V katolíckej liturgii má všetko svoj význam. Človek vyjadruje svoj vzťah k Bohu nielen slovami, ale aj svojím postojom. Mladý kresťan má preto poznať symboly, úkony, postoje, gestá… Má dobre poznať "liturgickú reč".
V tomto článku sa bližšie pozrieme na niektoré dôležité aspekty katolíckej liturgie, vrátane gest, postojov a symbolov, ktoré vyjadrujú vzťah človeka k Bohu.
Adorácia Najsvätejšej Sviatosti
Liturgické Postoje a Gestá
Spoločné úkony a gestá majú zachovávať s rovnakou úctou všetci účastníci liturgického zhromaždenia. Je dôležité uvedomiť si, že jednotnosť a harmónia pridáva liturgii na kráse. Našou snahou nech nie je drezúra, ale prirodzenosť.
Pokľaknutie
Pokľaknutie je vzdanie úcty Pánovi. Keď prichádzame do kostola, pokľaknutím pozdravíme Pána Ježiša vo svätostánku. Pokľakneme na pravé koleno, nepredkláňame sa. Ruky ostávajú zopäté (prípadne pravá je na hrudi - srdci a ľavá je spustená pozdĺž tela) a neopierajú sa ani o kolená, ani o zem. Nikdy nepokľakneme za chôdze. Keď pokľakneme spoločne, potom sa snažíme naraz.
Vyjadrujeme tým pokoru. Je prejavom klaňania sa Pánu Bohu. Boh je väčší ako my. Kľačíme vzpriamene a ticho, neotáčame hlavou, ruky zostávajú zopäté na srdci, päty sú spolu.
Úklon
Znamená vzdanie úcty. Poklonou zdravíme oltár ako najdôležitejšie miesto v kostole, ktoré kňaz dokonca uctieva bozkom. Telo zostáva rovné, skláňa sa len hlava a trochu ramená. Poklonu robíme pomaly a úctivo.
Kňaz bozkáva oltár
Sedenie
Keď sedíme v kostole, znamená to, že sa nikam neponáhľame, ale máme čas pre Ježiša a chceme ho v pokoji počúvať. Nepredkláňame sa, nenakláňame hlavu dopredu, chrbát zostáva rovný. Nohy nenaťahujeme pred seba, ani ich nedávame pod lavicu, kolená a špičky zostávajú vedľa seba.
Sedenie je postojom počúvajúceho žiaka. Sedenie je postojom počúvajúceho žiaka. Katolíci sedia pri prvom čítaní (často zo Starého zákona), pri žalme (často spievanom) a pri druhom čítaní (z Nového zákona, no nie evanjelium). Sedíme aj pri príprave obetných darov a počas homílie (kázne). Sedíme, pripravení počúvať a absorbovať do seba.
Státie
Je symbolom pripravenosti, bdelosti. Kto stojí, nespí, ale je pripravený vydať sa na cestu, alebo urobiť nejakú úlohu. Státím vyjadrujeme aj úctu voči tomu, s kým hovoríme. Státie v kostole znamená nielen pripravenosť počúvať, ale aj urobiť to, čo chce Boh. Stojíme rovno, vzpriamene, neopierame sa o stenu alebo o lavicu.
Státie znamená aktívnu účasť človeka v liturgii a ochotu konať. Tiež je prejavom vďaky a očakávania. Človek stojac pred Bohom v modlitbe sa otvára pre nebeské veci a ako slobodná bytosť sa vedome dáva Bohu k dispozícii.
Zložené Ruky
Znamenajú ochotu slúžiť. Nedávame si ich za chrbát, ani nám nevisia voľne popri tele. Ak držíme zložené ruky na srdci, dávame tým najavo, že sa modlíme nielen ústami, ale aj srdcom. Dlane sú zložené k sebe, prsty smerujú hore, pravý palec je na ľavom. V minulosti sluha vyjadroval oddanosť svojmu pánovi tak, že si kľakol a takto zložené ruky dal do rúk svojho pána. Tým ho uznával za svojho pána.
Takto zložené ruky vyjadrujú, že modlitba má stúpať hore k Bohu. Toto gesto vyjadruje, že naším pánom je Boh.
Podávanie Ruky
Vyjadruje sa tým odpustenie, priateľstvo, jednota. Pri svätej omši si podávame ruky pred svätým prijímaním po slovách: „Dajte si znak pokoja!“ Podávame si pravú ruku. Najprv podá ruku kňaz najbližším miništrantom, tí ju podajú zase svojim susedom. A tak to ide ďalej. Pri podávaní ruky sa pozeráme rovno do očí.
Rozopäté Ruky
Rozopäté ruky kňaza pri modlitbe všetkým pripomínajú, že Boh nás pozýva k sebe. Keď máme niekoho radi a chceme mu ísť naproti, natiahneme k nemu ruky.
Znamenie Kríža
Pripomína, že Pán Ježiš z lásky k nám zomrel na kríži a že my pre neho dokážeme tiež niečo obetovať. Veľký kríž - Robíme na začiatku a na konci svätej omše, na začiatku a na konci modlitby. Znamenie kríža konáme vždy s úctou a pokojne.
Liturgické Symboly
V liturgii sa používajú rôzne symboly, ktoré majú svoj hlboký význam:
- Chlieb: Spločenosť, obeta, služba. Chlieb, prinášaný na oltár, je znamením ľudskej práce, dobrých skutkov, ktoré dávame Bohu na obetu. Vznikol z mnohých zŕn. My, aj keď je nás veľa, máme byť všetci jedno a obetovať sa.
- Víno: Radosť, osvieženie. Omšové víno sa vyrába z hrozna. Po lisovaní sa nechá vykvasiť. Musí byť prirodzené, bez cukru a iných prísad. Vo svätej omši symbolizuje bolesť, utrpenie. Premieňa sa na Kristovu krv. Keď prinášame víno na oltár, máme s ním obetovať i naše trápenia a ťažkosti.
- Voda: Život, čistota, sila. Dáva život a očisťuje. Pri krste znamená: Boh odpúšťa hriechy a dáva milosť posväcujúcu. Keď miništrant leje kňazovi vodu na ruky, kňaz sa modlí: „Pane, zmy zo mňa moju vinu a očisť ma od hriechu.“ Vyjadruje to očistenie od hriechov.
- Kadidlo: Keď sa zrnká vonného tymiánu nasypú na rozžeravené uhlie, vydávajú voňavý dym. Hore stúpajúci dym je symbolom našej modlitby, ktorá má byť pozorná a Bohu príjemná.
- Oheň, svetlo sviec: Pripomína Pána Ježiša, ktorý o sebe povedal: Ja som svetlo sveta.
- Olej: Olej je znamením sily. V liturgii sa olej používa pri krste, birmovaní, sviatosti pomazania chorých a pri vysvätení kňazov.
Liturgický Rok a Sviatky
Celé slávenie sa deje v rámci tzv. liturgického (cirkevného) roka. Liturgický rok začína prvou adventnou nedeľou. Adventné obdobie trvá tri-štyri týždne. Po ňom nasleduje Vianočné obdobie, ktoré končí Nedeľou Krstu Pána Ježiša (je to nedeľa po sviatku Zjavenia Pána - Troch kráľov). Pôstne obdobie začína Popolcovou stredou a trvá 40 dní (pôstne nedele sa do tohto počtu nerátajú). Veľkonočné obdobie začína Veľkonočnou nedeľou a končí Turícami (Zoslaním Ducha Svätého). Ostatné obdobie (medzi vianočným a pôstnym obdobím a po Turícach) sa nazýva Cezročné obdobie alebo Obdobie cez rok.
Okrem toho si každý deň pripomíname sviatky Pána alebo svätých podľa oficiálneho Rímskeho martyrológia (zoznamu svätých). Takmer v každom meste či dedine sa nachádza budova, ktorej hovoríme chrám, kostol, či kaplnka. Je to miesto zasvätené výlučne Bohu. Tu sa deje liturgia, modlitba Cirkvi, tu sa vysluhujú sviatosti. Tu sa uchováva Najsvätejšia Sviatosť, teda Telo Pána Ježiša.
Prikázané Sviatky
Osobitným termínom je prikázaný sviatok. Označuje slávnosť, ktorú máme zasvätiť ako nedeľu (zúčastniť sa svätej omše). Medzi prikázané sviatky patria:
- Slávnosť Panny Márie Bohorodičky - 1. januára
- Zjavenie Pána - 6. januára
- Sv. Petra a Pavla, apoštolov - 29. júna
- Nanebovzatie Panny Márie - 15. augusta
- Všetkých svätých - 1. novembra
- Nepoškvrnené počatie Panny Márie - 8. decembra
- Narodenie Pána - 25. decembra
Ďalšie významné sviatky:
- Obetovanie Pána - 2. februára
- Sv. Jozefa, ženícha Panny Márie - 19. marca (u nás dišpenzovaný)
- Zvestovanie Pána - 25. marca
- Sv. Cyrila a Metoda - 5. júla
- Narodenie Panny Márie - 8. septembra
- Sedembolestnej Panny Márie - 15. septembra
- Sv. Štefana, prvého mučeníka - 26. decembra
Presné dátumy nájdete v rímsko-katolíckom kalendári, napr. ktoré vrcholí v nedeľu na Veľkú noc.
Kňazské Odevy a Insígnie
Pri liturgických sláveniach majú kňazi a ostatní služobníci predpísané odevy a insígnie:
- Reverenda: Odev siahajúci od ramien až po členky. Najčastejšie je čiernej farby. Prípadné farebné doplnky (červený pás, gombíky…) označujú úrad, ktorý dotyčná osoba zastáva v Cirkvi. Pápež nosí reverendu bielej farby.
- Habit: Rehoľný neliturgický odev, ktorý siaha od ramien po členky.
- Kolárik: Malý, biely, podlhovastý predmet z umelej hmoty. Je symbolom čistoty.
- Kňazská košeľa: Košeľa, ktorá má svoj typický strih. Golier kňazskej košele je upravený tak, aby sa doň dal zasunúť kňazský kolárik.
- Biret: Kňazská hranatá pokrývka hlavy s troma výstupkami a strapcom. Podľa druhu a farby biretu sa dá rozoznať kto je kto - aký stupeň svätenia prijal ten ktorý kňaz.
- Štóla: Znak kňazskej služby. Nosí ju diakon, kňaz a biskup.
- Dalmatika: Liturgický odev diakona pri svätej omši.
- Pluviál: Dlhy ozdobný plášť, niekedy s kapucňou.