Každý človek musí v niečo veriť, ináč by život nemal zmysel. Boh je celý náš svet, priestor, naše bytie tu na Zemi a je jedno ako si ho predstavujeme, 10 prikázaní nemá chybu ani dnes, ak by sa ho všetci držali, tak sa nám žije ľahšie na celom svete.
Vyvrátiť 100% existenciu Boha je rovnako zložité ako ju potvrdiť. Žiadny ateista, ani ten najzarytejší nikdy nedokáže existenciu Boha vyvrátiť. S vierou veriacich sa nedá robiť absolútne nič.
Z výskumu vyplýva, že viera v Boha prekvitá najmä v afrických krajinách. To potvrdzujú aj iné štatistiky a odhady. V roku 2005 sa ku kresťanstvu hlásilo asi 136 miliónov ľudí (z 809,1 milióna ľudí na kontinente). O štyri roky neskôr, keď Afriku navštívil pápež Benedikt XVI., odhadoval sa počet kresťanov na 158 miliónov.
Rozšírenie náboženstiev vo svete.
Dôkaz o existencii Boha
Argumenty pre Existenciu Boha
Dobre ti spomeniem niekoľko príkladov, ktoré poukazujú na to, že vesmír bol a je veľmi presne riadený. Podľa laureáta Nobelovej ceny Sira Bernarda Lowella, ak by rozpínanie sa vesmíru ku ktorému došlo po tzv. Veľkom tresku, bolo rýchlejšie o jednu miliardtinu, všetka hmota by už teraz bola rozptýlená.
Ale ak by rozpínanie sa vesmíru bolo pomalšie o jednu miliardtinu, už by hmota bola skolabovala nazad do pôvodnej masy. Ďalšou zaujímavou záležitosťou je elektromagnetická sila. Ak by táto sila bola menšia, záporne nabité elektróny by sa oddelili od jadier, ktoré majú kladný náboj (vďaka kladne nabitým protónom) a hmota by sa premenila na plazmu - na zmes jadier atómov a od nich oddelených elektrónov.
Myslím, že táto plazma býva poriadne žeravá záležitosť. Ak by však elektromagnetická sila bola väčšia, elektróny by boli tak pevne pripútané k jadrám atómov, že by chemické reakcie neprebehli a molekuly by nevznikli. Podľa astrofyzika Brandona Cartera ak by gravitácia bola slabšia, tlak vo vnútri hviezd by nepostačil na začatie termonukleárnych reakcií.
A ak by bola silnejšia, k týmto reakciám by došlo skôr a prebiehali by rýchlejšie - búrlivejšie. Život hviezd by bol týmto podstatne skrátený.
Higgs Bosón a "Božská Častica"
Vedci veria v Boha je viac nez jasne,lebo samy uznavaju,ze cim viac poznavaju najmensie castice,tak ich aj sami nazyvaju bozskymi casticami,lebo taka dokonalost a vyvazenost nano- sveta,nanotechnologii,ich priamo donucuje k myslienke existencie Bozej. Nanotechnológia (novogr. Higgsov bozón sa v médiách často spomína ako "Božská častica" (príp. Božia častica), po názve knihy Leona Ledermana, The God Particle: If the Universe Is the Answer, What Is the Question?
Prečítaj si to poriadne, sam objavitel higgsovho bozonu odmieta ten nazov "Božská častica" a nesuhlasi s nim. :D Wannabee,je mi ta naozaj luto ze si nic nepocul,o magnetickom vlneni a rezonancii,dokonca o premiestnovani v case a priestore,o teorii strun a Warpovej bubline,vdaka Higgsovmu bozonu -bozskej castici sa veda a vyzkum dostava do skutocnosti, ktora do dnes bola len teoriou.
Znázornenie detekcie Higgsovho bozónu.
Argumenty Proti Existencii Boha
Tvrdia, že niečo neexistuje, pretože o tom nieje dôkaz. Vedci teraz hľadajú Higgsov bubáčik, ale zatiaľ o ňom nieje dôkaz... Veriaci síce veria v niečo čo je možno vymyslené, ale nezavrhujú myšlienku existencie boha ( Higgsovho bubáčika).
Ateistom hrozne vadí, že ich presvedčenie je rovnako iracionalne ako presvedčenie veriacich....
Hawkingove Teórie a Stvoriteľ
V roku 2010 Stephen Hawking (nar. spolu s Leonardom Mlodinowom (nar. plán (The Grand Design). v orechovej škrupinke (2001). Spoluautor L. a podieľa sa na medializácii nových fyzikálnych poznatkov. vývoja nie je zapotreby stvoriteľa. o stvoriteľovi už v Stručných dejinách času.
Smith (nar. fyzikálnych rovníc. vesmír existuje. začal existovať. knihe otvorenú pre filozofov. znamenalo spoznať Božiu myseľ. kozmologických argumentov dostatočného dôvodu. príčinu. mohli byť. hrať dôležitú úlohu. teóriu gravitácie. z ničoho (žiadna matéria, ani energia, žiadny časopriestor). v rámci časového argumentu?
Existovať, má príčinu svojej existencie. (2) Vesmír začal existovať. - vesmír má (nezapríčinenú osobnú) príčinu svojej existencie. druhú o začiatku vesmíru, aj to len čiastočne. fakt, že takýto začiatok vesmíru vedie k nadprirodzenej príčine. začiatok implikuje nekonečnú minulosť alebo vyžaduje príčinu. o hraničný stav, a preto sa nevyžaduje ani ďalšia príčina. mal aj stvoriteľa. bol. v prvých okamihoch vzniku vesmíru.
Druhú tézu časového argumentu o tom, že vesmír má začiatok. William L. Craig (nar. filozofov, má viacero výhrad voči tejto Hawkingovej novej teórii. vesmíre. pochybné, na druhej strane má byť realistickým vysvetlením vzniku vesmíru. priestorom. priestorovo vnímaného povrchu gule. bolo potrebné odvolávať na stvoriteľa. v tomto modeli, v Hawkingovej knihe chýba. medzi časom a priestorom.
Vystrelenej kanónovej gule bez toho, aby sme hovorili o kanóne. nemožné. aby sme hovorili o kanóne. energiu a vysvetlenie je preto neúplné. k pohybu gule netreba. vlastniť. ktorú hlbšie rozpracoval v článku spolu s J. (Craig) alebo aspoň semirealistickú (Smith) interpretáciu. riešeniu. autorov v porovnaní s predchádzajúcimi publikáciami. potvrdenie kvantovej fyziky (4. (8. neboli v iných publikáciách.
Tri z nich sa týkajú celkového prístupu. o žiadny premyslený plán. pravdepodobne vyvolá polemiku v radoch vedcov. tie, ktoré poznáme. svety skutočne existovali. jestvovanie. a zvažujú sa len malé odchýlky od daných konštánt alebo parametrov. zároveň odpoveďou aj na problematiku imaginárneho času. s prírodnými vedami, hlavne s fyzikou. (Porov. metafyziky). elementy. pozorovaniam. ktorý model je pravdivejší alebo realistickejší a ktorý nie. druhý.
Nájsť filozofa, ktorý by hovoril čosi podobné. pred hociktorou inou alebo dokonca pred čisto mytologickými vysvetleniami. vedecké hypotézy. rozmer. a žiadny čas. k prvotnému vesmíru, čas ako ho poznáme, neexistuje. opäť hlásia. začiatku vesmíru. pripúšťa, aby bol časopriestor lokálne stabilný, ale globálne nestabilný. celých vesmírov. a stvorí seba z ničoho [...]. existujeme my. energii a vznikol podľa pravdepodobnostných fyzikálnych zákonov.
Bohom. On to nazval gravitácia. po Roscellina. a preexistencii fyzikálnych zákonov. vyžadujú účinnú príčinu ich existencie a pôsobenia. použitím M-teórie pri vysvetlení vzniku vesmíru. by teistické teórie. rozumné osobné zdôvodnenie vzniku vesmíru. zapríčinila) vôľa veľmi mocnej a inteligentnej osoby. s takýmto uceleným a koherentným osobným vysvetlením. zhluk myšlienok. multivesmíru. bude bez Boha. Boha stvoriteľa skutočne bola.
Neteistickým smerom. zdôvodnenie záverov o Bohu musíme nielen očakávať, ale aj vyžadovať. teórie z hľadiska ich pravdivosti na rovnakú úroveň. Bohu, a nie úprimným vedeckým výskumom. se.“ (Corey, 1993, 154, pozn. 15) Podobne sa vyjadruje aj W. L. k novej knihe kritickejšie. argumentu pre Božie jestvovanie. a aby bolo ešte zrejmejšie, že stvoriteľ nejestvuje. k metafyzikálnym absurditám. rozpracované články, hlavne článok spracovaný s J. Hartlem. (Porov. s ktorou vesmír vznikol. z ktorej sa vypočíta pravdepodobnosť vzniku vesmíru. prvotnom stave. a (hmotným) poľom ϕ. (Porov. Hawkingovým špekulatívnym kompromisom.
Funkcie a má sa interpretovať realisticky. interpretácii. (Porov. dostávame klasický systém, ako našu jedinú fyzikálnu realitu. hustota je blízka jednej. (Porov. spontánne s istou pravdepodobnosťou. a uskutoční všetko, čo chce (na 100 percent). chce a nestane sa to. vôľou. a hybnosť existujúcich častíc, ale aj ich vznikanie z ničoho. v teóriách Hawkinga a Smitha, už reagovali viacerí vedci. W. B. vesmíre, ale len o myšlienke fyzického vesmíru.
Citáty Ateistov
- "Boh buď nedokáže nič urobiť, aby zabránil katastrófam, alebo ho to nezaujíma, alebo neexistuje. Takže je buď neschopný, zlý alebo imaginárny. Zvoľte si, no vyberajte rozumne."
- "V skutočnosti slovo ateizmus by ani nemalo existovať. Nikto sa nikdy nepotreboval identifikovať ako ne-astrológ alebo ne-alchímista. Nemáme slová pre ľudí, ktorí pochybujú, že Elvis je ešte stále živý alebo že mimozemšťania precestovali galaxiu aby obťažovali farmárov a ich dobytok."
- "Nikto netrpí pod doktrínou islámu viac, než sami moslimovia. Hlavne moslimské ženy. Práve v tejto chvíli sú milióny žien odsúdené k negramotnosti, nútených manželstvám a k životu zneužívaných otrokýň pod zástierkou multikulturizmu a náboženskej citlivosti."
- "Ako zdroj objektívnej morálky je Biblia jednou z najhorších kníh, aké máme."
- "Náboženstvo znamená veriť, že všetko čo vieme nie je pravda."
Viera a Skutky
Nakoľko Viera bez skutkou nie je vierou! Za Dobrý skutok sa považuje všetko čo konám v súlade s Božím zákonom,a to tak že ho napĺňame. Nezaujíma ma kto aký ľudia sú tam oklo mňa.Nejdem tam kvôli ním,ale vypočuť si Evanielium, ani to nás nemá zaujímať že kto je ten čo ho číta a detaielne ho rozoberá.
Mňa zaujíma jadro zákona a ten kto ho prednáša hovorí Pravdu! Pravda je základom existencie úspešného človeka! Porekadlo: Pravdu nikto nechce počuť! je pravdivé!Ludia sa pre Pravdu aj zabíjajú!
Vedecké Dôkazy a Viera
Najprv sa veriaci sialenci pokusali zostrojit Perpetuum mobile a dokazat tak boha , ale nepodarilo sa. I vzdialenost k Polarke sa nasmu oku javi ako priamka, ale rozum prisiel na to , ze PRAVDA je ina. Mne vôbec nevadi ateista do tej doby,pokial nezacne svoje okolie presvedcovat,o niecom v com nema sam jasno.
Ze vedci veria v Boha je viac nez jasne,lebo samy uznavaju,ze cim viac poznavaju najmensie castice,tak ich aj sami nazyvaju bozskymi casticami,lebo taka dokonalost a vyvazenost nano- sveta,nanotechnologii,ich priamo donucuje k myslienke existencie Bozej.
Ronald Dworkin a Benedikt XVI: Paralely v Myslení
Atmosféra tohtoročných osláv svätého Valentína bola v akademických kruhoch poznačená dvoma závažnými odchodmi. Dňa 11. februára 2013 oznámil Benedikt XVI. svoj dobrovoľný odchod a rezignáciu z funkcie rímskeho biskupa a pápeža Katolíckej cirkvi. O pár dní neskôr, 14. februára, sa dozvedáme o nedobrovoľnom „odchode na večnosť“ amerického filozofa Ronalda Dworkina (11. 12. 1931 - 14. 2. 2013). Ako najvhodnejšia a azda aj dostatočne dôstojná rozlúčka s oboma menovanými akademikmi by mohla poslúžiť krátka úvaha o niektorých spoločných aspektoch ich myšlienkového dedičstva.
Ronald Dworkin bol bezpochyby predstaviteľom prirodzenoprávnej školy - jeho tvorba svedčí o tom, že ako právny non-pozitivista presadzoval názor neoddeliteľnosti práva od morálky.(1) Morálku, rovnako ako právo, považoval za objektívne fenomény, medzi ktorými však nachádzal kontinuitu na epistemologickej úrovni. Benedikta XVI. môžeme taktiež zaradiť medzi zástancov iusnaturalizmu, no musíme mať na zreteli skutočnosť, že pokiaľ u Dworkina toto zaradenie vychádza z jeho postupne formovanej a systematicky precizovanej autorskej doktríny, u Benedikta XVI. môžeme hovoriť skôr o názore, ktorý čerpá a kontinuálne nadväzuje na tradíciu kresťanskej filozofie.
V kľúčových knihách Taking Rights Seriously (1977) a Law´s Empire (1985) vybudoval Dworkin, na pozadí kritiky pozitivizmu H. L. A. Harta (2), svoju teóriu práva, ktorú môžeme (na rozdiel od Hartovej teórie, ktorá je deskriptívna) označiť ako interpretačná teória práva. Vychádzajúc zo špecifík anglo-americkej právnej kultúry, kládol Dworkin dôraz na aplikačnú rovinu práva a vyzdvihol, priam poetickými slovami, úlohu sudcov pri definovaní (formy a obsahu) pojmu právo: „Súdy sú hlavnými mestami ríše práva a sudcovia sú jej princmi.“ (3)
Podľa jeho teórie, sudca v rámci procesu rozhodovania aplikuje nielen formálne uznané právne pravidlá (pozitívne právo), ale taktiež ďalšie právne štandardy (právne princípy), ktoré sú identifikované na základe svojho morálneho obsahu. Podstata Dworkinovej interpretačnej teórie následne tkvie v koncepte, ktorý označil slovným spojením právo ako integrita - sudca aplikuje pozitívne právo v kontexte základných politických hodnôt spoločnosti, čo mu umožňuje vytvoriť koherentný právny celok kombinujúci zákony, predchádzajúce súdne rozhodnutia a politickú morálku spoločnosti.
Sudca, ktorý má zohrávať náročnú rolu akéhosi premostenia medzi pozitívnym právom a systémom neprávnych hodnôt, musí byť komplexnou vyzretou osobnosťou, ktorá prostredníctvom svojej interpretácie práva dokáže posúdiť relevantné spoločenské hodnoty a vyjadriť konsenzuálne stanovisko, rešpektované celou spoločnosťou. Na ilustráciu ideálneho stavu využil Dworkin fiktívny svet, v ktorom pôsobí imaginárny sudca Hercules, ktorý má všetky cnosti a vlastnosti správneho sudcu.
S trochou ironického nadhľadu by sme mohli povedať, že ak by bol Dworkin väčším „fanúšikom kresťanstva“ (on sám sa v jednom zo svojich posledných článkov označil za „religious atheist“), tak by svoju postavu Hercula s najväčšou pravdepodobnosťou nahradil starozákonným kráľom Šalamúnom. Túto biblickú postavu, známu svojou múdrosťou, nespomíname samoúčelne, podobenstvom o tomto kráľovi totižto začal svoj prejav pred nemeckým Bundestagom Benedikt XVI.
Príhovor, ktorý bol venovaný najmä téme prirodzeného práva, bol uvedený epizodickou príhodou, podľa ktorej mohol mladý Šalamún po nástupe na trón dostať od Boha akýkoľvek dar, o ktorý by požiadal. Šalamún si veľmi skromne zvolil dar múdrosti a schopnosti rozlišovať dobro od zla. (6) Tieto žiadané osobnostné kvality sú podľa Benedikta XVI. základným predpokladom na poznanie práva a spravodlivosti.
Povšimnime si, že požiadavky Benedikta XVI. sú v plnom súlade so základom Dworkinovej procedurálnej teórie práva - Dworkinov naturalizmus, založený na premise, že právo je založené na spoločných hodnotách a cnostiach, ktoré vychádzajú z politickej minulosti spoločnosti (virtue of the political history of the community), zaväzuje sudcu v konečnom dôsledku k hodnotovým rozhodnutiam, ktoré by mali mať podobu najlepšej interpretácie politickej štruktúry spoločnosti a predchádzajúcich rozhodnutí (the best interpretation of community´s political structure and past decisions).
Zásadný rozdiel však musíme vnímať pri samotnom názore na „pôvod hodnôt“. Pokiašľ Dworkin kladie dôraz na spoločenskú podmienenosť hodnôt - teda ich determináciu širším spoločenským súhlasom, Benedikt XVI. striktne odmieta spoločenský hodnotový konsenzus ako základnú podmienku existencie objektívnych morálnych noriem. Tento názor prezentoval aj v rámci svojho vystúpenia pred anglickým parlamentom vo Westminsteri (8), kde zdôraznil, že krehkosť demokracie spočíva práve v mylnom presvedčení, že morálne princípy a hodnoty môžu byť determinované spoločenskou zhodou.
V tejto myšlienkovej línii pápež pokračoval aj počas už zmieneného vystúpenia pred nemeckým parlamentom: „Vo veľkej väčšine prípadov, o ktorých právo rozhoduje, je majorita dostačujúcim kritériom. No je evidentné, že v základných otázkach práva, v ktorých sa rozhoduje o dôstojnosti človeka a ľudstva, väčšinový princíp nestačí: v procese tvorby práva je každá zodpovedná osoba povinná osobne hľadať kritériá, ktoré sa budú nasledovať.“ (5) V tomto bode by bolo možné Benediktom XVI. predkladaný koncept označiť, rovnako ako Dworkinovu teóriu, za procedurálnu teóriu práva.
Proces spoznávania práva je podľa emeritného pápeža umožnený na základe dvoch skutočností: na existencii objektívneho všeobecne platného systému hodnôt a na subjektívnej možnosti poznateľnosti tohto systému. Platí základná doktrína: „právo je objektívne založené na prirodzenosti (nature) a subjektívne na ľudskom rozume, ktorý ho interpretuje.“ (9) Inými slovami povedané, skutočným a jediným zdrojom hodnôt, v súlade s kresťanskou tradíciou, je prirodzené právo (lex naturalis), ktoré Benedikt XVI. označuje extenzívnejším výrazom - prirodzené morálne právo.
Keďže sú pravidlá tohto prirodzeného práva „vpísané v srdci každého človeka“, ich subjektívna gnozeologická prístupnosť je reálne zabezpečená pre každú ľudskú bytosť (10). Až vďaka tejto doktríne, ktorá zdôrazňuje, že morálne hodnoty sú normy ľudskému vedomiu inherentné (teda nie sú dané „zvonka“), je možné budovať širšiu spoločenskú diskusiu na tému všeobecná morálka (11). Úlohou náboženstva v tomto dialógu a aj v samotnom procese poznávania práva je pôsobiť ako materiálny korektív, ktorý „osvetľuje cestu aplikácie rozumu pri objavovaní objektívnych morálnych princípov“ (8).
Osobitnú úlohu v racionalizácii prirodzeného práva zohrávajú verejne činné osoby, ktoré nesú najväčšie bremeno pri „formovaní morálne zrelého svedomia spoločnosti“. Myšlienkou zvýšenej zodpovednosti verejných osôb sa vraciame k úvodnej Dworkinovej téze, ktorá v značne zúženej forme kládla rovnako veľkú zodpovednosť na plecia sudcov. Názorových paralel medzi teoreticko-filozofickým nazeraním Dworkina na právo a teologicko-doktrinálnym výkladom Benedikta XVI. by sme mohli nájsť paradoxne viacero.
Enfant terrible slovenského katolicizmu Róbert Bezák identifikoval prínos pontifikátu Benedikta XVI. v tom, že pápež našu pozornosť „upriamil na podstatu človeka, jeho hodnotu a dôležitosť jeho rozhodnut“. R .I. (11. Autor: Mgr. 1) Sobek, T.: Argumenty teorie práva. Praha: Ústav státu a práva, 2008, str. 100. 2) Podnetnú analýzu „sporu“ medzi Dworkinom a Hartom ponúka Scoott Shapiro (Shapiro, S.: The „Hart-Dworkin“ Debate: A Short Guide For The Perplexed. 3) Dworkin, R.: Law´s Empire. Cambridge, 1986. str. 4) Sobek, T.: Nemorální právo. Praha: Ústav státu a práva, 2010, str.256. 5) Benedikt XVI.: The Listening Heart. Reflections on the Foundations of Law. Prednesené dňa 22. 9. 2011, v Berlíne.
Neprekonateľný Boeing 747: Argument Nepravdepodobnosti
Argument nepravdepodobnosti hovorí, že zložité veci nemohli vzniknúť náhodou. No mnohí ľudia definujú „vzniknúť náhodou" ako synonymu pre „vzniknúť bez premysleného dizajnu." Neprekvapuje, ak si potom myslia, že nepravdepodobnosť je znakom dizajnu. Darwinov prírodný výber ukazuje, aká nepravda je to vzhľadom na biologickú nepravdepodobnosť.
A hoci darvinizmus nemusí byť priamo relevantný pre neživý svet - napríklad kozmológiu - rozširuje naše povedomie aj v oblastiach, ktoré sú mimo pôvodného teritória biológie.Hlboké pochopenie darvinizmu nás učí byť opatrnými pri domnienke, že dizajn je jediná alternatíva voči náhode a učí nás hľadať stupne rebríka pomaly sa zvyšujúcej zložitosti.
Jánošík: Zbojník, Hrdina alebo Legenda?
Je veľký rozdiel medzi spojením Najväčší Slovák a Najlegendárnejší Slovák. A v prípade Jánošíka môžeme hovoriť o najlegendárnejšom a najslávnejšom Slovákovi. Za tým si stojím! - víta nás Terchovčan a kultúrny historik Peter Cabadaj. V ankete Najväčší Slovák, ku ktorej RTVS odvysiela 20. februára prvý dokument a diskusiu, je obhajcom Juraja Jánošíka. A veru je čo vysvetľovať! Má náš národ reprezentovať zlodej a vagabund, ktorý prepadával nevinných ľudí? Dokonca sa jeho meno spájalo s vraždou obľúbeného domanižského farára. Alebo je všetko inak a aj preto sa k legendárnemu Terchovčanovi s valaškou v ruke hlásia desaťtisíce Slovákov, umelci aj politici?
Václav Jiráček ako Juraj Jánošík vo filme Jánošík - Pravdivá história.
Legendárny rodák z Terchovej, ktorý prišiel na svet pravdepodobne 23. januára 1688, zbojníčil krátko, ale mal široký záber. „Pôsobil v Liptovskej, Turčianskej, Oravskej aj Gemerskej stolici, na Morave a prenikol aj na poľské územie,“ vysvetľuje Peter Cabadaj. Aj preto je jeho tradícia taká silná. Jánošíkovi sa stali osudnými najmä dva zločiny - ozbíjanie bohatej vdovy po oficierovi a usmrtenie domanižského farára Juraja Vrtíka. Vraždu mu však nikdy nedokázali, farára údajne zabil Turiak, zvaný Huncaga zo Staškova, a Plavčík z Dunajova.
Nech sa na Jánošíkov život a zbíjanie pozeráme akokoľvek, odborníci sa zhodnú na tom, že táto historická postava zohráva najmä symbolickú úlohu. Niečo ako grécky Herkules. „Nijaká slovenská osobnosť nie je už tristo rokov prítomná vo všetkých formách umenia,“ argumentuje Peter Cabadaj. „Samotný Jánošíkov život nie je v porovnaní s inými zbojníkmi ničím výnimočný, až na dva základné fakty: nikdy ho neusvedčili z vraždy. Dokonca aj pri mučení kategoricky poprel, že zabil farára z Domaniže. A nikoho nezradil,“ pripomína historik a spisovateľ.
tags: #boh #nie #je #imaginarny