Diskuse o úloze náboženství ve veřejném životě získává zcela novou podobu v knize od autora označovaného za jednoho z nejskvělejších novinářů naší doby (London Observer). Christopher Hitchens se v ní s jedinečnou erudicí a inteligencí věnuje nejnaléhavější otázce současnosti: zhoubné síle náboženství ve světě.
V této působivé polemice s věřícími předkládá Hitchens základní argumenty proti náboženství (a ve prospěch sekulárnějšího přístupu k životu), a to formou podrobné a poučené interpretace hlavních náboženských textů. Hitchens nám vypráví příběh o vlastních nebezpečných zkušenostech s náboženstvím a popisuje svou duchovní cestu směrem k sekulárnímu nazírání na svět, založenému na vědě a rozumu.
Je to svět, v němž jsou nebesa nahrazena záběry vesmíru získanými pomocí Hubbleova dalekohledu, nad nimiž se nám tají dech, a Mojžíš a hořící keř ustupují nádheře a symetrii dvojité šroubovice DNA. Bůh nás nestvořil, píše. My jsme stvořili Boha.
Náboženství, vysvětluje Hitchens, nabízí zkreslenou představu o našem původu, naší podstatě a vesmíru. Tím, že jej dětem vštěpujeme, jim škodíme a ohrožujeme náš svět. Intelektuál a prvotriedny provokatér vo svojej kritickej príručke inšpiruje budúce generácie rebelov a rebeliek. Skúma formy odporu od vznešeného disentu po bezdôvodné odvrávanie a predstavuje myšlienky tých, ktorí nezapadli do spoločnosti a stali sa...
Christopher Hitchens was an unparalleled, prolific writer, who raised the polemical essay to a new art form, over a lifetime of thinking and debating the defining issues of our times. As an essayist he contributed to the New Statesman...
Nový ateizmus a jeho protagonisti
Oceňovaný britský podcast podáva správu o tom, „ako Nový ateizmus zostarol a sekulárni intelektuáli sa opäť zaujímajú o kresťanstvo“. Je 24. marca 2012. Na pódiu vo Washingtone stojí rečník a pod ním nadšený 20- až 30-tisícový dav.
„Čo hovoríte na vedu?“ pýta sa zúčastnených. „Veda je super!“ zahrmí spod pódia. „A čo rozum?“ „Rozum je super!“ ozve sa nadšene.
„Niektorí o nás vravia, že sme extrémisti. Ale to len preto, že máme extrémne pravdu,“ vysvetľuje iný rečník. „Zem má vyše štyri miliardy rokov!“ zdôrazňuje ďalší. Počuť výbuch nadšenia. „A evolúcia je doslova faktom života!“ doplní a dav šalie.
Ak ste sa niekedy pýtali, ako by asi vyzerala „bohoslužba“ sekulárnych ateistov, keby sa rozhodli založiť cirkev, aké heslá by sa pre nich stali posvätnými, kto by boli ich apoštoli a aké božstvá by vzývali, tu máme možnú odpoveď. Pred 13 rokmi sa v hlavnom meste USA konalo Reason Rally, Zhromaždenie za rozum. Na tomto „Woodstocku ateizmu“ sa zúčastnili zástancovia sekularizmu, humanizmu, slobodného myslenia a vedy. A na pódiu rečnili hlavní propagátori radikálneho sekularizmu.
Jedným z nich bol aj autor bestselleru The God Delusion (Boží blud), evolučný biológ Richard Dawkins. Keď sa postavil na pódium, dav ho privítal ako rockovú hviezdu. „Zosmiešňujte ich, vysmievajte sa im na verejnosti. Nepodľahnite konvencii, že sme príliš zdvorilí, než aby sme hovorili o náboženstve,“ vyzýval nadšené publikum.
Toto zhromaždenie bolo jednou z vrcholných udalostí hnutia známeho ako Nový ateizmus, čiže militantného pokusu o vykynoženie náboženstva zo západnej spoločnosti. Jeho hlavní apoštoli, známi ako „štyria jazdci“ (inšpirácia z biblickej knihy Zjavenia sv. Jána, Apokalypsy), sú Dawkins, filozof a kognitívny vedec Daniel Dennett, publicista Christopher Hitchens a filozof a neurovedec Sam Harris.
Každý z nich napísal populárne knihy zdanlivo vyvracajúce náboženstvo, predovšetkým kresťanstvo, a propagujúce vedecko-humanistický materialistický svetonázor. Títo vzdelaní muži sa zúčastňovali na verejných debatách s kňazmi, biskupmi či evanjelikálnymi kazateľmi, kde svojich oponentov ničili.
Povedané vulgárne, základnou tézou ich viery bolo, že keď sa spoločnosť oslobodí od náboženstva, nastúpi zlatý vek oslobodený od povery, náboženskej nenávisti a tmárstva. Ich popularita, ako aj závratná sekularizácia nastupujúcej generácie dávali tušiť, že triumf ateizmu a s ním aj rozumu, vedy a humanistickej etiky je neodvratne blízko.
Štyria jazdci ateizmu. Zľava: Richard Dawkins, Christopher Hitchens, Sam Harris a Daniel Denett. Zdroj: Youtube
A čo viac, podarilo sa im o tom presvedčiť veľkú časť spoločnosti až natoľko, že tvrdenie o konci, zastaranosti či rovno spiatočníctve náboženstva sa opäť stalo implicitným naratívom západnej inteligencie. Vetrom do plachiet im bol islamistický terorizmus, ktorý vystrašil Západ najmä obrazom rúcajúcich sa dvojičiek v septembri 2001. Presvedčivejší dôkaz o zhubnosti náboženstva sa ani nedal vymyslieť.
Nový ateizmus v tejto pobúrenej atmosfére s arogantnou sebaistotou predniesol diagnostiku - koreň zla je náboženstvo -, predpísal liečbu - vakcínou proti vírusu kresťanstva je materialistická veda a humanizmus - a prisľúbil zázračné zotavenie. Podľa tejto jednoduchej rovnice platí, že menej náboženstva znamená viac rozumu, súcitu a spravodlivosti, skrátka lepšiu spoločnosť. Noví ateisti na výsledky svojho experimentu nemuseli dlho čakať. Stačili necelé dve dekády, pár otrasov a ich ambiciózny projekt sa im zosypal na hlavu.
William Lane Craig vs. Christopher Hitchens | "Does God Exist?" | Biola University | [HD]
Kritika Matky Terezy Christopherom Hitchensom
Ak by sme mali menovať známe a slávne mníšky, asi by nám v prvom momente napadla práve svätá Matka Tereza. Táto mníška, ako je o nej všeobecne známe, celý život zasvätila misiám a pomoci chudobným ľuďom v indických slumoch. Už ako mladá Albánka narodená v Skopje bola oddaná Bohu a rozhodla sa poskytovať humanitárnu pomoc.
Avšak nie vždy je všetko také ružové, aké to na prvý pohľad je. Matka Tereza sa narodila 26. augusta 1910 v Skopje, ktoré v tom čase spadalo ešte do Osmanskej ríše, dnes je to hlavné mesto Severného Macedónska. Jej rodné meno Agnesë Gonxhe Bojaxhiu poukazuje na albánsky pôvod, z čoho by sa mohlo usúdiť, že by mohla byť moslimkou. Narodila sa však do katolíckej rodiny.
Kvôli vojne odišla do Írska a tam vstúpila do kongregácie loretských sestier. Tie mali misiu v Indii, ktorá ju už od mala priťahovala. Socha Matky Terezy v Skopje.
Tesne po druhej svetovej vojne vrelo v Indii napätie medzi hinduistami a moslimami a Matka Tereza začala uvažovať o pomoci tým najchudobnejším. Dostala povolenie z Ríma, obliekla si pre ňu neskôr typické biele sárí s modrým lemovaním a začala poskytovať dobrovoľnú službu chudobným a chorým. Tejto činnosti sa následne venovala až do svojej smrti v roku 1997.
Aj keď toto všetko znie na prvé počutie veľmi dobre, už v 90. Britsko-americký novinár Christopher Hitchens, ktorý sa životu Matky Terezy venoval, podľa Invivomagazín povedal, že všetko, čo si každý o Matke Tereze myslí, je mylné. Kult, ktorý sa okolo nej vytvoril, budovala hlavne ona sama.
Dobročinnosť, ktorú údajne vykonávala, a teda, že sa stará o chudobných ľudí, dáva im denne jedlo a že nikdy neodmietne pomoc, tvrdila najmä ona. Matka Tereza v Kakate v roku 1970.
Lekár Robin Fox navštívil v roku 1991 jej dom pomoci v Kalkate a bol z neho zhrozený. Ľudia tam umierali v obrovských bolestiach na rakovinu a na tlmenie dostávali maximálne aspirín. Samozrejme, chýbali tam lieky, ktoré však v iných podobných zariadeniach boli štandardnom.
Dôvod, prečo to takto bolo, môžeme nájsť aj v pohľade Matky Terezy na smrť a utrpenie: „Je krásne vidieť chudobných a chorých, ako pokorne prijímajú svoj údel a trpia ako Kristus počas pašii. Svet je ich utrpením bohatší,“ povedala už spomínanému Christopherovi Hitchensovi. Ten v roku 1996 natočil dokument s názvom Matka Tereza: Anjel pekla, v ktorom opisoval svoj pohľad na rehoľníčku.
Značka „Matka Tereza“ bola silná už počas jej pôsobenia. Svojou aurou, ktorá poukazovala na pomoc chudobným, sa jej darilo získavať veľké finančné dary. Údajne to bolo až 100 miliónov dolárov. Tieto peniaze však v drvivej väčšine putovali do Vatikánu. Chudáci, ale aj pomocné mníšky tak žili v otrasných podmienkach s nedostatočným vybavením. Mníšky nemali k dispozícií ani repelenty, trpeli chorobami ako malária, no Matka Tereza vravela, že Boh sa o ne postará.
V roku 1979 dostala Matka Tereza za svoju činnosť Nobelovu cenu za mier. Vo svojej reči označila potraty za vraždu a to sa stalo podstatnou časťou jej prejavu, ktorý vyvolával rozpaky. Rovnaký postoj ako ku potratom, mala aj ku antikoncepcii. V roku 1988 povedala, že by nikdy nedovolila, aby si dieťa adoptovala žena, ktorá užíva antikoncepciu, lebo je to dôkaz jej neschopnosti milovať, uvádzajú Novinky. Aj súčasný pápež sa k Matke Tereze vyjadril rozpačito.
Keď v roku 1997 Matka Tereza zomrela, India si ju uctila dokonca štátnym pohrebom. V roku 1999 začal proces jej blahorečenia a v roku 2002 sa jej uznal prvý zázrak. Žena z Indie sa mala vyliečiť z rakoviny vďaka žiare vychádzajúcej z medailóna s Matkou Terezou, píše Invivomagazín. Jej lekár ale tvrdil, že rakovinu žena nemala, no mala tuberkulózu, z ktorej sa vďaka lekárom vyliečila, píše NY Times.
Koncom roka 2015 bol Matke Tereze priznaný druhý zázrak. Ten sa týkal muža z Brazílie, ktorý sa prebral z kómy, keď sa kňaz pomodlil k Matke Tereze, uvádza BBC. V každom prípade Vatikán s týmito zázrakmi nemal problém a svoju oddanú služobníčku, vďaka ktorej prišiel k veľkým finančným obnosom odmenil titulom „svätá“. Matka Tereza sa tak dostala do úzkeho okruhu ľudí, ktorých katolícka cirkev vyzdvihuje na piedestál a dáva za príklad ostatným.