Ktorý Boh je Najvyšší Boh v Rímskej Mytológii?

Rímske náboženstvo prešlo počas vývoja Ríma značnými zmenami a prispôsobovalo sa potrebám jeho obyvateľov. Rimania uctievali nielen bohov (Dei / Dii), ale aj rôznych duchov, ochrancov človeka a posvätné predmety či zvieratá. Verili, že si ich priazeň môžu získať stavaním chrámov, modlitbami a bohoslužbami.

Sprostredkovateľmi medzi ľuďmi a bohmi boli kňazi (pontifikovia - slovo pontifex znamená „staviteľ mosta“ = pons + facere) a kňažky (napr. vestálky - kňažky bohyne Vesty).

Rímski bohovia pochádzali z rôznych kultúr - latinskej, sabínskej, etruskej (tzv. domáci, pôvodní), a neskôr aj z podmanených alebo susedných území (tzv. novousadlí).

Socha Jupitera

Jupiter - Najvyšší Boh Rímskeho Panteónu

Najvyšším bohom bol Jupiter (Iuppiter, gr. Zeus) s prívlastkom Optimus Maximus (Najlepší a Najväčší). Bol to boh neba, hromu a blesku. Pravdepodobne za vlády Tarquiniovcov sa zmenila najvyššia trojica ochranných bohov Ríma - stali sa nimi Jupiter, Juno a Minerva.

Po rozšírení Rímskej ríše sa do Ríma dostali aj iné cudzokrajné božstvá.

Ďalší Významní Bohovia a Bohyne

• Mars (gen. Martis, gr. Ares) - pôvodne latinský boh jari, neskôr boh vojny a praotec Rimanov.
• Quirinus - boh vojny, vznikol zbožštením prvého kráľa Romula, ktorý bol Martovým synom.
• Vesta - ochrankyňa rodinného kozuba, neskôr celého mesta a štátu.
• Juno (Iuno) - pôvodne latinská ochrankyňa žien, stala sa aj ochrankyňou manželstva, bola manželkou Jupitera.
• Vulkán (Vulcanus) - boh ohňa etruského pôvodu.
• Neptún (Neptunus) - boh riek a prameňov, neskôr mora.
• Faun (Faunus) - boh stád a polí.
• Minerva - bohyňa umenia a remesiel, neskôr múdrosti a ochrankyňa Ríma.
• Ceres - bohyňa obilia a úrodností polí.
• Venuša (Venus) - bohyňa jari, neskôr bohyňa lásky a krásy.
• Diana - bohyňa svetla a života, neskôr mesiaca a lovu.
• Apolón (Apollo) - boh svetla a slnka, brat Diany.
• Cupid = Amor (Cupido, Amor) - boh lásky.
• Merkúr (Mercurius) - boh obchodu, remesiel, posol bohov, neskôr boh zlodejov.
• Bakchus (Bacchus) - boh vína a vinohradníctva.
• Plutón = Dis Pater (Pluto) - boh podsvetia.
• Proserpina - Plutónova manželka, vládkyňa podsvetia.

Rimania uctievali aj Múzy (Musae) - ochrankyne deviatich umení, Hóry - bohyne ročných období, Fúrie - bohyne pomsty a Grácie (Gratiae) - tri bohyne krásy a pôvabu. Z Grécka bol prevzatý aj boh lekárstva Aesculapius. Z mýtických hrdinov uctievali predovšetkým Hercula.

Podobnej úcty ako božstvám sa dostalo aj prírodným javom, napr. bohyňou jarnej zory bola Aurora, bohyňou dúhy Iris; a personifikáciám niektorých cností a pojmov, napr. Concordia - občianska svornosť, Iustitia - spravodlivosť a právo, Fortuna - šťastná náhoda, šťastena, osud, Libertas - sloboda, Victoria - víťazstvo, Pax - mier.

Uctievali sa aj domáci bôžikovia ako sú penáti (Penates) - ochrancovia rodiny, domácnosti a štátu, lárovia (Lares) - ochrancovia domácností (ochranné rodinné božstvá), géniovia (Genii) - ochranní duchovia každého jednotlivca a takisto aj duchovia mŕtvych mánovia (Manes) - duše mŕtvych, ktoré chránili rodinu a lemurovia (Lemures) - mátohy, strašidlá, duchovia zomretých, ktorí škodili.

Dalo by sa povedať, že Rimania uctievali skoro všetky javy, zákonitosti a náhody - Zamarovský píše, že len bohov detstva bolo štyridsaťtri (napr. boh prvého plaču, prvého kroku...). V súčasnosti tvoria mená rímskych bohov napríklad názvy planét, hviezd a vesmírnych rakiet.

Zeus - Grécky Pôvod Jupitera

Zeus bol v gréckej mytológii najvyšší boh, ktorý bol považovaný za pána neba a hromovládcu. Podľa gréckych mýtov bol Zeus synom Krona a Rhei, ktorí boli sami bohmi. Kronos, ktorý bol synom Urana a Gaie, sa stal kráľom Titanov po porážke svojho otca.

Kronos bol však varovaný, že bude porazený svojimi vlastnými deťmi a preto po narodení každého z nich ich hneď zjedol. Keď sa narodil Zeus, jeho matka Rhea ho skryla a na miesto malého dieťaťa dala Kronovi k vrchu obalenú kameňom.

Po dosiahnutí dospelosti sa Zeus vrátil a porazil svojho otca a Titanov v obrovskom boji, ktorý sa nazýva Titanomaquia. Po víťazstve nad Titanmi sa Zeus stal najvyšším bohom a všetci ostatní bohovia sa mu podriadili. Jeho symbolom bola blesk a hrom, ktorého používal ako zbraň proti nepriateľom a aby ukázal svoju moc.

Zeus mal mnoho manželiek a mileniek a jeho deti boli tiež bohovia. Medzi jeho najznámejšie manželky patrí jeho sestra Héra, bohyňa manželstva a rodiny, s ktorou mal mnoho detí vrátane Aresa, boha vojny, a Hebesa, boha mladosti.

Diov Životopis a Vláda

Zeus (lat. Zeus, na rozdiel od najvyšších bohov iných náboženstiev, mal svoj životopis, nebol nemenný a ani nestelesňoval v sebe najvyššie cnosti. Bol synom Titana Krona a jeho manželky Rheie. Príbehy o Diovom narodení vždy rýchlo preskakujú k opatrovaniu a živeniu božského dieťaťa. Narodenie začína pôrodnými bolesťami Veľkej matky bohov (= Rhea), ale zostáva zahalené temnou nocou.

Rhea prišla v noci do Lyktu na Kréte a ukryla dieťa v jaskyni hory Aigaion, aby unikol osudu svojich starších súrodencov. Na Kréte je však hneď niekoľko jaskýň, ktoré hrali úlohu v príbehoch o Diovom narodení a detstve. Úlohy mali rozdelené: v jednej jaskyni došlo k narodeniu, v druhej bolo dieťa kojené a opatrované. Podľa iného príbehu sa Zeus narodil v Arkádii na hore Lykaion.

Na vrchu Dikté a na ešte vyššej Íde dospel potom Zeus na muža i k rozhodnutiu, že proti Kronovi povstane a zbaví ho vlády. Svoju moc dosiahol víťazstvom nad Titanmi. Spočiatku vládol Zeus ako tyran a dva razy sa dokonca pokúsil vyhubiť ľudský rod. Prvý raz to chcel urobiť preto, že sa mu ľudia zdali nanič. Prekazil mu to však Titan Prométheus. Druhý raz ich chcel zas vyhubiť preto, že mu pripadali príliš mocní.

Keď si Zeus svoju moc upevnil, popustil uzdy svojej vlády a prepustil na slobodu svojich bývalých nepriateľov. Ostal však naďalej absolútnym vládcom. Jeho moc bola založená aj na sobášoch, na zväzkoch s Gaiinými dcérami a vnučkami. Hésiodos menuje na prvom mieste sobáš s Métidou, na poslednom manželstvo s Hérou. Hoci bol Zeus absolútnym vládcom, nevládol celkom neobmedzene (tým sa odlišoval od bohov iných náboženstiev). Nad všetkými bohmi a ľuďmi, a teda aj nad samotným Diom, vládol osud. Proti osudu Zeus nič nezmohol.

Ako najvyšší boh stelesňuje poriadok, ktorého je ručiteľom. Musel obnovovať rovnováhu vesmíru a chrániť výsady a moc bohov. Bol bohom spravodlivosti. Bdel nad tým, aby boli dodržiavané prísahy a zákon pohostinnosti a udeľoval dobré i zlé. Trestal bezbožnosť a prekročenie miery, ale tiež odmeňoval zbožné činy. Bol rozhodcom osudov ľudí. Udeľoval im dobrý alebo zlý osud. Riadil chod dňa a bol darcom svetla. Do jeho kompetencie spadali atmosferické javy (mraky, dážď, búrka...). Jeho najmocnejšími zbraňami boli blesky a hromy.

Zeus bol z bohov najväčší a najsilnejší, vševidiaci a vševediaci. Vedel nielen, čo sa stalo, ale i čo sa stane. V jeho vševedúcnosti malo základ odhaľovanie budúcnosti. Dával znamenia napr. Svoj veľkolepý palác, ktorý mu zo zlata postavil jeho syn Héfaistos, mal na Olympe. Z Olympu chodil, kam sa mu zachcelo, na zlatom voze. Ináč bol prakticky všadeprítomný a o pomoc ho mohol človek požiadať nielen v jeho chráme, ale hocikde. Bol všegréckym bohom.

Najslávnejšia Diova socha stála v Olympii. Vytvoril ju Feidias, ktorý sa inšpiroval Íliadou. Socha patrila medzi 7 divov sveta. Pri hostinách Dia obsluhovali čašník bohov Ganymédés a bohyňa mladosti Hébé, tancom a spevom ho obveseľovali Charitky a bohyne umení Múzy. Pri výkone vladárskych povinností ho sprevádzali bohovia a bohyne Kratos, Zélós, Bia a Niké. Pri výkone súdnej právomoci stála pri jeho tróne bohyňa zákonného poriadku Themis a bohyňa spravodlivosti Diké. Pri zabezpečovaní poriadku v prírode mu pomáhali bohyne ročných období Hóry.

Nerozlučnými Diovými sprievodkyňami boli aj bohyňa šťastnej náhody Tyché, bohyňa mieru Eiréné a bohyňa dúhy Íris, ktorá bola spolu s Hermom i jeho poslom (posolkyňou). Z rastlín bol Diovi zasvätený dub (na sochách má Zeus väčšinou ozdobenú hlavu vencom z dubových listov), z vtákov orol.

V literatúre boli bohato rozvíjané Diove milostné dobrodružstvá.

Staroveká grécka mytológia, bohovia, ich vlastnosti, príbehy a osudy sú predmetom veľkého záujmu až do dnešných čias. Celá starogrécka mytológia je podriadená jednému bohovi.

Olympskí Bohovia

Grécki bohovia podľa mýtov sídlili na hore Olymp, konkrétne v svätyni nazývanej Panteón. Z príbehov poznáme až 17 bohov s prívlastkom olympský, no naraz ich nikdy nebolo viac ako dvanásť.

Zeus bol v gréckej mytológií najvyšším a najmocnejším bohom. Bol to vládca celého Olympu a zároveň vládca ľudí. Čo sa týka sféry vplyvu, bol bohom hromu, nebies a bleskov, s ktorými je aj načastejšie zobrazovaný. Narodil sa v jaskyni vrchu Dikté na ostrove Kréta. Pretože sa mu jeho matka nemohla venovať, zverila ho na starosť nymfám Adrástei a Ídai.

Zvrhnutím svojho otca Kronosa z trónu sa nestal automaticky najvyšším vládcom. Bohyňa zeme Gaia sa pre kruté potrestanie Titánov hrozne nahnevala, spojila sa s bohom priepastnej tmy Tartarom a priviedla na svet stohlavého obra Týfóna, aby Dia zahubil. Bol taký obrovský, že sa pod ním prehýbala zem. Zeus ho však pomocou bleskov a hromov po ťažkom boji premohol a zhodil takisto ako odbojných Titánov do Tartaru.

Potom navrhol bratom ktorí sa spolupodielali na jeho víťazstve, aby sa o vládu rozdelili žrebom. Keď súhlasili, postaral sa, aby si vytiahol najlepší : nebo a zem. Poseidónovi pripadlo more, Hádovi podsvetie.

Postupne si upevnil svoju moc a dokonca i prepustil na slobodu i svojich bývalých nepriateľov. Jeho vláda len raz bola vážne ohrozená, a to povstaním Gigantov, ktorých však za pomoci ostatných bohov a svojho syna Hérakla bezohľadne potlačil.

Hoci bol Zeus absolútnym vládcom, nevládol celkom neobmedzene. Ostatní bohovia a i ľudia mali svoju vôľu a slobodu. Nad všetkými bohmi a ľuďmi, i nad samým Diom, vládlo ešte niečo vyššie, nevyspytateľné a nezmeniteľné : osud.

Povrávalo sa síce, že Zeus vládne aj osudu. Bola to však len metafora. Zeus bol podľa dnešného stavu bádania prastarý boh indoeurópskeho pôvodu, príbuzný indickému Djáušovi, podobne ako etruskému Tiniovi a rímskemu Jovovi.

Zeus bol najmocnejší spomedzi všetkých bohov, vládca Olympu, boh počasia (boh hromu a blesku) a nebies. Bol tiež vládca ľudí, darca života a ľudských osudov, ochranca zákonov a poriadku. Preto aj boli jeho družkami Themis (bohyňa poriadku), Diké (bohyňa spravodlivosti) a Nemesis (bohyňa pomsty).

Okrem slabosti voči ženám, ak sa tak dá povedať, mal aj iné nedostatky. Dal sa občas uniesť zlosťou a niekedy ho ovládla bohyňa šaľby Ate, na čas mohol vyradiť jeho vševedúcnosť i boh spánku Hypnos. Ostatní bohovia vedeli tieto jeho slabé stránky, rovnako ako jeho láskavosť a nechuť k sporom, obratne využiť. Najviac a najlepšie, pravda, jeho manželka Héra.

Napriek tomu bol však Zeus zo všetkých boho najmocnejší a najvznešenejší. Patrili mu tituly a epitetá, ktoré znejú v starej gréčtine oveľa lepšie neš v preklade: vládny, bleskometný, vysokohrmiaci, širokohlučný atď. Najčastejšie ho však ľudia nazývali jednoducho „Olympský“ alebo „Najvyšší“ prípadne obzvlášť obradne „Otec bohov a kráľov“. Jeho symboly boli hromy a blesky, z vtákov najmä orol a zo stromov dub.

Gréci (i Rimania) si ho predstavovali ako dôstojného muža s bradou a s pokojným pohľadom, z ktorého tváre vyžaruje vedomie zvrchovanej a neotrasiteľnej moci najvyššieho vládcu. Zeus bol podľa dnešného stavu bádania prastarý boh indoeurópskeho pôvodu, príbuzný indickému Djáušovi, podobne ako etruskému Tiniovi a rímskeho Jupiterovi, a Géci si ho do novej vlasti priniesli už z predošlých sídlisk. Pôvodne ho uctievali ako boha neba a nebeských úkazov, resp. ako vládcu počasia.

Najvyšším bohom sa stal až v procese antropomorfizácie starých božstiev, t.j. ich premeny na bytosti, ktoré sú zjavom i vlastnosťami podobné ľuďom. Pritom nadobudol, nepochybne aj pod vplyvom staršieho obyvateľstva Grécka, rozmanté funkcie, ktoré sa označovali zosobňujúcimi prívlastkami. Napokon ho spojili s ostatnými bohmi a bohyňami do rodového systému, ako to zodpovedalo predstavám rodovej spoločnosti, dali mu podobu vtedajšieho pozemského vládcu, ibaže po všetkých stránkach mocnejšieho.

Dia si Gréci ctili najväčšmi zo všetkých svojich bohov, a to bez ohľadu na chyby a nedostatky, ktoré mu v mýtoch pripisovali. Stavali mu chrámy, oltáre a sochy v celom svojom svete, ktorý sa však neobmedzoval na dnešné Grécko, ale zahrnoval aj západné Turecko a južné Taliansko s priľahlými ostrovmi, a výbežkami zasahoval na severe až po ústie Donu, na juhu po stredný tok Nílu, na západe po Iber a na východe ďaleko za Tigris.

Súrodenci a ich úlohy

Ako už bolo vyššie napísané, Poseidon bol Diov brat a v hierarchii bol druhým najvyšším bohom spolu s Hádesom. Bol bohom morí a oceánov a jeho známym symbolom je Trident - trojzubec, ktorý mu ukuli Telchini - údajne pôvodní obyvatelia ostrovu Rhodos.

Hádes sa po veľkom víťazstve nad Kronom stal bohom podsvetia, teda ríše mŕtvych. Spomedzi Kronových detí bol najstarším. Do podsvetia si uniesol dcéru Dia a bohyne Demeter - Perfsefonu a urobil z nej spoluvládkyňu v ríši mŕtvych.

Ďalšia dcéra Krona bola bohyňou domova, rodiny či domáceho krbu, ktorý bol považovaný za stred rodiny. Keď sa narodila, postihol ju rovnaký osud ako jej súrodencov. Vlastný otec ju prehltol z obavy, že by ho zbavila moci. Oslobodil ju až jej najmladší brat Zeus.

V rade bohov pripadla Hére funkcia ochrankyne manželstva. Starala sa o posvätnosť a neporušiteľnosť manželských zväzkov, posielala manželom potomstvo a pomáhala matkám pri pôrode. Diovi porodila tri deti : boha vojny Area, božského kováča a zbrojára Héfaista a večne mladú bohyňu Hébu. Podľa niektorých mýtov porodila aj ochrannú bohyňu pôrodu Eileithýiu. Jej zbrane boli búrky, hmly, hromy a blesky.

Ďalší olympskí bohovia a ich funkcie

Medzi ďalších olympských bohov patria:

• Afrodita: bohyňa lásky, sexuality, krásy, príťažlivosti či plodnosti.
• Apolón: boh svetla, básnictva či lukostreľby.
• Artemis: bohyňou lovu, mesiaca či zvierat.
• Aténa: bohyňa múdrosti, umenia, stratégie, odvahy alebo spravodlivosti.
• Ares: boh vojny.
• Héfaistos: boh kováčov, ohňa, remeselníkov a zároveň tvorca mnoho dôležitých predmetov.
• Hermes: boh cestovateľov, ale i zlodejov či obchodu. Zároveň to bol posol bohov.
• Dionýzos: boh vína, vinohradníctva, ale i zábavy či plodnosti.
• Héba: bohyňa večnej mladosti a služobníkov.

Grécka mytológia je radostná, vychádza z prírody a radostného pozemského života; bohovia sú ľudskej podstaty i s povahovými chybami, nič nie je na nich posvätne velebného; nie sú všemohúci ani vševediaci, i nad nimi vládne Osud. Ľudia si o nich rozprávali mnohoé príbehy, legendy, či báje a tým ich prezentovali ako autority, ktoré treba uctievať, ale aj ako dobrých radcov.

S gréckou mytológiou však nesúvisia len bohovia a náboženstvo, ale aj predstava vzniku sveta a neskoršieho zrodenia vlastných božstiev. Podľa tohto starovekého národa bol na počiatku Chaos: bezodná prázdnota alebo zmätok živlov; a prvou pôsobivou silou na svete bol Eros, teda „Láska“.

Medzi najznámejšie postavy gréckej mytológie patria aj hrdinovia ako Herakles a Perseus. Herakles, syn Dia a smrteľnej ženy, bol známy svojou nadľudskou silou a odvahou.

tags: #boh #ra #je #najvyssi #boh