V Biblii nájdeme mnoho veršov a úryvkov, ktoré sa dotýkajú vzťahu medzi mužom a ženou. Tieto texty sú často predmetom rôznych interpretácií a diskusií. Postupne si priblížime niektoré zaujímavé biblické pasáže.
Božia milosť a spoločenstvo
1 Korintským 1,4-9: Neprestajne ďakujem Bohu za vás, za Božiu milosť, ktorej sa vám dostalo v Kristovi Ježišovi, že ste v Ňom boli obohatení všetkým, každým slovom a všetkou známosťou...
Tieto slová apoštola Pavla zdôrazňujú Božiu milosť a dary, ktoré dostávame v Kristovi Ježišovi. Pavol povzbudzuje kresťanské spoločenstvo, aby si s radosťou uvedomovalo Božie dary prítomné v iných spoločenstvách. Napriek bolesti rozdelení by sme mali prijať Pavlove slová ako pozvanie tešiť sa z milostí, ktoré Boh udeľuje iným kresťanom.
1 Korintským 1,10-13: A tak vás napomínam, bratia, menom nášho Pána Ježiša Krista, aby ste všetci rovnako hovorili a aby neboli roztržky medzi vami, ale aby ste jednako mysleli a zmýšľali. Myslím totiž na to, že každý z vás hovorí: Ja som Pavlov, ja však Apollov, ja však Kéfasov, ja však Kristov. Či je Kristus rozdelený?
Pavol nabáda k jednote a rovnakému zmýšľaniu v mene Ježiša Krista, aby v spoločenstve neboli roztržky.
1 Korintským 1,17-29: Slovo o kríži je totiž bláznovstvom tým, čo hynú, ale nám, ktorí dosahujeme spasenie, je mocou Božou. Veď je napísané: Zničím múdrosť múdrych a zmarím rozumnosť rozumných...
Pavol zdôrazňuje, že Božia múdrosť sa líši od ľudskej, a Boh si vyvoláva to, čo je svetu bláznivé a slabé, aby zahanbil múdrych a mocných.
1 Korintským 2,6-16: My však hovoríme múdrosť medzi dokonalými; pravda, nie múdrosť tohto sveta, ani kniežat tohto sveta, ktoré hynú, ale hovoríme múdrosť Božiu, skrytú v tajomstve...
Božia múdrosť je zjavená Duchom Svätým a presahuje ľudské chápanie. Prirodzený človek ju nemôže prijať, lebo ju treba posudzovať duchovne.
1 Korintským 3,1-9: Ani ja, bratia, nemohol som vám hovoriť ako duchovným, ale ako telesným, ako nedospelým v Kristovi. Mliekom som vás kŕmil, nie tvrdým pokrmom, lebo by ste ho neboli mohli zniesť...
Pavol vysvetľuje, že nemohol Korinťanom hovoriť ako duchovným, lebo boli ešte telesní a nedospelí v Kristovi. Zdôrazňuje, že každý služobník má svoju úlohu, ale Boh dáva vzrast.
1 Korintským 3,16-23: Či neviete, že ste chrám Boží a Duch Boží prebýva vo vás? Kto kazí chrám Boží, toho skazí Boh, lebo chrám Boží je svätý, a tým ste vy!
Pavol pripomína, že veriaci sú chrámom Božím a majú sa chrániť pred skazou. Všetko je ich, ale oni sú Kristovi a Kristus je Boží.
1 Korintským 4,5-7: Preto nič nesúďte predčasne, dokiaľ nepríde Pán, ktorý osvieti to, čo je vo tme skryté, a zjaví úmysly sŕdc, a vtedy každý dostane pochvalu od Boha.
Nemáme súdiť predčasne, kým nepríde Pán a nezjaví úmysly sŕdc. Všetko, čo máme, sme dostali, preto sa nemáme chváliť, akoby sme to nedostali.
1 Korintským 4,16-20: Preto vás napomínam: napodobňujte ma! lebo kráľovstvo Božie nie je v reči, ale v moci.
Pavol vyzýva k napodobňovaniu a zdôrazňuje, že kráľovstvo Božie je v moci, nie len v reči.
1 Korintským 5,1-2: Vôbec počuť, že je medzi vami smilstvo, a to také smilstvo, akého niet ani medzi pohanmi, (totiž), aby niekto žil s manželkou otcovou. A vy sa ešte nadúvate, nie, aby ste sa radšej rmútili a vyvrhli spomedzi seba toho, čo sa dopustil takého skutku!
Pavol kritizuje toleranciu smilstva v spoločenstve a nabáda k pokániu a vylúčeniu hriešnika.
1 Korintským 6,1-11: Keď má niekto spor s niekým, či sa opováži súdiť pred nespravodlivými, a nie pred svätými? A či neviete, že svätí budú súdiť svet?
Pavol napomína veriacich, aby sa nesúdili pred neveriacimi, ale pred svätými. Nespravodliví nebudú dedičmi kráľovstva Božieho.
1 Korintským 6,12-20: Všetko je mi dovolené, ale nie všetko je mi prospešné. Všetko je mi dovolené, ale ja sa ničím nedám ovládnuť!
Pavol zdôrazňuje, že telo nie je pre smilstvo, ale pre Pána. Veriaci sú údmi Kristovými a chrámom Ducha Svätého, preto majú oslavovať Boha svojím telom.
1 Korintským 7,1-9: Ale aby sa vyhlo smilstvu, nech má každý svoju ženu a každá vlastného muža. Nech muž plní svoje povinnosti k žene, podobne aj žena k mužovi. Žena nevládne svojím telom, ale (jej) muž; podobne ani muž nevládne svojím telom, ale (jeho) žena.
Pavol hovorí o dôležitosti manželských povinností a vzájomnej oddanosti. Lepšie je žiť v manželstve, ako horieť vášňou.
1 Korintským 7,10-16: Manželom však prikazujem - vlastne nie ja, ale Pán: nech žena neodchádza od muža - a ak by aj odišla, nech ostane nevydatá, alebo nech sa zmieri s mužom. A muž nech neprepúšťa ženu!
Pavol zdôrazňuje, že manželstvo má byť trvalé. Ak sa neveriaci chce rozviesť, nech sa rozvedie, ale veriaci nie sú otrocky viazaní.
1 Korintským 7,17-24: Len nech každý žije v tom, čo mu udelil Pán a ako ho Boh povolal. Takto prikazujem aj vo všetkých ostatných cirkevných zboroch.
Každý má zostať v povolaní, v ktorom bol povolaný. Otrok, v Pánovi povolaný, je Pánov oslobodenec, a slobodný, v Pánovi povolaný, je Kristov zotročenec.
1 Korintským 7,25-35: Ostatným však hovorím: Panna sa dobre vydá, ale je lepšie, ak zostane slobodná. Chcem, aby ste boli bez starostí. Neženatý sa stará o veci Pánove, ale ženatý o veci sveta.
Pavol hovorí o výhodách slobodného stavu pre službu Pánovi, ale zdôrazňuje, že toto hovorí pre dobro veriacich, nie aby im hodil slučku na hrdlo.
1 Korintským 7,39-40: Žena je viazaná dotiaľ, dokiaľ jej muž žije; keď však umrie, je slobodná, môže sa vydať, za koho chce, ale iba v Pánovi. Lenže podľa mojej mienky blahoslavenejšie je, keď tak ostane. A nazdávam sa, že aj ja mám Ducha Božieho.
Žena je viazaná manželstvom, ale po smrti muža je slobodná vydať sa, za koho chce, ale iba v Pánovi.
1 Korintským 8,1-13: O mäse modlám obetovanom vieme, že: všetci máme poznanie. Ale poznanie vedie k namyslenosti, láska však buduje.
Pavol zdôrazňuje, že láska je dôležitejšia ako poznanie. Ak pokrm pohoršuje brata, nebudeme jesť mäso naveky, aby sme brata nepohoršili.
1 Korintským 9,7-14: Kto kedy vojenčí na vlastné trovy? Kto sadí vinicu, a neje z nej ovocie? Alebo kto pasie stádo, a nepožíva mlieko od stáda?
Tí, čo pracujú pri svätých veciach, majú z toho aj žiť. Pán nariadil, aby z evanjelia žili tí, čo zvestujú evanjelium.
1 Korintským 9,16-23: Lebo keď kážem evanjelium, to nie je chválou pre mňa, to je moja povinnosť; beda by mi bolo, keby som nekázal evanjelium.
Pavol sa stal služobníkom všetkým, aby získal čo najviac ľudí pre evanjelium. Všetkým bol všetko, aby aspoň niektorých priviedol ku spaseniu.
1 Korintským 9,24-27: Či neviete, že tí, čo bežia na závodisku, bežia síce všetci, ale iba jeden cenu dostáva? Tak bežte, aby ste ju dosiahli!
Každý, kto závodí, zdržuje sa všetkého. My však bežíme pre neporušiteľný veniec. Pavol si ukázňuje telo, aby sám nebol nehodný.
1 Korintským 10,1-13: Nechcem však, bratia, aby ste nevedeli, že naši otcovia všetci boli pod oblakom, všetci prešli morom, všetci boli pokrstení v Mojžiša v oblaku a mori...
Pavol pripomína príklad Izraelitov na púšti, aby sme neboli žiadostiví zlého a neboli modloslužobníkmi.
Otec Eliáš Vella a vnútorné uzdravenie
ThLic. PhDr. Otec Eliáš Vella je známy svojou prácou v oblasti pastorácie, vnútorného uzdravenia a exorcizmu. Jeho semináre sú sprístupnené širokej verejnosti a zameriavajú sa na pomoc ľuďom, ktorí potrebujú uzdravenie v mnohých oblastiach svojho života.
Čo je cieľom seminára o vnútornom uzdravovaní? Cieľom seminára je stretnúť Ježiša ako svojho uzdravovateľa, aby nás uzdravil. Nemá ísť len o to, aby sme sa modlili k uzdravovateľovi, ale aby sme ho stretli ako svojho uzdravovateľa. Mnohí o Ježišovi príliš veľa hovoria, pričom ho nepoznajú, lebo sa s ním nestretli.
Ako sa vrátiť do minulosti a k starým zraneniam? Korene mnohých našich súčasných postojov sú kdesi v minulosti. Ak nás už minulosť neovplyvňuje, potom je to v poriadku. Ak sa dotkneme svojich minulých zážitkov, často prežívame šok, otras. Je dôležité uvedomovať si, ako sa prebúdzajú naše city.
Prečo si nedokážeme odpustiť? Boh nám odpustil, ale my si nedokážeme odpustiť. To vedie k sebaodmietaniu a prežívaniu pocitov viny, strachu a nepokoja. Problém spočíva v tom, že nedokážeme prijímať svoju ohraničenosť. Sme sebakritickí, cítime sa nekompetentní a požadujeme od seba príliš veľa.
Ako stretnúť Ježiša? Dôležité je otvoriť sa mu a dovoliť mu, aby konal tak, ako chce on. Niekedy sa nám prihovorí prvý deň, inokedy až posledný. Podstatné je zvoliť si svoj vlastný štýl modlitby, ktorý vychádza z človeka spontánne. Držte sa svojho spôsobu, ktorý vám naozaj pomáha nadviazať spojenie s Pánom.
Aké stupne vedú k stretnutiu s Pánom v modlitbe? Prvým krokom je nadviazanie priateľstva s Ježišom, rozhovor s ním. Byť s Bohom sa neznamená robiť niečo, ale byť s niekým. Povedzte to Ježišovi... a už sa modlíte. Dôležité je zaujať postoj bezbrannosti pred Pánom, stáť v jeho prítomnosti, pred ním. Keď počúvame Pána, musíme byť veľmi jednoduchí.
Ako počúvať Boží hlas? Musíme mať otvorené srdce, aby sme ním vedeli počúvať, nie len uši. Samuel počul Boží hlas a bol pripravený. Možno sa to zdá jednoduché, ale nie je to tak. Často sme nahnevaní, ale nepovieme mu to. Nehovoríme Pánovi o všetkom, čo cítime. Nevieme byť pred Pánom sami sebou. Ježiš bol pred Bohom sám sebou.
Ako sa modliť? Keď sa opaľujeme, nerozmýšľame o Slnku. Aj Boh sa na nás pozerá s láskou. Dokonalosť našej modlitby nezávisí od množstva pekných slov. Boh je Otec. Pozeráme sa na neho ako dieťa na matku. V modlitbe sa nielenže zjednocujeme s Ježišom, ale sa meníme na Ježiša.
Ako riešiť ťažkosti? Často sa pýtame, či môžeme vykonať určitý skutok. Ak má matka ťažkosti a zbila svoju dcéru, má povedať: Pane Ježišu, zbila som svoju dcéru. Urobila som dobre? Nemá sa pýtať, čo má robiť, ale len pozerať Ježišovi do očí.
Ako sa stať Ježišom? Staňte sa Ježišom! Zmýšľajte ako Ježiš! Milujte Ježišovým srdcom! Začnete konať podľa ovocia Ducha vo vás. Nechajte Ducha, aby sa v nás modlil on. Uvedomujeme si, že je v nás Ježiš a Duch Svätý. Modlí sa v nás a skrze nás za čokoľvek, čo chce on.
Modlitba dýchania: Boh nám dal telo, prostredníctvom ktorého ho môžeme chváliť. Dýchanie znamená dávať život, dušu. Pokúsme sa o tento spôsob modlitby. Vžime sa do Božej prítomnosti. Zatvor oči a vstúp do Božej prítomnosti. Boh je pri tebe. Vnímaj svoj dych, prekrásny dar, ktorý ti Boh dal. Vnímaj svojho Otca. Vydýchni úzkosti, bloky a problémy. Nadýchni sa Ježiša, aby naplnil tvoju prázdnotu. Vyslov meno Ježiš a on vojde do tvojho srdca.
Uzdravenie v rôznych dimenziách
Pán sľubuje uzdravenie v mnohých dimenziách: intelektuálnom, sexuálnom, spoločenskom či duchovnom. Na uzdravenie sa môžeme pozerať z viacerých hľadísk. Zameriame sa na vnútorné uzdravenie, ktoré možno najlepšie pochopiť. Všetci máme skúsenosť s telesnou chorobou. Dá sa povedať, že umierame. Ak prijmeme túto skutočnosť, sme uzdravení. Je dôležité, aby sme sa naučili dôstojne umierať.
Duchovná dimenzia: Všetci sme hriešnici a potrebujeme odpustenie svojich hriechov. Každý hriech má svoj koreň. Hriech, nech je akýkoľvek, je len špičkou ľadovca. Prečo sme agresívni? Prečo nemôžeme ovládnuť hriech masturbácie? Prečo sme hnevliví? Prečo sa pozeráme so závisťou na to, čo robia iní? Ak si vezmeme ako príklad agresivitu, treba si uvedomiť, že ona je iba špičkou ľadovca, ktorý je v nás. Koreň našej agresivity nie sú malicherné veci, ktoré nás obklopujú. To, čo sme neprijali, chceme skryť pred očami všetkých.
Ako objaviť koreň choroby? Treba si uvedomiť, že agresivita je len špičkou ľadovca. Koreň treba aj preťať, odrezať. Tu sa treba vyvarovať extrémov. Oslobodenie treba brať ako lieky. Prináša do nášho života veľkú úzkosť a smútok. Diabol sa snaží robiť všetko, len aby nás pokoril a zničil.
Emocionálna dimenzia: Sústreďujeme sa predovšetkým na tento rozmer uzdravenia. Uzdravenie sa týka aj umierajúcich a mŕtvych, ktorí hľadajú svoj konečný pokoj.
Ako nasledovať Ježiša? Je dôležité rozhodnúť sa nasledovať ho. Ináč naše uzdravenie nebude úplné. Ježiša stretávame rozlične. Najprv ho stretávame ako Pána. Na ceste uzdravovania je to len prvý krok. Na tomto stupni skôr prosíme, ako dávame. Všetci potrebujeme uzdravenie.
Potrebujeme uzdravenie? Potrebujeme uzdravenie fyzické, emocionálne i duchovné. Stretávame sa s Ježišom ako s naším majstrom, ako s učiteľom. Ak nám ide len o to, aby sme ho počúvali, hovoríme iba o čiastočnom uzdravení. Musíme ho počúvať, hovoríme iba o čiastočnom uzdravení. Ježiš mu dá pokoj a radosť, ktorú mu nedá nikto iný. Priateľ sa teší z našej prítomnosti. Stretnúť Ježiša ako Pána znamená odovzdať mu do rúk všetko.
Ako sa prejavuje duchovný život? V ustavičnej radosti a vďakyvzdávaní. Ak nám dáva veľa milostí, sme nadšení a chválime ho. Ak niečo prosíme, a on nám to nedá, vtedy naše nadšenie vyprchá. Budeme sa zaoberať prvým pohľadom na Ježiša, ktorý nás uzdravuje. Je dôležité, aby sme ignorovali dôležitosť ostatných krokov.
Čo je zázrak? Nemáme radi tento termín, lebo zázraky môže robiť nielen Boh, ale aj diabol. Nesmieme robiť unáhlené závery a netvrďme, že tento „zázrak" pochádza od Boha. Svätý Augustín nás tiež vyzýva: „Keď vidíte zázrak, snažte sa nájsť jeho koreň." Ak je zdrojom tohto javu diabol, neskoršie vám prinesie škodu. Je dôležité overiť si, že zázrak pochádza od Boha. Nechceme hovoriť o uzdravení vierou. Viera musí byť v Ježiša. Nie v človeka, ale v Ježišovu moc. Dôležitá je viera od človeka, ktorý sa modlí, a nie od toho, za koho sa modlíme. Uzdravenie závisí od toho, aký plán má s nami Pán Boh. Uzdravenie vierou je v Božom pláne.
Žiarlivosť a závisť: Kresťania majú zatvárať dvere pred žiarlivosťou, závisťou a ohováraním, ktoré rozdeľujú a ničia naše komunity. Žiarlivosť vedie k vražde. Závisť vedie k vražde. Boli to práve tieto dvere, dvere závisti, cez ktoré diabol vstúpil do sveta. Biblia hovorí: «Pre závisť diabla prišlo do sveta zlo.» Žiarlivosť a závisť otvárajú dvere všetkým zlým veciam a tiež rozdeľujú komunity. Keď kresťanská komunita alebo niektorí jej členovia trpia závisťou a žiarlivosťou, skončí v rozdelení - jedni proti druhým. Závistlivý človek je zatrpknutý a vždy sa pozerá na to, ‚čo ten má, a ja nemám‘. To vedie k ohováraniu, ktoré rozdeľuje komunitu.
Ako môžu mladí pomáhať pri obnove Cirkvi? Pápež František hovorí o tom, že Cirkev musí byť obnovovaná neustále. To znamená obnoviť ju zvnútra a položiť si otázku „čo robím preto, aby bola Cirkev vernejšia svojmu poslaniu?“. Dôležité je brať veci vážne, ale s radosťou, modlitbou, hľadaním Pána, čítaním Božieho slova a oslavovaním. Život objavíš iba vtedy, ak budeš kráčať. Pán ti na ceste povie, kde ťa chce mať.
Ako prekonať pokušenie vzdať sa nádeje? Je dôležité opatrovať nádej v najtemnejších hodinách a ťažkých chvíľach. Nenechajte si ukradnúť nádej tým, ktorí vám hovoria: «Ale choď, nepozeraj tak dopredu, ber si teraz: vytvor si šťastie teraz. Ďalej už nechoď, si unavený.» Neostávajte na polceste. Stavajte na veľkých ideáloch, na túžbe a širokom srdci.
Malosť a dialóg s Pánom: Chráňme si našu malosť, aby sme mohli viesť dialóg s Pánom. Pán má s nami osobný vzťah, nikdy to nie je dialóg s masou ľudí. Pán si stále vyberá tých maličkých, slabých, pretože zhliada na našu poníženosť. Pán sa nikdy neprihovára k ľuďom ako k mase, vždy hovorí osobne, požívajúc mená. Vyberá si osobne. Boh je veľký a my sme malí. Boh si vyvolil svoj ľud, pretože je „najmenší“, nemá nijakú moc popri iných národoch. Išlo naozaj o „dialóg medzi Bohom a ľudskou malosťou“.
Tieto biblické úryvky a úvahy ponúkajú hlbší pohľad na vzťah medzi mužom a ženou, na dôležitosť viery, lásky a vzájomného rešpektu. Nech nám slúžia ako inšpirácia pre budovanie harmonických a duchovne bohatých vzťahov.