Boh nezomrel, ale žije: Dôkazy a význam

Viera vo vzkriesenie je jedným z pilierov kresťanskej viery. Apoštol Pavel v 1. liste Korintským 15, 12 - 22 zdôrazňuje dôležitosť vzkriesenia Krista pre kresťanskú vieru:

„12 Keď teda kážeme o Kristovi, že bol vzkriesený, ako je to, že niektorí z vás hovoria: Nieto zmŕtvychvstania? 13 Veď ak nieto zmŕtvychvstania, ani Kristus nebol vzkriesený. 14 A ak Kristus nebol vzkriesený, tak je prázdne naše kázanie, prázdna je aj vaša viera. 15 Tak potom nachádzame sa tu aj ako falošní svedkovia Boží, lebo sme svedčili proti Bohu, že vzkriesil Krista, ktorého nevzkriesil, ak totiž mŕtvi nie sú kriesení z mŕtvych. 16 Lebo ak mŕtvi nevstávajú, ani Kristus nebol vzkriesený, 17 ale ak Kristus nebol vzkriesený, daromná je vaša viera, ešte vždy ste vo svojich hriechoch. 18 A vtedy zahynuli aj tí, čo umreli v Kristovi. 19 Ale ak jedine v tomto živote máme nádej v Krista, tak sme najúbohejší zo všetkých ľudí.“

Ak Ježiš nevstal z mŕtvych, potom sme ako ľudia, ktorí si v čase normalizácie pripomínali smrť Jana Palacha. So smútkom v duši hovorili: Bol to odvážny chlapec, ale jeho obeť bola márna. Bol to hrdina, ale nič nezmenil. Ak Ježiš nevstal z mŕtvych, potom si úprimne priznajme, že všetky naše kresťanské hodnoty stratia cenu.

Veď kto z nás bude ochotný byť odvážny, verný, čestný a odpúšťať druhým, keď zistí, že to aj tak nikdy nemá cenu? Kto sa podelí s druhými, keď vie, že to nikto nikdy kladne neohodnotí? Apoštol uvádza aj ďalší deficit, ktorý by sa vyplával na povrch, keby nebolo Kristovho vzkriesenia. Ak Kristus nevstal z mŕtvych, potom sme stále v moci svojho hriechu.

Ak Kristus zostal v hrobe, znamená to, že Boh nám neodpustil a my zostávame bezmocní voči zlu, ktoré sme spôsobili a ktorého sa nemôžeme zbaviť žiadnym iným spôsobom ako Božím odpustením. Ak Kristus nevstal z hrobu, potom Jeho smrť nebola obeťou, ktorá nás vykúpila, ale Jeho i našou prehrou, koncom a sklamaním.

Keby však Kristus vstal z mŕtvych, náš život by mohol byť úplne iný. Mali by sme nádej! Vedeli by sme, že nám je odpustené. Mohli by sme odpustiť druhým. Malo by zmysel obetovať sa a prehrávať. Poslední by mohli byť prví a prví by sa oprávnene báli, že budú poslední.

Prestať si myslieť, že tvoja cirkev je tá jediná pravá a že ťa nemôže zviesť z cesty. Vôbec nikomu neposlúži, ak oklameš sám seba. Buď si znovu narodený, alebo nie si. Buď si skutočne spasený, alebo žiješ v klame a iba si myslíš, že si spasený a si stratený.

Ty sám predsa najlepšie poznáš svoj skutočný vzťah k Bohu. Kultúra, jemné mravy alebo navonok usporiadaný život - či už v organizovanej cirkvi, alebo mimo nej - nemôžu nahradiť nové narodenie. Problém je v srdci, vo vnútornom človeku, v duchu.

Dôkazy vzkriesenia

Ježišovo zmŕtvychvstanie je vrcholná pravda našej viery v Krista. Prvé kresťanské spoločenstvo ju verilo a prežívalo ako ústrednú pravdu, Tradícia ju podáva ďalej ako základnú pravdu, spisy Nového zákona ju potvrdzujú a spolu s krížom sa ohlasuje ako podstatná časť veľkonočného tajomstva.

Tajomstvo Kristovho zmŕtvychvstania je skutočná udalosť, ktorá sa prejavila historicky zistenými javmi, ako to dosvedčuje Nový zákon. Už svätý Pavol mohol okolo roku 56 napísať Korinťanom: „Odovzdal som vám predovšetkým to, čo som aj ja prijal: že Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem; že bol pochovaný a že bol tretieho dňa vzkriesený podľa Písem, že sa zjavil Kéfasovi a potom Dvanástim“ (1Kor 15,3-5) .

Prvá vec, s ktorou sa stretávame v rámci veľkonočných udalostí, je prázdny hrob. Sám osebe nie je priamym dôkazom. Skutočnosť, že Kristovo telo nebolo v hrobe, by sa dala vysvetliť aj ináč. Napriek tomu bol prázdny hrob pre všetkých podstatným znamením. Jeho objavenie učeníkmi bolo prvým krokom k uznaniu samej skutočnosti zmŕtvychvstania. Tak to bolo najprv v prípade nábožných žien a potom Petra.

Vzkriesený Ježiš nadväzuje so svojimi učeníkmi priame vzťahy: dáva sa im dotýkať a jedáva s nimi. Tým ich vyzýva, aby uznali, že nie je duch, ale hlavne, aby sa presvedčili, že vzkriesené telo, s ktorým sa im ukazuje, je to isté, ktoré bolo umučené a ukrižované, lebo ešte nesie stopy jeho umučenia.

Kristovo zmŕtvychvstanie nebolo návratom do pozemského života, ako to bolo pri vzkrieseniach, ktoré vykonal pred Veľkou nocou: pri vzkriesení Jairovej dcéry, naimského mládenca a Lazára. Tieto vzkriesenia boli zázračnými udalosťami, ale ľudia zázračne vzkriesení znovu dostali Ježišovou mocou „normálny“ pozemský život. Raz opäť zomrú. Kristovo zmŕtvychvstanie je podstatne odlišné. On vo svojom vzkriesenom tele prechádza zo stavu smrti do iného života mimo času a priestoru. Ježišovo telo je pri vzkriesení naplnené mocou Ducha Svätého.

Kristovo zmŕtvychvstanie je predmetom viery, pretože je transcendentným zásahom samého Boha do stvorenia a do dejín. V zmŕtvychvstaní pôsobia tri božské osoby spoločne a zároveň prejavujú svoju osobitosť. Uskutočnila ho moc Otca, ktorý „vzkriesil“ Krista, svojho Syna, a takto dokonale uviedol jeho ľudskú prirodzenosť - spolu s jeho telom - do Najsvätejšej Trojice. Ježiš je definitívne zjavený ako Boží Syn s mocou podľa Ducha svojím vzkriesením z mŕtvych.

Zmŕtvychvstanie je predovšetkým potvrdením všetkého, čo Kristus robil a učil. Ježišovo zmŕtvychvstanie je splnením prisľúbení Starého zákona i prisľúbení samého Ježiša, ktoré dal počas svojho pozemského života. Ježišovo zmŕtvychvstanie potvrdzuje pravdu o jeho božstve. Zmŕtvychvstanie Ukrižovaného dokazuje, že on je skutočne „Ja som“, Boží Syn a sám Boh. Kristovo zmŕtvychvstanie je úzko späté s tajomstvom vtelenia Božieho Syna.

Vo veľkonočnom tajomstve sú dva aspekty: Kristus nás svojou smrťou oslobodzuje od hriechu a svojím zmŕtvychvstaním nám otvára prístup k novému životu. Tento nový život je predovšetkým ospravodlivením, ktoré nás znovu uvádza do Božej milosti, „aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych…, aj my žili novým životom“. Je víťazstvom nad smrťou pre hriech a novou účasťou na milosti. Uskutočňuje adopciu za synov, lebo ľudia sa stávajú Kristovými bratmi, ako sám Ježiš volá svojich učeníkov po svojom zmŕtvychvstaní: „Choďte, oznámte mojim bratom“. A napokon Kristovo zmŕtvychvstanie - i sám vzkriesený Kristus - je počiatkom a zdrojom nášho budúceho vzkriesenia.

Ježišovo zmŕtvychvstanie nemôžeme objektívne dokázať - môžeme však poukázať na Jeho stopu v živote mnohých ľudí. Aj dnes sa stáva, že človek, navzdory očakávaniam a rozumu verí, že Ježiš žije, pomáha a zachraňuje.

Apoštol Pavel o tom veľa premýšľal a našiel dobré vysvetlenie tejto udalosti. Ježiš vstal ako prvý spomedzi tých, ktorí zosnuli. Prvorodený zo všetkého stvorenia. Ježišovo vzkriesenie je rovnaký zázrak ako stvorenie sveta. Nikto nepochybuje o svete okolo nás. Kedysi tu nebolo nič a teraz je tu toľko krásy. Nikto presne nevie ako a prečo. Ježišovo vzkriesenie je podobnou udalosťou.

V prvý deň po sobote sa stalo niečo, čo sa predtým ešte nikdy nestalo. To, čo sa nedá s ničím porovnať. Ježišovo vzkriesenie sa vymyká našej logike. Nepodlieha našim vzorcom a zákonom. Ani pri stvorení sveta však neexistovali žiadne prírodné zákony. Vzkriesenie sa nedá uchopiť našimi pojmami. Je to niečo, s čím nik z nás nemá skúsenosť. To neznamená, že vzkriesenie je nemožné. Okolo nás je veľa vecí, ktoré nevieme vysvetliť. Ak nie je vzkriesenie, potom nie je Boh. Ale svet tu je, hoci nevieme, čo bolo pred ním. Zázraky sa dejú. Kristus zomrel, ale Boh Mu dal nový život. A dá ho aj nám. Nebojme sa tomu veriť.

Ak si niečo nevieme vysvetliť, neznamená to, že je to nezmysel. Nevieme a nepoznáme všetko. Nehanbime sa radovať a spievať, že Kristus vstal z mŕtvych ako prvotina z umretých. Viera v živého Krista aj dnes pôsobí zázraky. Je víťazstvom, ktoré premohlo svet.

Keneth E. Hagin prvýkrát uveril týmto prekvapivým slovám Pána Ježiša, keď ležal takmer celý ochrnutý, pripútaný na lôžko s ťažkou srdcovou poruchou a nevyliečiteľnou krvnou chorobou. Lekári neočakávali, že by sa mohol dožiť svojich sedemnástich narodenín. Po šestnástich mesiacoch úplného pripútania na lôžko však uveril, že toto miesto Písma znamená presne to, čo hovorí.

Žiadna pravda v Biblii nemá taký ďaleký dosah ako požehnaný fakt, že ak sme znovu narodení do Božej rodiny, je Boh Otec naším Otcom. Stará sa o nás! Zaujíma sa o nás, o každého zvlášť. Nie ako o skupinu, zbor alebo o cirkev. Boh je tvoj najvlastnejší otec. Ty si jeho najvlastnejšie dieťa. A ak je On tvojím Otcom, môžeš si byť istý, že tiež zaujme otcovo miesto a prevezme aj otcovu úlohu.

Zoznám sa so svojím Otcom prostredníctvom Slova. Vlastne si sa narodil do jeho rodiny ako malé dieťa. A malé deti musia v prirodzenom svete dostávať primeranú potravu, ktorá je potrebná pre vývoj a rast. V Biblii je návod pre Božie deti: „Ako priam teraz zrodené nemluvniatka žiadostiví buďte mlieka bezo ľsti Božieho slova, aby ste ním rástli na spasenie.“ (1. Petrov list 2:2) Len v Božom slove spoznáte nášho Otca, Jeho lásku k nám, Jeho povahu, ako sa o nás stará, ako nás miluje. Je všetkým tým, čo o Ňom hovorí Slovo.

Pri novom narodení sa obnoví náš duch. (Naše telo nie. Máme stále to isté telo, ktoré sme mali doteraz. Celkom sa obnoví len náš duch.) V tele žije človek. Pavol ho nazýva vnútorným človekom. (Telo sa nazýva vonkajším človekom.) „... ale jestli sa aj váš vonkajší človek ruší, vnútorný sa obnovuje deň čo deň.“ (...

Moze nesmrtelny Boh zomriet?

Biblia jasne uci ze je Synom Boha, a ako taky je mu podriadeny. Ale tiez ako Syn Boha je Bohom, lebo po otcovi zdedil jeho naturu. Tak isto zdedil aj meno po otcovi, Jahveh. Preto ako Syn jedineho Boha mohol s kludom prehlasit pred Zidmi "Ja som" hebrejsky tiez Jahveh, (Jana 8:56-58). Ziaden clovek nema zivot sam v sebe. Jana 10:18 Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa si ho vziať. Ano, Jezis, Bozi Syn naozaj zomrel, nefingoval to.

Katolici veria, ze on vlastne nezomrel, lebo jeho dalsia, akoze bozska bytost dalej zila. Jehovisti zas neveria ze Jezis bol naozajstnym Bohom, len akymsi zvlastnym Anjelom.

V liste Židom 2:9 hovorí, že okúsil smrť za všetkých. V liste Židom 9:26 čítame, že obetovaním seba zničil hriech (nie množné číslo: hriechy). Ježiš povedal: „Zlodej nejde na iné, iba na to, aby ukradol, zabil a zahubil. Ja som prišiel na to, aby mali život a aby mali hojnosť.“ (Ján 10:10) Povedal tiež: „Amen, amen vám hovorím, že ten, kto čuje moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepríde na súd, ale prešiel zo smrti do života.“ (Ján 5:24)

Ježiš prišiel, aby nás vykúpil z duchovnej smrti! Adam bol vyhnaný od stromu života, pretože odmietol poslušnosť Božiemu slovu. Podľa Zjavenia 2:7 sú všetci, ktorí prijmú život a plnia Božie slovo, privedení späť ku stromu života. Nové narodenie neprebieha stupňovito. Je okamžité! V liste Efežanom 2:1 a 5 stojí, že Boh prebudil k životu aj teba, hoci si bol mŕtvy pre svoje poklesky a hriechy - to bola duchovná smrť. Verše 8 a 9 hovoria, ako sa to stalo: „Lebo ste milosťou spasení skrze vieru a to nie zo seba, je to dar Boží, nie zo skutkov, aby sa niekto nechválil.“ (Efežanom 2:8-9) Nie zo skutkov! Tým je prepichnutý balón nášho ja. Človek chce urobiť niečo pre to, aby sa sám spasil. Chce mať na tom podiel. To nie je možné.

Musíš jednoducho priznať svoju bezmocnosť a svoje beznádejné postavenie. Musíš priznať, že si presne to, čo o tebe hovorí Biblia - stratený hriešnik. Potom prídeš a prijmeš to, čo pre teba Kristus vykonal - je to dar. Prešiel si z duchovnej smrti do duchovného života? Je Boh tvojím Otcom? Môžeš sa pozrieť hore k nebu a povedať: „Bože, Otče!?“ Je Jeho Duch vnútri tvojho ducha a dosvedčuje, že si Božie dieťa? Máš vo svojom duchu Ducha Svätého, ktorý volá: „Abba, Otče!“?

Ak si znovuzrodený, potom toto všetko máš. Ak nie si, prijmi Krista ako svojho Spasiteľa teraz! „Lebo všetci, ktorí sú vedení Duchom Božím, tí sú synmi Božími. Lebo ste nevzali ducha služby aby ste sa zase báli, ale ste vzali ducha synovstva, v ktorom voláme: Abba, Otče!

„Takže, ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením, staré pominulo, hľa, všetko je nové.“ (2. Korinťanom 5:17) Nové narodenie je nové stvorenie zhora - priamy zásah Božieho slova a Božieho Ducha do tvojho života, ktorý úplne premení tvojho ducha, keď budeš činiť skutočné pokánie a obrátiš sa k Bohu.

Obráť sa k Bohu, ľutuj svoje hriechy a odvráť sa od hriechu, odvolaj sa na moc Kristovej krvi v Kristovom mene - a narodíš sa znova.

Preto ako Syn jedineho Boha mohol s kludom prehlasit pred Zidmi "Ja som" hebrejsky tiez Jahveh, (Jana 8:56-58). Ziaden clovek nema zivot sam v sebe. Jana 10:18 Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa si ho vziať.

„Ak sme však umreli s Kristom, veríme, že s Ním budeme aj žiť. Lebo vieme, že Kristus, ktorý vstal z mŕtvych, viac neumiera a smrť už viac nepanuje nad Ním. Lebo čo umrelo, umrelo hriechu raz navždy; čo však žije, žije Bohu.

Prvou skutočnosťou, ktorá je tu veľmi jasne naznačená, je, že Pán Ježiš zomrel. On, ktorý bol božský, a preto nesmrteľný, sklonil svoju hlavu pred smrťou. On, ktorého ľudská prirodzenosť sa snúbila s všemohúcnosťou Jeho božskej prirodzenosti, rád dobrovoľne odovzdal seba meču smrti. On, ktorý bol čistý a dokonalý, a preto si nezasluhoval žiadnu smrť, ktorá je mzdou hriechu, sa aj tak ráčil kvôli nám dať vyniesť na kríž. To je druhá skutočnosť v škále evanjelia. Prvou skutočnosťou je vtelenie: Ježiš Kristus sa stal človekom. Anjeli o tom spievajú chvály a nebo sa rozozvučalo polnočnými melódiami. Druhou skutočnosťou je toto: „Ponížil sa a bol poslušný do smrti, a to až do smrti na kríži“ (Filipským 2:8). Umrel ako obeť.

Mojím zdaním po tom, čo mnohí baránkovia z ľudského stáda vyliali svoju krv k nohám oltára, bolo zvláštne vidieť Božieho Baránka prineseného k tomu istému oltáru na obetu. On je bez hany alebo poškvrny alebo hocijakej inej nečistoty. On je prvotinou stáda, On je jediný veľký Majster, pravý Vládca, nebeský Baránok. Takéhoto Baránka sme nikdy predtým nevideli. On je ten Baránok, ktorý je oslavovaný v nebi a ktorý bude zbožňovaný naveky. Ráči táto svätá Hlava pocítiť sekeru? Bude táto slávna obeť skutočne zabitá? Je možné, že Boží Baránok sa skutočne podriadi smrti? Urobí tak bez boja. Je nemý na bitúnku pred vrahmi. Povedzte to! Nech nebesá zajasajú hudbou a nech je peklo naplnené zmätkom! Ježiš, Večný Syn Boží, Baránok Jahveho Paschy, zomrel. Jeho ruky boli prepichnuté a Jeho srdce prebodnuté. Aby sme videli opravdivosť tejto smrti, Jeho dve životne dôležité tekutiny sa vyliali na zem - Ježiš zomrel. Ak by o tom bola pochybnosť, bola by pochybnosť aj o tvojom a mojom spasení. Ak by bol akýkoľvek dôvod na pochybovanie o tejto skutočnosti, tak by sme mohli pochybovať aj o možnosti spasenia. Ale Ježiš zomrel a hriech je porazený.

No On nezomrel iba ako obeť: On zomrel ako Zástupca. Boli sme pozbieraní ako vojaci do veľkého boja a nemohli sme ísť, pretože sme boli slabí, padli by sme v bitke a naše kosti by boli ponechané na hostinu pre psov pekelných. Ale On, mocný Boží Syn, sa stal naším Zástupcom, vstúpil na bojisko [a] odolal prvým námietkam protivníka v pustatine (Matúš 4:1-11). On trikrát odrazil pochmúrneho diabla a všetky jeho vojská. Zmietol útočníkov mečom Ducha, až kým nepriateľ neutiekol a anjeli neposluhovali unavenému Víťazovi.

Konflikt nebol zažehnaný, nepriateľ sa iba dočasne stiahol, aby si pripravil nové zbrane a naverboval svoje roztratené sily na ešte hroznejšie zápolenie. Po tri roky sa ten veľký Zástupca bránil neustálym útokom z prvých radov nepriateľa a zostával premožiteľom v každej zrážke. Nakoniec prišiel čas, keď peklo zozbieralo všetky svoje posily a prišla hodina, keď Kristus ako náš Zástupca musel vydržať vo svojej poslušnosti až do najväčšej hĺbky: On musel byť poslušný až na smrť. Doteraz bol Zástupcom. Zahodí teraz svoj vikársky charakter? Vzdá sa svojej zodpovednosti a prehlási, že si pekne krásne máme bojovať sami za seba? Nie, On nie. On to všetko podstúpil a prešiel. Napriek tomu, že potí veľké kvapky krvi, necúvne pred hrôzostrašným útokom. Zranený na rukách a nohách sa stále drží Svojho poslania. A hoci z poslušnosti sklonil svoju hlavu pred smrťou, vo svojom umieraní porazil smrť, stúpil na krk drakovi, rozšliapal hlavu starému hadovi a z našich nepriateľovi ostal len kúdol prachu. Áno, požehnaný Zástupca zomrel. Povedal by som, že keby bola o tomto pochybnosť, tak by sme vari zomreli, ale keďže On zomrel za nás, veriaci nezomrie. Dlh je úplne splatený. Boží meč už nie je vytasený, krv Krista to zaistila. Sme voľní, pretože Kristus bol spútaný!

Je pre nás útechou, že On nezomrel len ako obeť a zástupca, ale aj ako Prostredník medzi Bohom a človekom. Ježiš premostil tú obrovskú priepasť medzi nami a Bohom. Ježiš prichádza oblečený vo veľkňazskom rúchu s náprsníkom a efódom (kňazské rúcho - pozn. prekl.) - je kňazom naveky podľa rádu Melchizedechovho (Židom 5:6). Jeho kráľovský charakter nie je zabudnutý, pretože Jeho hlava je ozdobená trblietajúcou sa korunou a na svojich pleciach nesie plášť proroka. Ako len opísať neporovnateľnú slávu Proroka-Kráľa, kráľovského Kňaza? Skočí do priepasti? Skočí. Do hrobu sa vrhá, bezodná priepasť je zatvorená!

Vidím pred sebou tú ťažkú oponu, ktorá ľudským očiam zahaľuje miesto, kde žiari Božia sláva. Nijaký človek sa nesmie dotknúť tej opony, inak zomrie. Nájdeme nejakého človeka, ktorý ju môže strhnúť, [tak] že sa človek môže priblížiť trónu milosti? Ó, tá opona, ktorá oddeľuje naše duše od Toho, ktorý prebýva medzi cherubínmi, môže byť strhnutá po celej svojej dĺžke! Silný archanjel, odvážil by si sa ju strhnúť? Ak by si sa na to podujal, stratil by si svoju nesmrteľnosť a musel by si vydýchnuť. Ale prichádza Ježiš, nesmrteľný neviditeľný Kráľ so svojimi mocnými rukami. On roztrháva tú oponu odvrchu až dospodu (Matúš 27:51) a teraz ľudia prichádzajú blízko s dôverou, pretože keď Ježiš zomrel, otvoril cestu života. Spievajte, ó, nebesá a jasaj, ó, zem! Už neexistuje žiadna oddeľujúca stena, pretože ju Kristus rozbil! Skutočnosť, že Ježiš zomrel, je jedným z úžasných záznamov evanjelia. Ó! Ty, ktorý chceš byť zachránený, ver, že Ježiš zomrel! Ver, že Syn Boží vydýchol.

Toto je úžasnou časťou evanjelia. On zomiera. Uložia Ho do novej hrobky, zabalzamujú Jeho telo do korenín. Jeho nepriatelia dávajú pozor na to, aby Jeho telo nebolo ukradnuté: Kameň, pečať, hliadka, to všetko poukazuje na ich ostražitosť. Aha!... 2. Ježiš vstáva z mŕtvych:

Tabuľka dôkazov o vzkriesení Ježiša Krista

tags: #boh #nezomrel #on #zije