roka, ale pôjde o nepretržitú výstavbu tohto domu podľa toho, aký sen má Ježiš s každým z nás.
Od čias sv. Vincenta a na jeho odporúčanie zaraďuje Misijná spoločnosť a Spoločnosť dcér kresťanskej lásky denné praktizovanie zvláštneho a všeobecného spytovania svedomia medzi cvičenia, ktoré dynamizujú ich duchovný život. Zakladateľ misionárom pripomína, že s pomocou Božej milosti tieto cvičenia podporujú sebapoznanie a stálu túžbu naprávať sa a zdokonaľovať, aby sa vykorenili chyby a zakorenili čnosti. Zvláštne spytovanie svedomia sa obvykle koná okolo poludnia alebo pred obedom.
Pod láskavým Božím pohľadom si osoba v krátkosti zopakuje predsavzatie z ranného rozjímania, aby posilnila túžbu a odhodlanie uskutočniť ho a prosí o milosť potrebnú na jeho splnenie. Sv. Vincent v príhovore k dcéram kresťanskej lásky vysvetľuje význam tohto cvičenia: „Dcéry moje, buďte verné aj v spytovaní svedomia pred obedom. Viete, že sa má vzťahovať na predsavzatie z ranného rozjímania. Poďakujte Bohu, ak ste ho z jeho milosti uskutočnili, alebo ho proste o odpustenie, ak ste ho z nedbanlivosti nesplnili“.
Večer pred spaním si má každý v hlbokom vnútornom i vonkajšom tichu vykonať všeobecné spytovanie svedomia, v perspektíve zhodnotenia života, v prvom rade preto, aby poďakoval Pánovi za prijaté dobrodenia, a tiež aby prosil o odpustenie, pripravil sa na obrátenie, vytrval v dobrom a vyhol sa všetkému, čo mu odporuje. Takto zaspávame s dobrou myšlienkou a srdcom v Bohu.
„Mlčanie budete zachovávať od večerného spytovania svedomia do rozjímania nasledujúceho rána, aby toto vonkajšie stíšenie uľahčilo rozhovor vášho srdca s Bohom. Zachovajte ho predovšetkým večer tesne pred spaním, kedy si urobíte krátku poklonu a prijmete Božie požehnanie“.
Výraz „spytovanie svedomia“ môže vyvolať negatívnu reakciu, ako niečo, čo už nemá žiaden význam, alebo čomu sa radšej vyhnem, než by som sa mal konfrontovať s tým, v čom ma Ježiš vyzýva k náprave. V skutočnosti je to naopak. Ježiš túži mať príležitosť, aby nám v týchto dvoch momentoch dňa, kedy sa v tichu zastavíme, mohol prejaviť svoju lásku a milosrdenstvo. Toto sú chvíle, kedy sa môžeme vrátiť ku každodennému čítaniu Svätého písma, najmä Nového zákona, a nájsť jedno slovo, ktoré pre nás zhrnie celé posolstvo Nového zákona, či už je to “LÁSKA”, “MILOSRDENSTVO”, alebo iné slovo, ktoré sa nás hlboko dotýka.
Každá kongregácia, laické združenie a jednotlivec patriaci do Hnutia Vincentskej rodiny môže mať svoje osobitné duchovné tradície. Chcel by som vyzvať kongregácie, ktoré od svojho vzniku praktizovali zvláštne a všeobecné spytovanie svedomia a ktorých členovia na svojej duchovnej ceste z nejakého dôvodu od tejto praxe úplne upustili, aby oživili a obnovili tento dar vo svojich komunitách a v živote každého svojho člena. Rovnako ďakujem za príklad a svedectvo každému laikovi - či už je alebo nie je členom nejakého združenia -, ktorý počas dňa využíva tieto dve chvíľky ticha s Ježišom.
V jednom príbehu sa hovorí o kráľovi, ktorý rád čítal. Vo svojom zámku mal množstvo, niekoľko stoviek metrov dlhých knižníc, dopĺňaných novými knihami, ktoré si pre svoju mimoriadne zvedavú myseľ kupoval. Kráľ však zostarol a trpel nevyliečiteľnou chorobou. Lekári mu povedali: „Zostáva vám už len 6 mesiacov života“. Po štyroch mesiacoch predložila skupina čítačov kráľovi zoznam sto kníh, vybraných z pôvodnej tisícky. Kráľ požiadal skupinu čítačov, aby zostavili nový zoznam a zo sto kníh vybrali iba desať. Tentokrát sa vrátili oveľa rýchlejšie. Po mesiaci vybrali desať kníh, ktoré priniesli kráľovi, no jeho zdravotný stav sa ešte viac zhoršil. Kráľ takmer stratil zrak a jeho schopnosť čítať bola značne obmedzená.
Kráľ stále dúfal, že si pred smrťou bude môcť prečítať aspoň jednu knihu. Požiadal teda skupinu čítačov, aby do dvoch týždňov vybrali iba jednu knihu. Kráľ úplne oslepol, takmer ohluchol, bol zoslabnutý a denne spal veľa hodín. Občas však bola jeho myseľ jasná a bdelá. Mal dosť síl na to, aby požiadal skupinu o prečítanie tejto knihy za jeden deň a jej zhrnutie do jediného slova. Skupine, ktorá celú noc spoločne čítala túto jednu knihu, sa podarilo vrátiť s jediným slovom z tisícky kníh, ktoré prečítali počas predchádzajúcich mesiacov.
Na druhý deň ešte zavčas rána prišla skupina ku skonávajúcemu kráľovi, ktorý už len kde-tu precitol, a povedala mu: „Pane, počas týchto posledných mesiacov sme mali milosť prečítať množstvo kníh. Ak by sme sa pustili do čítania celého Nového zákona s konkrétnym cieľom - nájsť jediné slovo, ktorým by sme mohli vyjadriť jeho podstatný význam, obsah a posolstvo, väčšina z nás by pravdepodobne uviedla slovo “LÁSKA”. Niektorí by, samozrejme, mohli nájsť iné slovo, ktoré sa ich v určitej chvíli životnej púte dotklo ešte hlbšie ako slovo “LÁSKA”.
Inšpirácia životmi svätých
Životy svätých a blahoslavených môžu byť pre nás veľkou inšpiráciou na našej ceste viery. Nasledujúce príklady nám môžu pomôcť lepšie pochopiť, ako žiť duchovný život naplno.
Blahoslavená Štefánia
Modlitba: Dobrotivý Bože, blahoslavenej Štefánii si udelil milosť, že mala podiel na Kristovom utrpení. Na jej príhovor a podľa jej príkladu daj, aby sme sa aj my podobali tvojmu Synovi.
Svätý Rajmund z Penafortu
V úrade najvyššieho predstaveného rehole sa ukázal ako apoštol plný odvahy. Na srdci mu ležala apoštolská činnosť medzi Židmi; podporoval tiež misie v oblastiach severnej Afriky, a to ako misie Bratov blahoslavenej Panny Márie a mercedárov, tak aj iných žobravých rádov. Veľmi sa zaujímal o dialóg s islamom, a preto povzbudzoval misionárov, odchádzajúcich medzi nich, aby sa naučili arabský jazyk, a poznávali aj Korán. Zomrel v Barcelone 6. januára 1275, takmer storočný. Pápež Klement VIII. poklesky všetky.
Antifóna na Benediktus: Zajatcov vyslobodil z rúk nepriateľov a hriešnikov odviedol z cesty hriechu, aby vykročili na cestu pokoja.
Modlitba: Všemohúci a láskavý Otče, na príkladnom živote a učenosti svätého Rajmunda si dal najavo, že naplnením zákona je láska.
Svätá Margita Uhorská
Horlivo sa venovala rehoľnému odriekavému životu a skutkom milosrdenstva. S nadšením za obnovu pokoja a s neoblomnou statočnosťou pri odhaľovaní nespravodlivosti spájala dojemnú nežnosť voči sestrám, ktorým túžila preukazovať tie najnižšie služby. Obdivuhodnou láskou horela k tajomstvu Eucharistie a utrpeniu nášho Vykupiteľa. Vynikala úctou k Duchu Svätému a blahoslavenej Panne Márii, seba dávala ako zmiernu obetu za oslobodenie svojho ľudu od tatárskych nájazdov. Zomrela dňa 18. januára 1270 a pápež Pius XII. ju zaradil do počtu svätých dňa 19. novembra 1943. Jej telesné pozostatky sa v XVII. storočí stratili.
Margita sa narodila zbožným rodičom: uhorskému kráľovi Belovi IV. a jeho manželke kráľovnej Márii Laskarisovej. Rodičia ešte pred narodením dieťaťa zasvätili ju Bohu, ak to bude dcéra, ako zmiernu obetu za oslobodenie kráľovstva a svoju záchranu. Ich prosby a sľuby sa splnili. Margita sa tu stala úprimnou a oddanou žiačkou kríža, a na kráľovský domov celkom zabudla. Učenlivosťou a poslušnosťou tak vynikala, že ju mníšky zahŕňali najnežnejšou láskou.
Preto jej kráľovský otec, aby získal istejšiu a účinnejšiu pomoc pre seba a svoje kráľovstvo, postavil na Dunajskom ostrove kláštor ku cti preblahoslavenej Panny Márie. Potom, čo odmietla ponúkaný manželský zväzok s istým počestným poľským kniežaťom, zložila ako dvanásťročná slávnostné sľuby pred ctihodným Magistrom rehole Humbertom. Keď však ešte aj český kráľ vážne ju o to požiadal, rozhodla sa verejne sa zasnúbiť s Kristom, aby takto svoj sľub daný božskému Ženíchovi s vypätím všetkých síl si uchovala nenarušený, aby sa vyhla takejto a hocakej inej príležitosti nevhodného nátlaku na uzavretie manželstva. Keď sa takto zasvätila Ženíchovi panien, zrieknutím sa sveta a seba a telesným sebatrýznením odhodlane sa usilovala napodobiť samého Kráľa mučeníkov.
Vždy sa obliekala do najhorších šiat, odmietla všetky hodnosti, túžila a tešilo ju, keď mohla zametať v dome, odstraňovať špinu a čistiť, pripravovať jedlo a často aj nosiť ťažké bremená. Pri rozjímaní o tajomstve utrpenia vzlykala a horela túžbou po mučeníctve. Pred Ježišom Kristom, skrytým v závoji Eucharistie, alebo zobrazenom na kríži, ochotnejšie otvárala svoje srdce, a kdekoľvek a takmer bez prerušenia sa modlila.
Aby tíšila hnev všemohúceho Boha a získala svojmu národu Božiu náklonnosť, „sama hojnejšie plakala a svoje telo pôstom trýznila. Na tele nosila cilícium (odev kajúcnikov), akoby oplakávala hriechy všetkých, čo sa tak nepriateľsky stavajú proti Bohu. Keď Margite bolo po tretí raz ponúknuté manželstvo, ihneď ho odmietla a úprimne povedala, že si chce svoje panenstvo uchovať pre Pána Ježiša Krista. Všetkým sa stala všetko a nebolo badať, že je kráľovská dcéra.V láske a pokore nezaostávala za žiadnou sestrou.
Ako Boží vyvolenci, svätí a milovaní, oblečte si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť. Znášajte sa navzájom a odpúšťajte si,... po všetky časy, naveky.
Láska ako základný princíp
Jeden zo základných princípov kresťanského života je láska. Boh je láska a my sme povolaní milovať Boha a blížneho. Láska sa prejavuje v skutkoch, v obetavosti a v službe druhým. Svätí nám ukazujú, ako žiť lásku v každodennom živote.
Cesta k sebaláske: V ktorej fáze sa nachádzate?
Vy ste povolaní pre slobodu, bratia, len nedávajte slobodu za príležitosť telu, ale navzájom si slúžte v láske! Veď celý zákon sa spĺňa v jedinom slove, v tomto: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“ Žite duchovne a nebudete spĺňať žiadosti tela. Lebo telo si žiada, čo je proti duchu, a duch, čo je proti telu. Navzájom si odporujú, aby ste nerobili to, čo chcete. Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci.Ak sa budete navzájom milovať.
Podľa toho vieme, že sme ho poznali, ak zachovávame jeho prikázania. Kto hovorí: „Poznám ho“, a nezachováva jeho prikázania, je luhár a niet v ňom pravdy. Kto však zachováva jeho slovo, v tom je Božia láska naozaj dokonala. A podľa toho vieme, že sme v ňom. Na tvojich hradbách, Jeruzalem, postavil som strážcov.Vo dne v noci neprestanú ohlasovať Pánovo evanjelium.
Kontemplácia a vnútorná modlitba
Kontemplácia a vnútorná modlitba sú dôležité aspekty duchovného života. Pomáhajú nám prehĺbiť náš vzťah s Bohom a objaviť jeho prítomnosť v našom živote. Svätá Terézia z Avily je známa svojou mystickou teológiou a učením o modlitbe.
Svätá Terézia z Avily hovorí: „Kto ma Ježiša Krista za priateľa a vznešeného vodcu, všetko môže zniesť, lebo On nás podporuje, posilňuje nikoho neopusti, ako verný a úprimný priateľ.
František de Osuna sa narodil pravdepodobne v roku objavenia Ameriky 1492 v mestečku Osuna asi 60 km od Sevilly. Ešte ako mladík sa zúčastnil španielskej vojenskej výpravy do Afriky. Neskoršie sa zúčastnil na púti do Santiaga de Compostella. V roku 1513 vstúpil do kláštora františkánov prísnejšej observancie. Podobne ako Terézia mal v noviciáte vážne zdravotné problémy. Vyštudoval a stal sa kňazom. Rozhodujúci vplyv na jeho život mal jeho dlhodobý pobyt v rekolekčnom dome Salceda.
Tieto františkánske kláštory zodpovedali hnutiu „späť do púšte“, ktoré sa v našom ráde presadzovali od roku 1518. Boli to domy prísneho mlčania. K duchovnému čítaniu týchto domov živého mlčania patril napr. P. František de Osuna sa stal majstrom vnútornej modlitby a vyučoval ju aj iných bratov.
Na záver už len jednu radu: Aby si k tomuto stavu dospel, musíš sa naučiť zhromaždiť rozptýlených Izraelitov, to znamená, že tvoje myslenie umĺkne a ty sa naučíš zastaviť túlavé myšlienky a predstavy.