Bergamo, Taliansko, rodisko Eugénie Ravasiovej
Raný život a vstup do rehole
Matka Eugénia, ktorú Boh nazýva svojou milovanou dcérou, sa narodila v roku 1907 v malom mestečku severotalianskej provincie Bergamo. Ako štvorročná nevedela rozprávať ani sa hýbať. Jej hlboko nábožný starý otec sa rozhodol vykonať púť na Svätý vrch Varese a poprosiť Čiernu Madonu, aby ju uzdravila alebo si ju vzala do neba. "Bettina", ako dievčatko volali, začala hneď chodiť. V roku 1927 vstúpila do francúzskej Kongregácie misijných sestier našej milej Panej od apoštolov a o rok na to zložila slávnostné sľuby ako sestra Eugénia. Bola preniknutá predsavzatím "Jednota v Otcovi" a bola jej vnuknutá modlitba "Boh je môj Otec". Život tejto sestry bol veľmi ťažko skúšaný, no všetky útrapy boli prípravou na jej veľké povolanie.Zjavenie Boha Otca
1. júla 1932, na sviatok Najdrahšej krvi Pána Ježiša Krista, sa sestre Eugénii zjavil nebeský Otec, aby jej odovzdal posolstvo v latinčine, hoci Eugénia sa tento jazyk nikdy neučila. O rok neskôr bolo jedinečné Posolstvo nebeského Otca odovzdané Mons. Caillotovi, biskupovi v Grenoble.Święto Boga Ojca: Dlaczego Pragnie Być Uczczony? | Objawienie Matce Eugenii Ravasio
Posolstvo Boha Otca
Jej najväčším odkazom pre svet je Posolstvo Boha Otca, jediné zjavenie Boha Otca, ktoré bolo Cirkvou uznané ako pravé už po desiatich rokoch prísneho vyšetrovania. Toto jedinečné Posolstvo sa dočítate v brožúrke Nebeský Otec hovorí k svojim deťom, ktorý zostavila Mária Barnášová.Smrť a odkaz
Matka Eugénia sa vrátila k Otcovi 10. augusta 1990.Citáty z posolstva Boha Otca
* "Prichádzam z ľudí vyhnať ich neopísateľný strach zo mňa, prichádzam, aby ma poznali takého, aký som."* "Boh je môj Otec".* "Boh je výlučne láskou!"Knihy o Eugénii Ravasiovej
* Nebeský Otec hovorí k svojim deťom (Mária Barnášová)* Boh je môj Otec (Mária Barnášová)* Novéna ku cti nebeského Otca (Monika Waldhierová)* Deväť dní s milujúcim Otcom (Monika Waldhierová, Peter J. Matuška)Ďalšie dôležité informácie
Oľga Koščová vo svojich spomienkach píše, ako P. Benjamín nezabúdal popri modlitbách a povzbudzovaní ani na prirodzené potreby ich rodiny. Pred Vianocami im napr. kúpil kapra, keďže gazdiná nemohla stáť v obchode. A tak 23. decembra 1963 prišiel k nim na návštevu. Kapor bol vo vani a o. Benjamín žartoval, debatoval a povzbudzoval tak prirodzene ako doteraz. Keď v ten deň od nich odchádzal, pani Oľga šla za ním zavrieť dvere a pritom ho prosila, aby doviedol na návštevu aj svoju mamu. O. Benjamín ešte zažartoval: „Áno, poviem jej - milostivá pani Koščová ich pozývajú!“ Jej spomienky ďalej pokračujú: „A potom mi podal ruku a povedal: ‚Buďte pokojná, vo veľkom pokoji, ponúkol som Pánu Bohu svoj život, aby matka deťom bola uchovaná. Cítim, že Boh to prijal!‘ A zavrel za sebou dvere. Vtedy som ho videla naposledy. Úprimne priznám, že som ani nestihla, ani nedokázala zareagovať.“V spomienkach adresovaných synovi Stanislavovi uvádza Oľga Koščová mnohé príhody a zážitky s o. Benjamínom. Ako sama píše, robí to nielen preto, aby ho lepšie poznal, ale aj kvôli zdôrazneniu okolností jeho obety: bolo to v čase, keď bol „tak vitálny, tak plný života, optimizmu a energie, že len z tohto pohľadu možno to spoznať, nielen spoznať, ale oceniť jeho obeť. V plnej životnej sile - to je čosi, čo nemožno hodnotiť ani chápať, za čo možno len ďakovať.
Sacro Monte di Varese, miesto púte starého otca Eugénie Ravasiovej