Ignác Kriššák sa narodil 31. januára 1934 v Ždiari.
Ku kňazstvu sa musel dostať neľahkou cestou. Ako mladík tajne vstúpil do Spoločnosti Ježišovej.
Erb Spoločnosti Ježišovej
Po absolvovaní teologických štúdií bol 20. júna 1971 vysvätený za kňaza. Stal sa kaplánom vo Vranove nad Topľou.
O jeho živote napísal medailón cirkevný historik prof. ThDr. Štefan Lenčiš pod názvom Záchranca zo Ždiaru. Ako študent bol povzbudením pre svojich priateľov, ako kňaz bol svojou svedomitosťou a horlivosťou príkladom svojich spolubratov.
Ako záchranca mladého života sa stal hrdinom. Ako muž veľkej viery, odvahy, duchovnej hĺbky a čností sa môže pre nás stať svetlom na ceste k svätosti.
Štefan Lenčiš je autorom rozsiahlej bibliografie, ktorá zahŕňa:
- Milosrdní bratia v Spišskom Podhradí (1999)
- Šľachtický rod Drugetovcov z Humenného (2003)
- Katalóg Košickej arcidiecézy (2006)
- Rímskokatolíci v Medzilaborciach (2006)
- Drugetovci a ich vzťah ku Katolíckej cirkvi (2009)
- Lieskovec vo svetle času (2010)
- The Order of Hospitaller Brothersof St. John of God in Slovakia and their contribution to Socio-charitable Activities (2010)
- Missionary and charitable activities of the Diocese of Kosice in the years 1925 - 1946 (2010)
- Záchranca zo Ždiaru : páter Ignác Kriššák SJ (2011)
- Msgr. Jozef Dobránsky - kňazská osobnosť v premenách spoločnosti (2021)
- Staroveká Mezopotámia a Egypt (2004)
- Staroveký Rím a Grécko (2009)
- Staroveká Palestína (2005)
Štefan Lenčiš sa venoval aj výskumu výchovy ku kňazstvu na území košického biskupstva a úrovni teologického vzdelávania. Základným zdrojom je existencia dvoch kňazských seminárov. Prvý po vzniku Košickej univerzity v roku 1657 s názvom sv. Ladislava - Kisdiánum a druhý po založení biskupstva v roku 1804 s názvom sv. Karola Boromejského, prerušený v roku 1950 a obnovený v roku 1994.
Počas ich existencie boli kandidáti ku kňazstvu formovaní v biskupskom či kňazskom seminári duchovne - denná modlitba a sv. omša, týždenná spoveď, mesačná duchovná obnova, každoročné šesťdňové duchovné cvičenia; ale aj intelektuálne na biskupskom lýceu či neskôr teologickom inštitúte a fakulte.
Štefan Lenčiš sa zaoberal aj problematikou Tridentského koncilu, ktorý bol z teologického a disciplinárneho hľadiska najdôležitejším všeobecným snemom Katolíckej cirkvi na začiatku novoveku. Jeho závery, a najmä ich prevedenie do života, boli potrebné a žiaduce aj u nás, nakoľko protestantská reformácia zmenila spoločenskú a teologickú situáciu spoločnosti.
Tridentský koncil
Protestantizmus stratil dominanciu až na konci 17. storočia a postupne prevzala pastoračnú starostlivosť o tých istých ľudí Katolícka cirkev. Poznanie tohto zdĺhavého a náročného procesu je možné zo štúdia dobových prameňov, najmä kánonických vizitácií, ale aj autentických záverov Tridentského snemu, biskupských predpisov a záverov uhorských synod.
Cieľom projektu je prebádanie obrazu Katolíckej cirkvi v tomto teologicky a spoločensky kľúčovom období, charakteristika teologického modelu riadenia Cirkvi hierarchiou i sebachápania veriacich ako Božieho ľudu, a to v regióne dnešného východného Slovenska, kde sa navyše Katolícka cirkev členila na latinský a byzantsko-slovanský obrad.
Ďalšie aktivity a členstvá Štefana Lenčiša:
- 2017: Člen redakčnej rady vedeckého časopisu Užhorodskej národnej univerzity - Scientific notes of Uzhhorod University.
- 2022: Člen vedeckej rady časopisu - Fides. Rocznik Bibliotek Kościelnych.
- 2020: Pamätný list rektora KU Ing. doc. Jaroslava Demka, CSc.