Boh nesmierne odpúšťajúci: Príbeh Sergeja Mereshana o nájdení identity a poslania

Sergej Mereshan prežil detstvo plné utrpenia a straty. Od útleho veku bol polovičnou sirotou a po odchode matky sa stal úplnou sirotou. Vyrastal v cudzej rodine, ktorá ho fyzicky týrala a zneužívala na žobranie v uliciach. Jeho život sa však radikálne zmenil vďaka viere a Bohu, ktorý nesmierne odpúšťa.

Sergej, pôvodne pochádzate z Ukrajiny z neúplnej rodiny. Vaša mama sa musela sama postarať o vás aj o vášho mladšieho brata. Z toho, čo si pamätám podľa maminých slov, ocino od nás odišiel skôr ako som sa narodil. Dodnes neviem kam a prečo. Dozvedel som sa len to, že odišiel. Isté je to, že pre mamu to bolo nesmierne ťažké. Bola na nás dvoch sama.

Keď ste mali šesť rokov, dostali ste sa do finančnej krízy a museli ste odísť z vlastného domu do iného mesta. Áno, dostali sme sa do finančnej krízy, lebo mama prišla o prácu. Dom, v ktorom sme bývali, nebol náš. Museli sme sa z neho odsťahovať a zrejme to bolo tiež z finančných dôvodov. Dom, kde sme bývali naposledy, mama prenajímala. Keďže prišla o prácu, nemali sme čím platiť a museli sme odísť.

Následne sa vás ujala jedna rómska rodina, ktorá vám poskytla pomoc. Keď sme sa ubytovali u spomínanej rómskej rodiny, začal som mať pocit, že sa veci menia. Vnímal som to tak, že začíname žiť normálne. Všetko vyzeralo byť v poriadku, no v jedno ráno ste sa zobudili a zistili ste, že vaša mama je preč. Zo dňa na deň ste sa tak stali sirotou.

Neskôr sa vás ujala iná rodina z Moldavska. Život tam však pre vás vôbec nebol ľahký a niečo vás stál. Peniaze, ktoré do vás dávali, ste si museli odrobiť žobraním. Zo začiatku v tejto rodine všetko vyzeralo podobne ako v tej prvej, ale to boli len prvé dni. Potom som musel odrábať základnú starostlivosť, ktorú mi preukazovali. Začal som mať pocit, že som zneužívaný.

Aké bolo pre také malé dieťa ísť na ulicu a žobrať? Nespomínam si presne na pocity, ktoré som mal z toho, že som musel ísť žobrať. Cítil som skôr tlak a strach z toho, že som bol nútený k žobraniu. Samotné žobranie mi nerobilo problém. Skôr tlak k tomu a strach z dôsledkov, ktoré mohli prísť, keď to nebudem robiť. Áno, časom som musel doniesť presnú sumu peňazí. Ak sa mi to nepodarilo, zbili ma. Niektoré bitky boli miernejšie, iné zase končili zranením alebo zlomeninou.

Nakoniec ste od tejto rodiny utiekli. No problém sa týmto ani zďaleka nevyriešil, lebo ste sa znovu ocitli na ulici a sám. Mali ste vtedy len 14 rokov, nebáli ste sa toho, čo bude s vami ďalej? Určitý čas som si myslel, že útek zo spomínanej rodiny bude vykúpením. Keď sa mi to konečne podarilo, zistil som, že moje očakávanie to nesplnilo. Mal som síce pocit slobody, zároveň som sa však dostal do veľkej existenčnej neistoty. Mal som strach z rómskej rodiny, ktorá ak by ma našla, mal by som veľké problémy. Nevedel som kam mám ísť a čo mám robiť.

Na ulici ste sa dostali do partie rovesníkov, ktorí vás zlákali do ich spôsobu života, kde patrilo fetovanie, drogy, alkohol, sex, nezriadená zábava a kriminálna činnosť. Zo začiatku som mal pocit, že som konečne prijatý. Na druhej strane tam boli určite „podmienky“, podľa ktorých som mal fungovať, aby som sa cítil byť prijatý a rešpektovaný. Veľa vecí som robil zo zvedavosti. Tiež to bolo preto, aby som ukázal kamarátom, že som nebojácny a nebezpečný. Zúfalstvo z týchto vecí som začal pociťovať vtedy, keď som si začal uvedomovať, že tie veci nedávajú to, čo som od toho celého očakával. Mal som pocit, že celé to fungovanie ma dostávalo ešte do väčšej beznádeje. Neskôr som začal piť alkohol, bral som drogy a iné veci, len aby som unikol realite, v ktorej som žil. Na určitý okamih sa mi to darilo, lenže to bol len okamih.

Počas jednej z krádeží vás chytila polícia. Vo väzení ste ostali pár dní a následne vás odviedli do detského domova, kde ste strávili rok svojho života. Boli ste tam spokojný? Krízové centrum sa pre mňa stalo druhou šancou. Dostal som šancu začať život odznova a inak. A túto šancu som nechcel premrhať, no bolo to nad moje úsilie a možnosti. Bolo to nad možnosti krízového centra, aby našli moju rodinu a zistili moje priezvisko a miesto narodenia.

Keď ma informovali o tom, že mi nemôžu pomôcť a musím dokonca pre svoj vek opustiť krízové centrum, bolo to pre mňa obrovské sklamanie. Mal som pocit, že moja jediná nádej zlyhala. Život v krízovom centre sa mi páčil. Bol som jeden z najstarších, takže som tam mal aj určité postavenie.

Prosili ste Boha o pomoc a začali ste sa z hĺbky svojho srdca modliť, aby vám pomohol nájsť vašu rodinu. Bola práve táto modlitba tým zlomovým momentom, keď ste cítili, že sa veci začínajú hýbať? Určite áno, no vtedy som si to ešte neuvedomoval. Až neskôr som si uvedomil, že Boh cez tú modlitbu začal veci meniť.

Boh vašu modlitbu vypočul a už o krátky čas vám poslal pomoc. V jeden deň prišli do detského domova istí kresťania a práve tí vám pomohli. Ako konkrétne začali riešiť váš problém s nájdením vašej stratenej identity? Áno, boli to kresťania. Konkrétne to bol jeden misionár a jeho spolupracovníci. Oni prišli do krízového centra s jedným tímom z USA. Mali tam program a rozdávali darčeky. Keď skončili program, ktorý pre nás pripravili, vedúca krízového centra im začala hovoriť o mne a tento americký misionár mi ponúkol pomoc.

Keďže som už bol starší a nemohol som viac bývať v krízovom centre, spomínaní dvaja páni mi dali na seba kontakt a povedali, že keď odídem z krízového centra, mám im zavolať a stretneme sa. Poznali istú ženu, ktorá založila detský domov, takže mala skúsenosti s deťmi ako ja. Ona mi ponúkla pomoc s hľadaním mojej rodiny. Stretnutie s týmito ľuďmi sa vám stalo osudným. Okrem toho, že vám pomáhali riešiť vašu ťažkú situáciu, začali vám rozprávať aj o Bohu, ktorý je milosrdný a odpúšťa.

V prvom rade som bol prekvapený, že mi hovoria o Bohu, ktorého som nepoznal. Narodil som sa a vyrastal som v pravoslávnej krajine. Mal som pocit, že základné veci o Bohu poznám. Neskôr som si začal uvedomovať, že Boh, ktorého som si myslel, že poznám, bol len mnou vytvorený boh. Hovorili mi, že Boh je milosrdný a odpúšťajúci. Uvedomil som si, že aj napriek tomu, akú zlú som mal minulosť, Boh má pre mňa dobrú budúcnosť. Len v Bohu mám nádej na niečo lepšie a len On môže z toho zlého, čo som zažil, vyťažiť to dobré. Táto pravda ma ohromila. Pretože som žil v tom, že môj život nemá zmysel, pretože mám zlú minulosť a nemám nádej na niečo lepšie.

Boh na seba nenechal dlho čakať a už čoskoro ste zažili jeho silný dotyk. Stalo sa to asi pred pätnástimi rokmi, no pre mňa je to stále čerstvé. Od toho momentu sa začali veci meniť. Keď sa ma Boh dotkol, uvedomil som si svoju hriešnosť a zároveň jeho spravodlivosť, ktorá ma zaslúžene mohla odsúdiť na smrť. Uvedomil som si, že za život, ktorý som žil a postoje, ktoré som mal, to so mnou mohlo skončiť veľmi zle. V okamihu som videl svoj život jeho očami a skutočne bol veľmi zlý. No na druhej som si začal spomínať na pravdy z Biblie o tom, že Boh môže odpúšťať všetky hriechy. Vtedy som vyslovil úprimnú modlitbu z hĺbky svojho srdca.

Následne ste sa rozhodli Bohu svoj život odovzdať úplne. Veľa vecí sa zmenilo časom. Začal som si uvedomovať a tešiť sa z toho, že Boh mi odpustil všetky moje hriechy a už viac nie som sám, ale Boh je so mnou. Začal sa meniť môj pohľad na život, moju minulosť a ľudí, ktorí v nej boli. Začal som si uvedomovať, že potrebujem odpustiť svojej mame, otcovi a rómskej rodine, ktorá ma zneužívala na žobranie. Začal som si uvedomovať, že túžba po pomste, hnev a nenávisť voči nim ma urobili väzňom a to ma ničilo.

Nakoniec vás našla aj vaša skutočná mama a mohlo sa začať súdne pojednávanie. Zistili ste svoju pravú totožnosť a mohli ste začať normálny život. Moje pocity boli zmiešané a mal som veľa otázok. Jedného dňa som dostal telefonát, že podľa všetkého sa našla moja mama. Na druhý deň na súde sme sa stretli a mali sme súdne pojednávanie. Na ňom mama priznala, že som jej syn. V ten istý deň sa vydalo súdne rozhodnutie a mohli sme vybavovať môj rodný list a občiansky preukaz. Do určitej miery to bol šok, ale dobrý. Mal som pocit, že som sa znova narodil, že som konečne plnohodnotný človek.

Keď som sa s mamou stretol, bolo to zvláštne. Na jednej strane som si uvedomoval, že ona je moja mamina, no na strane druhej, niekde vo vnútri som bol zmierený, že mamu jednoducho nemám. Pravda bola asi taká, že po určitých rokoch už pre mňa nebolo až také dôležité nájsť svoju rodinu, ale skôr poznať svoju minulosť, aby som mohol dostať dokumenty, ktoré ma mohli zaradiť späť do normálneho života.

Keď sme vybavili dokumenty, vrátili sme sa do mesta, kde som posledný rok býval, medzi kresťanov. To bol môj domov. Získali ste späť nielen svoju stratenú identitu, ale hlavne identitu v Bohu. Áno, nájsť identitu v Bohu bolo pre mňa dôležitejšie a potrebnejšie, ako nájsť tú sociálnu identitu. Dnes mnoho ľudí nepozná svoju identitu a hodnotu. Nevedia, odkiaľ sú a kam idú. V mojom prípade je to už iné.

Sergej, ako sa vám darí dnes? Aktuálne som kazateľom. To je moja práca a zároveň aj moje povolanie. V roku 2020 som sa oženil s mojou krásnou manželkou, takže teraz sme dvaja. Čo sa týka detí, tie zatiaľ nemáme. No som veľmi šťastný. Samozrejme, niekedy človek s určitými vecami nie je úplne spokojný, ale som vďačný za všetko, čo mám.

Sergejov príbeh je svedectvom o tom, že Boh nesmierne odpúšťa a že aj z najhlbšej tmy sa dá nájsť cesta k svetlu a novému životu. Jeho cesta od siroty žijúcej na ulici k oddanému kazateľovi je inšpiráciou pre všetkých, ktorí hľadajú nádej a zmysel života.

Sergejov príbeh nám pripomína, že Boh je vždy pripravený odpustiť a dať novú šancu. Nech je jeho svedectvo povzbudením pre každého, kto prežíva ťažké chvíle a hľadá nádej v Bohu. Boh je milosrdný a odpúšťajúci, a je pripravený zmeniť život každého, kto sa k Nemu obráti s úprimným srdcom.

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Deti moje, ako ťažko sa vchádza do Božieho kráľovstva! Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.” (Mk 10, 24-25) Dajme pozor na tento fenomén mať, vlastniť, aby sa nám nestal božstvom, ktoré nám bude brániť vidieť Božie veci. Hľadajme bohatstvo neba, ktoré spočíva v každom dobrom skutku, rozhodnutí a službe tým, ktorí to potrebujú a sú na našu službu odkázaní. Otvorme duchovný zrak, rozhliadnime sa vôkol seba, pýtajme sa Pána a určite nájdeme inšpirácie a priestor pre službu a využitie našich talentov, ktoré do nás Boh vložil. Pane, prosíme Ťa, daj nám silu i múdrosť vidieť a rozlíšiť, čo nás opantáva a zbaviť sa toho a daj nám, prosíme Ťa, silu a múdrosť odhaľovať priestor pre našu službu a vzbuď v nás zberateľskú vášeň skutkov lásky. Amen!

Ježiš apoštolom jasne ukazuje na dieťa ako na osobnostný profil duchovného človeka. Tak, ako je dieťa odkázané úplne na rodičov, je bez nich bezmocné, je im odovzdané, tak očakáva aj Ježiš, že budeme my voči Nebeskému Otcovi pokorní, dôverčiví, bez predsudkov a úplne odkázaní na Božiu milosť, nie na vlastné zásluhy alebo minulosť. Nech nás tak ako deti zdobí úprimnosť, dôvera, bezprostrednosť, nevinnosť, otvorenosť a tvorivosť. Deti majú osviežujúco čisté srdiečko i myseľ, čo je vzorom pre nás dospelých. A tiež tak ako my rodičia vychovávame naše deti s láskou a prísnosťou, nechajme sa aj my vychovávať našim Otcom, ktorý je na nebesiach. Pane, prosíme Ťa, vlož nám do sŕdc trpezlivosť, poslušnosť, vernosť i oddanosť nášmu Bohu Otcovi, Ježišovi Kristovi i Duchu Svätému, aby sme žili Nebeské kráľovstvo už tu na zemi. Amen!

Milosrdenstvo chcem, a nie obetu, povedal Ježiš. Neprišiel zrušiť obetu, ale prišiel zdôrazniť, že obeta bez milosrdenstva je len prázdnym úkonom. Ježiš od nás žiada, aby sme boli verní Bohu a zároveň boli chápaví, empatickí, láskaví, odpúšťajúci i nádej dávajúci nielen tým „našim“ kresťanom, ale aj tým, ktorí hľadajú, blúdia, tápajú vo tmách. Veď najmä tí potrebujú našu pozornosť. Vykročme k ním, pozýva nás k tomu sám Ježiš. Pane, prosíme Ťa, daj nám odvahu, silu i múdrosť vychádzať a oslovovať blúdiacich a hľadajúcich a vyzbroj nás k tomu všetkým svojim požehnaním. Amen!

Ďakujeme, Ježiš, za toto zlaté pravidlo života, Aplikujme ho v svojich životoch, prinášajme ľuďom lásku, pokoj, mier, radosť, pochopenie, porozumenie, odvahu i ďalšie ovocie viery, ktorá by mala byť viditeľná v skutkoch reprezentujúcich Božie kráľovstvo už tu na zemi. Pane, prosíme Ťa, pomáhaj nám poznať, prijať i napĺňať Tvoju vôľu, Tvoju víziu pre naše životy a nech nám k tomu pomáha i toto zlaté pravidlo vzťahov aj v opačnom garde: Všetko, čo nechcete, aby ľudia robili vám, nerobte ani vy im. Amen!

Pane Ježišu, Ty si našou hviezdou, za Tebou chceme putovať. Vyznávame, že Ťa potrebujeme a tiež, že potrebujeme Tvoje milosrdenstvo a Tvoju lásku. Nech, Ježiš, v spleti tých hviezd a hviezdičiek svieti nad nami jasne Tvoja hviezda, nech nám ona ukazuje cestu a smer, ktorým máme v živote kráčať. Daj nám, prosíme Ťa, múdrosť vyhnúť sa hviezdam, ktoré odvádzajú našu pozornosť od Teba Ježiš. Amen!

Aj keby sa čokoľvek dialo v našich životoch, držme sa Pána, Jeho náuky a prikázaní, ktoré nám dal naveky. Dôverujme mu, že On má moc pre svoje milosrdenstvo nás zachrániť a obrániť pred tými, ktorí páchajú neprávosti. Veď Ty si blízko, Pane, Ty nás neopúšťaš. To my sa od Teba vzďaľujeme svojou tvrdohlavosťou a dokazovaním si, že všetko máme vo svojich rukách. Pane, prosíme Ťa, pre svoje milosrdenstvo nás zachovaj pri sebe, veď sme závislí na Tebe a Tvojej láske. Amen!

Pane, prosíme Ťa, daj nám silu i odvahu svietiť Tvojim svetlom na našich cestách životom. Amen!

Ďakujeme Ti Ježiš, že Ty si nás zachránil. V Tebe je naša moc, chceme byť s Tebou spojení, s Tebou chceme kráčať, lebo Ty máš pre nás najlepší plán. Zanechávame svoje cesty a prijímame tie Tvoje Pane. Prosíme Ťa, daj nám trpezlivosť i vytrvalosť kráčať s Tebou. Amen!

Zanechávame svoje cesty a prijímame Tvoju cestu, vyzbroj nás všetkým svojim požehnaním na túto cestu. Amen!

Nechajme prúdiť do našich životov Jeho milosrdnú lásku, ktorá má moc vyliečiť každú neprávosť a odpustiť nám naše previnenia. Odovzdajme to do Jeho rúk a On sa postará, On obnoví našu dôstojnosť Božích detí, ktorú sme dostali. Nemusíme hrešiť, nemusíme otročiť.

Ty nás, Pane, zachraňuješ a vyslobodzuješ každý deň z nejakých pút protivníkov a často nás vytrhávaš i našich vlastných pút ješitnosti, sebectva, či sebastrednosti.

Tabuľka: Kľúčové momenty v živote Sergeja Mereshana

tags: #boh #nesmierne #odpustajuci