Boží pokoj: Cesta k vnútornému mieru a harmónii

Pokoj je túžbou ľudského srdca v každej dobe. Je však stále ohrozený nepriateľstvom, neláskou… Vzniká mnoho nepokoja. Dnešnej dobe nájdeme mnohé miesta a situácie kde chyba pokoj. Sme neustále v pohybe zaplavení toľkými starostami, že si málokedy nájdeme čas pre seba a druhých ľudí. A čo je najhoršie nedokážeme žiť v pokoji sami zo sebou a s druhými ľuďmi. Mnoho ľudí v dnešnej dobe žije v nepokoji a neprospieva to nikomu.

Každé spoločenstvo ľudí musí mať pravidlá, lebo bez nich by sme sa čoskoro „pozabíjali“. Napríklad bez dopravných značiek na cestách. Tam to platí dokonca bez tých úvodzoviek. Doslovne. Pokoj na cestách, ale aj v živote vo všeobecnosti môžeme dosiahnuť vďaka pravidlám, vďaka poriadku. Sám nebeský Otec nám prostredníctvom svätého Pavla o ňom hovorí v súvislosti s pokojom: „… veď Boh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja“ (1 Kor 14, 33). Poriadok, predpisy, zákony… sú tu teda pre človeka. Dnešné evanjelium, ale i samotný život nás však upozorňuje, že opačne to neplatí.

K radosti čistého svedomia a otvorenej spolupráci s Duchom Svätým sa druží ďalšie vzácne ovocie Ducha, pokoj. Duša ho prijíma ako vzácne svedectvo Božej prítomnosti v nej. Pokoj sprevádza vnútorné priateľstvo s Bohom i priateľstvo s ľuďmi, pričom duša sa chráni pred hriechom, pretože hriech je hlavnou príčinou možného nepokoja. Hriech znepokojuje. Keď je svedomie citlivé, aj malý hriech nás vie vážne znepokojiť. To je takzvaný spasiteľný nepokoj, pretože nás podnecuje k tomu, aby sme odstránili prekážku, ktorá nám bráni znovu spočinúť v pokoji Svätého Ducha.

Okrem hriechu sú tu aj iné záležitosti, ktoré nás oberajú o pokoj. Sú to okolnosti, ktoré môžeme vnímať zvonku i z nášho vlastného vnútra. Nemusia byť hriechom, ale môžu nás k hriechu priviesť práve preto, že nás dokážu obrať o pokoj. Napríklad, zažijeme udalosti, ktoré nás znepokoja. Sme nesvoji z toho, čo počúvame alebo z toho čo vidíme, prípadne z toho, čo sa nás osobne dotýka, čo sme prežili. Skúsenosť nám hovorí, že aj v našom vnútri niektoré okolnosti života príliš dramatizujeme, lebo máme takú povahu.

Ak vieme zistiť čo v ľuďoch vyvoláva nepokoj môžeme im nejakým spôsobom pomôcť. Zlý Duch chce v nás vyvolať nepokoj v srdci. Zlý duch chce ľudí znepokojiť a rozhádať. Nedajme sa vtiahnuť do jeho pasce. Každým hriechom ničíme priateľstvo s Pánom Ježišom. Každý hriech nám prináša vnútorný nepokoj lebo hriech je nepokojne zlo. Hriech ničí v našom srdci lásku.

Pán Ježiš povedal svojim apoštolom: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva. Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje“ (Jn14,27). Ježišov pokoj nás uzdravuje, prináša nám útechu a radosť.

Svätý František Saleský takto uvažuje o pokoji: „Boh je Bohom pokoja. Pretože láska prebýva len tam, kde vládne pokoj, dbajte vždy, aby ste si dobre zachovali svätý pokoj a mier srdca, ktoré vám tak často odporúčam. Všetky myšlienky, ktoré v nás vyvolávajú duševný nepokoj a zmätok, nijako nemôžu byť od Boha, ktorý je Kniežaťom pokoja. Sú to pokušenia nepriateľa, preto ich treba zahnať a nevšímať si ich. Treba vždy a všade žiť pokojne. Ak nás stihne súženie, či už vnútorné alebo vonkajšie, treba ho znášať pokojne.”

Možno málo venujeme pozornosť našej duši a predovšetkým vnútornému pokoju, ktorý tak veľmi chyba v našich srdciach a v našich vzťahoch. V dnešnej uponáhľanej dobe žijeme vo veľkom nepokoji, strese, hluku, nervozite,... Je pravdou, že nám to vôbec neprospieva. Skutočne sa potrebujeme zamyslieť a zastaviť a nenechať sa unášať týmto zrýchleným tempom každodenného života. Apoštol Pavol v Prvom liste Korinťanom píše: „Boh nás povolal žiť v pokoji ”(1Kor 7,15).

Ak chceme nájsť Boží pokoj nájdeme ho v pravidelnej modlitbe, v eucharistii, vo sviatosti zmierenia a v Božom slove. Cely tento zoznam pozitívnych veci nám môže priniesť pokoj v rodine. Začnime každý sám od seba. Pokoj je cestou k dobrým vzťahom. Budovať pokoj je náročná cesta lebo si vyžaduje zmenu seba samého, vyžaduje sa od nás veľa trpezlivosti a lásky k sebe a k druhým ľuďom. Potrebujeme lásku lebo bez lásky sa nedá budovať pokoj ani dobre vzťahy. Apoštol Pavol v Liste Rimanom píše: „Ak je to možne a závisí to od Vás, žite v pokoji so všetkými ľuďmi ” (Rim 12,18). Pane Ježišu chceme zostať v tvojom pokoji v našom každodennom živote.

Keď prídu nejaké problémy často sa stáva, že je chceme hneď riešiť v nepokoji, len aby sme sa ich rýchlo zbavili. Zo skúsenosti môžem povedať, že najlepšou stratégiou je nechať si čas pre seba na upokojenie a až potom riešiť problémy v pokoji a konštruktívne.

Sväté Písmo u proroka Izaiáša hovorí: „V obrátení a pokoji bola vaša spása.“ (Iz 30,15) Z jednej strany je pokoj Boží dar, ale z druhej je aj ovocím nášho úprimného obrátenia. Obrátenie chápeme v tomto zmysle tak, že sa chránime, strážime a zápasíme o to, aby sme zostávali trvalo pokojní, a tak spolupracovali s Božím darom pokoja. Azda by sme mohli toto úsilie prirovnať k potápačom, ktorí pri ponáraní sa do väčších hĺbok pozorujú stále väčší pokoj, a pritom na hladine môže byť búrka. Snažme sa vyprosiť si i nadobudnúť schopnosť zachovať si srdce v pokoji za každých okolností, dokonca aj v prípade porážky. Vtedy nám pokoj Ducha Svätého pomáha lepšie vidieť príčiny prehry, ale hlavne oveľa ľahšie, rýchlejšie a s vnútornou rovnováhou vstávame do ďalších zápasov.

Iný význam ovocia pokoja môžeme vidieť v poslaní, ktoré máme medzi ľuďmi. A sv. Matúš zaznamenal: „Keď vstúpite do domu, pozdravte ho! Sme povolaní prinášať svetu evanjelium pokoja, nie zasievať semeno sváru. V reči na hore Pán Ježiš hovorí: „Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.“ (Mt 5,9) Kto chce ohlasovať evanjelium, nutne potrebuje k tomu tento rozmer daru Ducha - byť pokojný. Sv. Serafim zo Sarova nás povzbudzuje: „Nadobudni vnútorný pokoj a mnohí ľudia nájdu pri tebe spásu.“ V jeho živote to bolo niekoľkoročné úsilie. Štrnásť rokov strávil v kláštornej cele, štrnásť rokov v pustovni a potom ďalších štrnásť rokov znovu v kláštornej cele. Až po štyridsiatich ôsmich rokoch uzobraného života s Pánom, mohol predstavený otvoriť dvere jeho cely, aby prijímal ľudí zo sveta a obdarúval ich Božím pokojom. Nehovoril veľa, ale veľa odovzdával. Známy je jeho výrok: „Cieľom kresťanského života je získať Ducha Svätého.“ Podľa svedectva mnohých, zdá sa, že sa mu to podarilo.

Nech nás Duch Svätý preniká svojím pokojom. Nech sa jeho ovocie odzrkadlí v našich pokojných slovách, v našom pokojnom jednaní s ľuďmi i pokojnom riešení všetkých životných situácií. Mária, Kráľovná pokoja, oroduj za nás.

Pokiaľ by sme si mohli znázorniť stav duše, obdarenej poko-jom Ducha, obrazom slnka, odrážajúceho sa na hladine pokojného jazera, tak vidíme, že jeho odraz, prípadne odraz okolia jazera, má na hladine takmer vernú podobu. Na druhej strane vieme aj to, že keď je hladina rozčerená, nepokojná, kontúry slnka či okolia sú nečitateľné. Inými slovami, keď je víno zmútené, malo by sa ustáliť. Kiežby „hladina“ nášho srdca, našej duše, mohla vždy dosť verne odzrkadľovať Božiu lásku, Božiu dobrotu, Božiu prítomnosť. Pokojný človek je krásnym obrazom Boha vo svete. Naopak nepokoj, vznikajúci z rôznych protivenstiev a ťažkostí života, nás vie obrať o pohľad na Pána i zmariť dôležité svedectvo. Áno, som si vedomý, že ťažkostiam a rôznym problémom sa v živote nevyhneme, ale predsa je tu niečo zásadne dôležité. Poviem to slovami sv. To je dielo Ducha Svätého v srdci človeka, ktorý s Ním dôverne spolupracuje a necháva seba pretvárať na Boží obraz až do takej miery, že sa Boží pokoj stáva jeho trvalým vlastníctvom. Tiež máme medzi sebou ľudí, ktorí prežijú aj ťažké veci a pritom oplývajú Božím pokojom. A máme medzi sebou ľudí, ktorých sa len trošku niečo dotkne, a už sú nepokojní.

Kristov učeník je povolaný zakladať pokoj, to znamená prinášať ho svojmu okoliu. Vo veľkonočnom čase sme pozvaní znovuobnoviť oázu pokoja v nás samých a prenášať ho na druhých. Čím viac pokoja v nás bude, tým viac pokoja bude aj v našom problémovom svete. Ježiš dáva šíriteľom pokoja nádherný prísľub: „Budú ich volať Božími synmi“ (Mt 5, 9). „Nie je ľahké budovať evanjeliový pokoj, ktorý nikoho nevylučuje, ale naopak, začleňuje aj tých, ktorí sú trochu zvláštni, aj komplikované a nepríjemné osoby. Človeku s čnosťou pokoja „nejde o snahu konflikt ignorovať či zakrývať, ale ho prijať a strpieť; vyriešiť ho a premeniť“. Skutočný pokoj majú na mysli ľudia, ktorí sa prídu porozprávať z tváre do tváre, s pokojnou úprimnosťou, lebo majú na mysli dobro druhého. V konečnom dôsledku vytvárať medzi ľuďmi pokoj znamená robiť z nich bratov a sestry.

Pokoj, ktorý Ježiš dáva učeníkom po vzkriesení, je stály, pretože je to dar. Bezpečný pred zmenami v dejinách, nezávislý od zmien ľudskej vôle. Svätý Otec tvrdí, že pokoj svätého Františka je Kristovým pokojom a nájde ho ten, kto vezme na seba jeho jarmo, teda jeho prikázanie: Milujte sa navzájom, ako som ja miloval vás. V evanjeliu nás Ježiš volá do samoty, do ticha. Takými sú aj dni duchovných cvičení. Keď sme oddýchnutí, inak vnímame život, vnášame pokojnú atmosféru do rodiny a vzájomných vzťahov. Dar ticha na exercíciách je čas, v ktorom môžeme prežiť, že Boh nás miluje, je s nami a to nás napĺňa pokojom, dôverou. Dôležité je, že s pomocou Božej lásky a Božej moci môžeme víťaziť nad svojimi slabosťami a hriechmi, všetko môžeme v tom, ktorý nás miluje a posilňuje. Teda cestou k pokoju, lebo nás vedú k Bohu, k prameňu pokoja. V duchovných cvičeniach si prichádzame k Ježišovi po dar pokoja, odpustenia a dar lásky, ktorá prevyšuje všetko. „A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi.“

Ten nám podľa proroka Jeremiáša zjavuje Boh: „Veď ja poznám zámer, ktorý mám s vami - hovorí Pán. Sú to myšlienky pokoja a nie súženia: dám vám budúcnosť a nádej. Keď budete volať ku mne, keď prídete a budete sa ku mne modliť, vyslyším vás“ (Jer 29, 11 - 12). Dôvod, prečo môžeme hovoriť vždy o pokoji, nie sme my, ale Ježiš. Apoštol Pavol neváha napísať: On je náš pokoj. A hovorí o Božom pokoji, ktorý prevyšuje každú chápavosť. Neviem, či si uvedomujeme, ako často počas svätej omše zaznievajú slová o pokoji. Pánov pokoj je niečo, čo si sami nevieme ani nemôžeme dať, čo môžeme iba prijať. Pekne to vyjadruje svätá Terézia z Avily: „Nech ťa nič neznepokojuje, nech ťa nič neľaká. Všetko sa pomíňa, Boh sa nemení. Trpezlivosť dosiahne všetko. Kto má Boha, tomu nič nechýba. Pokoj v nás utvára viera, teda poznanie zrodené z lásky, schopnosť cítiť, že sme Bohom milovaní. Pokoj istoty, že Boh je s nami až do skončenia sveta. Ježišov pokoj je dar zmierenia a odpustenia, dar jeho obety na kríži a jeho zmŕtvychvstania.

Ak Ježiš Kristus povie ochrnutému: Vstaň (...) vezmi si lôžko a choď do svojho domu, ochrnutý vstane, vezme si lôžko a ide do svojho domu (porov. Mt 9, 6 - 7). Ježišovo slovo je teda účinné - obsahuje to, čo hovorí (porov. Hebr 4, 12). Slovo pokoj stačí nato, aby učeníkov uviedlo do nového priestoru, dalo by sa povedať, do priestoru spásy, do priestoru Ježišovho pokoja. Keď sa Ježiš takto pozdraví, jeho pozdrav premieňa a zaväzuje. Ježiš to hovorí učeníkom, ktorí sa predtým rozutekali, opustili a zapreli ho. „Pokoj vám“ chce povedať, že do Ježišovho životného priestoru môžu učeníci vstúpiť bez strachu, dokonca aj so svojimi pádmi, slabosťami.

Kristov pokoj sa líši od pokoja sveta, pretože pokoj, ktorý môže dať svet, ukončuje vojny prostredníctvom zmluvy, dohody o mieri. Takýto pokoj je však pominuteľný.

Čo tento pokoj obsahuje? Nuž, začnime od učeníkov, ktorí sa v prvý deň po sobote zhromaždili vo večeradle. Zrejme boli otrasení nedávnymi udalosťami aj svojou zbabelosťou či zradou. Svet oslavoval svoje víťazstvo nad Ježišom a myslel si, že podobné víťazstvo bude oslavovať aj nad jeho učeníkmi. Práve preto sa zhromaždili za zatvorenými dverami, v strachu, čo bude nasledovať. Pokoj, ktorý im Ježiš prináša, je predovšetkým jeho prítomnosť, on je Boh s nimi (porov. Tento pokoj hovorí, že ich hriech je odpustený, že Ježiš dal za nich svoj život a týmto darom sú učeníci očistení. Ak Ježiš ukazuje svoje ruky a svoj bok, je to preto, aby si uvedomili, ako vážne ich Ježiš miloval. Keď „miloval svojich, ktorí boli na svete, miloval ich až do krajnosti“ (Jn 13, 1).

Pokoj, ktorý prichádza od Boha, chce v nás byť prijatý slobodne. Úkon slobody, ktorým prijímame pokoj, je ten, ktorý vytvára vzťahy pokoja. Umožňuje nám prežívať vzťahy spoločenstva s druhými, dialóg, úctu, spoločné budovanie dobra, plánovanie budúcnosti, všetko, čo dáva človeku rásť. Keď na Veľkú noc poviem niekomu: Pokoj s tebou, želám mu Kristov pokoj. Druhého človeka tak uvádzam do priestoru, ktorý je Božím áno pre život. Ak niekomu naozaj poviem: Nech ti Boh udelí pokoj, zaväzujem sa, že sa budem o jeho pokoj starať. Nevytváram len všeobecný výrok, ale zaväzujem sa, že sa budem usilovať, aby naozaj žil ten pokoj, ktorý pochádza od Pána. Akoby som hovoril: Si drahý môjmu srdcu, tvoj život je pre mňa vzácny a som ochotný vynaložiť čas a energiu, aby si žil. Darovať niekomu pokoj znamená umožniť mu žiť. Pokoj nie je len vnútorný, pretože život nie je len vnútorný, a nie je len vonkajší, pretože život nie je len vonkajší.

V knihe Sudcov 6,11-40 (prečítajme si celý príbeh) sa Gideon schováva, rezignovaný, hlava dole, tvrdo pracuje, zmierený z bezvýchodiskovou situáciou. Mnohí z nás by mohli povedať to isté o našom každodennom živote. Ako často si zakrývame oči pred našimi úlohami, aby sme sa stretli s Pánom? Boh vyzýva Gideóna, aby sňal oči zo svojich povinností a upriamil ich na Neho. Keď Boh dáva Gideónovi podrobnosti o Jeho pláne, je zrejmé, že Gideónovo sebahodnotenie je oveľa kratšie, ako Boží pohľad na neho. Gideón je tak prichytený, že sa pýta Boha (Sudcov 6,15). V jednoduchej prosbe začínajúcej „Ach, prosím, Pane,“ Gideón v podstate hovorí Bohu: „Musíš sa mýliť! Nie ja! Som slabý, nevybavený, neschopný! Nemôžeš myslieť mňa, Pane! “Gideón sa trasie strachom z neznámeho, jeho úzkostné myšlienky boli jasne vyjadrené jeho slovami. Keď pochybujeme a čelíme strachu, vieme, že môžeme získať pokoj. Príbeh tu však nekončí. Aj keď pociťujeme pochybnosti a strach, môžeme vedieť, že môžeme získať pokoj. V nekonečnej Božej dobrote napĺňa Gideóna plnosťou Svojho pokoja. To isté urobí aj pre nás. Gideón je po stretnutí s Bohom tak ohromený, že sa zastaví a uctieva Ho priamo na mieste, kde stojí, a stavia oltár Pánovi. Oltár nazýva Jehova-Shalom alebo „Hospodin je pokoj“ (Sudcov 6,24). V tom okamihu sa zmenil z pochybujúceho na pokojného. Tráviť čas s Pánom v modlitbe, bohoslužbách a pri čítaní Jeho slova nám umožňuje zažívať pokoj, ktorý môže pochádzať iba od nášho Stvoriteľa. Vie, čomu čelíme a čoho sa bojíme, a ostáva verný, aby nás pripravil na to, aby sme sa v dôvere posúvali vpred.

Aký pokoj dokáže dať svet? Žiadny! Svet vám nedá pokoj lebo ho ani nemá. Vo svete je nedostatok pokoja ani nedokáže vytvoriť trvalý a pravý pokoj. Pre nedostatok lásky vzniká nepokoj. Ťažko sa dá žiť v takomto svete kde chyba láska.

Otázky na zamyslenie:

• Aký je môj vzťah k ľuďom? Šírim medzi ľuďmi pokoj?
• Hľadám pokoj na miestach kde sa môžem stretnúť s Ježišom?
• Akú stratégiu používam na riešenie problémov?

Tabuľka: Cesty k Božiemu pokoju

Holubica ako symbol mieru a pokoja.

tags: #boh #pokoj #nas