Na túto otázku dejiny filozofie poskytujú viacero odpovedí:
- Biblia: Na počiatku bolo Slovo (Logos), to Slovo (Logos) bolo u Boha a to Slovo (Logos) bolo Boh.
- Biblia: Boh povedal Mojžišovi: ,Ja som, ktorý som!‘- a dodal: ,Toto povieš Izraelitom: 'Ja som' ma poslal k vám…
- Biblia: Boh sa skrýva. (citácia: Naozaj, ty si Boh, ktorý sa skrýva, Boh Izraela, spasiteľ.)
- Biblia: Boh je Duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa klaňať v Duchu a pravde.
- Biblia: On pozná počet hviezd a každú volá po mene.
- Biblia: Boh je radca, ktorý nás uvádza do každej pravdy.
- Anaximenes: (Vz)duch je Boh.
- Xenofanés z Kolofónu: Keby voly, kone alebo levy mali ruky alebo mohli nimi maľovať a tvoriť diela ako ľudia, kone by vytvorili podoby bohov podobné koňom a voly podobné volom a ich telá by urobili takými, akú samy majú postavu.
- Xenofanés z Kolofónu: Etiópčania si predstavujú svojich bohov čiernych a s tupým nosom, naproti tomu Trákovia modrookých a červenovlasých..
- Xenofanés z Kolofónu - panteizmus: Celý vidí, celý myslí, celý počuje. Stále ostáva na tom istom mieste a vôbec sa nehýbe; ani sa mu nesluší prechádzat z jedného miesta na druhé v rozlicnom čase, on bez námahy robí všetko myšlienkou ducha.
- Xenofanés z Kolofónu: Nijaký človek nevie, ani nikto nebude vedieť pravdu o bohoch a o všetkom, čo tu ja vykladám; keby raz náhodou aj povedal úplnú pravdu, predsa by to sám nevedel; na všetkom spocíva zdanie..
- Herakleitos: Boh je deň a noc, zima a leto, boj a mier, nasýtenie a hlad, ale mení sa práve tak ako oheň, keď sa zmieša s kadidlami, a nazýva sa tak alebo inak podľa vône každého z nich.
- Herakleitos: Jedno, ktoré jediné je múdre, nechce, a predsa chce byť nazývané menom Zeus.
- Alkmaión z Krotónu: Alkmaión pokládal nebeská tělesa za bohy, neboť jsou oduševnělá.
- Alkmaión z Krotónu: Jak o nezjevných, tak o smrtelných věcech mají jasno bozi; nám však - jakožto lidem - náleží pouze se dohadovat.
- Demokritos z Abdér: Boh je rozum v ohnivej guli.
- Bhagavadgíta - Spev vznešeného: Brahma je to, čo je nepremenné a nezávislé na ničom inom, než na sebe samom. Brahma, ktorá sa nachádza v každej bytosti, sa nazýva átman. Tvorivá sila brahma je to, čo dáva vznik všetkému, čo existuje. a já som otcom, dávajúcim semeno.
- Aristoteles: Boh je čisté myslenie. Intelekt.
- Aristoteles: Boh je nehybný hýbateľ.
- Aristoteles: Prvý predmet žiadostivosti a prvý predmet myslenia sú totožné.
- Chrysippos - panteizmus: Sú dva princípy, hmota a boh, z ktorých boh je aktívny a hmota pasívna; boh je vraj zmiešaný s hmotou, preniká ju a stvárňuje, dáva jej podobu a týmto spôsobom vytvára svet.
- Biblia - Nový zákon: Lebo veď v ňom (v Bohu) žijeme, hýbeme sa a sme, jako aj ktorýsi z vašich básnikov povedali: Lebo i jeho rodina sme.
- Biblia - Nový zákon: A my sme poznali a uverili v lásku, ktorú má Boh k nám. Boh je láska a kto zostáva v láske zostáva v Bohu a Boh v ňom.
- Biblia - Nový zákon: Na počiatku bola logika a tá logika bola u boha a boh bol tá logika.
- Plotinos: Dobro je Boh. (Good is god)
Dionysius Areopagita:
- Implicitné rozlíšenie medzi jednotou božstva a početnosťou mien sa odráža v samotnej štruktúre (jeho) mien samotných. Každé meno obsahuje rovnakú predponu: „nad-“ alebo hyper- v gréčtine, čo naznačuje jednotu božstva, na ktoré sa mená vzťahujú. Ale každé meno je iné, čo naznačuje sebarealizáciu božstva. Výsledkom je skupina mien ako „nad - dobro“, „nad bytím“ a „nad životom“.
- ..druhá, ekvivalentná predpona (božích mien): „pred-“ alebo pro- v gréčine. Boh je „pred-dobrý“ a „pred-bytie“, čo znamená, že má vlastnosti stvoreného spôsobom, ktorý presahuje stvorené a aj jeho vlastnosti. Predpony „nad-“ a „pred-“ sa musia striktne použivať pri menách, ktorými označujeme samého Boha. Na druhej strane, ak sa mená používajú na Boha iba ako na príčinu, môžu sa prefixy vynechať, pretože kauzalita Boha je už procesom rozlišovania, ktoré správne označuje každé z rôznych mien.
- Skutočnosť, že Boh presahuje správny význam týchto mien, ešte neznamená, že by sa mal nazývať „nebytím“, „neživotom“ alebo „neintelektom“. Dionysius radšej hovorí, že Boh je „nad bytím“, „nad životom“ a „nad intelektom“.
- Akékoľvek a všetky božské mená musia byť negované, počnúc menami symbolickej teológie, počnúc zrozumiteľnými menami a končiac teologickými znázorneniami. Božstvo nie je o nič viac „duchom“, „synovstvom“ a „otcovstvom“ ako „intelektom“ alebo „spiacim“. Tieto negácie musia byť odlíšené od privatácií. Privatáciou je jednoducho absencia daného predikátu, ktorý by mohol byť rovnako ľahko prítomný. Absencia predikátu je v rozpore s jeho prítomnosťou: „neživý“ je protikladom „živému“. Ale keď hovoríme, že božstvo „nežije“, neznamená to, že je „neživé“. Božstvo je mimo neživých aj nad živých. Z tohto dôvodu Dionysius hovorí, že naše tvrdenia o božstve nie sú v rozpore s našimi negáciami, ale že obe musia byť prekročené: dokonca aj negácie musia byť negované.
Johannes Scotus Eriugena:
- natura, quae non creatur et creat (Boh)
- natura, quae creatur et creat (Bozi syn, bozie slovo),
- natura, quae creatur et non creat (svet, clovek),
- natura, quae noc creatur et non creat (4 prirodzenosti)
Johannes Scotus Eriugena - panteizmus: Boh je pociatkom, stredom i cielom vsetkeho. Vsetko stvorene po nom tuzi. Vsetko vznika z neho, skrze neho a pre neho. Boh tvori i je tvoreny.. / Deus est igitur principium, medium et finis. Ipsum enim omnia atrahunt.
Tomas Akvinsky:
- Je isté a zmyslom známe, že niektoré veci sa v tomto svete menia. No všetko, čo sa mení alebo vzniká, mení sa pôsobením iných... Ak sa však mení aj to, od čoho zmena pochádza, je nutné, aby aj toto bolo menené od niečoho tretieho, toto od štvrtého, lenže takto nemožno postupovať donekonečna... Preto je nevyhnutné dôjsť k prvému pôvodcovi zmeny (hýbateľovi), ktorý sa vôbec nemení, a toho všetci ľudia pokladajú za Boha.
- Vo veciach vnímaných zmyslami vidíme rad účinných príčin, no nevidíme, a ani to nie je možné, aby nejaká vec bola účinnou príčinou seba samej, keby to bolo tak, potom by nejaká vec musela byť skôr, než je, čo je nemožné. Lenže nie je možné, aby sa v účinných príčinách postupovalo donekonečna... Teda je nevyhnutné prijať jedu účinnú príčinu ako prvú. Túto všetci volajú Boh..
- Súcna, s ktorými sa stretávame, sú náhodné, vznikajú a zanikajú. Lenže v rade súcen, ktoré vznikajú postupne, nie je možné postupovať donekonečna. Treba teda pripustiť, že jestvuje nutné bytie, ktoré má plný dôvod svojho jestvovania v sebe a od ktorého sa odvodzujú ostatné súcna. Toto bytie nazývame Boh.
- Jestvujú stupne dokonalosti (v dokonalostiach, ktoré ako také nie sú ohraničené, napr. dobrota, pravda). Neboli by tu však stupne, keby nebolo niečo najväčšie (lebo viac alebo menej sa hovorí vo vzťahu k najviac). Preto musí jestvovať bytie absolútne dokonalé, nekonečné bytnosťou, pravdou i dobrotou. Toto bytie nazývame Boh.
- Vo svete nachádzame usporiadanosť a cieľovosť. Usporiadanosť a cieľovosť vyžadujú rozum, ktorý ich vytvoril. Takým rozumom nemôže byť ľudská myseľ (ani iný ohraničený rozum), ktorá usporiadanosť poznáva, no nevytvára je. Preto je nevyhnutné pripustiť jestvovanie usporiadateľského rozumu, príčinu poriadku vo svete. Túto nazývame Boh.
Mistr Eckhart:
- Boh je intelekt a poznanie a nie jestvujúcno alebo bytie.
- Aby sme sa dostali k Bohu musíme sa stať ničím, lebo Boh je tiež ničím (v zmysle negatívnej teológie)
Johannes Duns Scotus: Boh je nekonečné súcno - ens infinitum.
Viliam z Ockhamu: Pravim, ze nelze dokazat, ze Buh je vsemohouci, nybrz ze je to jen veci viry. Dico quod non potest demonstriari quod Deus si omnipotens, sed sola fide tenetur.
Rene Descartes: Boh nie je viazaný žiadnymi pravidlami, pravdami a hodnotami. Pravda a dobro neexistuje, dokiaľ ich Boh nestvorí. Boh spôsobuje, že 1+1=2 a že dobro je dobrom.
Blaise Pascal: Boh Abrahámov, Boh Izákov, Boh Jakubov, a nie filozofov a nie mudrcov. Boh Ježiša Krista.
Benedictus de Spinoza:
- Všetci ľudia predpokladajú, že všetky veci práve tak ako oni jednajú účelne, ba dokonca pokladajú za isté, že sám Boh riadi všetko k nejakému účelu (hovoria totiž, že Boh stvoril všetky veci kôli človeku a samotného človeka preto, aby ho uctieval).
- Mám úplne odlišný pohľad na Boha a prírodu ako kresťania väčšinou majú, pretože ja zastávam názor, že Boh je vnútornou a nie vonkajšou príčinou všetkých vecí. Hovorím, Všetko je v Bohu; a žije a hýbe sa v Bohu..... V úplnom omyle sú však tí, ktorí hovoria, že mojím úmyslom je ukázať, že Boh a príroda, pod ktorou rozumejú určitú hmotu telesnej látky, sú jedno a to isté. Nemám žiadny taký úmysel.
- Boh-To coho pojem uz nevyzaduje pojem inej veci, aby sa z neho mohol utvorit.
- Boh, čiže príroda./ Deus sive natura.
- Substanciou rozumiem to, čo je samo v sebe a čo sa chápe zo seba samého, t. j. to, čoho pojem nepotrebuje pojem inej veci, aby sa z neho mohol utvoriť.
- Bohom rozumiem absolútne nekonečné súcno, t. j. substanciu skladajúcu sa z nekonečne mnohých atribútov, z ktorých každý vyjadruje večnú a nekonečnú esenciu.
- Boh čiže substancia skladajúca sa z nekonečne mnohých atribútov, z ktorých každý vyjadruje večnú a nekonečnú esenciu, existuje nevyhnutne.
- Z nevyhnutnosti božej prirodzenosti musí vyplývať nekonečne mnoho vecí v nekonečne mnohých modoch (t. j. všetko, čo možno zahrnúť pod nekonečný rozum.)
- Boh pôsobí iba podľa zákonov svojej vlastnej prirodzenosti a nie je nútený nikým iným.
- Boh je imanentná (vnútorná) a nie vonkajšia príčina všetkých vecí.
- Boh je pôsobiacou príčinou nielen existencie vecí, ale aj ich esencie.
- Moc boha je sama jeho esencia.
- Pod pojmom natura naturans (príroda tvoriaca) musíme rozumieť to, čo je samo v sebe a čo je chápané zo seba samého, čiže atribúty substancie, ktoré vyjadrujú večnú a nekonečnú esenciu, tzn. .. musíme pod týmto pojmom rozumieť Boha, pokiaľ ho chápeme ako slobodnú príčinu. Pod pojmom natura naturata (príroda vytvorená) rozumiem všetky tie veci, ktoré vyplývajú z nutnosti prirodzenosti Boha, čiže z každého atribútu Boha, tzn. všetky módy atribútov Boha, pokiaľ ich chápeme ako veci, ktoré sú v Bohu a ktoré bez neho nemôžu ani byť, ani byť chápané.
Nicolas Malebranche:
- Ak Boh niečo chce, tak pretože je všemocný, tak sa to aj nevyhnutne stane. A to je jediné nevyhnutné spojenie, ktoré existuje. Jediná skutočná príčina všetkého, čo sa deje vo svete je Boh.
- Udržiavať svet pri existencii je rovnaký čin ako stvorenie sveta. Boh v skutočnosti znovutvorí svet v každom okamihu.Pohyb bilardovej gule teda znamená, že Boh guľu znovutvorí vždy na inom mieste a takisto pohyb druhej biliardovej gule, hoci je takto tvorený iba pri príležitosti nárazu prvej biliardovej gule.
- Náraz jednej biliarovej gule do druhej je pre Boha iba príležitosťou (occasion), aby chcel aby sa začala pohybovať aj druhá biliardová guľa.
Gottfried Wilhelm Leibniz:
- Najbežnejší a najobsiahlejší pojem ktorý máme o Bohu, je sice celkom dobre vyjadrený výrazmy, že Boh je absolutne dokonala bytosť, predsa však z tejto vety nebývajú vyvodzované dostatočné dôsledky.
- Boh - Monada monad.
- Boh je dostatočný dôvod.
- Boh koná iba keď má dostatočný a dobrý dôvod konať. Boh je rovnako racionálny ako my a koná iba to, o čom si myslí, že je dobré.
Etienne Bonnot de Condillac: To the eye of God there are no numbers: seeing all things at one time, he counts nothing.
Immanuel Kant: Boh je apriórna idea rozumu (Vernuftu) Je to idea jednotiaceho bodu totality. Svet je idea totality vonkajšiej skúsenosti.
Friedrich Heinrich Jacobi: Pochopiť vec znamená vysvetliť vec prostredníctvom niečoho iné, prostredníctvom jej najbližších príčin. Z toho vyplýva, že Boh sa nedá pochopiť, Boh je bezprostredný (poznávame ho bezprostredne), sme voči nemu vo vzťahu viery a nie vzťahu poznania.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel:
- Logika, ríša čisto ideálneho, je teda Absolútno, Božstvo, je to zobrazenie Boha, akým bol vo svojej večnej podstate pred stvorením sveta, a jej duch je konečný. A ak by sa niekto spýtal odkiaľ pochádza logika, tak by sa vlastne pýtal po predpokladoch (podmienkach) logiky, čo je však otázka, ktorá sa dá položiť len vrámci logiky, lebo mimo logiky žiadne predpoklady nie sú.
- Boh je absolútno.
- Potreba predstavovať si absolútno ako subjekt si poslúžila vetami ako: 'Boh je večnosť, alebo morálny poriadok sveta, alebo láska atď..'. Slovo Boh je ale zvuk bez zmyslu, až predikát hovori čím je. Prečo nehovoríme iba (ako v staroveku o čistých pojmoch..bytí, jednom, t.j. o tom čo tvorí význam) a prečo pripájame aj zvuk bez zmyslu? Lebo hovoríme o subjekte.
Arthur Schopenhauer: Iné nazvy pre vôľu sú: Boh (pre panteistov), Anima (dych), Svetová duša (čo je nevhodné, lebo obsahuje i poznávanie i chcenie)
Ludwig Andreas Feuerbach:
- ..nie moja maličkosť, ale samo náboženstvo hovorí: Boh je Človek, Človek je Boh; nie ja, ale samo náboženstvo popiera a kritizuje predstavu Boha, ktorý nie je človekom, ale iba Ens rationsis (vec v rozume), a necháva Boha stať sa človekom a až tohoto ľudsky vyzerajúceho, cítiaceho a zmýšľajúceho Boha robí predmetom uctievania a modlitieb.
- V žiadnom prípade nehovorím : Boh je ničím, Trojica je ničím, Slovo Božie je ničím atď., ja iba ukazujem, že nie sú tým, čo sa iluzórne domnieva teológia - mystéria prichádzajúce ku človeku zvonku, ale že sú to mystéria zvnútra človeka, mystéria ľudskej podstaty;
- Boh ako odcudzenie, pripísanie ľudských vlastností v ideálnej forme na niekoho iného, boha.
Soren Kierkegaard: Boh je to, že všetko je možné, alebo to, že všetko je možné je Boh.
Herbert Spencer: O ľuďoch, ktorí boli za svojho života mocní sa verilo, že si zachovávajú svoju moc aj po smrti ako duchovia. U obyvateľov ostrova Tanna, "boh" znamená doslovne mŕtvy muž. "Jehovah" znamená "ten silný", " bojovník". : bol to lokálny pohlavár, ktorý bol po svojej smrti uctievaný ako "boh duchov".
Friedrich Nietzsche:
- Nič teda Boh: túžba po mystickom zjednotení s Bohom, je budhistickou túžbou po ničom, po nirváne a nič viac. (Nichts oder Gott ist das Verlangen des Buddhisten in´s Nichts, Nirvana - und nicht mehr)
- Aj tí najbledší z najbledších ho (Boha) ovládli, metafyzikovia, títo albínovia pojmu. Tak dlho okolo neho spriadali siete, až sa stal, hypnotizovaný ich pohybmi, sám pavúkom, sám metafyzikom. sa stal „čistým duchom“, stal sa „absolutum“, stal sa „vecou samou o sebe“. Boha: Boh sa stal „vecou samou o sebe“. (ad Benedictus de Spinoza)
- Keď nejaký národ upadá, keď cíti, že jeho nádej na slobodu je navždy stratená, keď je zo všetkého najužitočnejšia poddanosť, a uvedomí si, že cnosti podriadenia sú nevyhnutné podmienky jeho prežitia, potom sa musí aj Boh národa zmeniť. dann m u s s sich auch sein Gott verändern. Stane sa skrývajúcim sa, bojazlivým, skromným, radí k pokoju duše, k prekonaniu nenávisti, k znášanlivosti, k láske voči priateľom i nepriateľom. Ustavične moralizuje.. stáva sa bohom pre každého, osobným, kozmopolitom.
Niekto (2019): Keď ľudia hovoria o bohu, hovoria o ňom v dvoch významoch. Prvý je boh, ktorý je za všetkým úžasným mysterióznym , čo nevieme vysvetliť, ako je veľký tresk a vedomie človeka. Hlavná charakteristika tohto boha je, že ho vůbec nepoznáme. Potom je tu druhý boh, ktorého preferencie poznáme veľmi dobre, vieme presne ako chce aby sa ženy obliekali, čo chce a nechce aby sme jedli, ktorý nemá rád homosexuálov. Keď niekto hovorí o bohu, často začne hovoriť o bohu mysterióznom, keď ho chce dokázať, a potom prepne na boha veľmi konkrétneho, aby mohol niekoho odsúdiť.
Baruch Spinoza (1632 - 1677) bol holandský filozof židovského pôvodu, ktorý sa stal zakladateľom panteizmu - filozofického smeru, podľa ktorého je Boh totožný s prírodou. Bol jednou z najvýraznejších osobností európskeho racionalizmu 17. storočia.
Učenie o substancii a jej atribútoch
Substancia je podľa Spinozu to, čo existuje samo osebe a je príčinou seba samého. Má nekonečne veľa atribútov, z ktorých človek pozná len dva:
- Rozpriestranenosť (telesná podstata) - všetko, čo je materiálne a zmyslami vnímateľné,
- Myslenie (duchovná podstata) - všetko, čo je vedomé, rozumové a duševné.
Tieto dve vlastnosti sú dve stránky tej istej substancie - rovnako ako telo a duša sú prejavy jednej reality.
Tvoriaca a stvorená príroda
Spinoza rozlišoval dva aspekty prírody:
- Príroda tvoriaca (natura naturans)- chápaná ako celistvá, večná a aktívna podstata, ktorá je príčinou všetkého (Boh - substancia).
- Príroda stvorená (natura naturata)- zahŕňa všetky konkrétne veci, javy a bytosti, ktoré z tejto podstaty vyplývajú (tzv. módy).
Immanuel Kant: Boh je apriórna idea rozumu (Vernuftu) Je to idea jednotiaceho bodu totality. Svet je idea totality vonkajšiej skúsenosti.
„Spomeňte si, koľko rozumu a energie sa vynakladá na to, aby sa ľuďom ukázalo, akí sú zlí. Varianta: Koľko rozumu a energie sa vynakladá na to, aby sa ľuďom ukázalo, akí sú zlí!
„Ten, kto stratí peniaze, stratí moc. Ten, kto stratí priateľa, stratí oveľa viac. Varianta: Ten, kto stratí peniaze, toho stratí dosť. Ten, kto stratí priateľa, toho stratí ešte viac.
„Svedčím Bohu, že všetko, čo som napísal a kázal, bolo na zachránenie duší pred hriechom. Nemožno sa vrátiť späť. Môj Pán kráčal po ceste pravdy a povinnosti, aj keď ho to priviedlo na Kalváriu. Môžem sa teraz, ako jeden z jeho skromných nasledovníkov, vrátiť späť? Svedectvo o Božej pravde je dôležitejšie ako život. S potešením teda potvrdím svojou krvou všetky spisy a kázania pravdy, ktoré som držal.
„Keby som mal vlastný svet, nič by nedávalo zmysel. Nič by nebolo to, čo je, pretože všetko by bolo to, čo nie je. A naopak, to čo tak je, by nebolo. A čo by tak nebolo, by bolo.
„Ako sa tak okolo seba pozerám a sledujem atmosféru v spoločnosti, tak v nej začína dominovať akoby kult mladosti.
„Ak to, po čom každý deň túžiš, nad čím sa každý jeden deň zamýšľaš keď ráno vstaneš či keď zaspávaš, to čo denne sleduješ, že iní už dosiahli no ty ešte nie, je ešte len na ceste. Musíš plne dôverovať procesu a plánu, ktorý je pre teba v živote nachystaný inak prekazíš to, čo je na úspechu často krát cennejšie ako jeho samotné dosiahnutie a to je cesta k nemu. Ver tomu, že všetko čo momentálne potrebuješ máš k dispozícii, všetko čím si momentálne prechádzaš, tak má byť. Má ťa to pripraviť na to, aby si ďalšiu výzvu, ktorá bude možno ešte ťažšia dokázal zvládnuť o čosi ľahšie. Ver tomu a ver aj sám sebe.