Košice, metropola východného Slovenska, sa pýši bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Jednou z najvýznamnejších pamiatok je Dóm svätej Alžbety, majestátna gotická katedrála, ktorá dominuje Hlavnej ulici. Avšak, história sakrálnych stavieb v Košiciach siaha ešte hlbšie do minulosti.
Dóm svätej Alžbety v Košiciach
Prvý Kostol v Košiciach
Najstarší kostol v Košiciach vznikol pravdepodobne v polovici 11. storočia a bol zasvätený svätému Michalovi. Postavený bol v románskom slohu na mieste dnešného Dómu svätej Alžbety. Už ako farský kostol sa spomína v najstaršej písomnej zmienke o meste z roku 1230. V polovici 13. storočia bol farský kostol zasvätený svätej Alžbete Uhorskej, sestre kráľa Bela IV., ktorý na naše územie pozval nemeckých osadníkov. Ich príchodom sa začal mestotvorný proces.
Kostol prešiel gotickou prestavbou - dostal gotickú klenbu a nový uzáver svätyne, ale zachoval si románsku vežu. Pápežská listina z roku 1283 už uvádza nový titul kostola. Základy tohto románsko-gotického objektu boli odkryté pri rekonštrukcii v rokoch 1882 - 1884. Kostol vyhorel okolo roku 1380, ale ostal funkčný až do výstavby nového chrámu.
Výstavba Dómu svätej Alžbety
Po požiari predošlého farského kostola sv. Alžbety Uhorskej okolo roku 1380 začala výstavba nového chrámu - Dómu svätej Alžbety. Rozmach remesiel a obchodov v meste vďaka privilégiám Anjouovcov umožnil, aby bohatí mešťania financovali výstavbu gotickej katedrály. Významným prispievateľom bol kráľ Žigmund Luxemburský. V roku 1402 vydal pápež Bonifác IX. odpustkovú bulu pre prispievateľov na stavbu.
Prvá fáza výstavby trvala do roku 1420. Začala sa výstavbou polygonálnych apsíd a južného obvodového múru. Dóm sa budoval ako päťloďová sakrálna stavba okolo pôvodného kostola. Po roku 1420 nastúpila nová stavebná dielňa, ktorá upravila pôvodný plán. Namiesto päťloďovej stavby vznikol trojloďový chrám s vysokou priečnou loďou. Tento typ centrálneho halového priestoru bol v tom čase architektonickou inováciou. Sochárska výzdoba portálov čerpala inšpiráciu z Prahy a Krakova.
Pokračovalo sa s výstavbou severného múru, apsíd severnej lode a horných poschodí Žigmundovej veže. Na piatom poschodí Žigmundovej veže bol v roku 1453 vykresaný erb udelený kráľom Ladislavom Pohrobkom. Práce na veži boli ukončené v roku 1462. Po roku 1462 sa sústredila pozornosť na výstavbu južnej (Matejovej) veže. Práce viedol kamenár Stephan Lapicidus, ktorý vybudoval aj bočné kaplnky. Vznikli tu Kaplnka svätého Kríža (1475) - dnešná eucharistická kaplnka, Kaplnka Panny Márie - Mettercie (1477) a dnes už neexistujúca Kaplnka svätého Jozefa. Zachovali sa diela ako kamenné pastofórium (1477) a reliéf svätej Alžbety (1477).
Počas vojenských nepokojov a obliehania Košíc v roku 1491 bol Dóm poškodený. Jeho oprava prebiehala v rokoch 1496 - 1498 pod vedením Nikolausa Krompholza a Václava z Prahy. V roku 1508 bola ukončená výstavba presbytéria, čo sa považuje za formálne ukončenie stavby Dómu. V roku 1556 poškodil Dóm veľký požiar.
V 2. pol. 16. storočia tu bolo podpísané prvé protestantské vierovyznanie známe ako „Confessio Pentapolitana.“ Veľké majetkové straty Košičanom spôsobil obrovský požiar 13. apríla 1556. V 17. stor. sa Košice stali centrom protihabsburských stavovských povstaní. V tomto období boli zničené aj relikvie Kristovej krvi v rámci kalvínskeho obrazoborectva. V duchu rekatolizácie a za pomoci jezuitskej misie i Košickej univerzity (1657) bol Dóm katolíkom definitívne navrátený v r. 1671, keď sa vrátil do správy Jágerskej kapituly.
V roku 1706 poškodil Dóm vojenský zásah Františka II. Rákociho. V 18. storočí prebiehali postupné opravy a interiérové úpravy. Po požiari v roku 1775 dostala Žigmundova veža novú rokokovo-barokovú helmicu. Po zhoršení technického stavu sa začala obnova pod vedením biskupa Ignáca Fábryho a architekta Imricha Henszlmanna. Opravy sa týkali najmä interiéru, výmeny strešných krytín, portálov a vitráží. Problematickou ostala statika, ktorá po roku 1875 nadobudla kritický stav.
Pod vedením Imricha Steindla prebehla rozsiahla regotizácia. Zmenila sa dispozícia chrámu - z rojloďovej na päťloďovú. V duchu neogotiky boli vymenené klenby, doplnené plastiky, chrliče a vežičky. Pôvodné plány na výrazné prestavby neboli zrealizované kvôli nedostatku financií. Katedrála bola nanovo konsekrovaná v roku 1896 biskupom Jozefom Samasom. Roku 1906 bola pod severnou loďou postavená krypta pre pozostatky Františka II. Rákocziho.
V roku 1970 sa Dóm sv. Alžbety stal národnou kultúrnou pamiatkou. Od roku 1978 začala obnova s dôrazom na zachovanie autentickej podoby z 19. storočia. Predmetom opravy bola strecha, vitráže, svätyňa, veže a portály. V rokoch 1985 - 1992 sa obnovovala sakristia a severná fasáda. V rokoch 1995 - 1997 sa pristúpilo k reštaurovaniu Žigmundovej veže, v roku 2008 prešla rekonštrukciou Rákociho krypta, v r. 2009 severný portál a v r. 2012 severná loď chrámu.
Interiér Dómu svätej Alžbety
Kaplnka svätého Michala
Kaplnka (kostol) sv. Michala je druhou najstaršou stavebnou pamiatkou Košíc. Postavili ju na konci 14. stor. podľa francúzskych vzorov kaplnky „Sante Chapelle“ v Paríži, ktorú dal postaviť svätý francúzsky kráľ Ľudovít IX. pre Kristovu tŕňovú korunu ešte sto rokov pred výstavbou košickej kaplnky. Je to jednoloďová stavba s polygonálne uzavretou svätyňou a so vstavanou vežou v západnom priečelí. V štíte hlavného portálu sa nachádza reliéf sv. Michala s rovnoramennými váhami, ktorými symbolicky váži duše po smrti ľudí. Reliéf je približne z roku 1400.
Začiatkom 16. stor. z rozhodnutia Juraja Szatmáryho (neskôr ostrihomského arcibiskupa) bola ku stavbe zo severnej strany pribudovaná bočná loď. V roku 1904 biskup Žigmund Bubics inicioval prestavbu sakrálnej stavby do pôvodného stavu. Svedčí o tom nápis nad dverami sakristie v maďarskom jazyku. Kaplnka je karnerovou stavbou, tzn. že sa pod ňou nachádza hrobka rozdelené na dve časti. Po obvode kaplnky na jej vonkajších stenách sa nachádza 17 vsadených náhrobných kameňov. Boli objavené v základoch a na bočných stenách katedrály počas reštaurátorských prác v 19. Posledná veľká rekonštrukcia Kaplnky sv. Michala prebiehala v rokoch 1998 - 2006. Zároveň v tomto roku získala cenu Fénix za najlepšie zrekonštruovanú sakrálnu pamiatku.
Urbanova veža
Podľa najnovších historických výskumov sa jedná o 45 m vysokú renesančnú vežu nazývanú aj “Červená veža.“ O jej súčasnú renesančnú podobu sa v r. 1628 zaslúžil prešovský staviteľ Martin Lindner. Po katastrofálnom požiari mesta v r. 1556 zhoreli aj zvony Dómu sv. Alžbety. Košický delolejár František Illenfeld vyhotovil z ich pozostatkov v roku 1557 až 168 cm vysoký a 5 ton vážiaci zvon sv. Urbana, patróna vinohradníkov. To poukazuje na skutočnosť niekdajšieho najvýnosnejšieho zamestnania Košičanov - vinohradníctvo.
V 19. stor. boli po obvode veže pristavané nákupné stánky. Kvôli neestetickosti boli na rozkaz mestskej rady odstránené a neskôr nahradené arkádami. Arkáda okolo prízemia Urbanovej veže pochádza z r. 1912. Vážny požiar v r. 1966 zničil zvon i strechu veže. Majstri Východoslovenských železiarní odliali v r. 1996 ako dar Dómu sv. Alžbety nový a identický zvon, ktorý opäť zaujal svoje stabilné miesto v Urbanovej veži.
Dominikánsky kostol
Dominikánsky kostol, tiež známy ako Kostol Nanebovzatia Panny Márie, sa nachádza v mestskej časti Staré Mesto na Dominikánskom námestí v Košiciach. Na rozdiel od mnohých iných cirkevných rádov, ktoré stavali kláštory v odľahlých oblastiach, dominikáni zakladali svoje kostoly a kláštory priamo v mestách už od 13. storočia. Dominikáni boli školení na aktívne kazateľstvo a patrili k žobravým rádom, žijúcim z milodarov.
Dominikánsky kostol v Košiciach bol postavený okolo roku 1290 dominikánskymi mníchmi. Prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1303. Pôvodná budova však nie je identická s dnešnou stavbou, aj keď obsahuje architektonické prvky z pôvodného obdobia, ako napríklad hlavice oporných pilierov. V 14. storočí dominikáni vlastnili veľkú časť Dominikánskeho námestia. V roku 1336 uzatvorili dohodu s mestom Košice, kde v prospech mesta odstúpili časť pozemku výmenou za stavebný materiál. Najstaršou časťou kostola je románska loď s pôvodne úzkymi oknami, ktoré sa pri barokovej prestavbe zväčšili.
Kostol zažil niekoľko ničivých požiarov. Najvážnejší z nich vypukol 13. apríla 1556 a zničil tri štvrtiny mesta. Po ďalšom požiari v roku 1674 sa situácia zlepšila až po zásahu cisára Leopolda I., ktorý v roku 1697 nariadil návrat dominikánov do Košíc. Počas Uhorskej revolúcie kostol využívalo ruské vojsko ako sklad potravín. Na prelome 19. a 20. storočia prešiel opravou, o tri storočia neskôr vyhorel znovu. Kostol zdobia fresky od Štefana Vörösa z rokov 1750 - 1758, ktoré vytvárajú ilúziu otvoreného stropu. Hlavný oltár je zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie. Kostol má štyri bočné oltáre, z ktorých jeden je zasvätený Ružencovej Panne Márii. Fresky zobrazujú svätého Dominika, Katarínu Sienskú a Tomáša Akvinského.
Dóm svätej Alžbety - Architektonický skvost
Dóm svätej Alžbety je skutočne najväčší kostol na Slovensku. Súčasne sa v ňom môže zúčastniť 5000 ľudí na bohoslužbe, pretože plocha jeho interiéru je 1 200 m². Menej sa spomína, že ide o najvýchodnejšie položenú gotickú katedrálu v Európe. Toto je zaujímavosť, ktorú najmä autori zo západnej Európy opomínajú. Gotické katedrály na ich mapách končia Dómom sv. Štefana vo Viedni. So svojou dĺžkou aj výškou 60 metrov je dominantou Hlavnej ulice v Košiciach. Jednoducho je neprehliadnuteľná.
Dóm sv. Alžbety - Košice 26. 12. 2022 (4K)
Áno, dvojité točité gotické schodiská (Doppelwendeltreppe, Double Spiral Stairrcase) sú v Európe asi len dve. V Košiciach a v Grazi. Ostatné schodiská podobného typu sú mladšie a zaraďujú sa až do obdobia renesancie. Obidva oltáre sú opäť európskou raritou. Ten hlavný je jediný v strednej Európe, ktorý má dva páry otváracích krídiel. Od kedy bol postavený zo svojho miesta sa nepohol a z jeho 48 obrazov môžu návštevníci vidieť dvanásť. Všetky s výjavmi zo života sv. Alžbety Durínskej (mimochodom narodenej v Prešporku, teda v dnešnej Bratislave). V pravej časti dómu umiestnený celokovový, podstatne mladší (posvätený bol v roku 1931) neogotický oltár sv. Kríža venovaný pamiatke obetí Prvej svetovej vojny.
V kostole je aj hrobka Františka II. Rákocziho - František II. Rákoczi je maďarský národný hrdina. Doslova. Bojoval proti naším Habsburgovcom za slobodu maďarského národa (rozumej najmä šľachty). Ibaže narodil sa v Borši. V dedinke na území dnešného Slovenska. Pochovaný je v Košiciach. Teda v metropole východného Slovenska. A je Maďar. Tak buď je táto osoba „bez hraníc“, alebo „šicki vyhodňare su maďare“.
Stavba krypty prebehla počas poslednej veľkej opravy kostola na začiatku 20. Storočia. Telesné pozostatky Františka II. Rákocziho a jeho druhov previezli v r. 1906 z Turecka do Košíc. Kryptu podľa projektu prof. E. schuleka postavil arch. A. Aignera a autorom sarkofágov je sochár Fr. Mikuov a A. Nevieme, kedy a kto dóm postavil.
Severná strana Dómu sa môže pýšiť najkrajšou a najbohatšou výzdobou. Ibaže! Ibaže severná strana bol vnímaná ako strana zla. Nesvietilo na ňu Slnko, bičoval ju dážď, bola studená. Veľakrát na tejto strane kostoly nemali ani vchod, ani okná. A tu odrazu úplne opačne. Prečo? Jeden z kamenárskych majstrov mal vraj ženu, ktorá si nadovšetko rada vypila. Jedného večera ju dokonca spitú našli spadnutú v jarku. Majster sa jej pomstil tým, že jej podobizeň vyhotovil v podobe chrliča a umiestnil ho medzi ostatné zvieracie potvory nad západný portál.
Severnú vežu obtáča veniec ruží, z ktorých je každá iná. Pre bežného návštevníka sú doslova neviditeľné. Aby toho nebolo málo, sú vytesané z tvrdého a trvácneho andezitu. Čo však viedlo majstrov k tomu, aby tak tvrdo pracovali na niečom, čo vlastne nikto neuvidí, nevieme. Dnes by sme povedali, že „cez čiaru“ sa dostali s vyobrazením Posledného súdu nad severným vchodom. Medzi zlosynmi v pazúroch Leviathana, v horiacom pekle končí aj biskup a mníška. Dóm sv. Alžbety je úžasná stavba. Za jej krásu, monumentálnosť, výtvarné stvárnenie by sa určite nehanbili ani Mekke svetovej gotiky vo Francúzsku.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie
Prví bratia dominikáni z územia dnešného Maďarska do Košíc prišli najpravdepodobnejšie ešte pred vpádom Tatárov do Uhorska v roku 1241. Následne si v gotickom slohu postavili kláštor a Kostol nanebovzatia Panny Márie, dnes najstarší v Košiciach.
Potom vznikli kostoly a kláštory aj v iných častiach Slovenska. Sľubný rozvoj činnosti dominikánov na dnešnom území Slovenska prerušila morová nákaza, ktorá zasiahla takmer celé Uhorsko. 13. apríla mohutný požiar zničil dve tretiny Košíc vrátane dominikánskeho kostola a kláštora. Kostol sa stal nefunkčným a bratia dominikáni odišli zväčša do kláštora v Trnave.
16. decembra cisár Leopold I. vydal listinu, na základe ktorej sa môžu bratia dominikáni vrátiť do Košíc. V čase reformy cisára Jozefa II. (1780-1790) kláštor v Košiciach nebol zrušený, ale mal značne obmedzenú činnosť. Po vzniku Československa prešla správa bratov dominikánov z provincie uhorskej pod provinciu českú, ktorá bola obnovená 14. 2. novembra maďarské vojská obsadili Košice. Niektorí bratia odišli do Trenčína, kde im nitriansky arcibiskup Karol Kmeťko v roku 1939 pridelil kaplnku sv.
V noci zo 14. na 15. apríla komunistická moc násilne ukončila činnosť väčšiny mužských reholí vo vtedajšom Československu, vrátane dominikánov v Košiciach. Niektorí bratia sa dostali do väzenia. Budova košického kláštora slúžila rôznym majiteľom. Najskôr v nej bol internát pre asi dvesto učňov stavebného závodu v Košiciach, neskôr slúžila ako ľudová škola umenia.
1. januára dominikáni prevzali späť do svojej správy Kostol nanebovzatia Panny Márie v Košiciach a 12. 15. septembra bola vyhlásená Slovenská viceprovincia Ružencovej Panny Márie. 15. novembra bola slovenská viceprovincia povýšená na Slovenskú provinciu Ružencovej Panny Márie. Slávnostné vyhlásenie slovenskej provincie sa uskutočnilo 16. decembra 2001 v Bratislave na Kalvárii.
V lete začala rozsiahla rekonštrukcia pamiatkovo chráneného objektu dominikánskeho kláštora. 9. októbra obnovené priestory dominikánskeho kláštora požehnal košický arcibiskup Bernard Bober.
Dóm svätej Alžbety - Súčasnosť
Dóm sv. Alžbety je miestom pravidelných bohoslužieb a konajú sa tu rôzne podujatia a aktivity. Okrem toho prebiehajú projekty zamerané na opravu a údržbu strechy a podkrovia Dómu sv. Alžbety.
Dóm sv. Alžbety v Košiciach je nielen významnou sakrálnou stavbou, ale aj dôležitým kultúrnym a historickým centrom.